Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/166/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: KUIŠ s.r.o. so sídlom Alvinczyho 22, Košice – mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 50 335 804 zastúpeného JUDr. Milan Žoldoš, advokát s.r.o. so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 506 proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2018/031574/HLU zo dňa 27.08.2019, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU- KE-OOP3-2018/031574/HLU z 27.08.2019 a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-KE-OSZP2-2019/019406 zo 04.04.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Prvostupňový správny orgán Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva a podľa o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý konal v súlade s príslušnými ustanoveniami o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), prejednal správny delikt, ktorého sa dopustil účastník konania KUIŠ s.r.o., Alvinczyho 22, 040 01 Košice, IČO: 50 335 804 a podľa uložil rozhodnutím č. OU-KE-OSZP2-2019/019406 zo dňa 04.04.2019 účastníkovi konania pokutu vo výške 15 000,- € za to, že v rozpore s zhodnotil odpad inak, ako v súlade so - v 39. týždni roku 2018 mobilným zariadením zhodnotil na pozemkoch parc. č. XXXXX/X A. B. XXXX v k. ú. C. D., Košice stavebné odpady, pochádzajúce z odstránenia stavby na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX,XXXX A. XXXX na Thurzovej ulici v Košiciach, t.j. mimo miesta ich vzniku. Pokutu v súlade s ust. je potrebné uhradiť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Environmentálneho fondu Bratislava, Martinská 49, 821 05 Bratislava vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX (IBAN C., variabilný symbol VS: 4306900419, konštantný symbol 1118.

2. Žalobca podal dňa 25.05.2019 odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu č. OU-KE-OSZP2-2019/019406 zo dňa 04.04.2019, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: OU- KE-OOP3-2018/031574/HLU zo dňa 27.08.2019 tak, že zamietol odvolanie spoločnosti KUIŠ s.r.o.

a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredia, oddelenia štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja č. OU-KE-OSZP2-2019/019406 zo dňa 04.04.2019 potvrdil. Žalovaný v závere rozhodnutia skonštatoval, že odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu žiadne nové dôkazy. Preto žalovaný, ako odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po posúdení predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán rozhodol v predmetnej veci po zvážení všetkých skutočností, ktoré mohli mať vplyv na výsledok jeho rozhodovania a napadnuté rozhodnutie obsahuje predpísané náležitosti, bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ako aj že odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v odvolaní účastník - žalobca uviedol nasledovné: „1. Nesúhlasí s tvrdením prvostupňového správneho orgánu, že úmyselne porušil povinnosť ustanovenú v . Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je možné identifikovať také zákonné ustanovenie, ktoré by účastníkovi stanovilo povinnosť zhodnotiť odpad mobilným zariadením výlučne na mieste jeho vzniku. Ustanovenie nie je možné interpretovať tak, že vylučuje zhodnocovanie odpadu aj na inom mieste. Podmienka účelovosti mobilného zariadenia sa vzťahuje iba na uvedené zariadenie, t.j. objekt, avšak nie je to možné považovať za podmienku vzťahujúcu sa na subjekt, t. j. účastníka. Poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-KE-OSZP2-2017/01275 zo dňa 27.02.2017, v ktorom prvostupňový správny orgán uviedol, že uvedené mobilné zariadenie je určené na zhodnocovanie v mieste vzniku odpadu alebo v mieste zhromažďovania odpadov. Uvedený dvojaký prístup prvostupňového správneho orgánu je neprípustný a je v rozpore s princípom právnej istoty a potvrdzuje existenciu zaujatosti zamestnancov správneho orgánu. Rozhodnutie je preto nutné považovať za nepreskúmateľné a zmätočné. 2. Poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-KE-OSZP-2019/012730 zo dňa 01.03.2019, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol námietku predpojatosti vznesenú účastníkom proti E. F. G.. Z rozhodnutia nie je možné vyvodiť žiadne skutočnosti, skutkové zistenia správneho orgánu, ktoré by odôvodňovali takýto radikálny zvrat v jeho úvahách a myšlienkových postupoch (obdobie medzi 01.03.2019 a vydaním rozhodnutia dňa 04.04.2019), postup správneho orgánu je tak nekonzistentný a rozhodnutie je zaťažené nepreskúmateľnosťou. 3. Odvolateľ svojím oznámením zo dňa 27.08.2018 ohlásil správnemu orgánu proces zhodnocovania odpadu a súčasne ohlásil spôsob, akým bude recyklácia prebiehať, t, j. na mieste vzniku odpadu bude vykonaná recyklácia prostredníctvom čeľusťového drviča a drviaceho kladiva. Z odôvodnenia rozhodnutia nepriamo vyplýva, že správny orgán za recykláciu odpadu nepovažuje spracovanie odpadu prostredníctvom čeľusťového drviča a drviaceho kladiva. Správny orgán sa v rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že na mieste, kde bolo mobilné zariadenie, sa nachádzali celé tehly a veľké kusy betónových panelov a neuviedol ich konkrétne rozmery. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné a neodôvodnené. Z rozhodnutia nie je možné vyvodiť žiadne závery správneho orgánu, že výstupy z recyklácie nespĺňali zákonnú podmienku spôsobilosť zhodnoteného materiálu na použitie na pôvodný účel alebo iné účely. Skutkové zistenie správneho orgánu je aj v tejto časti nepreskúmateľné a neodôvodnené. Pokiaľ prešiel určitý materiál recyklačným zariadením, nie je možné považovať výstup z takéhoto zariadenia za odpad. Správny orgán v rozhodnutí uvádza, že na parcele č. XXXX, katastrálne územie Stredné Mesto došlo k zhodnocovaniu odpadu. Samotná fotodokumentácia, zabezpečená správnym orgánom, nie je sama osebe spôsobilá preukázať, že materiál na nej pochádza z činnosti účastníka konania, na akých parcelách sa materiál nachádza a či bol dovezený na dané miesto účastníkom. Správny orgán nevykonal výsluch žiadneho svedka ani osoby, ktorá vyhotovila fotodokumentáciu. Na susedných pozemkoch E. F. C. sa nachádzal v čase ohlásenej recyklácie materiál, pochádzajúci z búracích prác z iných stavieb, s ktorými účastník nemá nič spoločné. Pokiaľ mal správny orgán výhrady k prevedeniu recyklácie, tak mal všetky prostriedky na to, aby nahlásenú činnosť zastavil podľa zákona odpadoch a pokiaľ túto možnosť nevyužil, tak súhlasil s prevedením recyklácie. 4. Nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, že neobstojí tvrdenie účastníka konania, že z dôvodu veľkej prašnosti a hlučnosti nechcel vykonávať "kompletnú recykláciu mobilným zariadením na mieste vzniku odpadu." Rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné a neodôvodnené. 5. Vo výroku rozhodnutia, ako aj v odôvodnení chýba uvedenie množstva tvrdených stavebných odpadov, charakteristika stavebných odpadov. Výrok rozhodnutia je preto nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Správny orgán neodôvodnil v rozhodnutí akým spôsobom dospel k zisteniu, že

odpadu malo byť 3300 m3, pričom správny orgán musí vychádzať len zo svojich zistení. Uvedená vada zaťažuje konanie nepreskúmateľnosťou. 6. Zdôraznil, že zhodnotenie stavebných odpadov bolo vykonané na objednávku E. F. C. - STENIA, EXPORT - IMPORT s tým, aby bol materiál uložený na jeho pozemku. V rozhodnutí absentujú akékoľvek konkrétne údaje o tom, či a akým spôsobom boli zistené vozidlá, ktoré boli v užívaní účastníka, ktoré vozili recyklovaný materiál, či bol materiál triedený na mobilnom zariadení, ktoré by jednoznačne identifikovali činnosť, ktorú by bolo možné pričítať na ťarchu účastníka. 7. Poukázal na nezákonnosť konania a postup správneho orgánu pri výkone štátneho dozoru a to nevyhotovením protokolu o výsledku kontroly. 8. Nebola preukázaná spoločenská nebezpečnosť konania, nebola spôsobená žiadna škoda a nedošlo k ohrozeniu žiadnych práv a právom chránených záujmov. Poukázal na to, že odôvodnenie výšky pokuty v časti postoj obvineného k spáchaniu skutku je zmätočný a nezákonný. Sankcia bola uložená v rozpore s princípom proporcionality a rozhodnutie po obsahovej stránke nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 9. Naďalej trvá na svojej námietke zaujatosti p. G. a p. G., lebo z obsahu rozhodnutia nevyplýva snaha správneho orgánu náležite zistiť skutkový stav, ale vyplýva z neho účelová interpretácia právnych predpisov s cieľom uložiť účastníkovi neproporčnú sankciu. Poukázal na článok, ktorý vyšiel v denníku Korzár dňa 11.09.2018, v ktorom sa p. G. vyjadrila, že účastník doviezol na predmetný pozemok odpad a nie recyklát a tým vopred zaujala stanovisko ešte pred začatím správneho konania. 10. Žiadal, aby odvolací orgán rozhodol o vylúčení zamestnankýň o vylúčení p. G. a p. G. z konania pre zaujatosť. Žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na opätovné prejednanie.“

4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a posúdení spisového materiálu dospel k týmto záverom: „Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že oznámenie odvolateľa o recyklácii zo dňa 03.09.2018 bolo v rozpore so zistenými podkladmi prvostupňového správneho orgánu. V rovnakej veci boli na OÚ Košice doručené podnety H. I. (04.09.2018), OO PZ Košice Staré Mesto (06.09.2018) a Mesta Košice (11.09.2018). OÚ Košice dôsledne preveril podnety počas miestnych obhliadok, pričom zistil, že recyklácia nebola vykonaná na mieste vzniku odpadu a stavebný odpad bol na dotknuté pozemky nezákonne umiestnený. S prihliadnutím na zistené skutočnosti prvostupňový správny orgán oznámil začatie správneho konania o uložení pokuty vo veci porušenia . Odvolateľ vo svojom vyjadrení dňa 13.12.2019 nespochybnil ani nevyvrátil prvostupňovým správnym orgánom zistené porušenie , ale naopak potvrdil, že predmetný stavebný odpad zhodnocoval mimo miesta vzniku odpadov. Z rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že odvolateľ nepostupoval v súlade s platnou legislatívou odpadového hospodárstva. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia vzhľadom na druh vyvážaného odpadu z demolácií odôvodnil vplyv navážaného odpadu na mieru poškodenia životného prostredia (vedome a úmyselné porušenie ) a vyrovnal sa so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty. Zasypávanie pozemkov je viazané na súhlasy príslušných orgánov štátnej správy, zvlášť na pozemkoch nachádzajúcich sa v blízkosti vodných tokov. Odvolací orgán nemá dôvod spochybňovať zistené skutočnosti, ktoré sú v predloženom spisovom materiáli zdokumentované. Prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov a zo zistených skutkových okolností vyvodil aj správny záver. V postupe prvostupňového správneho orgánu nebolo zistené porušenie základných pravidiel konania a porušenie procesnoprávnych noriem v konaní. Prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania.“

6. Žalovaný k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu (uvedených v bode 3. rozsudku) proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol v napadnutom rozhodnutí nasledovné: K bodu 1. : „Tvrdenie odvolateľa odvolací orgán neakceptuje, lebo odvolateľ k zhodnocovaniu odpadu na inom mieste, ako na mieste jeho vzniku sa sám priznal. Jeho tvrdenia sú v rozpore s platnými ustanoveniami . Definícia mobilného zariadenia, platná v roku 2017 znela: „Mobilné zariadenie na účely tohto zákona je zariadenie na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenie na zneškodňovanie odpadov, ak je prevádzkované na jednom mieste kratšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, ktoré

a) je konštrukčne a technicky prispôsobené na častý presun z miesta na miesto, b) vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie nemá byť a ani nie je pevne spojené so zemou alebo stavbou, c) je určené na zhodnocovanie odpadov alebo na zneškodňovanie odpadov najmä v mieste ich vzniku a d) nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie podľa osobitného predpisu.“ z 18.10.2017, účinným od 01.01.2018, sa zmenil a doplnil . Definícia mobilného zariadenia, platná v roku 2018 znela: „Mobilné zariadenie na účely tohto zákona je zariadenie na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenie na zneškodňovanie odpadov, ak je prevádzkované na jednom mieste kratšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, ktoré a) je konštrukčné a technicky prispôsobené na častý presun z miesta na miesto, b) vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie nemá byť a ani nie je pevne spojené so zemou alebo stavbou, c) je určené na zhodnocovanie odpadov alebo na zneškodňovanie odpadov v mieste ich vzniku a d) nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie podľa osobitného predpisu.“

K bodu 2.:

„Odvolací orgán nespochybňuje rozhodnutia o zamietnutí námietok predpojatosti voči E. F. G. a D. J. K. L. veci predpojatosti rozhodla JUDr. Henrieta Halászová, vedúca odboru starostlivosti o životné prostredie, ktorá z predmetného konania E. F. G. nevylúčila a E. F. G., vedúca oddelenia štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, ktorá D. J. K. z predmetného konania nevylúčila. Spisový materiál vo veci vylúčenia E. F. G. z predmetného konania bol na Krajskej prokuratúre v Košiciach, ktorá nepodala voči rozhodnutiu žiadne opatrenia.“

K bodu 3. a 4.:

„Aj tieto argumenty odvolateľa odvolací orgán neakceptuje, pretože prvostupňový správny orgán preukázal, že odvolateľ umiestnil na predmetné parcely stavebný odpad, vykonal zhodnotenie stavebných odpadov mobilným zariadením na zhodnocovanie odpadov mimo miesta vzniku týchto stavebných odpadov a tak vedome a úmyselne porušil platné ustanovenia .“

K bodu 5.:

„Odvolací orgán nesúhlasí s tvrdením odvolateľa, že výrok rozhodnutia nie je dostatočne špecifikovaný a rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené Prvostupňový správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zistených skutočností, ktoré premietol do výroku a odôvodnenia rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie a predložený spisový materiál preukazujú, že odvolateľ nepostupoval v súlade so a v súlade s rozhodnutím z roku 2017, ktoré ho oprávňuje na prevádzkovanie mobilného zariadenia. Odvolateľ nedodržal ustanovenie a najneskôr sedem dní vopred písomne neohlásil orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva miesto, kde bude zhodnocovať odpady, druh, kategóriu a predpokladané množstvo odpadu, ktorý bude zhodnocovaný a predpokladaný čas výkonu činnosti. Jeho oznámenia súviseli so spracovaním stavebného odpadu na Thurzovej ulici a nie na predmetných pozemkoch. Z oznámenia M. H. I. zo dňa 04.09.2018 je zrejmé, že odvolateľ vykonával odstránenie stavby na Thurzovej a ulice a vyváža l odpad ku rieke Hornád už dňa 22.08.2018. Podľa rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu výstupná frakcia mobilného zariadenia mala byť od 0-50 až 110 mm, čo bolo v rozpore s vyhotovenou fotodokumentáciou, ktorá dokazuje, že na predmetné pozemky bol navozený stavebný odpad - zmes betónu, tehál.“

K bodu 6.:

„Odvolací orgán nesúhlasí s tvrdením odvolateľa, lebo prvostupňový správny orgán použil všetky prostriedky, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočný stav veci. Zistenia prvostupňového správneho orgánu boli dostatočne zdokumentované.“

K bodu 7.:

„Odvolací orgán tieto argumenty neakceptuje, pretože prvostupňový správny orgán nevykonával štátny dozor, ale prešetroval podnety o porušovaní .“

K bodu 8.:

„Odvolací orgán nesúhlasí s tvrdením odvolateľa, že nebola preukázaná spoločenská nebezpečnosť konania, nebola spôsobená žiadna škoda a nedošlo k ohrozeniu žiadnych práv a právom chránených záujmov. Spoločenská nebezpečnosť konania bola preukázaná vedomým a úmyselným porušením a tým, že boli porušené a ohrozené práva vlastníkov pozemkov, čo vyplýva aj z podnetu Mesta Košice. Prvostupňový správny orgán odôvodnil vplyv navážaného odpadu na mieru poškodenia životného prostredia a vyrovnal sa so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty. V danom prípade síce nedošlo k spôsobeniu trvalej škody na životnom prostredí, ale došlo k ohrozeniu životného prostredia umiestnením odpadu k rieke Hornád, napríklad vzniku čiernej skládky odpadov, riziku znečistenia vody, ovzdušia, pôdy, horninového prostredia a ohrozenia rastlín a živočíchov, ovplyvnenie stavu povrchových a podzemných vôd, ohrozenie plynulosti odtoku povrchovej vody v koryte rieky Hornád v prípade povodne.“

K bodu 9.:

„Vedúca odboru JUDr. Henrieta Halászová bola rozhodnutím č. OU-KE-OOP- 2019/024003 zo dňa 16.05.2019 z predmetného konania vylúčená na základe námietky uvedenej v odvolaní, t.j. po vydaní rozhodnutia vo veci. Námietka o predpojatosti E. F. G. bola zamietnutá rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. OU-KE- OSZP-2019/012730 zo dňa 01.03.2019.“

7. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 18.10.2019 doručenou elektronicky správnemu súdu dňa 18.10.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2018/031574/HLU zo dňa 27.08.2019 a súčasne jeho zrušenia, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. OU-KE-OSZP2-2019/019406 zo dňa 04.04.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

8. Žalobca odôvodnil správnu žalobu tým, že ako účastník správneho konania namietol zaujatosť zamestnancov prvostupňového správneho orgánu, a to E. G., D. K. a F. G., ktorá je vo funkcii nadriadeného zamestnanca voči E. G. a D. K.. Uviedol, že podaním zo dňa 22.01.2019 namietol zaujatosť E. G., o ktorom rozhodla JUDr. Halászová rozhodnutím zo dňa 01.03.2019 č.: OU-KE- OSZP-2019/012730 (ďalej len „Rozhodnutie zo dňa 01.03.2019“) tak, že námietku zaujatosti zamietla, teda, že E. G. zaujatá nie je. Následne rozhodnutím č.: OU-KE-OSZP2-2019/005693 zo dňa 25.03.2019 (ďalej len „Rozhodnutie zo dňa 25.03.2019“) rozhodla JUDr. Halászová, že D. K. zaujatý nie je. Žalobca svojím podaním zo dňa 05.04.2019 namietol aj zaujatosť JUDr. Halászovej. O námietke zaujatosti rozhodol nadriadený orgán rozhodnutím č. OU-KE-OOP-2019/024003, zo dňa 16.05.2019 (ďalej len „Rozhodnutie zo dňa 16.05.2019“) tak, že námietke zaujatosti vyhovel a JUDr. Halászovú zo správneho konania ako zaujatú vylúčil. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.04.2019 podpísala a vydala JUDr. Halászová, t. j., že prvostupňové rozhodnutie vydala zaujatá osoba a teda, že zaujatá osoba rozhodovala aj o námietke zaujatosti proti D. G. a proti D. K.. Žalobca uviedol, že má za to, že uvedeným postupom prvostupňového správneho orgánu boli porušené základné procesné práva spoločnosti garantované každému účastníkovi správneho konania v Správnom poriadku, ako aj v Ústave SR. Je vylúčené a neprípustné, v rozpore s akýmikoľvek právnymi princípmi, aby meritórne rozhodnutie vo veci bolo vydané osobou zaujatou voči účastníkovi konania. Tvrdil, že uvedená skutočnosť zaťažuje správne konanie od počiatku takým závažným spôsobom, že vydaním prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu dňa 04.04.2019 nepochybne došlo k porušeniu právnych predpisov, a to najmä , , Správneho poriadku a SR.

9. Žalobca ďalej namietal, že je neudržateľné a nepravdivé konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, v ktorom vyhodnotil námietku zaujatosti voči JUDr. Halászovej nasledovne: „Vedúca odboru JUDr. Henrieta Halászová bola ............. z predmetného konania vylúčená na základe námietky uvedenej v odvolaní, t. j. po vydaní rozhodnutia vo veci.“ Uviedol, že námietka zaujatosti voči JUDr. Halászovej bola vznesená podaním zo dňa 05.04.2019, t. j. deň po formálnom vydaní prvostupňového rozhodnutia, keď žalobca nemohol mať ani omylom vedomosť o tom, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané. Skutočnosť, že bolo vydané na základe námietky zaujatosti doručenej dňa 08.04.2019, t. j. jednoznačne predtým, než vôbec bolo podané odvolanie vyplýva aj zo samotného rozhodnutia zo dňa 16.05.2019. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané po vydaní rozhodnutia o vylúčení JUDr. Halászovej, keď už odvolací orgán vedel o svojom rozhodnutí, ktorým vylúčil uvedenú zamestnankyňu z konania a je nepochybné, že prvostupňové rozhodnutie vydala vylúčená osoba. Je úplne irelevantné, že k rozhodnutiu o vylúčení došlo až po vydaní prvostupňového rozhodnutia; uvedená vada zaťažuje napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a aj predchádzajúce konanie už od počiatku.

Na základe vyššie uvedeného potom platí, že aj rozhodnutie o námietke zaujatosti voči D. G. zo dňa 01.03.2019 bolo vydané vylúčenou osobou. 10. Ďalej žalobca v správnej žalobe namietal aj skutočnosť, že prvostupňový správny orgán už v rozhodnutí zo dňa 01.03.2019 uviedol, že v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali porušenie o odpadoch. Zdôraznil, že toto prvostupňový správny orgán konštatoval po uplynutí 5 mesiacov od začatia správneho konania, po zadovážení všetkých dôkazov a vyjadrení dotknutých subjektov. Pre žalobcu tak zostáva záhadou, aké skutočnosti nastali v období medzi 01.03.2019 a vydaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.04.2019, keď identický správny orgán dospel k úplne opačnému záveru. Uviedol, že z oboch napadnutých rozhodnutí nie je možné vyvodiť žiadne skutočnosti, skutkové zistenia správneho orgánu, ktoré by odôvodňovali takýto radikálny zvrat v jeho úvahách a myšlienkových postupoch. Namietal, že postup správneho orgánu v rámci konania je tak nekonzistentný a obe napadnuté rozhodnutia sú zaťažené nepreskúmateľnosťou aj z tohto dôvodu. Namietal, že odvolací orgán – žalovaný sa s touto námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadal, iba sa obmedzil na konštatovanie, že odvolací orgán nespochybňuje rozhodnutia o námietkach voči D. G. a D. K. (str. 8 posledný odsek napadnutého rozhodnutia žalovaného). Toto konštatovanie však nemá žiadny vecný súvis s ním uplatnenou námietkou. 11. Žalobca ďalej namietal, že v rámci odvolania namietol, že zhodnocovania odpadu vykonával v súlade s rozhodnutím OÚ-KE-OSZP2-2017/012759, zo dňa 27.02.2017, v zmysle ktorého správny orgán určil, že schválené mobilné zariadenie je určené na zhodnotenie odpadu v mieste vzniku alebo v mieste zhromažďovania odpadu. Poukázal na to, že v čase, kedy malo dôjsť ku skutku, uvedené rozhodnutie bolo stále platné a účinné v podobe, v akej bolo vydané ku dňu 27.02.2017. K zmene uvedeného rozhodnutia nedošlo ani postupom podľa a ani iným procesným postupom. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca pri zhodnocovaní odpadu postupoval v súlade s platným a účinným správnym rozhodnutím, ktoré umožňovalo použitie mobilného zariadenia aj na inom mieste, ako je miesto vzniku odpadu. S uvedenou námietkou sa však žalovaný žiadnym spôsobom nevyrovnal a iba konštatoval: „Tvrdenie odvolateľa odvolací orgán neakceptuje.“, pričom ďalej len citoval zákonné znenie (definícia mobilného zariadenia) platné v roku 2017 a od 01.01.2018.“ Žalobca tvrdil, že žalovaný však neuviedol žiadnu svoju úvahu, z akého dôvodu ignoroval existenciu platného a účinného rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca, a ktoré umožňoval zhodnotiť odpad aj mimo miesta vzniku odpadu. Uviedol, že aj naďalej tvrdí, že žalovaný a ani prvostupňový orgán neidentifikovali jediné ustanovenie , ktoré by stanovilo žalobcovi povinnosť zhodnotiť odpad iba v mieste jeho vzniku. Žalobca má za to, že definícia mobilného zariadenia sa vzťahuje na objekt – zariadenie a nestanovuje povinnosti žiadnemu subjektu, t. j. ani žalobcovi. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného v tejto časti za nepreskúmateľné, hoci námietku považuje žalobca za podstatnú vzhľadom na predmet konania. 12. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že prvostupňový orgán a ani žalovaný nezistili skutkový stav v súlade s požiadavkami stanovenými Správnym poriadkom. Správny orgán neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že tvrdený stavebný odpad na predmetné parcely doviezol žalobca a vychádzal iba z fotodokumentácie, pričom samotná fotodokumentácia sama o sebe nie je spôsobilá preukázať príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a prítomnosťou materiálu na uvedených pozemkoch. Poukázal na to, že v odvolaní namietal, že správnemu orgánu oznámil, ako bude postupovať pri výkone búracích prác a recyklácii materiálu a tento voči tomuto oznámeniu nevniesol žiadne výhrady. Žalovaný k námietke iba uviedol, že námietku neakceptuje, pretože prvostupňový orgán správne zistil skutkový stav a žalobca vedome a úmyselne porušil ustanovenia . Žalobca zastáva názor, že žalovaný sa preskúmateľným spôsobom nevysporiadal s uvedenou námietkou a ani neuviedol žiadne úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca úmyselne porušil . 13. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový orgán postupoval nesprávnym procesným postupom a poukázal na ustanovenie , ktorý stanovuje, že správny orgán pri výkone štátneho dozoru postupuje postupom podľa Žalobca k uvedenej námietke iba konštatoval: „Odvolací orgán tieto argumenty neakceptuje, pretože prvostupňová orgán nevykonával štátny dozor, ale prešetroval podnety o porušovaní .“. Žalobca citujúc ust. , , ktorý stanovuje definíciu pojmu štátny dozor uviedol, že je otáznym, na základe akých úvah dospel žalovaný k záveru, že správny orgán nevykonával v danom prípade štátny dozor.

Uviedol, že je nepochybné, že správny orgán preveroval splnenie zákonných povinností zo strany žalobcu, pričom konštatoval ich porušenie a uložil pokutu žalobcovi v zmysle Pokiaľ teda správny orgán preveroval splnenie zákonných povinností zo strany žalobcu, bol tak naplnený základný definičný znak výkonu štátneho dozoru. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že správny orgán na základe zisteného porušenia uložil pokutu podľa , čo prezumuje uvedeného zákona. Žaloba zastáva názor, že podnet o porušovaní a uvedené preukazuje, že boli naplnené zákonné definičné znaky pojmu výkon štátneho dozoru, a príčina výkonu štátneho dozoru je v tomto smere irelevantná. Žalobca namietal, že sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal s touto námietkou, resp. jeho jedna uvedená veta je alibistická, pričom nemá oporu v platnom znení a ani inom právnom predpise a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného je v tejto časti nepreskúmateľné.

14. Žalobca ďalej namietal, že v predmetnom správnom konaní boli porušené základné zásady podľa , a že došlo k porušeniu zásad vyjadrených v , , .

15. Žalobca namietal v správnej žalobe aj odôvodnenosť uloženia sankcie vo výške 15.000,- €, keďže nedošlo ku škode na životnom prostredí, čo potvrdzuje aj odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí a považuje takúto sankciu za neprimeranú. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a žalovaného nevyplývajú úvahy, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť primeranosť tvrdenej sankcie. Žalobca zároveň navrhol v prípade, že by správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú dôvodné čo do identifikácie skutku a zodpovednosti za skutok na strane žalobcu, aby správny súd v zmysle upustil od uloženia sankcie, keďže k žiadnej škode na životnom prostredí nedošlo, a nedošlo ani k ohrozeniu životného prostredia.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13.02.2020 uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom za zákonné a správne. Podľa jeho názoru žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti a opiera sa o tie isté dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní a žalovaný sa s nimi vysporiadal v druhostupňovom rozhodnutí, preto trvá na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Zároveň súdu oznámil, že spisové materiály týkajúce sa veci boli dňa 23.09.2019 predložené Krajskej prokuratúre Košice na základe podnetu žalobcu. Ďalej oznámil, že dňa 27.11.2019 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Košice pod č. Kd337/19/8800-2 protest proti rozhodnutiu č. OU-KE-OOP-2019/024003 zo dňa 16.05.2019, ktorým žalovaný rozhodol vo veci námietky predpojatosti vznesenej voči JUDr. Halászovej, vedúcej odboru starostlivosti o životné prostredie. OÚ Košice, OOP protestu nevyhovel a dňa 07.01.2020 predložil súvisiaci spisový materiál Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

17. Žalobca v replike zo dňa 18.05.2020 navrhol, aby správny súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Uviedol, že sa žalovaný vo vyjadrení obmedzil iba na konštatovanie, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby sa vyjadril k jednotlivým žalobným bodom. Z uvedeného dôvodu preto žalobca v plnom rozsahu zotrváva na podanej žalobe, ako aj všetkých žalobných dôvodov. Zdôraznil žalobný dôvod, že predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie vydané osobou vylúčenou z konania a už len tento samotný dôvod je podľa žalobcu postačujúci na konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. K skutočnosti, že prokurátor podal proti rozhodnutiu žalovaného č: OU- KE-OOP-2019/024003 zo dňa 16.05.2019, ktorým žalovaný rozhodol vo veci, námietky predpojatosti vznesenej voči JUDr. Halászovej protest, ktorému žalovaný nevyhovel, a spisový materiál spolu s protestom prokurátora bol predložený na Ministerstvo životného prostredia SR žalobca doplnil, že ani Ministerstvo životného prostredia SR tomuto protestu prokurátora nevyhovelo z dôvodu, že vyhovením protestu by došlo k zmene právneho stavu konania, ktoré bolo právoplatne ukončené a vyvolal by sa neudržateľný stav právnej neistoty.

18. Žalovaný na repliku doručenú mu elektronicky súdom 21.05.2020 duplikou nereagoval.

19. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca prostredníctvom konateľa K. I. po začatí správneho konania vedenom voči žalobcovi na Okresnom úrade Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie v správnom konaní vedenom pod č. OU-KE-OSZP2-2019/019406 vo veci porušenia

zákazu podľa , po ústnom pojednávaní konanom dňa 13.12.2018, listom zo dňa 22.01.2019, doručenom 30.01.2019 označenom ako „Námietka zaujatosti“ oznámil, že vzhľadom na priebeh pojednávania a správanie sa prítomných zamestnancov správneho orgánu E. F. G. a D. J. K. dospel k záveru o ich predpojatosti. Zároveň tieto pochybnosti o ich predpojatosti uviedol. O predmetnej námietke predpojatosti vznesenej žalobcom voči F. F. G. - vedúcej oddelenia štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie rozhodla vedúca odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Košice JUDr. Henrieta Halászová rozhodnutím č.: OU-KE-OSZP-2019/012730 dňa 01.03.2019 tak, že ju zamietla. O predmetnej námietke predpojatosti vznesenej žalobcom voči D. J. K. – odbornému radcovi okresného úradu rozhodla vedúca oddelenia štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Košice JUDr. Henrieta Halászová rozhodnutím č.: OU-KE-OSZP2-2019/005693 dňa 25.03.2019 tak, že ju zamietla. Žalobca svojím podaním zo dňa 05.04.2019 namietol aj predpojatosť JUDr. Henriety Halászovej – vedúcej odboru okresného úradu, o ktorej rozhodol nadriadený orgán Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-KE-OOP-2019/024003 zo dňa 16.05.2019 tak, že námietke o predpojatosti vyhovel a JUDr. Henrietu Halászovú z predmetného správneho konania vedeného voči žalobcovi vylúčil.

20. Ako ďalej vyplýva z obsahu administratívneho spisu tak prvostupňový správny orgán Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja dňa 04.04.2019 rozhodnutím č. OU-KE-OSZP2-2019/019406 uložil účastníkovi konania – žalobcovi pokutu vo výške 15 000,- € za správny delikt, ktorého sa dopustil tým, že v rozpore s zhodnotil odpad inak, ako v súlade so - v 39. týždni roku 2018 mobilným zariadením zhodnotil na pozemkoch parc. č. XXXXX/X A. B. XXXX v k. ú. C. D., Košice stavebné odpady, pochádzajúce z odstránenia stavby na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX A. XXXX na Thurzovej ulici v Košiciach, t.j. mimo miesta ich vzniku. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca dňa 25.05.2019 odvolanie, v ktorom okrem iného namietal, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.04.2019 podpísala a vydala JUDr. Halászová, t. j., že prvostupňové rozhodnutie vydala zaujatá osoba a zaujatá osoba rozhodovala aj o námietke zaujatosti proti D. G. a proti D. K. a týmto postupom prvostupňového správneho orgánu boli porušené jeho základné procesné práva spoločnosti garantované každému účastníkovi správneho konania v Správnom poriadku ako aj v Ústave SR. Zdôraznil, že je vylúčené a neprípustné a v rozpore s akýmikoľvek právnymi princípmi, aby meritórne rozhodnutie vo veci bolo vydané osobou zaujatou voči účastníkovi konania, a že uvedená skutočnosť zaťažuje správne konanie od počiatku takým závažným spôsobom, že vydaním prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu dňa 04.04.2019 nepochybne došlo k porušeniu právnych predpisov, a to najmä , , Správneho poriadku a SR. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu č. OU-KE-OSZP2-2019/019406 zo dňa 04.04.2019 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: OU-KE-OOP3-2018/031574/HLU zo dňa 27.08.2019 tak, že zamietol odvolanie spoločnosti KUIŠ s.r.o. a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredia, oddelenia štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja č. OU-KE- OSZP2-20l9/019406 zo dňa 04.04.2019 potvrdil.

21. Súd v konaní podľa a nasl. - preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby ( ), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v a a , ) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

22. Podľa , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

23. Podľa , pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

24. Podľa , správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

25. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

26. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

27. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

29. Podľa , odpadové hospodárstvo je súbor činností zameraných na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a na nakladanie s odpadmi v súlade s týmto zákonom.

Podľa , nakladanie s odpadom je zber, preprava, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa aj konanie obchodníka alebo sprostredkovateľa.

Podľa , recyklácia je každá činnosť zhodnocovania odpadu, ktorou sa odpad opätovne spracuje na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo iné účely, ak , a a ods. l5 neustanovuje inak, recyklácia zahŕňa aj opätovné spracovanie organického materiálu. Recyklácia nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania.

30. Podľa , mobilné zariadenia na účely tohto zákona je zariadenie na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadov, ak je prevádzkované na jednom mieste kratšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, ktoré a) je konštrukčne a technicky prispôsobené na častý presun z miesta na miesto, b) vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie nemá byť a ani nie je pevne spojené so zemou alebo stavbou, c) je určené na zhodnocovanie odpadov alebo na zneškodňovanie odpadov v mieste ich vzniku a d) nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie podľa osobitného predpisu.

31. Podľa , každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím.

Podľa , každý je povinný nakladať s odpadom alebo inak s ním zaobchádzať takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie, a to tak, aby nedochádzalo k riziku znečistenia vody, ovzdušia, pôdy, horninového prostredia a ohrozenia rastlín

a živočíchov,

b) obťažovaniu okolia hlukom alebo zápachom a c) nepriaznivému vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného významu.

32. Podľa , sa zakazuje zneškodniť alebo zhodnotiť odpad inak ako v súlade so .

33. Podľa , prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov (ďalej len "zariadenie") je okrem plnenia povinností podľa povinný a) zhodnocovať odpady alebo zneškodňovať odpady v súlade s rozhodnutím, ktoré ho oprávňuje na prevádzkovanie zariadenia,

b) prevádzkovať zariadenie v súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom, c) viesť prevádzkovú dokumentáciu zariadenia, d) zverejniť podmienky, za ktorých preberá odpad do zariadenia, e) uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje, technológiu a vykonávať oprávnenú činnosť v súlade s platnou dokumentáciou a s technickými požiadavkami, f) plniť povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k ním produkovaným odpadom, g) ak ide o prevádzkovateľa mobilného zariadenia, najneskôr sedem dní vopred písomne ohlásiť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, v ktorého územnom obvode bude zhodnocovať alebo zneškodňovať odpady, miesto, kde bude túto činnosť vykonávať, druh, kategóriu a predpokladané množstvo odpadu, ktorý bude zhodnocovaný alebo zneškodňovaný, a predpokladaný čas výkonu činnosti.

34. Podľa , stavebné odpady a odpady z demolácií sú odpady, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb.

Podľa , pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri stavebných prácach a demolačných prácach, vykonávaných v sídle alebo mieste podnikania, organizačnej zložke alebo v inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, je právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, pre ktorú sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú; pri vykonávaní obdobných prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadov ten, kto uvedené práce vykonáva. Pôvodca odpadu zodpovedá za nakladanie s odpadmi podľa tohto zákona a plní povinnosti podľa .

35. Podľa , okresný úrad v sídle kraja je oprávnený do odstránenia závady zakázať činnosť pôvodcovi odpadu, ak nemá zabezpečené zhodnotenie odpadov alebo zneškodnenie odpadov a ak by v dôsledku toho mohlo dôjsť k závažnému poškodeniu životného prostredia alebo závažnej ekologickej ujme.

36. Podľa , ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona, uloží jej pokutu podľa .

37. Podľa ods. l , ak nie je v výslovne ustanovené inak, tak sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje .

38. Podľa , sa pri ukladaní pokuty prihliada najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania.

39. Podľa , za správny delikt - porušenie je možné uložiť pokutu v rozmedzí od 4 000 do 350 000 eur.

40. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

41. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

42. Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

43. Podľa § 10 Správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

44. Podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.

Podľa § 12 ods. 2 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie.

45. Podľa § 32 ods. l Správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, sú podkladom pre rozhodnutie najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

46. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

47. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

48. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

49. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

50. Predmetom prieskumu v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného č.: OU-KE-OOP3-2018/031574/ HLU zo dňa 27.08.2019 a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. OU-KE-OSZP2-2019/019406 zo dňa 04.04.2019, ktoré žalovaný potvrdil.

51. Správny súd sa v prvom rade zaoberal žalobnou námietkou, ktorou žalobca namietal porušenie jeho základných procesných práv ako účastníka správneho konania spočívajúcom v postupe prvostupňového správneho orgánu, a to je, keď osoba predpojatá voči účastníkovi konania (žalobcovi), t.j. vedúca oddelenia JUDr. Henrieta Halászová vydala napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. OU-KE- OSZP2-2019/019406 zo dňa 04.04.2019 a zároveň rozhodovala aj o námietke predpojatosti vznesenej žalobcom – účastníkom správneho konania v priebehu správneho konania aj voči zamestnancom prvostupňového správneho orgánu D. G. a D. K..

52. Žalobca po ústnom pojednávaní konanom dňa 13.12.2018 listom zo dňa 22.01.2019 doručenom 30.01.2019 označenom ako „Námietka zaujatosti“ namietal predpojatosť prítomných zamestnancov správneho orgánu D. F. G. a D. J. K.. O predmetných námietkach predpojatosti voči týmto zamestnancom rozhodla vyššie označenými rozhodnutiami JUDr. Henrieta Halászová – vedúca odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Košice. Žalobca podaním zo dňa 05.04.2019 namietal aj predpojatosť JUDr. Henriety Halászovej a nadriadený orgán Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-KE-OOP-2019/024003 zo dňa 16.05.2019 tejto námietke

o predpojatosti vyhovel a JUDr. Henrietu Halászovú z predmetného správneho konania vedeného voči žalobcovi vylúčil. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia v predmetnej veci č. OU-KE- OSZP2-2019/019406 tak bolo vydané dňa 04.04.2019 JUDr. Henrietou Halászovou – vedúcou odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Košice. Žalovaný vyhodnotil námietku zaujatosti voči JUDr. Halászovej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nasledovne: „Vedúca odboru JUDr. Henrieta Halászová bola ............. z predmetného konania vylúčená na základe námietky uvedenej v odvolaní, t. j. po vydaní rozhodnutia vo veci.“ Námietka predpojatosti voči JUDr. Henriete Halászovej bola vznesená žalobcom podaním zo dňa 05.04.2019, t.j. deň po vydaní prvostupňového rozhodnutia a v tom čase žalobca nemohol mať vedomosť o skutočnosti, že bolo vydané. Skutočnosť, že bolo vydané na základe námietky zaujatosti doručenej dňa 08.04.2019, t.j. jednoznačne predtým, než vôbec bolo podané odvolanie, vyplýva aj zo samotného rozhodnutia zo dňa 16.05.2019. Je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané potom, čo bola vylúčená JUDr. Halászová z predmetného konania, a teda je nepochybné, že prvostupňové rozhodnutie vydala vylúčená osoba. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že je irelevantné, či k rozhodnutiu o vylúčení došlo až po vydaní prvostupňového rozhodnutia a následne teda aj rozhodnutie o námietke predpojatosti voči zamestnancom prvostupňového orgánu D. F. G. a D. J. K. bolo vydané predpojatou osobou. Táto procesná vada v postupe správnych orgánov zaťažuje napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a aj predchádzajúce konanie už od počiatku.

53. Správny súd poukazuje na to, že rozhodovanie predpojatým zamestnancom treba pokladať za nezákonný postup a takú závažnú vadu správneho konania, ktorú nie je možné odstrániť, a ktorá ho zaťažuje nezákonnosťou a hraničí s porušovaním princípu nezávislého a nestranného orgánu, na rozhodnutie ktorého má právo aj v zmysle SR „ každý“. Podľa článku 46 ods. 1 , každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Preto v tomto prípade za situácie keď rozhodoval v prvom stupni zamestnanec, ktorý bol vylúčený z konania, tak týmto postupom správneho orgánu boli porušené základné procesné práva žalobcu garantované každému účastníkovi správneho konania v Správnom poriadku, ako aj v Ústave SR. Táto skutočnosť zaťažuje správne konanie od počiatku takým závažným spôsobom, že vydaním prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu dňa 04.04.2019 nepochybne došlo k porušeniu právnych predpisov, a to najmä , , Správneho poriadku a SR. Následne aj napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: OU-KE-OOP3-2018/031574/HLU zo dňa 27.08.2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.04.2019 potvrdil, trpí touto procesnou vadou. Súd teda po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí a konaní, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že takýmto procesným postupom orgánov verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonných žalobou napadnutých rozhodnutí a správnej žalobe vyhovel a v zmysle zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

54. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného správneho orgánu opätovne v konaní rozhodnúť o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v zmysle namietanej predpojatosti zamestnanca, ktorý toto rozhodnutie vydal. Žalovaný a prvostupňový správny orgán sú právnym názorom súdu v zmysle viazaní. Žalobné námietky žalobcu v merite veci týkajúce sa zákonnosti postupu a rozhodovania správnych orgánov neboli správnym súdom posudzované, pre zistenú vadu konania, v dôsledku ktorej došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

56. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).