Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-1T/140/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c a samosudcom JUDr. Michalom Mravcom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.01.2016, v trestnej veci obžalovaného G. R. trestne stíhaného pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, účinného do 31.12.2005, takto

rozhodol:

Podľa § 226 písm. b/ Tr. por., účinného do 31.12.2005,

o s l o b o d z u j e

obž. G. R. O. T. Á. Č. B. L. K. , nar. XX.XX.XXXX v Č., bytom L. Č.. XXX, okres Č., príslušník Oddelenia hraničnej kontroly PZ L.,

spod obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica č. OPv 16/03-14 zo dňa 9.5.2003, ktorou mu bolo kladené za vinu, že :

dňa 10.12.2002 asi o 9.40 hod. v obci L., časť H. L., okr. Č., na skládke dreva neďaleko rodinného domu č. XXX po predchádzajúcom slovnom konflikte úmyselne strčil rukami do G. E., nar. XX.X.XXXX, stojaceho na dreve - guľatine, ktorý v dôsledku tohto nárazu spadol na zem a utrpel pomliaždenie chrbtice v dolnej hrudnej a dolnej driekovej oblasti, ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní 10 dní,

č í m m a l s p á c h a ť :

trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, p r e t o ž e

skutok nie je trestným činom.

Podľa § 229 ods. 3 Tr. por., účinného do 31.12.2005, súd o d k a z u j e poškodeného G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., R. U. Č.. XXX, O. O.-G., Č., s nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

odôvodnenie:

Dňa 15.05.2003 bola súdu doručená obžaloba na obv. ppráp. G. R. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Na základe obžaloby prokurátora vojenskej obvodnej prokuratúry vykonal súd hlavné pojednávanie na ktorom vypočul obžalovaného, svedkov, znalca a prečítal ostatné listinné dôkazy vrátane znaleckých posudkov.

Na základe výsledkov dokazovania potom okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.04.2007, podľa § 226 písm. b) Tr. por. účinného do 31.12.2005 oslobodil spod obžaloby prokurátora vojenskej obvodnej prokuratúry, pretože skutok nie je trestným činom.

Na základe odvolania prokurátora vojenskej obvodnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. zo dňa 20.04.2007 Krajský súd uznesením sp. zn. z 21.02.2008 napadnutý rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. účinného do 31.12.2005 zrušil a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Rozsudkom zo dňa 11.12.2008 Okresný súd opätovne oslobodil obžalovaného spod obžaloby postupom podľa § 226 písm. b) Tr. por. účinného do 31.12.2005 pretože skutok nie je trestným činom.

Po podaní odvolania prokurátorom Vojenskej obvodnej prokuratúry, Krajský súd v Žiline dňa 7.1.2010 rozsudok Okresného súdu sp. zn. zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd po zrušení pôvodných rozsudkov vykonal hlavné pojednávanie odznova, súc viazaný právnym názorom nadriadeného súdu vykonal všetky úkony a doplnenia, vykonanie ktorých odvolací súd prikázal.

Pri novom rozhodovaní okresný súd potom vychádzal, po doplnení dokazovania nariadeného odvolacím súdom i z výsledkov predchádzajúcich hlavných pojednávaní.

Pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Obžalovaný G. R. opakovane, nemenne, tak v prípravnom konaní ako na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku tak ako mu je kladený za vinu. Uviedol, že v predmetný deň, došlo k hádke ohľadom odvozu dreva z miesta, kde toto bolo z hory navozené. Spolu s príbuznými chcel zabrániť, aby drevo bolo odvezené, nakoľko bolo narúbané v spoločnej hore. Odvozu chceli zabrániť tým spôsobom, že sa postavili na drevo, aby sa toto nemohlo nakladať hydraulickou rukou na nákladné vozidlo. Pri tom ako stáli na dreve došlo zo strany príbuzných poškodeného k hádkam a nadávkam, začali ich odťahovať a sácať, aby mohli drevo naložiť. Upozornil vodiča, že s hydraulickou rukou nesmie narábať, keď je v dosahu nejaký človek. Príbuzní poškodeného ich však naďalej odťahovali, sácali do nich, a to do obžalovaného, jeho otca a starého otca. Poškodený sa vyhrážal starému otcovi obžalovaného, zahnal sa na neho aj rukou. Poškodený a jeho príbuzní naďalej ťažili drevo, napriek tomu, že vo veci bolo nariadené predbežné opatrenie. On spolu s rodinou chceli len zabrániť odvozu už naťaženého dreva. Poškodený sácal aj do obžalovaného, odsotil ho tak, že musel cúvnuť niekoľko krokov, pričom mal obavu, aby nesotil do otca alebo starého otca, mierne odsotil poškodeného, keď videl, že poškodený ide zaútočiť na otca. Toto sotenie nebolo silnej intenzity, chcel len odstrčiť poškodeného od otca. Poškodený spadol na zem, začal kričať a jeho príbuzní zavolali sanitku. V žiadnom prípade nechcel poškodenému ublížiť na zdraví. Sotenie nebolo silnej intenzity. Keby mu chcel ublížiť, mohol ho udrieť, čo však neurobil. Nemal vedomosť o tom, že poškodený bol v minulosti liečený alebo operovaný na chrbticu. Nie je pravdou, že by poškodenému prudko vrazil do hrudníka, chcel ho len odtlačiť. Keby vedel, že spadne, pridržal by ho. Ďalej poukázal na skutočnosť, že medzi rodinami obžalovaného a poškodeného sú dlhodobé rozpory, najmenej od roku 2001.

Poškodený G. E. vypovedal, že nemal vedomosť o nariadenom predbežnom opatrení. S príbuznými išiel naložiť už vyťažené drevo, v čom mu bránil obžalovaný spolu s rodinou, na čo ich upozornil a vyzval aby odišli preč. Je pravdou, že najskôr sotil do obžalovaného, následne obžalovaný sotil do neho. Sotenie zo strany obžalovaného bolo prudké, spadol na zem, rovno na chrbát. Nespadol na drevá. Nepozeral sa na obžalovaného, pozeral sa inde, sotenie od obžalovaného bolo nečakané. V čase, keď do neho sotil

obžalovaný, do nikoho nesácal, ani sa s nikým nenaťahoval. S chrbticou má problémy od roku 1994, kedy bol aj operovaný. Následne bol operovaný v roku 2000. Jednalo sa však o iné stavce.

Svedok Ľ. E. uviedol, že jeho brat - poškodený G. E., mu asi 3 dni pred nakladaním dreva volal, aby tam došiel a zobral aj videokameru, aby natočil nakladanie dreva a aj prípadný incident, ak by tam k nejakému došlo, pretože svedok vedel, že R. im budú brániť pri nakladaní a odvoze dreva. Videl, že pri tej šarvátke dedo aj babka bili poškodeného palicou. Obžalovaný s rodinou bránili v odvoze vyťaženého dreva, napriek tomu, že im poškodený povedal, aby opustili pozemok. V tom poškodený chytil obžalovaného za ruku a ťahal ho preč. Svedok L. chytil za kabát A. R. a ťahal ho preč. Obžalovaný sa vyšmykol poškodenému a poškodený ho trochu sotil. Následne dostal poškodený úder palicou po krížoch, otočil sa smerom k starej matke, v tom ho obžalovaný sotil tak, že ho udrel do pŕs, pričom poškodený spadol na zem, medzi drevá, po čom ostal ležať na zemi a nemohol sa hýbať a kričal nech zavolá sanitku.

Svedok A. R. uviedol, že v rodine majú majetkové nezhody, pričom videl, že príbuznými poškodeného bolo drevo rúbané zo spoločnej hory, preto svedok podal návrh na vydanie predbežného opatrenia súdom. Toto povedal aj G. L.. Tento však rúbal ďalej drevo. Svedok preto zavolal policajtov, ktorí Koniarovi povedali, aby drevo už nerúbal ďalej a ďalej aby s drevom nenarábal. Svedok nevidel ako došlo k úrazu, pretože v tom čase sa s ním práve naťahoval a šklbal G. L.. Svedok ešte uviedol, že oni aj s rodinou E., aj s L. majú nezhody majetkové, pričom sú príbuznými. Poškodeného mama je sestrou svedka.

Svedkyňa C. R. uviedla, že ona s príbuznými chceli zabrániť odvozu dreva len tak, že mlčky stáli na dreve, aby toto príbuzní poškodeného nemohli naložiť na nákladné vozidlo a odviezť. Nato príbuzní poškodeného ich začali sácať. Svedkyňa nevidela ako obžalovaný sotil do poškodeného, lebo bola v tom čase práve k tomu miestu otočená chrbtom. Len ho po chvíli začula kričať. Keď sa otočila, videla ho, že tento ležal na zemi a hádzalo s ním, ako keby mal nejaký záchvat.

Svedkyňa C. R., rod. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že chceli zabrániť odvozu vyťaženého dreva tak, že mlčky stáli na dreve, aby ho nemohli naložiť. Začali do nich sácať. Nevidela, ako obžalovaný sotil do poškodeného, bola otočená chrbtom.

Svedok G. Č. vypovedal, že mal nakladať drevo, v čom mu bránil obžalovaný s rodinou. Situáciu nesledoval, nevidel ako došlo k úrazu, videl, že došlo k hádkam.

Súd so súhlasom obžalovaného, prokurátora a poškodeného prečítal výpovede svedkov, ktorí sa na hlavné pojednávanie neustanovili:

Svedok G. L. uviedol, že on sa dozvedel o predbežnom opatrení, ktoré vydal súd asi na druhý deň po jeho vydaní, čo zistil podľa dátumu, kedy toto bolo vydané. Drevo však už bolo vyťažené a uložené na skládke a preto ho chcel ísť z miesta odviezť. Jemu sa nezdalo byť hodnoverným toto rozhodnutie súdu, lebo nebolo opatrené pečiatkou právoplatnosti a preto chcel drevo zo skládky odviezť, aby sa neznehodnocovalo. Obžalovaný so svojimi príbuznými im bránili v odvoze dreva tak, že sa postavili na toto drevo a chodili popod hydraulickú ruku, ktorou chceli toto drevo naložiť. Snažil sa A. R. odtiahnuť od dreva, v tom priskočil obžalovaný, chytil ho za ruku a snažil sa ho zhodiť na zem, následne k nim prišiel poškodený, ktorý odstrčil obžalovaného, na čo obžalovaný strčil do poškodeného, ktorý stál na dreve, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem a začal kričať. Potom bola zavolaná sanitka a policajti.

Svedok H. R. tiež chcel zabrániť odvozu dreva, pretože vedel o predbežnom opatrení súdu, že s týmto drevom sa nesmie narábať, avšak príbuzní poškodeného ho chceli zobrať nasilu. Keď on so svojimi príbuznými stál na dreve, tak títo začali aj do neho sácať. Svedok uviedol, že aj obžalovaný, aj poškodený sú jeho vnukmi. Podľa svedka poškodený G. E. ho obral o všetok jeho majetok, lebo všetko prepísal na seba a dokonca prepísal na seba aj dom svedkovho syna A.. Poprel, že by poškodeného udrel palicou. Svedok uviedol, že poškodený spadol sám.

Obdobne uviedla aj svedkyňa H. R., že obžalovaný G. E. nesotil, ale tento spadol sám.

Svedkyňa H. E. v prípravnom konaní odmietla vypovedať.

Súd vo veci vypočul znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia:

G.. C. F., zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 33/2003, posudok vypracoval podľa výpovedí svedkov, zaprotokolovaných v spise. Tam bolo uvedené, že poškodený spadol na uloženú guľatinu a preto záver posudku formuloval tak, ako je tento formulovaný, že pri tomto mohlo vzniknúť poranenie, ktorého liečba by si vyžiadala dobu do 10 dní. Pritom znalec nebral do úvahy zmeny, ktoré má poškodený v oblasti driekovej a krížovej chrbtice chronického charakteru. Znalec uviedol, že on stanovil dĺžku PN v trvaní 10 dní vzhľadom k diagnostickému záveru, ktorý bol stanovený v súvislosti s úrazom na traumatologickom oddelení NsP Č. a na základe týchto záverov stanovil dobu práceneschopnosti. Po vzhliadnutí videozáznamu z miesta samého však znalec konštatoval, že pád poškodeného smeroval medzi kmene stromov chrbtovou časťou tela na rovnú zem a pri tomto páde chrbtom narazil na zem. Jednalo sa o pád z malej výšky. Na základe tohto potom znalec skonštatoval, že poškodený utrpel pomliaždenie v oblasti dolnej hrudnej a driekovej chrbtice ľahkého stupňa o čom svedčí aj to, že v oblasti chrbta u poškodeného neboli zistené poúrazové zmeny v zmysle krvných podliatín, odrenín kože, opuchu a podobne. Pomliaždenie chrbtice ľahkého stupňa si podľa znalca vyžaduje krátkodobú neschopnosť a krátku dobu liečby, v danom prípade by vraj stanovil dobu práceneschopnosti v trvaní do 5 dní a dobu liečenia v trvaní do 10 dní. Ťažkosti, ktoré mal poškodený v priebehu liečby, a ktoré vyústili do ďalšieho operačného zákroku neboli v príčinnej súvislosti s úrazom, ale ich príčina je v ochorení chrbtice deformačného charakteru a ochorenie medzistavcovej platničky. Znalec uviedol, že mal k dispozícii výpisy zo zdravotnej dokumentácie poškodeného iba po dni tohto úrazu. K dispozícii mal len podklady z NsP Č. a následne z nemocničnej liečby v O., kde posledný nález bol zo dňa 19.2.2003. Znalec teda nemal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu spred dňa úrazu. Tá dokumentácia, ktorú mal znalec k dispozícii signalizovala, že poškodený už mal v minulosti 2 operácie a to bolo v roku 1994 a v roku 1999. Podľa znalca, aj keď poškodený mal oblečenú zimnú bundu a pod tým tiež nejaké oblečenie, nebolo by toto oblečenie zabránilo vzniku nejakej krvnej podliatiny, ak by to bola väčšia intenzita pádu, alebo ak by to bol pád na nejaký kameň, haluz, alebo inú ďalšiu nerovnosť. Žiadna krvná podliatina v zdravotnej dokumentácii na chrbte poškodeného nebola popísaná. Podľa znalca, človek so zdravou chrbticou - keby spadol tak, ako spadol poškodený, tak by sa postavil a odišiel by z miesta normálne preč a snáď 5 dní by pociťoval bolesť a bolo by u neho všetko v poriadku. V prípade poškodeného, tento však má chorú chrbticu, kde takýto pád znamenal, že mohol zhoršiť ťažkosti poškodeného - mohol mu spôsobiť bolesti, ktoré bolesti u neho pretrvávajú dlhšie, než u zdravého pacienta. Znalec tiež uviedol, že vyvolávacím momentom bolestivosti pohybového ústrojenstva u poškodeného mohol byť aj prudší pohyb sotenia do obžalovaného, prípadne aj predtým svižné chodenie poškodeného po drevách a tiež rovnocenný tomu je aj ten pád na zem. Podľa znalca u poškodeného sa nejednalo o akútne vysunutie platničky, ale o chronický stav, ktorý trval už dlhšiu dobu a v mieste tohto vyklenutia už boli vzniknuté aj ďalšie deformačné zmeny, ktoré nevzniknú počas prvých troch mesiacov. Znalec uviedol, že poškodený podľa zdravotných záznamov má degenerovanú platničku medzi stavcami L4 a L5, pričom v mieste vysunutia platničky boli prítomné deformačné zmeny, ktoré nevznikajú za tak krátke obdobie, ako je doba 2 až 3 mesiacov. V doplnenej výpovedi zo dňa 11.12.2008 znalec uviedol, že videl videopásku pričom skonštatoval, že nešlo o pád z veľkej výšky, v zdravotnej dokumentácii neboli popísané žiadne viditeľné vonkajšie zranenia, liečba - podaním nejakej tabletky na utíšenie bolesti, alebo masti by trvala max. 5 dní. V prípravnom konaní záznam nevidel a predpokladal teda, že išlo o pád z veľkej výšky, keďže tam boli drevá. Keďže však záznam z videa už videl, tak jednoznačne urobil záver, že doba liečenia nemohla byť viac ako 5 dní. Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. I., so závermi tohto posudku nesúhlasil, nakoľko zdravá medzistavcová platnička je pružným tlmičom všetkých statických i dynamických síl, pôsobiacich na chrbticu telom poškodeného, ako jeho váha, kolmé šikmé nárazy v smere zvislej osi chrbtice ohnutia dopredu, záklon, otáčanie trupu a podobne. K poškodeniu medzistavcovej platničky dochádza väčšinou každodennej mikrotraumy počas života jedinca. Toto poškodzovanie sa vyvíja postupne a dochádza k vytváraniu degeneratívnych zmien v oblasti platničky a ostatných zložiek pohybového segmentu chrbtice. Jednorazový úraz, ako príčina poškodenia medzistavcovej platničky sa vyskytuje vždy pri vykĺbeniach stavcov, ktoré sú spojené so zlomeninami tiel stavcov a tiež pri trieštivých zlomeninách stavcov. K poškodeniu medzistavcovej platničky v dôsledku úrazu môže dôjsť aj pri závažných kompresívnych (stlačených) zlomeninách stavcov. Ojedinele sa môže vyskytnúť poškodenie medzistavcovej platničky pri podvrtnutiach v oblasti chrbtice, ale väčšinou sa jedná o platničky, ktoré sú degeneratívne zmenené. Je všeobecne známe, že k degeneratívnym zmenám v oblasti medzistavcových platničiek dochádza už od 20. roku veku jedinca a postupným časom sa tieto zmeny zvýrazňujú. Objem medzistavcovej platničky sa zmenšuje,

výška platničky sa znižuje, pribúdajú vláknité zložky v samotnej platničke ubúdajú tekuté zložky. V ďalšej dobe vývoja tohto ochorenia platničky vzniká aj obraz chorobných zmien v pohybovom segmente chrbtice. Teda aj na susedných stavcoch. Dochádza k vyklenovaniu platničky, čo sa prejavuje bolesťami v oblasti krížov. Choroba sa môže prejaviť náhle, klinickým obrazom bolesti krížov, napr. pri dvíhaní ťažkého bremena. Zriedkavejšie vzniká bolesť krížov postupne napríklad pri prechladnutí, spánku, pri nevhodnej polohe a podobne. Pri dráždení miešnych koreňov tieto bolesti vyžarujú do dolných končatín. Poškodenie platničky u poškodeného vzniklo už pred úrazom, nie je v príčinnej súvislosti s úrazom, čo vyplýva najmä z nálezu z 19.01.2003, kedy bolo vykonané CT vyšetrenie v oblasti driekovej chrbtice. Pri tomto vyšetrení bolo zistené, že je prítomné vyklenutie platničky medzi týmito stavcami v strednej časti s tlakom na prednú stenu miechy a prítomné boli aj valovité zmeny v zmysle poškodenia chrbtice, teda jednalo sa o spondyloartrózu - pod týmto pojmom máme na mysli nezápalové ochorenie kĺbu, degeneratívneho charakteru, ktoré vyvoláva rozpad hrúbky kĺbu, znetvorenie kĺbu a druhotné poškodenie obnaženej kosti. Takéto zmeny - aké boli zistené pri CT vyšetrení v danom úseku mali charakter chronického ochorenia a nie je možné, aby vznikli akútne. Tieto zmeny sa vyvíjajú postupne. Najskôr dochádza k degeneratívnym zmenám na platničke a potom aj na ostatných zložkách daného segmentu. Podľa záznamov v zdravotnej dokumentácii poškodeného, zmeny chorobného charakteru v oblasti 5. driekového stavca a priestoru medzi 5. driekovým stavcom a krížovým stavcom, boli prítomné už v predchádzajúcich rokoch, čo si vyžadovalo operačný zákrok v roku 1994 a následne v roku 1999. Jednalo sa o recidívy tohto ochorenia. Tieto zmeny chorobného charakteru sa nevyskytujú len v jednom segmente chrbtice, ale vyskytujú sa vo viacerých segmentoch, tak ako to bolo aj v danom prípade.

Súdny znalec z odboru lekárstva - neurológie G.. C. T., na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na písomne podanom znaleckom posudku č. 18/2006, bol oboznámený s celým spisovým materiálom a aj s celou zdravotnou dokumentáciou poškodeného a takisto si aj prezrel videozáznam z miesta samého, kde malo dôjsť ku spáchaniu skutku. Uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie poškodeného skonštatoval, že tento už bol 2-krát operovaný na chrbticu a to v roku 1994 a 1999. Ďalej uviedol, že pri mechanickom úraze nedôjde k vysunutiu platničky, ale dochádza k úlomkom, alebo zlomeniu stavca, alebo zlomeninám výbežkov zo stavca, ktoré sú do bokov a dozadu. V tomto prípade nedošlo podľa RTG snímkov k žiadnej zlomenine u poškodeného. Došlo tu len k vysunutiu platničky. Podľa tohto znalca ak medzistavcové platničky sú poškodené, tak táto platnička sa vysunie pri akomkoľvek nefyziologickom pohybe, napríklad pri obúvaní topánky, ak sa prudšie zohne, alebo ak sa napríklad pošmykne. V tomto prípade nedošlo k vysunutiu platničky pri páde, ale pri vykrútení sa čiastočnom po tom sotení. Pri takomto páde, ako absolvoval poškodený, ak má človek zdravé platničky, tak v žiadnom prípade u neho nedôjde k tomuto vysunutiu. K takémuto vysunutiu platničky dôjde vtedy, keď táto nie je svalstvom fixovaná. Podľa znalca ak poškodený má chorú chrbticu po dvoch operáciách, je u neho maximálny predpoklad pre vznik poranenia akéhokoľvek, lebo u neho pri akomkoľvek ľahkom pohybe môže dôjsť k poruche chrbtice. Znalec ďalej vo výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2008 uviedol, že ak by bol poškodený zdravý, jeho zranenia - poranenia, ktoré utrpel pri páde by boli ľahkého charakteru. Liečba by u neho trvala v takomto prípade 10 dní. Keby pacient predtým zdravý na chrbticu povedal, že nemá bolesti ak by ani práceneschopnosť sa nevystavila. Uviedol, že zhoršenie zdravotného stavu poškodený udával v roku 2001, túto skutočnosť uviedol poškodený vo svojej zdravotnej dokumentácii, čiže k zhoršeniu zdravotného stavu došlo ešte predtým ako sa mu stal úraz v roku 2002. K zintenzívneniu bolesti ako došlo potom v decembri 2002 mohlo u poškodeného dôjsť pri akomkoľvek prudšom pohybe, ako príklad uviedol znalec i pošmyknutie. Znalec ďalej uviedol, že podľa jeho názoru, že zhoršenie zdravotného stavu nemusel spôsobiť samotný pád na zem, ale i nekoordinovaný pohyb v dôsledku vzájomného sácania sa medzi účastníkmi. Ako lekár uviedol, že bolesť u pacienta je nemerateľná, lekár dáva na subjektívne prejavy pacienta. Dĺžka práceneschopnosti, ktorá bola poškodenému stanovená bola vzhľadom na jeho predchádzajúci zdravotný stav primeranou, nie prehnanou.

Vo veci bol vypočutý súdny znalec G.. C. B., ktorý zotrval na záveroch písomného znaleckého posudku. Ďalej uviedol, že posudok bol vypracovaný na základe štúdia zdravotnej dokumentácie, tak pred úrazom aj po predmetnom úraze, taktiež mali k dispozícii znalecké posudky G.. F., G.. T., K. G.. I., taktiež aj ich výpovede na hlavnom pojednávaní. K zraneniam aj k jednotlivým posudkom sa podrobne vyjadrili v znaleckom posudku. Dospeli k tomu, že G. E. 10.12.2002 utrpel tieto poranenia: pomliaždenie hrudnej chrbtice v oblasti 4. až 8. hrudného stavca ľahkého stupňa, a pomliaždenie driekovokrížovej chrbtice ľahkého stupňa. Podľa objektívnych lekárskych nálezov zaznamenaných v zdravotnej dokumentácii, s prihliadnutím na prechádzajúci zdravotný stav poškodeného G. E. dňa 10.12.2002 iné poranenia neutrpel. Súhlasí so závermi znaleckých posudkov

G.. F. K. G.. T.É., a nesúhlasí so závermi znaleckého posudku G.. I., nakoľko chorobné zmeny na medzistavcovej platničke L4-L5 boli diagnostikované už v roku 1999, pomliaždenie bedrového kĺbu nie je v zdravotnej dokumentácii nikde objektívne popísané a nie je nikde ani len spomenuté. Dĺžka PN ide na vrub chronických chorobných zmien chrbtice a nie je možné ju dať jednoznačne do súvisu s poraneniami utrpenými dňa 10.12.2002.

G.. D. I. znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia na hlavnom pojednávaní zotrval na písomne podanom znaleckom posudku č. 6/2007, pričom nemal možnosť oboznámiť sa so znaleckým posudkom Ú. E. M.A. K. W. F. Ž., E..A..O... Nesúhlasí s tým, že v objektívnom náleze v zdravotnej dokumentácii bol nález, ktorý akýmkoľvek spôsobom hovorí o klinickom verifikovanom poškodení segmentu L-4, L-5, a nález CT ako suspektný nie je možné brať ako objektívny. Degenerácia je prirodzený vývoj každého organizmu, pričom v žiadnom z ľudských systémov nevylučuje jeho traumatologické poškodenie, teda ani v oblasti chrbtice. V prípade, že by k danému pádu u poškodeného nedošlo, v danom momente by samostatne následná symptomatológia a následná liečba nebola. Liečba od momentu úrazu, keď bol poškodený odvezený na ambulantné ošetrenie, následné ošetrenie v nemocnici v Č. vykazuje jednoznačne symptomatológiu S1 čo korešponduje ďalšiu liečbu až operáciu. Ďalej uviedol, že v zásade bol poškodený segment, ktorý predtým nebol diagnostikovaný, ako chorobne zmenený a nebol ani nijakým spôsobom liečený, takže konštatovanie, že bol poškodený pred týmto úrazom je zavádzajúce, nie je podložené na žiadnej objektívnej skutočnosti. Druhá vec je otázka vzniku úrazu na degeneratívne zmenenom tkanive, alebo systéme. Degenerácia je v podstate prirodzené starnutie tkaniva, čo je absolútne bežný spôsob u ľudí. To znamená, že ani u starých ľudí, u ktorých vznikajú zlomeniny, ktoré nevznikajú u dospelých, sú podmienené svojím spôsobom starnutím kostí, tieto zlomeniny sa diagnostikujú ako úraz, nie je dôvod preto, z hľadiska traumatologického špecifikovať, či úraz - teda úrazová zmena bola, alebo vznikla na mladom nedegenerovanom, vekom nezmenenom teréne, alebo na teréne, ktorý danému veku prináleží. V prípade, že by išlo o ochorenie, alebo inú zmenu, ktorá nemá degeneratívny charakter, potom by túto otázku bolo treba zohľadniť, čo nie je tento prípad. Tuná úrazový dej je adekvátny tomuto spôsobenému zraneniu.

Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 212 Tr. por., účinného do 31.12.2005, vykonal prehratie vecného dôkazu 2 ks videokaziet, z ktorých je jednoznačne evidentne vidieť ako k celému incidentu došlo a ako tento incident i prebiehal. Obžalovaný sa snažil zabrániť odvozu dreva zo skládky, tým že sa postavili na vyťažené drevo. Nato príbuzní poškodeného najskôr ich vyzvali, aby odtiaľ odišli, že oni chcú drevo odviezť, načo potom im nadávali a sácali do nich. Samotný poškodený taktiež sotil obžalovaného tak, že tento preskočil po viacerých drevách a urobil takto asi 3 až 4 kroky. Nato sa otočil, podišiel k poškodenému, niečo mu povedal a tiež do neho sotil. Po tomto sotení poškodený spadol na zem medzi drevá. Z videozáznamu taktiež vyplýva, že v čase, keď obžalovaný sotil do poškodeného, tento sa na obžalovaného nepozeral, a teda nemohol odvrátiť alebo ovplyvniť konanie obžalovaného.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: Podľa zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l. 45) miesto ohliadky sa nachádza v obci L., miestna časť L.. Bezprostredne vedľa miestnej spevnenej komunikácie sa nachádza skládka drevnej hmoty. V priestoroch skládky nie sú zrejmé stopy po zápase, nie je zistený žiadny biologický materiál.

Podľa lekárskej správy (č.l.) poškodený uviedol, že bol sotený známou osobou, utrpel pohmoždenie L- S úseku chrbtice. RTG negatívny, predbežne sa jedná o ľahkú ujmu na zdraví.

Z hlásenia úrazu vyplýva, že poškodený bol zhodený z kopy dreva, poranil sa v oblasti hrudnej a driekovej chrbtice, RTG bez zlomenín stavcov, neurologickým vyšetrením - dráždenie koreňa S1.

Z potvrdenia o dočasnej PN (č.l. 51) vyplýva, že poškodený bol práceneschopný od 10.12.2002.

Podľa lekárskej správy (č.l. 52) bol poškodený zhodený z hromady dreva z výška asi 0,5 m a spadol na chrbát - bol hospitalizovaný v nemocnici v Č. so záverom: Contusio reg columnae vert reg TH 4-8 levis streg LS ned levuis.

Podľa potvrdenia pracovnej neschopnosti (č.l. 53) poškodený bol práceneschopný od 10.12.2002.

Podľa Správy pre ošetrujúceho lekára (č.l. 55) poškodený mal byť zhodený susedom z kopy dreva. Citlivosť v oblasti hrudnej časti chrbtice oblasť Th4-8 a L-S oblasti chrbtice s vystreľovaním bolesti so PDK. Na doporučenie neurológa prijatý na OÚCH. Iritačný koreňový syndróm S1 vpravo.

Podľa prepúšťacej správy Mestskej nemocnice O. (č.l. 57) poškodený je po EHD L5/S1 sprava recidivujúci. Prvá operácia v r. 11/94. Po druhej operácii 06/99,

2 roky bol bez problémov, potom postupný vznik intermit. bolesti v rovnakej propagácii ako pred predchádzajúcimi operáciami, avšak miernejšie, viac akcentované tŕpnutie než bolesť, t.č. po nekoordinovanom pohybe v decembri náhle zhoršenie bolesti v LS prechode s propagáciou po zadnej ploche PDK do II-V prstov. Bolesť zvýraznená v ľahu.

Z lekárskych správ (č.l. 58 -60) vyplýva, že poškodený je po opakovaných operačných úpravách h.d. L5/S1 vpravo, dňa 19.02.2003 sa podrobil operácii L4/L5 vpravo.

Z potvrdenia pracovnej neschopnosti (č.l. 61) vyplýva, že poškodený nastúpil do zamestnania dňa 09.01.2004.

Podľa súhlasu na ťažbu dreva zo dňa 1.12.2002 (č.l. 71) bolo povolené vyťažiť drevo v celkovom objeme 131 m3.

Uznesením zo dňa 4.12.2002 sp. zn. (č.l. 72) Okresný súd Čadca predbežne zakázal poškodenému previesť vlastnícke právo na tretie osoby k nehnuteľnostiam v katastrálnom území L., podrobne špecifikovaných v predmetnom uznesení, tieto zaťažiť vecným bremenom, záložným právom alebo iným vecným právom a zároveň mu zakázal ťažiť z nich drevnú hmotu.

Zo správ o povesti (č.l. 74 - 75) vyplýva, že na obžalovaného neboli doposiaľ nanesené žiadne sťažnosti. Vo výkone služby dosahuje priemerné výsledky. V priebehu štátnej služby mu bolo dvakrát uložené disciplinárne opatrenie a 14 krát bol disciplinárne odmenený. Má kľudnú povahu, nie je agresívny, je skôr tichý, v kolektíve je obľúbený, neboli na jeho osobu podané žiadne sťažnosti.

Podľa odpisu z registra trestov (č.l. 406) obžalovaný nemá záznam v registri trestov GP SR.

Prokurátor navrhol uznať obžalovaného vinným podľa obžaloby, a uložiť mu trest podľa úvahy súdu.

Splnomocnenec poškodeného navrhol obžalovanému uložiť povinnosť na náhradu škody tak, ako bola uplatnená v prípravnom konaní.

Obhajca navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, nakoľko z dôkazov, ktoré boli produkované, nemožno dôvodiť, že by takýto čin spáchal. Nie je možné dospieť k záveru, že by obžalovaný konal v úmysle ublížiť poškodenému na zdraví. Poukázal na skutočnosť, že traja renomovaní znalci dospeli v znaleckých posudkoch k diametrálne odlišnému záveru ako G.. I., ktorý vypracoval posudok na základe objednávky poškodeného.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností v zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por., účinného do 31.12.2005 a dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok nie je trestným činom.

Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005 spácha ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.

Podstatou trestného činu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. je úmyselné ublíženie na zdraví iného.

Obžalovaný opakovane a nemenne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, tvrdiac, že k incidentu medzi ním a poškodeným síce došlo, do poškodeného strčil, avšak nemal v úmysle mu ublížiť na zdraví, iba chcel zabrániť napádaniu zo strany poškodeného, ktorý

mal v úmysle napadnúť otca, resp. starého otca obžalovaného. Naviac poškodený bol ten, ktorý prvý sotil obžalovaného, ktorý musel urobiť niekoľko krokov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo ku konfliktu, pri nakladaní dreva na nákladný automobil, pričom medzi nimi došlo k vzájomnému sácaniu, keď najskôr poškodený strčil do obžalovaného, následne obžalovaný strčil do poškodeného, ktorý spadol na zem. Uvedená skutočnosť ani nebola medzi stranami konania sporná. Naviac samotný konflikt bol zachytený na videozázname, ktorý zhotovil brat poškodeného.

Z výpovedí svedkov mal súd preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k vzájomnému sácaniu, pričom najskôr sotil poškodený do obžalovaného, následne obžalovaný do poškodeného, pričom ho sotil tým spôsobom, že poškodeného udrel do pŕs. Pokiaľ ide o intenzitu sotenia alebo strčenia do poškodeného, táto podľa vyjadrenia poškodeného bola silná, podľa vyjadrenia obžalovaného sa jednalo iba o strčenie s úmyslom zabrániť poškodenému napadnúť otca obžalovaného.

Spôsobenie ublíženia na zdraví je akékoľvek konanie (alebo opomenutie konania), ktorého následkom je taká ujma na zdraví, ktorá dosahuje intenzity ublíženia na zdraví. Pritom je nerozhodné, aké prostriedky bol pri ňom použité, či išlo o konania jednorázové alebo konanie postupné a dlhodobé.

Pri posudzovaní, či došlo k ublíženiu na zdraví, majú význam najmä také skutočnosti, ako je povaha poruchy na zdraví, ako bola spôsobená, akými príznakmi sa prejavuje, ktorý orgán a ktorá funkcia bola narušená, bolestivosť poranenia a jej intenzita, či a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života poškodeného a po akú dlhú dobu. Je nutné zdôrazniť, že posudzovanie každého prípadu musí byť komplexné a prísne individuálne.

Ublíženie na zdraví musí byť v príčinnej súvislosti s konaním páchateľa.

K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 nestačí, že páchateľ konal úmyselne, ale musí byť preukázané, že jeho úmysel smeroval k spôsobeniu následku ublíženia na zdraví. Pri právnom posudzovaní konania páchateľa, ktorým útočil proti zdraviu iného, nemožno vychádzať iba z toho, aká ujma na zdraví poškodeného bola takýmto útokom spôsobená ale je treba prihliadnuť i k okolnostiam, za ktorých sa útok stal, akým predmetom bolo útočené a aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo. Z týchto skutočností s prihliadnutím ku všetkým ostatným okolnostiam prípadu je potom potrebné dôvodiť, k akému následku smeroval úmysel páchateľa, čo je rozhodné pre posúdenie jeho konania ako trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 Tr. zák. alebo ako trestného činu ťažkej ujmy na zdraví podľa § 222 Tr. zák., alebo sa jedná o priestupok.

Pretože trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. je trestným činom úmyselným je nevyhnutné, aby úmysel páchateľa zahŕňal všetky znaky objektívnej stránky jeho skutkovej podstaty, t.j. konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Inými slovami, nestačí, aby páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ujmu na zdraví, ale je treba, aby bolo zistené, že jeho úmysel zároveň smeroval k následku (účinku) spočívajúcom v ublížení na zdraví.

Skutočnosť, že obžalovaný posudzovaným konaním reagoval na predchádzajúce správanie poškodeného, sama o sebe nevylučuje jeho úmysel spôsobiť poškodenému zranenie, ktoré má povahu ublíženia na zdraví. Na to, či obvinený konal v úmysle spôsobiť ublíženie na zdraví, možno všeobecne usudzovať mimo iné i z toho, akú intenzitu malo jeho konanie a proti ktorej časti tela poškodeného smerovalo.

Následok je jednou zo zložiek objektívnej stránky trestného činu, zatiaľ čo zavinenie predstavuje subjektívnu stránku trestného činu, avšak ak má byť správne posúdené zavinenie vo vzťahu k určitému následku, nemôže sa tak stať bez toho, aby bol tento následok náležite zistený. Z adekvátnosti medzi následkom a konaním, z ktorého vzišiel, možno tak usudzovať taktiež na predvídateľnosť následku, čo je podstatný predpoklad spoľahlivých záverov o zavinení.

Súd v konaní vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom vypočul štyroch znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia. Závery znaleckých posudkov a výpovede znalcov G.. C. F., G.. C. T. K. G.. C. B. (Ú. E. M. K. W. F., E..A..O..) na hlavnom pojednávaní sa zhodovali v tom, že znalci pád poškodeného

na chrbát v inkriminovaný deň nespôsobil poškodenie medzistavcových platničiek a s tým súvisiace dlhodobé potiaže poškodeného. Pád na chrbát mal za následok pomliaždenie chrbtice. Ak by poškodený nemal chorobne zmenenú chrbticu a medzistavcové platničky by neboli poškodené, degenerované, len samotný pád na chrbát dňa 10.12.2002 by k ich poškodeniu takéhoto rozsahu aké bolo zistené neviedol. Pokiaľ ide o dĺžku PN poškodeného, táto ide na vrub chronických chorobných zmien chrbtice a nie je možné dať ju jednoznačne do súvisu s poraneniami utrpenými dňa 10.12.2002. Znalci ustálili dobu PN a liečenia na 5 až 10 dní.

Pokiaľ ide o znalecký posudok a výpoveď znalca G.. D. I., tento na hlavnom pojednávaní znegoval znalecké posudky a výpovede vyššie uvedených znalcov poukazujúc na skutočnosť, že pri páde bol poškodený segment, ktorý predtým nebol diagnostikovaný, ako chorobne zmenený a nebol ani nijakým spôsobom liečený. PN a dobu liečenia poškodeného stanovil od 10.12.2002 do 23.11.2003.

Súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckých posudkov a výpovedí znalcov G.. C. F., G.. C. T. K. G.. C. B., majúc za to, že znalecký posudok G.. D. I. nie je objektívny a jeho závery boli jednoznačne spochybnené a vyvrátené vyššie uvedenými znalcami.

Súd tak na základe vykonaného dokazovania, najmä výsluchom znalcov a v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obvineného, za súčasného prihliadnutia i k okolnostiam, za ktorých sa útok stal, akým spôsobom bolo útočené a aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo, stanovil dobu PN a dobu liečby poškodeného na 5 dní, vychádzajúc najmä z výpovede znalca G.. C. F..

Ako je vyššie uvedené vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaný úmyselným konaním spôsobil poškodenému ublíženie na zdraví, naviac, keď zo znaleckých posudkov mal súd preukázané, že porucha zdravia u poškodeného trvala 5 dní. Súčasne mal súd preukázané, že obžalovaný chcel poškodenému spôsobiť ublíženie na zdraví (úmysel priamy - dolus directus), keď aj z videozáznamu je zrejmé, že obžalovaný sotil poškodeného, ktorý spadol na chrbát. Nie je možné prisvedčiť tvrdeniu prokuratúry, že obžalovaný konal v úmysle ublížiť poškodenému na zdraví, nakoľko podľa názoru súdu, sotenie, alebo strčenie a následný pád na chrbát, na trávu, nemôže mať za následok ublíženie na zdraví, najmä v prípade, že sa jedná o zdravú osobu (poškodený mal v čase incidentu 39 rokov). Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nemal vedomosť o predchádzajúcich problémoch poškodeného s chrbticou a predchádzajúcich operáciách poškodeného. Súd nemal dôvod tomuto tvrdeniu obžalovaného neveriť, s poukazom na dlhodobé rodinné nezhody medzi obžalovaným a poškodeným.

Ako je vyššie uvedené ublíženie na zdraví musí byť v príčinnej súvislosti s konaním páchateľa. V danom prípade mal súd preukázané, že zranenia, ktoré poškodený utrpel počas incidentu nie sú v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, nakoľko v prípade, ako uviedli znalci, pokiaľ by sa jednalo o zdravú osobu, táto by po páde vstala a odišla, pričom by pociťovala bolesť maximálne 5 dní. Pri nevedomosti o predchádzajúcich zdravotných problémoch poškodeného, obžalovaný nemohol ani len tušiť, že bežným odstrčením poškodeného, ktoré vyvolalo pád poškodeného by mu mohol spôsobiť ublíženie na zdraví tak ako to má na mysli ustanovenie § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Keďže výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania je trestným činom a na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Keďže také dôkazy, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania je trestným činom počas súdneho konania neboli produkované, súd oslobodil obžalovaného G. R. spod obžaloby podľa § 226 písm. b) Tr. por., pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak podľa názoru súdu žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, nakoľko však skutok je premlčaný, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 226 písm. b) Tr. por., pričom poškodeného G. E. musel obligatórne (§ 229 ods. 3 Tr. por.) odkázať s nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

inému úmyselne ublížil na zdraví

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 8 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Čadci, ku Krajskému súdu v Žiline.