Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16CoP-77-2015.pdf
PDF · 90.07 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/77/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky U. J., rodenej R., narodenej XX. XX. XXXX, bytom L. XX, právne zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš, proti odporcovi K.. S. J., narodený XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, za účasti Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš ako kolízny opatrovník maloletej Henriety J., narodenej XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9P/91/2014-107 zo dňa 27. augusta 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9P/91/2014 - 40 zo dňa 14. 11. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16CoP/19/2015-70 zo dňa 28. 05. 2015 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, a na čas po rozvode bola maloletá Q. J. zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky. Zároveň okresný súd rozhodol, že rodičia úpravu styku otca s dieťaťom žiadajú neupraviť a že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Vo všetkých týchto výrokoch rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02. 01. 2015. V časti výroku o určení vyživovacej povinnosti odporcu - otca dieťaťa na maloletú bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania, zistenia osobných, zárobkových a majetkových pomerov oboch účastníkov, ako aj nákladov súvisiacich so zabezpečením osobnej starostlivosti o maloletú.
Po zrušení a vrátení veci v rozsahu určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, okresný súd v zmysle intencií uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16CoP/19/2015-70 zo dňa 28. 05. 2015 doplnil dokazovanie, na základe ktorého považoval uloženie povinnosti otcovi maloletého dieťaťa prispievať na maloletú Henrietu výživným vo výške 100 € mesačne za primerané a v súlade so zákonom. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol (aplikujúc ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine), že obaja rodičia maloletej sú t. č. zamestnaní a majú možnosť si plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. S prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, ktoré je školopovinné, jeho matka preukázateľne zdokladovala mesačné výdavky, ktoré znáša v spojení so starostlivosťou o dieťa, a ktoré opakujúce sa výdavky mesačne činia spolu sumu 271,50 €. Do tejto sumy nie je zahrnutá mesačná splátka za notebook 50 €, čo výdavky matky len navyšuje. Okrem týchto výdavkov znáša aj tzv. jednorazové výdavky na začiatku školského roka, ktoré vyšpecifikovala celkovou sumou 153 €. U každého rodiča tak predstavoval podiel na plnení si vyživovacej povinnosti sumou 135,75 € mesačne. Okresný súd konštatoval, že u otca maloletej bol preukázaný priemerný čistý mesačný príjem 688,27 € za obdobie od októbra 2014 do júla 2015. U matky tento príjem predstavoval sumu 502,69 €. Z uvedeného teda vyplynulo, že pri porovnaní dosahovaných príjmov je priemerný mesačný príjem otca dieťaťa oproti
príjmu matky dieťaťa vyšší o 185,58 €. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že rodičia dieťaťa okrem týchto príjmov nepoberajú aj iné príjmy zo závislej činnosti alebo z podnikania. Okrem vyživovacej povinnosti na maloletú Q., ani jeden z nich nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Rovnako bolo preukázané, že ani jeden z rodičov nie je vlastníkom nehnuteľností, otec dieťaťa je vlastníkom dvoch motorových vozidiel, ktoré aj užíva. V tejto súvislosti okresný súd konštatoval, že tento stav vytvára voči matke dieťaťa nepomer, keďže je zrejmé, že otcovi dieťaťa v spojení s prevádzkovaním týchto vozidiel vznikajú rôzne výdavky, predovšetkým na pohonné hmoty a na ich servisné služby. Aj keď ich presnú výšku nemožno ustáliť, nepochybne podľa okresného súdu takýto predpokladaný výdavok nemôže byť na úkor plnenia si vyživovacej povinnosti, naviac, keď otec dieťaťa prevádzkuje dve vozidlá. Otec maloletej je navyše vlastníkom šiestich kusov zbraní, ktoré v hodnotovom vyjadrení podstatným spôsobom zhodnocujú jeho majetok. Pri určení vyživovacej povinnosti preto prihliadal na prednosť výživného pred inými výdavkami rodiča, keď nesporne takými inými výdavkami považoval výdavky na tieto zbrane, ich funkčnosť a streľbyschopnosť, prípadne zakupovanie streliva. Prihliadol i na to, že otec maloletej sám uviedol, že má dvoch poľovníckych psov, pre ktoré mesačne zakupuje krmivo v hodnote asi 30 €. Aj keď do tejto sumy zahrnul otec maloletej aj výdavok na strelivo, súdu sa takýto nákladový údaj javil značne znížený a nepravdepodobný. Napriek tomu, že otec maloletej je zamestnancom Lesov SR, š. p. a pracuje v pozícii lesníka, nie je pre výkon jeho povolania nutné vlastniť takýto zbrojný arzenál, ktorý je značnej hodnoty. Výdavky otca dieťaťa v tomto smere na jeho poľovnícke záľuby preto považoval okresný súd za výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné v takomto rozsahu vynakladať. Následne okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej prihliadal aj na nevyhnutné výdavky a potreby, ktoré znáša otec v spojení so svojim živobytím, predovšetkým výdavky na bývanie, keďže býva v nájomnom byte, ktorý je vlastníctvom Obce H.. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a následne zistený skutkový stav preto okresný súd ustálil, že výživné otca voči maloletej vo výške 100 € mesačne spĺňa zákonné kritériá ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom poznamenal, že otec maloletej takýmto výživným prispieva už dlhšiu dobu, teda dokáže si popri splnení vyživovacej povinnosti na dieťa pokryť všetky nevyhnutné výdavky, ktoré súdu vyčíslil. Okresný súd ani po doplnenom dokazovaní v zmysle uznesenia odvolacieho súdu neprišiel k inému záveru o primeranosti výživného než sumou 100 € mesačne. Vzhľadom na to, že otec maloletej takýmto výživným na maloletú prispieva od decembra roku 2014, nevznikla mu povinnosť zaplatiť zameškané výživné za čas od 02. 01. 2015 do 27. 08. 2015. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p. ) odvolanie otec maloletej. Nestotožnil sa s vyčíslením výdavkov na strane matky maloletej, ktoré predložila okresnému súdu, a ktoré považuje za neprimerane vysoké, no napriek tomu ich vynaloženie súd nijakým spôsobom v konaní neskúmal. Namietal najmä výšku cestovného maloletej a výdavky súvisiace s jej oblečením, ktoré považoval za neprimerané. Za takéto považoval i výdavky matky na internet 8 € mesačne v prospech maloletej, resp. splácanie notebooku vo výške 50 € mesačne. Nestotožnil sa s právnym záverom okresného súdu, ktorý považoval výdavok na internet u 12 ročnej maloletej dcéry vo výške 8 € mesačne za dôvodný, pričom rovnaký výdavok na jeho strane mu okresný súd vytýkal. Spochybnil aj príspevok matky maloletej na bývanie, keď býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Naopak, okresný súd neprihliadal na jemu vzniknuté výdavky, ktoré deklaroval v súvislosti s údržbou motorových vozidiel, ktoré t. č. užíva, a ktoré potrebuje pri výkone svojho povolania. Napriek tomu, že po doplnení dokazovania okresný súd uznal, že jeho príjem predstavuje mesačne sumu 688,27 €, nezohľadnil uvedené pri ustálení výšky výživného. Ohľadne okolností, že je vlastníkom viacerých zbraní uviedol, že tieto zakúpil z finančných prostriedkov, ktoré mu darovali rodičia, a niektoré z nich potrebuje aj pri výkone svojho povolania, ale aj pri výkone funkcie lesnej a poľovníckej stráže. Vyživovacia povinnosť by mala byť podľa neho zo strany rodičov voči dieťaťu rovnocenne vyvážená, avšak prvostupňový súd vyživovaciu povinnosť jednostranne prenáša len na neho. Nestotožnil sa ani s názorom prvostupňového súdu, že zabezpečenie osobnej starostlivosti o dieťa zo strany jej matky má charakter opakujúcej sa mesačne platby výživného. Poukázal na to, že maloletá je už vo veku 12 rokov a je zdravá. Pokiaľ aj dosiaľ platil výživné na maloleté vo výške 100 €, potom platením súdom určeného výživného sa len chcel vyhnúť jeho vymáhaniu, s jeho výškou sa však nestotožňuje. Na záver poukázal na skutočnosť, že v jeho prípade sa nevzdal žiadneho výhodnejšieho zamestnania, pričom miera nezamestnanosti v okrese Veľký Krtíš permanentne presahuje 20%, preto možnosť výberu zamestnania adekvátneho k vzdelaniu je v tejto lokalite nereálna. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu, na základe ktorého mu bola uložená povinnosť prispievať na maloletú výživným vo výške 100 € mesačne zmenil tak, že mu vyživovaciu povinnosť ustáli sumou 60 € mesačne, alternatívne navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie okresného súdu o určení výživného považuje za vecne správny, najmä vzhľadom k tomu, že jeho majetkové pomery mu umožňujú prispievať na maloletú výživným vo výške 100 € mesačne. Zdôraznila najmä, že pri skúmaní schopnosti a možnosti majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Počas celej doby trvania súdneho procesu otec maloletej nič nekúpil, okrem pravidelnej výšky výživného, ktoré začal uhrádzať až v priebehu súdneho konania. Otcovi maloletej musí byť zrejmé, aké sú potreby a mesačné náklady súvisiace so starostlivosťou o maloletú, no napriek tomu uvádza len svoju argumentáciu týkajúcu sa jeho výdavkov na jeho strane. Neuvedomuje si, že v zmysle Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. V žiadnom prípade sa nestotožnila s jeho názorom, že výdavky na maloletú, resp. náklady na jej osobnú starostlivosť sú nadhodnotené, ak ona sama v konaní neuviedla ďalšie náklady na maloletú, ako sú napr. didaktické pomôcky, knihy, hračky, neočakávané výdavky spojené s návštevou školy, ako sú rôzne výlety, exkurzie, lieky v prípade ochorenia, a pod.. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie otca maloletej v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu, ktorým uložil otcovi maloletej prispievať na maloletú Henrietu výživným vo výške 100 € mesačne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia i vzhľadom na námietky otca v odvolacom konaní uvádza nasledovné : Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Okresný súd sa v súlade so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu s každou jednotlivou námietkou oboch rodičov maloletých detí, na ktorú poukazovali počas konania a následne i v samotnom odvolaní otca maloletej voči prvého rozhodnutiu okresného súdu, vysporiadal. Otec maloletej v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ani ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom, a ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Pri určovaní výšky výživného podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Odvolací sú poznamenáva, že vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere plní matka maloletej, okrem iného aj osobnou starostlivosťou. Nemožno opomenúť, že maloleté dieťa vo veku 12 rokov naďalej vyžaduje dôsledné zabezpečenie osobnej starostlivosti, pokiaľ ide o jeho zdravý fyzický i duševný vývoj, nejde o dieťa blízko veku dospelosti. Preto aj touto formou si matka vyživovaciu povinnosť plní. Z ustanovenia Zákona o rodine, a to konkrétne § 62 ods. 5 je záväzné, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd preto opätovne zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť je prvoradou zákonnou povinnosťou rodiča, ktorej je poskytovaná i náležitá zákonná ochrana. Pokiaľ ide o výdavky matky na osobnú starostlivosť o maloletú, na ktoré poukazovala pred prvostupňovým súdom, tieto neboli vzhľadom na vek, školskú dochádzku maloletej a jej zdravotný stav neprimerané. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ani námietka súvisiaca s výdavkami matky na bývanie, pokiaľ býva u svojich rodičov nie je dôvodná, nakoľko bez ohľadu na tú skutočnosť, že matka maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, nemožno vyvodiť záver, že by jej výdavky súvisiace s bývaním nevznikli, rovnako ako sa na nich musia podieľať i jej rodičia. Iné by bolo, ak by matka maloletej uplatňovala výdavky súvisiace s bývaním v takom rozsahu, že by do nich zahrnula i výdavky, ktoré za ňu hradia tretie osoby, ktorá skutočnosť však v konaní nebola preukázaná. Naviac, ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, preto okresný súd postupoval vecne správne, ak sa zameral najmä na výdavky súvisiace so zabezpečením osobnej starostlivosti o maloletú a zároveň osobné, rodinné a majetkové pomery na strane oboch rodičov. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, zbierky, elektronika), ako aj celkový životný štandard (životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. V prípade plnenia si vyživovacej povinnosti povinným rodičom voči maloletému dieťaťu nie je preto smerodajné len formálne vyčíslenie jednotlivých výdavkov na strane povinného rodiča, ale predovšetkým to, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred výdavkami povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a že musí byť primeraná aj životnej úrovni oboch rodičov. Okresný súd mal za preukázané, že pravidelný príjem otca maloletej ako aj jeho sociálne a majetkové pomery bez pochýb umožňujú prispievať otcovi dieťaťa na jej výživu sumou 100 eur mesačne a podrobne odôvodnil, prečo ustálil vyživovaciu povinnosť touto sumou. Odvolací súd nepovažuje odvolanie otca maloletej za dôvodné. Ide z jeho strany skôr o subjektívne vnímanie toho, v akom rozsahu je povinný vyživovaciu povinnosť voči maloletej plniť, bez toho, aby objektívne posúdil jeho povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, ktoré má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako je tomu i v prejednávanom prípade. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.