Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/241/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, adresa pre doručovanie: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Krajská pobočka Bratislava, Oddelenie právne, Ružová dolina 10, 825 21 Bratislava, proti odporcovi: O. W., I. G. XX, XXX XX I., o zaplatenie 5.945,29 EUR s prísl., takto dňa 22.01.2016

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.01.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 5.945,29 EUR s príslušenstvom - 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 08.06.2013 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že odporca bol povinný v zmysle Zák. č. 273/1994 Z.z. v stanovenej lehote oznámiť Zdravotnej poisťovni zánik účasti na zdravotnom poistení v Slovenskej republike, pretože nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia možno uplatniť len v čase existencie poistného vzťahu. Túto zákonnú povinnosť si žalovaný nesplnil. Odporcovi bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v čase od 21.01.1996 do 21.11.2012, teda v období, keď už na jej poskytnutie nemal nárok, pretože od 22.01.1996 pracoval v zahraničí ( Českej republike ) a navrhovateľ náklady za jemu poskytnutú zdravotnú starostlivosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zaplatil. Tieto náklady predstavujú žalovanú sumu 5.945,29 EUR.

Odporca dňa 21.11.2012 doručil navrhovateľovi odhlášku poistenca vzťahujúcu sa spätne ku dňu 22.01.1996, t.j. ku dňu, kedy prestal byť poistencom navrhovateľa z dôvodu zániku jeho zdravotného poistenia v SR a vzniku jeho zdravotného poistenia v ČR. V rovnaký deň doručil odporca navrhovateľovi aj čestné vyhlásenie o zdravotnom poistení v zahraničí.

Navrhovateľ výzvami č. XXXXVPXXXXXXXXXX a č XXXXVPXXXXXXXXXX zo dňa 14.3. 2013 vyzval odporcu k úhrade predmetných, neoprávnene uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti v sume 8.242,04 EUR spolu s ostatnými nákladmi v sume 8.244,84 EUR. Odporca výzvu prevzal dňa 20.03.2013. Dňa 13.05.2013 odporca uhradil náklady zdravotnej starostlivosti za obdobie 22.01.1996 - 30.04.2004 v sume 207,63 EUR. Následne na to navrhovateľ vyzval odporcu výzvou zo dňa 23.05.2013 č. XXXXVPXXXXXXXXXXX na úhradu zvyšnej časti pohľadávky za obdobie od 01.05.2004 do 30.04.2010 v sume 5.945,29 EUR, splatnou dňa 07.06.2013. Odporca doposiaľ neuhradil nič a počnúc dňom 08.06.2013 je odporca v omeškaní s úhradou pohľadávky.

Odporca v odpore voči platobnému rozkazu vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku premlčania. Uviedol, že námietku premlčania oznámil navrhovateľovi už listom zo dňa 29.10. 2013, ku ktorému pripojil pre informáciu aj kópiu rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 22.11.2012, ktorý rozhodoval v obdobnej veci. Navrhovateľ však naďalej trval na zaplatení žalovanej pohľadávky, ktorú nepovažoval za premlčanú.

Navrhovateľ na podaný odpor reagoval svojím vyjadrením, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.11.2014, kde uviedol, že navrhovateľ kvalifikuje uplatnené právo ako nárok na náhradu úmyselne spôsobenej škody, resp. nárok na vydanie úmyselného bezdôvodného obohatenia. V prípade posudzovania prípadného premlčania tohto nároku je treba potrebné aplikovať ust. § 106 ods. 2 resp. ust. § 107 ods. 2 OZ, a z nich vyplývajúcu 10 - ročnú premlčaciu dobu, plynúcu odo dňa kedy došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla, resp. plynúcu odo dňa kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Dôvodom je skutočnosť, že hoci odporca vedel, že je zdravotne poistený v inej (zahraničnej) poisťovni ako je navrhovateľ, no túto rozhodnú skutočnosť navrhovateľovi neoznámil, nevrátil mu ani preukaz poistenca a preukazoval sa týmto preukazom poistenca navrhovateľa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a vydávaní liekov. Vedome si tak nechával na účet navrhovateľa poskytovať zdravotnú starostlivosť a vydávať lieky, hoci vedel že nie je jeho poistencom ale je poistencom inej (zahraničnej) zdravotnej poisťovni, na účet ktorej mu mala byť zdravotná starostlivosť poskytovaná. Odporca pritom s určitosťou musel mať vedomosť, že je poistený v inej zdravotnej poisťovni ako je navrhovateľ, pretože si túto inú zdravotnú poisťovňu musel sám vedome vybrať a podať do nej prihlášku poistenca, platiť v nej poistné a táto iná poisťovňa mu musela vydať jej preukaz poistenca, príp. aj európsky preukaz zdravotného poistenia. Odporca tak využil skutočnosť, že si nesplnil u navrhovateľa najzákladnejšiu oznamovaciu povinnosť - oznámiť zánik jeho zdravotného poistenia u navrhovateľa a v SR, ako aj to, že na základe tohto neoznámenia odporca stále figuroval aj v systéme verejného zdravotného poistenia v SR ako aktívny poistenec. Preto ani zdravotnícke zariadenia ani navrhovateľ nemali ako zistiť, že odporca je v skutočnosti zdravotne poistený v inej poisťovni. Navrhovateľ musel vyčkať, kedy si odporca splní legislatívou zakotvenú povinnosť oznámiť mu vznik poistenia v zahraničí a z toho vyplývajúci zánik jeho poistenia u navrhovateľ a v SR. Neexistuje totiž žiadny medzinárodný centrálny register zdravotne poistených osôb, z ktorého by sa navrhovateľ mal možnosť dozvedieť o vzniku poistenia jeho poistenca v inej poisťovni. Odporca si predmetnú oznamovaciu povinnosť splnil až s odstupom 16 rokov, počas ktorých vedome využíval nevedomosť navrhovateľa aj poskytovateľov zdravotnej a lekárenskej starostlivosti, do ktorej ich sám uviedol. Pritom si túto oznamovaciu povinnosť mal splniť v lehote 8 dní odo dňa vzniku jeho poistenia v inej poisťovni.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 28.01.2015 tak, že návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd uznesením č. k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.09.2015 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie za účelom zistenia, či konanie odporcu (vrátane nesplnenia si oznamovacej povinnosti), ktorého dôsledkom bola úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti navrhovateľom, ktorá mu bola poskytnutá v zdravotníckych a lekárenských zariadeniach na území SR, možno považovať za konanie úmyselné alebo išlo len o nedbanlivosť (pričom samotná neznalosť právnych predpisov konanie odporcu neospravedlňuje, zároveň však táto neznalosť nemusí byť úmyselná), a po vyhodnotení vykonaného dokazovania v naznačenom smere ustáliť, aká dĺžka objektívnej premlčacej lehoty na daný prípad dopadá (t.j. 3 ročná alebo 10 ročná). Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude po výsluchu odporcu sa vysporiadať aj s argumentáciou navrhovateľa v priebehu celého konania a vyvodzujúceho úmyselné konanie odporcu z toho, že odporca vedel, že nie je zdravotne poistený u navrhovateľa, a napriek tomu využíval služby poskytovania zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych a lekárenských zariadeniach na území SR, pričom sa preukazoval neplatným preukazom poistenca, keď v prípade pochybností platí, že dôkazné bremeno o úmyselnom konaní odporcu zaťažuje navrhovateľa

Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v naznačenom smere prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporcu, stanoviskom odporcu, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Podľa čestného vyhlásenia o zdravotnom poistení v inom členskom štáte EÚ zo dňa 21.11.2012 bol odporca v období od 22.01.1996 zdravotne poistený v ČR. Z odhlášky poistenca zo dňa 21.11. 2012 súd zistil, že odporcovi zaniklo zdravotné poistenie v SR dňa 30.04.2004. Z výpisu vykázanej zdravotnej starostlivosti za obdobie od 01.05.2004 do 30.04.2010 súd zistil, že za odporcu, ktorý bol v uvedenom období evidovaný ako poistenec navrhovateľa, navrhovateľ zaplatil za poskytnutú zdravotnú starostlivosť spolu sumu 5.934,29 EUR.

Výzvou č. XXXXVPXXXXXXXXXXX zo dňa 23.05.2013 vyzval navrhovateľ odporcu, aby uhradil náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti v celkovej výške 5.934 EUR., do 15 dní od doručenia výzvy. Navrhovateľ odôvodnil výzvu tým, že odporca mal nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného starostlivosti len v čase existencie poistného vzťahu k zdravotnej poisťovni. V prípade, že nastanú skutočnosti s ktorými zákon spája zánik účasti na verejnom zdravotnom poistení je každý povinný v zákonom stanovenej lehote túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni, ktorá v čase trvania poistného vzťahu vykonávala jeho zdravotné poistenie.

Podľa evidencie navrhovateľa si odporca splnil svoju zákonnú povinnosť voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni oneskorene, a preto poisťovňa za neho hradila náklady zdravotnej starostlivosti aj v čase, keď už na ňu nemal nárok, keďže nebol zdravotne poistený na území Slovenskej republiky. Oznamovaciu povinnosť si totiž odporca splnil až 21.11. 2012. Na splnenie oznamovacej povinnosti odporcu sa v kritickom období v roku 1996, keď sa zdravotne poistil na území Českej republiky vzťahoval Zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovni a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.

Je zrejmé, že odporca sa v rozhodnom období 01.05.2004 - 30.04.2010 trvale zdržiaval na území Českej republiky, kde bol nepretržite od 22.01.1996 aj zdravotne poistený, pretože pracoval pre cudzieho zamestnávateľa. V zmysle § 11 ods. 3 zák. č. 273/1994 Z. z. poistenec, u ktorého zdravotné poistenie vzniklo získaním trvalého pobytu na území SR, alebo u ktorého zdravotné postenie zaniklo skončením tohto trvalého pobytu je povinný prihlásiť sa, alebo odhlásiť sa v príslušnej poisťovni najneskôr do 8 dní odo dňa, keď účasť na zdravotnom poistení vznikla alebo zanikla.

Na pojednávaní konanom dňa 22.01.2016 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že o vedomosti odporcu o tom, že nie je poistencom navrhovateľa svedčí jednak to, že v zahraničí si vedome musel vybrať zdravotnú poisťovňu, doručiť jej prihlášku poistenca, táto poisťovňa mu musela vydať preukaz poistenca, s ktorým sa mal preukazovať pred poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Napriek tomu sa odporca pred poskytovaním zdravotnej starostlivosti v SR preukázateľne preukazoval preukazom poistenca navrhovateľa, pričom však vedel, že nie je jeho poistencom o čom svedčí aj to, že v stanovisku k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že bol vždy ubezpečovaný, že zdravotné poistenie je nutné platiť iba v jednom štáte a teda jednej zdravotnej poisťovni. Odporca však svoje zdravotné poistenie v zahraničí pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti v SR zamlčal, nepreukázal sa príslušným zahraničným preukazom ale nevrátením preukazom navrhovateľa.

Odporca uviedol, že po rozdelení Česko slovenskej federatívnej republiky bol automaticky svojim zamestnávateľom, ktorý mal sídlo v Českej republike poistený u českej poisťovne o čom ani nemal vedomosť. Z uvedeného dôvodu ani nemal vedomosť o tom, že by sa mal z poisťovne odhlasovať, alebo niekde niečo nahlasovať. Odporca bol v tom, že keďže platí kontinuálne poistenie nie je dôležité, či sa preukazuje kartičkou pôvodnou, alebo novou. Ak by ho bola slovenská poisťovňa včas informovala o tom, že z jeho strany nie je uhrádzané poistné, bol by túto situáciu okamžite riešil tak, ako to spravil aj teraz. Odporca nemal vedomosť o tom, že sa dopúšťa nejakého protiprávneho konania.

Odporca k otázke právneho zástupcu navrhovateľa aby vysvetlil rozpor medzi tým, že je v českej poisťovni poistený od 01.01.1993 a údajom ktorý je na čestnom vyhlásení uviedol, že dátum 22.01.1996 uviedla pracovníčka Slovenskej poisťovne na tlačive Oznámenie poistenca zo dňa 22.11.2012. Z tohto vyplýva, že dátum nevznikol od odporcu. Odporca ďalej uviedol, že čestné vyhlásenie vyplňoval v ten istý deň na prepážke a zrejme tam použil údaj od pracovníčky poisťovne tak, ako je uvedený v oznámení. Preukaz poistenca odporca nevrátil vzhľadom k tomu, že bol poistený a platil riadne poistné, vychádzal z toho, že toto poistenie platí aj na Slovensku a nepredpokladal, že sa dopúšťa niečoho protizákonného v tom smere, že nevrátil preukaz slovenskej poisťovne a týmto sa preukazoval. Nebolo jeho úmyslom

poškodiť navrhovateľa, pretože ošetrenie lekára vyhľadával len v čase, keď to bolo akútne. Za celú dobu 16 rokov sa mu nestalo, že by ho slovenská poisťovňa upozornila na to, že neplatí poistné. Odporca sa nepreukazoval preukazom zahraničnej poisťovne preto, lebo vychádzal z toho, že tento preukaz je platný len v Českej republike ale ako už uviedol, bol presvedčený o tom, že poistenie mu platí aj na Slovensku. Po vstupe Českej republiky do európskej únie disponoval už aj európskym preukazom zdravotnej poisťovne.

Na otázku navrhovateľa prečo sa napriek tomu, že už mal európsky preukaz preukazoval v rokoch 2005 až 2010 preukazom slovenskej zdravotnej poisťovne odporca uviedol, že bolo to z tých istých dôvodov, zrejme aj z nevedomosti. Bol to síce európsky preukaz ale vydaný českou zdravotnou poisťovňou. Odporca uviedol, že rozumie, že v roku 1993 došlo nielen k rozdeleniu štátov, ale aj k rozdeleniu systémov zdravotného poistenia, ako aj tomu, že ak nie je poistencom určitej poisťovne, nemá nárok od nej na poistné plnenie.

Podľa § 9 Zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní zdravotné poistenie zaniká a) úmrtím poistenca alebo jeho vyhlásením za mŕtveho, b) dňom skončenia pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu na území Slovenskej republiky, ak ide o poistenca uvedeného v § 3 ods. 2 písm. a), c) dňom zániku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na území Slovenskej republiky, ak ide o poistenca uvedeného v § 3 ods. 2 písm. b), d) dňom skončenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo e) dňom zániku postavenia utečenca. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 273/1994 Z.z. poistenec, u ktorého zdravotné poistenie vzniklo získaním trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo u ktorého zdravotné poistenie zaniklo skončením tohto trvalého pobytu, je povinný prihlásiť sa alebo odhlásiť sa v príslušnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď účasť na zdravotnom poistení vznikla alebo zanikla.

Podľa § 11 ods. 5 zák. č. 273/1994 Z.z. poistenec je povinný oznámiť príslušnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť poistné. Za maloletých poistencov alebo osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony, plní túto povinnosť ich zákonný zástupca, ak nejde o zamestnanca, za ktorého túto povinnosť plní zamestnávateľ.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa § 133 O.s.p., skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak

S poukazom na cit. zák. ustanovenia, na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR, všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie (nálezy Ústavného súdu SR, sp. zn. , , III., ÚS 209/04, , ).

V konaní bolo preukázané, že odporca sa v rozhodnom období 01.05.2004 - 30.04.2010 trvale zdržiaval na území Českej republiky, kde bol nepretržite od 22.01.1996 aj zdravotne poistený, pretože pracoval pre cudzieho zamestnávateľa. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi v dôsledku porušenia tejto povinnosti odporcom vznikla i škoda preplatením nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Podľa evidencie navrhovateľa si odporca splnil svoju zákonnú povinnosť voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni oneskorene, a preto poisťovňa za neho hradila náklady zdravotnej starostlivosti aj v čase, keď už na ňu nemal nárok, keďže nebol zdravotne poistený na území Slovenskej republiky. Oznamovaciu povinnosť si totiž odporca splnil až 21.11.2012.

V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia (resp. náhrade škody) existenciu úmyslu treba dokázať.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Ak teda navrhovateľ tvrdil, že odporca úmyselne využíval služby poskytovania zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych a lekárenských zariadeniach na území SR a pritom vedel, že nie je zdravotne poistení u navrhovateľa a preukazoval sa neplatným preukazom poistenca, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia navrhovateľa, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O. s. p.

Súd vykonané dokazovanie hodnotí na základe zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov, podľa vlastnej úvahy a prihliada na všetko čo v priebehu konania zistil. Úvaha súdu však neznamená jeho ľubovôlu popri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí vychádzať zo zistených skutočností; V odôvodnení rozsudku potom musia byť uvedené hľadiská ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Procesnou požiadavkou zároveň je, aby poznatky súdu boli v súlade s objektívnou realitou.

Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je vyslovená tak v Ústave SR , ako i v jednotlivých ustanoveniach O.s.p. (§ 120 ods. 1,2, § 125, § 153 a podobne) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu. Pojem skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí predmet konania. Je teda procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli s objektívnou realitou.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov podľa ust. § 132 O.s.p., kedy vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázaním úmyselného konania odporcu a z toho dôvodu návrh v plnom rozsahu zamietol.

V citovanom ustanovení § 106 Občianskeho zákonníka je stanovená dvojročná subjektívna premlčacia doba a trojročná objektívna premlčacia doba v ktorej môže poškodený uplatniť nárok na náhradu škody. Ako bolo vyššie odporca v tomto konaní vzniesol proti nároku navrhovateľa námietku premlčania. Súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná. Je nepochybné, že navrhovateľovi vznikla škoda, ako bolo vyššie uvedené od 01.05.2005 do 30.04.2010 preplatením nákladov zdravotnej starostlivosti odporcovi v dôsledku porušenia oznamovacej povinnosti odporcu.

Návrh na súd však bol podaný až 27.01.2014, resp. v tejto deň navrhovateľ uplatnil proti odporcovi nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla porušením oznamovacej povinnosti odporcu úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti v rokoch 2005 až 2010.

Ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje objektívnu časovú hranicu, ktorú premlčacia doba nesmie prekročiť (objektívna premlčacia doba). Po jej uplynutí sa právo na náhradu škody premlčí vždy, aj keď dosiaľ neuplynula ešte subjektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je 3-ročná. Uplatní sa len pri škode na veciach, ak ide len o škodu, ktorá nebola spôsobená úmyselne (škoda spôsobená z nedbanlivosti)

Ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka určuje objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu vždy premlčí. Táto hranica je v trvaní 3 rokov v prípade, že k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo neúmyselne (z nedbanlivosti).

Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ si síce uplatnil nárok voči odporcovi v rámci subjektívnej 2- ročnej premlčacej doby, keď sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel prvýkrát z odhlášky poistenca dňa 21.11.2012, neuplatnil však svoj nárok v objektívnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť, keď ku škode skutočne došlo.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho dospel k záveru, že k vzhľadom dôvodne vznesenej námietke premlčania odporcom, ktorá predstavuje trojročnú objektívnu premlčaciu dobu nárok navrhovateľovi priznať nemohol a návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.