Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/13/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa 1/ V.. G.F. N., I.. XX. XX. XXXX, M. S. G. Z. X. XX, O. E., Z. W. XX, Z. Z., T. M. a navrhovateľky 2/ W.. K. N., I.. XX. XX. XXXX, M. S. G. Z. G. XX, Z., Z. W.Á. XX, Z. Z., občianky SR, obaja zastúpení TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom v Bratislave, Panenská 6, IČO: 35 905 832 proti odporcovi 1/ S. Z., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. W. XX, Z. Z., T. M. a odporcovi 2/ Ľ. X., I.. XX. XX. XXXX, G. Z. B. W. XX, W., T. M., obidvom zastúpeným JUDr. Milošom Barancom, advokátom, so sídlom Majerská cesta 96, Banská Bystrica, o zaplatenie 1.161,72 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 1.161,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.161,72 Eur od 22. 12. 2011 do zaplatenia s tým, že plnením jednému z navrhovateľov záväzok odporcov v rozsahu plnenia zaniká, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 11. 2011 a doplneným podaním zo dňa 07. 12. 2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 12. 2011 domáhali voči odporcom 1/ a 2/ zaplatenia sumy 1.161,72 Eur s príslušenstvom.

Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. -46 zo dňa 09. 12. 2011, proti ktorému podali odporcovia 1/ a 2/ dňa 04. 01. 2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odpor (na č. l. 50 p. v.).

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správkyne konkurznej podstaty úpadcu ALFAS, s.r.o. „v konkurze“ JUDr. Mariany Matulovej, svedkov B. Č. F. R.. B. Š. a po oboznámení sa s obsahom tohto súdneho spisu, ako aj v priebehu súdneho konania pripojených súdnych spisov tunajšieho súdu sp. zn. , SRO 7977/S, a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa tvrdenia navrhovateľov 1/ a 2/ v žalobnom návrhu zo dňa 23. 11. 2011 (na č. l. 1 - 4 p. v.) v spojení s podaním zo dňa 07. 12. 2011 (na č. l. 44 - 45 p. v.), navrhovatelia sú veriteľmi spoločnosti ALFAS, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Majerská cesta 98, IČO: 36 056 669 (ďalej len ako „ALFAS, s.r.o.“) s celkovou výškou judikovanej pohľadávky 1.446,79 Eur s príslušenstvom, a to na základe Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -31 zo dňa 22. 04. 2010 a Platobného rozkazu toho istého súdu č. k. -19 zo dňa 22. 04. 2010. Odporcovia sú a v rozhodnom čase boli konateľmi spoločnosti ALFAS, s.r.o. Na základe návrhu navrhovateľov bola proti spoločnosti

ALFAS, s.r.o. vedená exekúcia povereným súdnym exekútorom V.. M. N., M. M. S. Ú. O. Z. Z. pod sp. zn. EX 298/2010. Pohľadávku sa v rámci tejto exekúcie podarilo vymôcť len čiastočne - vo výške 371,07 Eur a vo zvyšku ju navrhovatelia nemohli uspokojiť z majetku spoločnosti ALFAS, s.r.o.

Ďalej podľa tvrdenia navrhovateľov v žalobnom návrhu, v spoločnosti ALFAS, s.r.o. došlo na jeseň 2008 k závažnej zmene a to dňa 30. 09. 2008 bola na valnom zhromaždení zmenená spoločenská zmluva, na základe čoho sa odporca 2/ stal spoločníkom a zároveň konateľom tejto spoločnosti. Už o mesiac neskôr, t.j. 01. 11. 2008 odporca 1/ spolu s R.. B. Š. ako konatelia spoločnosti ALFAS, s.r.o. podpísali nájomnú zmluvu na dobu určitú od 01. 11. 2008 do 31. 03. 2009 so spoločnosťou ACM BB, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol v tom čase odporca 2/. Predmetom nájmu boli pozemky vo vlastníctve spoločnosti ALFAS, s.r.o., B.. Č.. XXXX/X o výmere 55 m2, zastavané plochy a nádvoria a časť B.. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 335 m2 podľa priloženého geometrického plánu. Osobitne bolo dohodnuté, že nájomca, spoločnosť ACM BB, s.r.o. je oprávnený na vlastné náklady a vlastné nebezpečenstvo zlikvidovať budovu archívu na B.. Č.. XXXX/XX, ktorá „je ku dňu podpísania zmluvy v dezolátnom stave“. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 300,- Sk za 1 m2 ročne s DPH, t.j. 39.000,- Sk ročne. Ďalej prenajímateľ, spoločnosť ALFAS, s.r.o. udelil nájomcovi, spoločnosti ACM BB, s.r.o. „výslovný súhlas na všetky nevyhnutné práce ako aj vybavovania všetkých potrebných povolení súvisiacich hlavne so zabezpečením stavebného povolenia a to až do doby predpokladaného dokúpenia predmetu nájmu“. O ďalší mesiac neskôr, t.j. 01. 12. 2008 odporca 1/ spolu s odporcom 2/ ako konatelia spoločnosti ALFAS, s.r.o. podpísali ďalšiu nájomnú zmluvu, tento krát na dobu neurčitú opäť so spoločnosťou ACM BB, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol v tom čase odporca 2/. Predmetom nájmu bol pozemok B.. Č.. XXXX/X o výmere 55 m2, zastavané plochy a nádvoria spolu so stavbou - archív. Účelom nájmu bolo využívanie ako skladové a kancelárske priestory. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 100,- Eur ročne plus DPH so splatnosťou „k 31. 12. príslušného kalendárneho roka a to bez vystavovania daňového dokladu, priamo na základe tejto zmluvy“. Osobitne bolo dohodnuté, že nájomca, spoločnosť ACM BB, s.r.o. „môže na predmete nájmu vykonávať potrebné stavebné úpravy“.

Spoločnosť ACM BB, s.r.o. ako nový nájomca, spoločnosť ALFAS, s.r.o. ako pôvodný nájomca uzavreli 01. 12. 2009 so spoločnosťou STAVIA, a.s. dohodu o prevode práv a povinností, na základe ktorej vstúpil do práv a povinností pôvodného nájomcu (ALFAS, s.r.o.) nový nájomca (ACM BB, s.r.o.) a to za tých istých podmienok ako boli dohodnuté v nájomnej zmluve z 01. 09. 2006. Nový nájomca (spoločnosť ACM BB, s.r.o.) je na základe tejto zmluvy povinný platiť nájomné v pôvodnej výške 11,62 Eur bez DPH ročne a to výlučne na „peší prístup a príjazd motorovými vozidlami“.

Ďalej podľa tvrdení navrhovateľov v žalobnom návrhu, na opísaný skutkový stav je potrebné aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, konkrétne § 135a, § 136 v spojení s § 65 a § 757 v spojení s § 378 a 379 Obchodného zákonníka.

Podľa tvrdení navrhovateľov v žalobnom návrhu, obaja odporcovia porušili svoju povinnosť konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti v zmysle citovaného § 135a Obchodného zákonníka. Odporcovia pri uzatváraní nájomnej zmluvy z 01. 12. 2008 objektívne nemohli byť v dobrej viere, že konajú v súlade so záujmami spoločnosti ALFAS, s.r.o. Odporca 2/ navyše porušil zákaz konkurencie v zmysle citovaného § 136 Obchodného zákonníka. Tento zákon sa totiž vzťahuje aj na výkon funkcie člena štatutárneho orgánu vo všetkých typoch právnických spoločností, vrátane s.r.o., a na pôsobenie zákazu stačí podobnosť, resp. príbuznosť predmetov podnikania; odporca 2/ sa teda nemôže brániť tým, že predmety podnikania konkurenčných subjektov nie sú zhodné. Pre záver o podobnosti stačí porovnať výpisy z obchodného registra oboch spoločností.

Uzavretými nájomnými zmluvami podľa názoru navrhovateľov konatelia spoločnosti ALFAS, s.r.o. udelili súhlas spoločnosti ACM BB, s.r.o. na demoláciu svojej vlastnej stavby - archív a súčasne súhlas na jej prestavbu (stavebné úpravy), resp. na výstavbu novej administratívnej budovy. Následnou realizáciou tohto oprávnenia došlo zároveň k trvalému obmedzeniu vlastníckeho práva spoločnosti ALFAS, s.r.o. k dotknutým parcelám. Z obsahu oboch nájomných zmlúv (najmä z čl. I bod 2 Zmluvy z 01. 11. 2008) je zrejmé, že konečným účelom týchto úkonov mal byť zamýšľaný neskorší prevod vlastníckeho práva k dotknutým parcelám na spoločnosť ACM BB, s.r.o.; v tom čase priamy predaj nebol možný bez súhlasu záložného veriteľa (rakúska banka, viď LV 6852). Kým výšku nájomného podľa prvej nájomnej

zmluvy z 01. 11. 2008 na dobu určitú 5 mesiacov možno do istej miery považovať za obvyklú, i keď nie zvlášť výhodnú pre spoločnosť ALFAS, s.r.o., druhá nájomná zmluva z 01. 12. 2008 je v priamom protiklade so záujmami spoločnosti ALFAS, s.r.o. Nájomná zmluva z 01. 12. 2008 je zjavne nevýhodná pre prenajímateľa, spoločnosť ALFAS, s.r.o., ktorá mala inkasovať nájomné 1,82 Eur bez DPH za 1 m2 ročne (100,- Eur za 55 m2). Štandardné nájomné bolo totiž v tom čase viac ako 6x vyššie: 11,62 Eur bez DPH ročne a to výlučne len na „peší prístup a príjazd motorovými vozidlami“ (Dodatok č. 1 z 01. 12. 2009 s prenajímateľom STAVIA, a.s.). Za posledné tri roky, od 01. 12. 2008 do 01. 12. 2011, teda mohla spoločnosť ALFAS, s.r.o. získať na nájomnom aspoň 11,62 Eur x 55 m2 x 3 roky = 1.917,30 Eur. Namiesto toho však bola na základe uzavretej nájomnej zmluvy z 01. 12. 2008 oprávnená získať maximálne 300,- Eur, ktorých reálne vyplatenie je navyše veľmi otázne a fakticky nepreukázateľné, keďže v zmluve bolo zvláštne dojednanie, že „nájomné je splatné vždy k 31. 12. príslušného kalendárneho roka a to bez vystavovania daňového dokladu, priamo na základe tejto zmluvy“ (čl. II bod 2 Zmluvy z 01. 12. 2008). Už len toto neštandardné dojednanie vzbudzuje oprávnené pochybnosti o konaní s odbornou starostlivosťou. Ak by sa dalo aj predpokladať, že k vyplateniu zmluvného nájomného reálne došlo, spoločnosť ALFAS, s.r.o. prišla na nájomnom najmenej o rozdiel vo výške 1.617,30 Eur. Na druhej strane, obe nájomné zmluvy sú veľmi výhodné pre nájomcu, spoločnosť ACM BB, s.r.o. a pre jej, v tom čase jediného spoločníka a konateľa, odporcu 2/: na základe týchto zmlúv nájomca získal tzv. zmluvné právo stavby, t.j. možnosť postaviť vlastnú stavbu na cudzom pozemku; nešlo teda o bežné užívanie pozemku. Hodnota zmluvného práva stavby a tým aj odplata za zriadenie vecného bremena na pozemok pod stavbou sa vo všeobecnosti blíži hodnote samotného pozemku pod stavbou, ktorý sa realizáciou stavby stáva pre vlastníka bezcenný - nemôže ho sám užívať, ani s ním voľne disponovať - a jeho trhová hodnota je prakticky nulová. Obaja odporcovia ako konatelia spoločnosti ALFAS, s.r.o. podľa názoru navrhovateľov spôsobili spoločnosti ALFAS, s.r.o. škodu vo forme ušlého zisku na nájomnom tým, že dňa 01. 12. 2008 uzavreli extrémne nevýhodnú nájomnú zmluvu a to v prospech spoločnosti ACM BB, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol v rozhodnom čase, t.j. od 05. 11. 2008 do 31. 12. 2010 odporca 2/. Ušlý zisk tu predstavuje finančnú hodnotu, ktorá poškodenej spoločnosti ALFAS, s.r.o. ušla na nájomnom a ktorá by jej patrila pri bežnom, obvyklom chode udalostí, nebyť porušenia povinnosti oboch odporcov. Podľa ustálenej judikatúry ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, teda úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody, ale stratou očakávaného prínosu

- výnosu (uznesenie NS SR z 28. 04. 2010, sp. zn. ). Ak by obaja odporcovia pri uzatváraní nájomnej zmluvy z 01. 12. 2008 konali s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti ALFAS, s.r.o. v pozícii prenajímateľa, je vylúčené, že by boli pristúpili na 6x nižšie nájomné, ako v tom čase platila spoločnosť ALFAS, s.r.o. v pozícii nájomcu za susedný pozemok spoločnosti STAVIA, a.s. Ďalej s ohľadom na skutočnosť, že nájomná zmluva z 01. 12. 2008 poskytla spoločnosti ACM BB, s.r.o. nielen obvyklé užívacie právo, ale aj tzv. právo stavby a to na neurčitý čas a bez dohody o zriadení vecného bremena, pre účely tejto žaloby je plne opodstatnený predpoklad, že nájomné malo byť dohodnuté minimálne vo výške nájomného so spoločnosťou STAVIA, a.s.

Podľa tvrdenia navrhovateľov v žalobnom návrhu, odporca 2/ spôsobil škodu spoločnosti ALFAS, s.r.o. navyše aj tým, že porušením zákazu konkurencie na úkor spoločnosti ALFAS, s.r.o. dosiahol pre svoju vlastnú spoločnosť ACM BB, s.r.o., ktorá v rozhodnom čase bola vo vzťahu k spoločnosti ALFAS, s.r.o. konkurentom a v ktorej pôsobil ako konateľ, výhodu, ktorú by inak na trhu dosiahnuť nemohol. Z uvedených skutočností je podľa navrhovateľov evidentné, že jedinou osobou, ktorá mala z uvedeného konania skutočný prospech je odporca 2/. Podčiarkuje to aj fakt, že kúpnou zmluvou z 10. 08. 2010 bola predmetná administratívna budova, stavba s novoprideleným súpisným číslom 14549 prevedená do vlastníctva spoločnosti BAUTRANS s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Majerská cesta 100A/14549. Pre navrhovateľov nie je žiadnym prekvapením, že jej jediným spoločníkom aj konateľom je dnes odporca 2/; v čase podpisu kúpnej zmluvy bol spoločníkom a konateľom aj Vladimír Betka. Spoločnosť BAUTRANS s.r.o. má od 01. 12. 2010 v predmetnej administratívnej budove dokonca určené svoje sídlo. V súkromnom práve platí zásada, že nikto by nemal mať prospech z vlastného protiprávneho konania a jej premietnutím v tomto prípade je Obchodným zákonníkom upravená zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú porušením zákazu konkurencie. Podľa úvahy navrhovateľov, skutočný motív vstupu odporcu 2/ do spoločnosti ALFAS, s.r.o. ako spoločníka a konateľa v septembri 2008 ako aj motív následných „ústretových“ krokov konateľov spoločnosti ALFAS, s.r.o. v prospech obchodnej spoločnosti ACM BB, s.r.o. môže byť rôzny. Môže súvisieť napríklad so slabými hospodárskymi výsledkami spoločnosti ALFAS, s.r.o. v rokoch 2005 až 2008 (v roku 2005 účtovná strata 796.456,- Sk, v roku 2006 účtovná

strata 809.858,- Sk, v roku 2007 účtovná strata 3.048.862,- Sk a v roku 2008 účtovná strata 2.462.080,- Sk). V roku 2009 sa účtovná strata spoločnosti ALFAS, s.r.o. vyšplhala na takmer 384.000,- Eur, t.j. viac ako 11,5 milióna Sk. Za významnú skutočnosť navrhovatelia môžu v tomto smere považovať skutočnosť, že v roku 2005 získala spoločnosť ALFAS, s.r.o. úver vo výške takmer 21 miliónov Sk od rakúskej banky Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, v prospech ktorej bolo zriadené záložné právo na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti ALFAS, s.r.o. (LV č. 6852 z 28. 06. 2010 ešte so stavbou archív; LV č. 6852 z 13. 07. 2010 už bez stavby archív). Aj s ohľadom na tieto skutočnosti sú navrhovatelia toho názoru, že môže ísť aj o snahu „vytunelovať“ zostávajúci majetok spoločnosti ALFAS, s.r.o., ktorá bola v rozhodnom čase už jednoznačne predlžená, resp. v úpadku v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Nad rámec tejto žaloby navrhovatelia upozornili, že odporcovia ku dňu doručenia tejto žaloby na súd, t.j. 23. 11. 2011 nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu, čím na seba spolu s ostatnými konateľmi spoločnosti ALFAS, s.r.o. berú zodpovednosť za škodu v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia svoju judikovanú pohľadávku objektívne nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti ALFAS, s.r.o., touto žalobou si uplatňujú vo svojom mene a na vlastný účet nároky spoločnosti ALFAS, s.r.o. na náhradu škody voči tým jej konateľom, ktorí porušením svojich povinností pri výkone svojej pôsobnosti spôsobili spoločnosti ALFAS, s.r.o. škodu. Podľa názoru navrhovateľov, u oboch odporcov, tak ako vyplýva z predložených dôkazov, sú jednoznačne splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (body 8. až 12. tejto žaloby); b) vznik škody (body 13 a 14 tejto žaloby) a c) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody: zreteľne vyplýva z opísaného skutkového stavu. Podľa ustálenej judikatúry o vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) vo všeobecnosti ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku (napríklad rozsudok NS SR z 28. 10. 2010 sp. zn. ). Použijúc tieto kritériá na opísaný skutkový stav podľa názoru navrhovateľov je možné dospieť k logickému záveru, že jedinou príčinou vzniku škody bolo porušenie povinností obidvoch odporcov vykonávať svoju pôsobnosť konateľov s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti v zmysle citovaného § 135a Obchodného zákonníka. Zodpovednosť v obchodnoprávnych vzťahoch je vždy objektívna a nie je potrebné osobitne preukazovať zavinenie škodcov. Z opísaného skutkového stavu podľa navrhovateľov vyplýva, že zo strany obidvoch odporcov išlo o úmyselné konanie s cieľom poškodiť spoločnosť ALFAS, s.r.o. a zvýhodniť spoločnosť ACM BB, s.r.o.

Žalovanú sumu tvorí rozdiel medzi celkovou výškou pohľadávky proti spoločnosti ALFAS, s.r.o. (1.446,79 Eur istina + 86,- Eur trovy konania z obidvoch skôr citovaných platobných rozkazov) a sumou, ktorá bola v rámci exekúcie čiastočne vymožená (371,07 Eur). Výsledná suma potom predstavuje čiastku 1.161,72 Eur (1.446,79 Eur + 86,- Eur - 371,07 Eur). Keďže sa odporcovia dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, uplatnili si navrhovatelia popri istine 1.161,72 Eur i 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.161,72 Eur od 23. 11. 2011 do zaplatenia, teda odo dňa doručenia žalobného návrhu na súd. Navrhovatelia požadovali, aby súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 1.161,72 Eur s príslušenstvom s tým, že plnením jednému z navrhovateľov záväzok odporcov v rozsahu plnenia zaniká. Úrok z omeškania si navrhovatelia uplatnili v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, t.j. 1,25 % + 8 % ročne.

Odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 29. 12. 2011 doručenom súdu dňa 04. 01. 2012 (na č. l. 50 p. v.) uviedli, že navrhovatelia svoje súdne uplatnené práva opierajú po právnej stránke najmä o ustanovenia §§ 135a, 136 a 65 Obchodného zákonníka a tieto aplikujú na skutkové tvrdenia obsiahnuté v bodoch 4., 5. a 6. svojej žaloby zo dňa 23. 11. 2011. Odporcovia práve označené skutkové tvrdenia navrhovateľov považujú za nesprávne, ktoré vychádzajú zrejme z celkovej neznalosti rozhodujúcich pomerov. Odporcovia v prvom rade tvrdia, že so všetkými namietanými právnymi úkonmi v danom čase súhlasili všetci spoločníci v žalobe spomínaných spoločností ALFAS, s.r.o. ako aj ACM BB, s.r.o. Jednalo sa o celkové riešenie vzájomných vzťahov, v súvislosti aj s kúpou majetku od spoločnosti ALFAS, s.r.o. spoločnosťou ACM BB, s.r.o. Odporcovia majú o týchto úkonoch určitú vedomosť na základe svojich spomienok, neuznávajú

však autenticitu práve tých textov, ktoré predložili navrhovatelia, lebo tieto oni nemajú k dispozícii. Doposiaľ mali za to, že sú stratené a preto vyzývajú navrhovateľov, aby predložili originály. Keďže všetky namietané právne úkony ako aj personálne obsadenie orgánov všetkých zúčastnených spoločností z hľadiska zákazu konkurencie bolo vyslovene akceptované všetkými spoločníkmi týchto spoločností, konatelia konali vlastne na ich pokyn a nemôžu tak zodpovedať za škodu v zmysle žaloby, pretože konali v dobrej viere, na pokyn spoločníkov s tým, že toto riešenie považovali za jediné možné v komplikovanej situácii, ktorú vtedy riešili (napríklad navrhovateľmi namietané prevzatie práv a povinností zo zmluvného vzťahu so spoločnosťou STAVIA, a.s. - bod 6. žaloby, bolo vykonané najmä z toho dôvodu, aby boli záväzky voči STAVIA, a.s. riadne plnené, aby táto zmluvu nevypovedala. Pritom aj naďalej spoločnosť ACM BB, s.r.o., ktorá začala spoločnosti STAVIA, a.s. platiť, bezplatne umožňovala spoločnosti ALFAS, s.r.o. prechod a prejazd cez prenajaté pozemky a umožňuje to doteraz). Na strane odporcov tak nemohla vzniknúť zodpovednosť za škodu a žalobu tak považujú za nie dôvodnú. Za podstatnú otázku, ktorú budú odporcovia požadovať zodpovedať zo strany navrhovateľov je to, odkiaľ majú k dispozícii zmluvné dokumenty cudzích firiem (Nájomná zmluva z 01. 11. 2008, Nájomná zmluva z 01. 12. 2008, Dohoda o prevode práv a povinností z 01. 12. 2009), ktoré odporcovia považovali za stratené z účtovníctva spoločností ALFAS a ACM BB, spolu s inou dokumentáciou. Odporcovia sa domnievajú, že nedošlo k ich strate, ale k ich odcudzeniu neznámou osobou, ktorá má evidentne prepojenie s navrhovateľmi. Ak teda navrhovatelia uspokojivo nezodpovedajú otázku, ako sa dostali k interným dokumentom cudzích spoločností, odporcovia nebudú mať inú možnosť, ako podať v tejto veci trestné oznámenie. Zároveň z hľadiska autenticity zmluvných textov, ktorú týmto odporcovia nepotvrdzujú, pretože ich nemajú k dispozícii, žiadajú, aby navrhovatelia predložili originály dokladov, na ktoré sa odvolávajú. Na priložených fotokópiách k žalobe nie sú podpísané všetky strany dokumentov, odporcovia aj z tohto dôvodu neuznávajú autenticitu týchto „dôkazov“, tieto spochybňujú, môžu byť pozmenené. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti potom navrhli, aby žaloba navrhovateľov bola v celom rozsahu zamietnutá a aby títo boli zaviazaní k náhrade trov konania, podľa dodatočného vyčíslenia.

Navrhovateľ 1/ počas celého konania trval na podanej žalobe v celom rozsahu a pridržiaval sa dôvodov uvedených v žalobnom návrhu. K dôkazu predloženému odporcami a to zápisnica z rokovania valného zhromaždenia spoločníkov zo dňa 30. 11. 2008 sa vyjadril v tom smere, že ju podpísali spoločníci, ktorí zhodou okolností sú žalovaní v tomto spore a ako keby tiež zhodou okolností sa týka jediného bodu a to je nájomná zmluva, ktorá je podkladom tejto žaloby. Vyslovil pochybnosť o hodnovernosti tejto listiny, t.j. zápisnice z valného zhromaždenia spoločníkov zo dňa 30. 11. 2008 a domnieval sa, že táto listina nie je relevantným dôkazom na to, aby sa odporcovia zbavili svojej zodpovednosti za škodu voči spoločnosti. Na margo listinných dôkazov tvoriacich podklad pre podanie tohto žalobného návrhu len uviedol, že všetky dokumenty boli vyžiadané prostredníctvom zákona o slobode informácií z Mestského úradu Banská Bystrica.

Odporca 1/ vo svojej výpovedi pred súdom nevidel dôvod, prečo by mal nejakú škodu, resp. nárok navrhovateľov, čo si uplatnili, uhradiť. Tvrdil pritom, že v žiadnom prípade odporcovia nekonali tak, že by poškodili firmu. Naopak, v spoločnosti ALFAS, s.r.o. boli radi, že firma ACM BB, s.r.o. a pán Debnár, teda odporca 2/, sa sústredili do areálu spoločnosti ALFAS, s.r.o. On vlastne pomáhal spoločnosti ALFAS, s.r.o. a v prípade potreby zabezpečoval chod firmy napríklad v takých mesiacoch, keď firma spracovávala guľatinu a boli veľmi zlé podmienky, pán Debnár, vlastne jeho firma pomohla spoločnosti ALFAS, s.r.o. či už vypluhovať dvor alebo vykladať guľatinu alebo zabezpečovať prejazd kamiónov. Aj preto sa urobila taká zmluva vo výške 100,- Eur, nie však s úmyslom ho zvýhodňovať. Podľa názoru odporcu 1/ valné zhromaždenie dňa 30. 11. 2008 prebehlo legitímne, aj keď sa na ňom nezúčastnili pán Š. a pán Č. a nájomné zmluvy boli podpísané na základe dohody všetkých štyroch spoločníkov. Ku predmetu činnosti obidvoch spoločností (ALFAS, s.r.o. a ACM BB, s.r.o.) sa odporca 1/ vyjadril v tom smere, že predmetom činnosti spoločnosti ALFAS, s.r.o. bolo spracovanie dreva, drevnej hmoty v prvovýrobe a potom v druhovýrobe spracovanie reziva, aby bolo na obchodnú činnosť pripravené. Predmetom činnosti ACM BB, s.r.o. bola autodoprava, búracie práce, výkopové práce, stavebné práce. Pán Debnár vedel v určitých veciach vyjsť spoločnosti ALFAS, s.r.o. v ústrety a promptne riešiť záležitosti, ktoré v minulosti riešili dodávateľskými spôsobmi inými firmami, čo stálo oveľa viac peňazí a keďže boli s ním na jednom dvore, tak si pomáhali. Možno sa suma 100,- Eur zdá aj veľmi nízka, ale pán Debnár vedel vyjsť v ústrety a promptne riešiť záležitosti. Na margo bývalých spoločníkov pána Č. a pána Š. odporca 1/ uviedol, že oni vedia o tejto situácii, je s nimi v kontakte, necítia potrebu sa nejako vyjadrovať a hoci je na zmluve podpísaný iba on, zastupoval, dá sa povedať za všetkých troch.

Odporca 2/ sa pred súdom vyjadril, že nájomná zmluva alebo výška nájmu, ktorá je napadnutá navrhovateľmi, bola stanovená na základe rozhodnutia dvoch spoločníkov, v podstate spoločnosť ALFAS, s.r.o. v tom čase platila právo prechodu, prejazdu cez pozemky firme STAVIA, a.s. a v tom čase, keď dochádzalo k zmene alebo k zníženiu tohto nájmu, vtedajšia spoločnosť ACM BB, s.r.o. prevzala, resp. BAUTRANS s.r.o. prevzala úhradu tohto vecného bremena alebo teda spoplatnenia za právo prechodu a prejazdu voči spoločnosti STAVIA, a.s. a na základe jeho dohody ako konateľa sa potom dohodli so spoločníkmi v ALFAS, s.r.o., že na základe zníženia nájmu pozemku pod administratívnou budovou nebude ALFAS, s.r.o. platiť nájom firme STAVIA, a.s. Čiže firma ACM BB, s.r.o. v zásade prevzala povinnosti alebo záväzky voči spoločnosti STAVIA, a.s. za právo prechodu a prejazdu, čím sa spoločnosti ALFAS, s.r.o. ponížili výdavky o toto a na základe toho potom spoločnosť ACM BB, s.r.o. aj keď nepomerom samozrejme v prospech ALFAS, s.r.o. nie v neprospech ALFAS, s.r.o. potom hradila vyššie poplatky ako bol rozdiel tej nájomnej zmluvy. Odporca 2/ nevidí dôvod v tom, že by chcel ukrátiť ALFAS, s.r.o. ako takú, skôr spoločnosť ACM BB, s.r.o. v tom čase pomohla ALFAS, s.r.o. znížením toho nájmu. Je pravda, že nájom bol znížený, ale spoločnosť ACM BB, s.r.o. podstatne viacej platila spoločnosti STAVIA, a.s. a ALFAS, s.r.o. to vlastne nič nestálo. Čo sa týka straty dokladov spoločnosti ALFAS, s.r.o., tieto doklady si podľa názoru odporcu 2/ skôr zobrali spoločníci spoločnosti ALFAS, s.r.o. Odporca 2/ ďalej pred súdom tvrdil, že spoločnosť ACM BB, s.r.o. prevzala úhradu celého práva prechodu voči spoločnosti, teda zo spoločnosti STAVIA voči spoločnosti ALFAS, s.r.o., to znamená, že ALFAS, s.r.o. neplatila nič mesačne, platilo to celé, celú tú sumu ACM BB, s.r.o. Čiže podľa jeho názoru, zníženie nájmu, ktoré bolo z ALFAS, s.r.o. pre spoločnosť ACM BB, s.r.o. v žiadnom prípade neukrátilo veriteľov. Odporca 2/ tiež uviedol, že po jeho vstupe do spoločnosti ALFAS, s.r.o. ako spoločníka aj ako nového konateľa, zisťoval niektoré dosť vážne veci, o ktorých nebol informovaný pred vstupom do spoločnosti, takže takých rokovaní spoločníkov ako dňa 30. 11. 2008 bolo niekoľko a nebolo nič neobvyklé, že sa so spoločníkmi a konateľmi ALFAS, s.r.o. úplne bežne stretávali cez víkendy. Potvrdil skutočnosť, že zápisnica z valného zhromaždenia zo dňa 30. 11. 2008 bola podpísaná v súlade s vôľou spoločníkov, ktorí sa zúčastnili, boli prizvaní všetci spoločníci, ale iba on spolu s odporcom 1/ prišli, ostatní spoločníci už v tej dobe veľký záujem o spoločnosť nemali. Táto listina bola vyhotovená a podpísaná v deň stretnutia spoločníkov, t.j. 30. 11. 2008. Odporca 2/ uviedol, že zápisnica z valného zhromaždenia zo dňa 30. 11. 2008 je z evidencie spoločnosti ALFAS, s.r.o. a bola založená v písomnostiach tejto spoločnosti, pričom dokumentácia spoločnosti ALFAS, s.r.o. sa nachádza asi tretí rok v priestoroch administratívnej budovy spoločnosti BAUTRANS s.r.o., ktorá ju kúpila od spoločnosti ACM BB, s.r.o., pričom spoločnosť ALFAS nemá vlastné priestory. K otázke konkurencie sa odporca 2/ vyjadril v tom smere, že medzi spoločnosťami (ALFAS, s.r.o. a ACM BB, s.r.o.) nevznikala absolútne žiadna konkurencia, nakoľko spoločnosť ALFAS, s.r.o. sa zaoberala spracovaním dreva, čo sa nezaoberala absolútne ani jedna spoločnosť, v ktorých odporca 2/ figuroval ako konateľ.

V priebehu súdneho konania - uznesením tunajšieho súdu č. k. -103 zo dňa 17. 10. 2012, právoplatným dňa 09. 11. 2012 bol na majetok obchodnej spoločnosti ALFAS, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Majerská cesta 98, IČO: 36 056 669 vyhlásený konkurz. Z pripojeného konkurzného spisu súd zistil, že navrhovateľ 1/ si prihlásil pohľadávku do konkurzu ako veriteľ pod poradovým č. 5 a pohľadávka je vedená pod poradovým č. 15 (na č. l. 139). Pohľadávka tohto veriteľa nebola správcom konkurznej podstaty popretá a nachádza sa aj v zozname zistených pohľadávok (na č. l. 155). Ďalej súd zistil, že tunajší súd uznesením č. k. -175 zo dňa 01. 02. 2013 odvolal doterajšieho správcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Marianu Matulovú. Podaním zo dňa 22. 05. 2013 navrhovatelia 1/ a 2/ navrhli vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane navrhovateľov 1/ a 2/ v zmysle ustanovenia § 93 O. s. p. V súvislosti s týmto návrhom vypočul súd JUDr. Marianu Matulovú, správkyňu konkurznej podstaty úpadcu ALFAS, s.r.o. „v konkurze“, ktorá vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že s jej vstupom do sporu ako vedľajšej účastníčky na strane navrhovateľov 1/ a 2/ súhlasí z toho dôvodu, že jej povinnosťou ako správkyne je postupovať s odbornou starostlivosťou a v záujme všetkých veriteľov úpadcu, ktorí boli prihlásení do konkurzného konania, zvlášť z toho dôvodu, že výťažok z predaja majetku úpadcu s najväčšou pravdepodobnosťou nebude stačiť ani len na uspokojenie oddeleného veriteľa a z tých dokladov, ktoré má toho času k dispozícii je zrejmé, že došlo k uzatváraniu niektorých neštandardných zmlúv v minulosti medzi úpadcom a spriaznenými osobami. Právny zástupca odporcov 1/ a 2/ mal námietky voči vstupu správkyne konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Mariany Matulovej ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov 1/ a 2/ do konania, pričom bol toho názoru, že v zmysle ustanovenia § 135a ods. 5 vety poslednej Obchodného zákonníka, ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty. Z uvedených dôvodov bol

právny zástupca odporcov 1/ a 2/ toho názoru, že navrhovatelia 1/ a 2/ okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti ALFAS, s.r.o. stratili aktívnu vecnú legitimáciu v tomto súdnom konaní. Súd uznesením č. k. -168 zo dňa 04. 04. 2014 námietke o neprípustnosti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov 1/ a 2/ uplatnenej odporcami 1/ a 2/ vyhovel a vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane navrhovateľov 1/ a 2/ a to JUDr. Mariany Matulovej, správkyne konkurznej podstaty úpadcu ALFAS, s.r.o. „v konkurze“ nepripustil. Citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 05. 2014 a vykonateľnosť dňa 17. 04. 2014. Na podnet navrhovateľov 1/ a 2/ ako veriteľov na uplatnenie nárokov voči konateľom v konkurznom konaní správkyňa konkurznej podstaty úpadcu ALFAS, s.r.o. „v konkurze“ JUDr. Mariana Matulová stanoviskom zo dňa 25. 07. 2014 navrhovateľom 1/ a 2/ ako veriteľom oznámila, že nie je možné ich podnetu z jej strany vyhovieť. Aj v prípade jej vstupu do prebiehajúceho súdneho konania, by nebola aktívne legitimovaná na úpravu petitu v smere zvýšenia sumy uplatňovanej z titulu náhrady škody voči konateľom ako fyzickým osobám. Uviedla tiež, že uplatňovanie náhrady škody voči konateľom úpadcu správcom podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, toto ustanovenie je možné využiť len v konaniach začatých po 01. 04. 2013. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd tiež zistil, že uznesením č. k. -293 zo dňa 13. 10. 2014 súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku úpadcu ALFAS, s.r.o., pričom citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 11. 2014.

Po zrušení konkurzu na majetok úpadcu - ALFAS, s.r.o. „v konkurze“, pokračoval súd v súdnom konaní s navrhovateľmi 1/ a 2/ ako aktívne vecne legitimovanými.

Svedok B. Č. pred súdom uviedol, že spoločníkom spoločnosti ALFAS, s.r.o. bol od jej vzniku a posledné valné zhromaždenie bolo vtedy, keď predávali obchodné podiely pánovi Debnárovi. Ako pán Debnár vstúpil do spoločnosti ALFAS, s.r.o., sa podľa vedomosti svedka valné zhromaždenie nekonalo alebo svedok sa nezúčastnil žiadneho. Pokiaľ boli spoločníkmi svedok, pán Š. a pán Z., tak valné zhromaždenia sa vždy minimálne raz ročne konali a rozhodovali všetci traja. Po vstupe pána Debnára do spoločnosti ALFAS, s.r.o. bolo konanie za spoločnosť upravené tak, že vždy konal pán Debnár plus jeden z nich troch, pretože bol väčšinovým vlastníkom. Svedok uviedol, že zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia zo dňa 30. 11. 2008 vidí prvýkrát, valného zhromaždenia sa nezúčastnil, nevie o tejto zápisnici, nevie, o čo sa ani jedná, ani o aký nájom, nevie o tomto nič. Svedok tiež uviedol, že v spoločnosti ALFAS, s.r.o. mal na starosti nákup rezív a guľatiny a čo sa týka aktív alebo pasív, tak spoločnosť mala úver z banky, ktorý do vstupu pána Debnára splácala trošku s oneskorením, ale iné záväzky spoločnosť nemala. Z dôvodu, že spoločnosť dlhovala banke, tak hľadala nejakého silnejšieho investora, ktorý by jej pomohol. Keďže pán Debnár deklaroval finančnú kondíciu, spoločníci mu ponúkli vstup do spoločnosti. On si dal podmienku, aby mal väčšinový podiel, s čím spoločníci súhlasili. Podľa vyjadrenia svedka, do vstupu pána Debnára do spoločnosti mali spoločníci na starosti rôzne veci, napr. R.. Š. ekonomické veci, svedok nákup a predaj guľatiny a pán Blaho technickú stránku, ale vždy sa všetci o všetkom informovali, avšak vstupom pána Debnára do spoločnosti sa to zmenilo. Svedok zo spoločnosti asi po roku od vstupu pána Debnára odišiel, takže zostali len traja a prešli do firmy ACM BB, s.r.o., kde ich zamestnal pán Debnár. Svedok len dodal, že v spoločnosti ALFAS, s.r.o. väčšinový vlastník rozhodoval o všetkom, svedok nemal žiadne informácie o zmluvách uzatvorených so spoločnosťou ACM BB, s.r.o., ani o žiadnych zmluvách nevedel. V závere svojej výpovede svedok zopakoval, že po vstupe pána Debnára do spoločnosti ALFAS, s.r.o. sa valné zhromaždenie nekonalo a svedkovi nebola doručená žiadna pozvánka.

Svedok R.. B. Š. pred súdom uviedol, že odo dňa zápisu spoločnosti ALFAS, s.r.o. do obchodného registra doposiaľ je vedený ako spoločník a aj ako jeden z konateľov tejto spoločnosti. Do príchodu pána Debnára do spoločnosti v septembri 2008 sa valné zhromaždenia spoločnosti konali vždy raz ročne. Posledné valné zhromaždenie, ktorého sa svedok aktívne zúčastnil, bolo v septembri 2008 a na ňom sa rozhodlo, že majoritným vlastníkom sa stane pán Ľubomír Debnár a zmenil sa aj spôsob zastupovania tak, že konať budú vždy dvaja, ale jeden z nich musí byť pán Debnár. Zároveň sa upravil aj spôsob, kto bude rozhodovať za spoločnosť, pričom vo všetkých dôležitých otázkach rozhodoval pán Debnár vrátane podpisovania zmlúv. Ostatní vystupovali v rámci svojich kompetencií, konkrétne svedok pripravoval zmluvy, prípadne sa zúčastňoval pri rokovaniach a dával ich potom podpisovať. Zároveň boli aj zamestnancami firmy. Asi v októbri 2009 boli všetci zamestnanci firmy prepustení a preradení do firmy ACM BB, s.r.o., ktorá mala byť nasledovníkom firmy ALFAS, s.r.o. Svedok uviedol, že z firmy ACM BB, s.r.o. odišiel 04. 01. 2010. Aj napriek viacerým snahám o zvolanie valného zhromaždenia, majoritný vlastník valné zhromaždenie nezvolával a vlastne ostatní sa už potom na činnosti firmy

nepodieľali. Podľa svedka, od 04. 01. 2010 sa už spoločnosti nevenoval, ani nebol predvolávaný na valné zhromaždenia a nezúčastňoval sa na žiadnych rozhodnutiach. Podľa vyjadrenia svedka, do roku 2007 spoločnosť ALFAS, s.r.o. si plnila svoje záväzky voči tretím osobám, avšak mala aj úver, pri splácaní ktorého sa dostala do určitých problémov a preto sa rokovalo o vstupe pána Debnára do spoločnosti s tým, že sa podarí zlepšiť finančné zázemie, že sa zníži úverové zaťaženie firmy a že sa bude pokračovať vo výrobnej činnosti. Avšak koncom roku 2009 došlo k prepusteniu zamestnancov, lebo výroba sa postupne zastavovala a zákaziek bolo čoraz menej. Preto prijal pán Debnár rozhodnutie, že prepustí všetkých zamestnancov a spoločnosť prestane fungovať. Svedok nevedel uviesť, či po vstupe pána Debnára do spoločnosti ALFAS, s.r.o., t.j. po dátume 30. 09. 2008 sa konali valné zhromaždenia, on predvolaný na žiadne valné zhromaždenie nebol, ani sa nezúčastnil. Ďalej svedok uviedol, že valného zhromaždenia dňa 30. 11. 2008 sa nezúčastnil, ani asi nebol naň predvolaný, takže nemá o tomto žiadnu vedomosť a nevie sa vyjadriť ani k predmetu rokovania tohto valného zhromaždenia. Svedok zdôraznil, že o konaní tohto valného zhromaždenia nemá žiadnu vedomosť, nebol o ňom informovaný ani dodatočne, ani predtým, ani potom. Podľa vyjadrenia svedka, cieľom vstupu pána Debnára do spoločnosti ALFAS, s.r.o. bolo znížiť úverovú zaťaženosť, poskytnutím nejakých finančných prostriedkov sa zlepšila kondícia spoločnosti, avšak v roku 2009 došlo k zhoršeniu situácie, či už z dôvodov vonkajších faktorov alebo aj z dôvodu nedostatku zákaziek. Po nahliadnutí do Zmluvy o nájme uzavretej medzi ALFAS, s.r.o. a ACM BB, s.r.o. dňa 01. 12. 2008 svedok uviedol, že túto zmluvu nikdy nevidel a ani nemal vedomosť o jej uzatvorení. K Dodatku č. 1 k zmluve o nájme, Dohoda o prevode práv a povinností nájomcu uzavretej medzi prenajímateľom STAVIA, a.s. a pôvodným nájomcom ALFAS, s.r.o. a novým nájomcom ACM BB, s.r.o. dňa 01. 12. 2009 sa svedok nevedel vyjadriť, spomínal si však na to, že ALFAS, s.r.o. mala so spoločnosťou STAVIA, a.s. pravdepodobne uzavretú zmluvu o prejazde cez pozemok, pretože do areálu spoločnosti ALFAS, s.r.o. sa dalo dostať len cez pozemky firmy STAVIA, a.s. O tom, že firma ACM BB, s.r.o. bude stavať na pozemku ALFAS, s.r.o. administratívnu budovu svedok uviedol, že o tejto skutočnosti vedeli všetci, avšak nemali takú právomoc, aby sa k tejto skutočnosti vyjadrovali, keďže pán Debnár vlastnil v spoločnosti ALFAS, s.r.o. 76- 77 % podielu, takže v podstate už boli jeho firmy obidve. V závere svojej výpovede svedok uviedol, že nevie uviesť, čo bolo priamym dôvodom vstupu spoločnosti ALFAS, s.r.o. do konkurzu, lebo sa už nezúčastnil žiadneho valného zhromaždenia, ale predpokladá, že zadĺženosť firmy, ktorá vznikla tým, že sa nesplácal úver, to bolo gro, lebo ten úver, to bolo najväčšie finančné zaťaženie.

Právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ vo svojom písomnom záverečnom prednese zo dňa 19. 01. 2016, doručenom tunajšiemu súdu dňa 20. 01. 2016 (na č. l. 309 - 315 p. v.) podrobne vyhodnotil súdený prípad tak po skutkovej ako aj právnej stránke veci. Čo sa týka porušenia povinností odporcov a vznik škody, právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ uviedol, že dňa 01. 12. 2008, mesiac po tom ako sa odporca 2/ stal spoločníkom a konateľom ALFAS, s.r.o. (ďalej len ako „ALFAS“), podpísali odporca 1/ spolu s odporcom 2/ ako konatelia ALFAS nájomnú zmluvu na dobu neurčitú so spoločnosťou ACM BB, s.r.o., so sídlom Stavebná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 637 751 (ďalej len ako „ACM BB“), ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol v tom čase odporca 2/. Predmetom nájmu bol pozemok, parc. č. 4107/5 o výmere 55 m2, zastavané plochy a nádvoria spolu so stavbou - archív, nehnuteľnosti zapísané na LV č. 6852 nachádzajúce sa v katastrálnom území Banská Bystrica (ďalej len ako „Pozemok“). Účelom nájmu bolo využívanie ako skladové a kancelárske priestory. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 100,- Eur ročne + DPH. Osobitne bolo dohodnuté, že ACM BB má ako nájomca právo na Pozemku vykonávať potrebné stavebné úpravy. Predmetnou zmluvou ALFAS udelila spoločnosti ACM BB právo zrealizovať na Pozemku vlastnú stavbu, v dôsledku čoho ALFAS fakticky trvalo stratila právo reálne užívať Pozemok a to za protiplnenie vo výške 100,- Eur ročne. Je zrejmé, že dohodnutá výška nájmu nezodpovedala trhovým podmienkam v neprospech ALFAS. ALFAS totiž v rovnakom čase platila spoločnosti STAVIA, a.s., so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 688 360 (ďalej len ako „STAVIA“) nájomné vo výške 11,62 Eur bez DPH / m2 ročne a to výlučne za peší prístup a príjazd motorovými vozidlami. ALFAS sa tak trvalo vzdala práva užívať Pozemok a udelila spoločnosti ACM BB právo postaviť na Pozemku vlastnú stavbu, čo má pre nadobúdateľa - ACM BB z hospodárskeho hľadiska rovnaký účinok ako keby došlo k predaju Pozemku (čo navyše aj strany zamýšľali, potrebovali by však súhlas záložného veriteľa) a to len za sumu 100,- Eur ročne, zatiaľ čo hodnota výlučne práva prejazdu cez pozemky v rovnakom čase a na rovnakom mieste bola viac ako šesťnásobne vyššia. Ak by si ALFAS účtovala len sumu vo výške, za akú spoločnosť STAVIA poskytovala výlučne právo prejazdu cez pozemky, mohla na nájomnom získať za tri roky 1.917,30 Eur (11,62 Eur x 55 m2 x 3 roky). Je však dôvodné predpokladať, že hodnota práva stavby na Pozemku je nepomerne vyššia než hodnota práva prejazdu cez Pozemok, vzhľadom na mieru úžitku a prínosu pre oprávneného. Škoda

spôsobená spoločnosti ALFAS tak predstavuje rozdiel medzi dohodnutou výškou nájomného a obvyklou výškou nájomného, ktoré zodpovedalo v danom čase trhovým podmienkam a ktoré mohla spoločnosť pri zachovaní odbornej starostlivosti svojich konateľov za prenájom Pozemku získať. Už len pri najmenej ambicióznom scenári, pri ktorom by výška nájmu Pozemku zodpovedala len výške nájomného za právo prejazdu, ktorý si uplatňovala spoločnosť STAVIA, by tak výška škody za tri roky nájmu predstavovala 1.617,30 Eur. Zo samotných objektívnych okolností dostatočne vyplýva, že k vzniku škody na ušlom nájomnom došlo v dôsledku porušenia povinností konateľov konať s odbornou starostlivosťou, nakoľko museli vedieť, a vzhľadom na to, že v rovnakom období bola ALFAS v nájomnom vzťahu so STAVIA, aj vedeli, že nájomné dohodnuté s ACM BB nezodpovedá trhovej cene a je výrazne v neprospech ALFAS. Nad rámec uvedeného však uvedený záväzkový vzťah značne zvýhodňoval spoločnosť ACM BB, ktorej jediným konateľom a spoločníkom bol v tom čase odporca 2/, ktorý bol tiež konateľom a spoločníkom ALFAS, a teda možno jednoznačne vyvodiť záver, že žalovaní konatelia ALFAS porušili svoju zákonnú povinnosť konať v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Odporca 2/ zároveň porušil zákaz konkurencie zakotvený v § 136 Obchodného zákonníka tým, že v rozhodnom období pôsobil ako konateľ paralelne (najmenej) v dvoch spoločnostiach s rovnakým predmetom činnosti. Táto skutočnosť je už sama o sebe porušením povinnosti konateľa, v uvedenom prípade však navyše viedla aj k reálnemu vzniku škody zvýhodnením spoločnosti odporcu 2/ na úkor spoločnosti ALFAS. Zhodnosť, resp. podobnosť predmetu činnosti oboch spoločností je zrejmý jednak z výpisu z Obchodného registra, jednak zo skutočnosti, že ACM BB fakticky prevzala činnosti spoločnosti ALFAS, vrátane veľkej časti jej zamestnancov, čo bolo potvrdené výpoveďami svedkov B. Č. a R.. B. Š.. Odporcovia v konaní argumentovali tým, že nájomné bolo dohodnuté vo výške hlboko pod trhovou cenou z dôvodu, že ACM BB prevzala záväzok ALFAS platiť nájomné za právo prejazdu spoločnosti STAVIA. Je pravdou, že dňa 1. decembra 2009 uzatvorili ALFAS spoločne s ACM BB so spoločnosťou STAVIA dohodu o prevode práv a povinností, na základe ktorej vstúpil do práv a povinností ALFAS ako pôvodného nájomcu v zmysle nájomnej zmluvy z 01. 09. 2006 ACM BB ako nový nájomca za pôvodných podmienok. ACM BB sa však stala nástupcom nielen vo vzťahu k záväzkom, ale aj oprávneniam. Spoločnosť ACM BB tak síce na jednej strane prevzala záväzok uhrádzať nájomné, ale zároveň nadobudla právo prejazdu cez pozemky spoločnosti STAVIA, takže nešlo v žiadnom prípade o jednostrannú službu spoločnosti ALFAS, ale o štandardný záväzkový dvojstranný vzťah, v rámci ktorého získala ACM BB odplatne určitú hodnotu, v tomto prípade právo prejazdu. Inými slovami ACM BB neplnila za a v prospech ALFAS, ale v svoj vlastný prospech, práve v súvislosti s realizáciou stavby na Pozemku. Argumentácia odporcov, podľa ktorej bolo neprimerane nízke nájomné odôvodnené prevzatím záväzku voči STAVIA, je tak neprijateľná, nakoľko hodnote prevzatého záväzku zo strany ACM BB zodpovedala hodnota práva prejazdu (pričom ACM BB nevyhnutne právo prejazdu potrebovala, nakoľko na základe nájomnej zmluvy s ALFAS nadobudla stavbu na Pozemku, ktorý bol prístupný len cez pozemok spoločnosti STAVIA). V súlade s interpretáciou odporcov tak ACM BB de facto získala za jedno plnenie (platenie nájomného spoločnosti STAVIA) dve protiplnenia: právo prejazdu cez pozemky STAVIA k vlastným nehnuteľnostiam a navyše výrazné zníženie ceny nájmu za užívanie Pozemku a právo stavby zo strany ALFAS. Uvedenú transakciu rozhodne nemožno z hľadiska obchodných štandardov považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, pričom z výpovedí svedkov B. Č. a R.. B. Š. vyplynulo, že o týchto transakciách mali vedomosť len odporca 1/ a odporca 2/ a súčasne, že tieto transakcie boli súčasťou podnikateľských plánov odporcu 2/ a nikdy teda nemali slúžiť v prospech ALFAS a jej podnikateľského rozvoja. Vo vzťahu k tvrdeniu, že výška nájomného zodpovedala obchodným zvyklostiam, resp. praxi medzi ALFAS a ACM BB je nutné uviesť, že uvedený inštitút nie je možné aplikovať na daný prípad. Obchodné zvyklosti predstavujú akýsi ustálený štandard v konkrétnom odvetví všeobecne aplikovaný a dodržiavaný zo strany veľkého počtu podnikateľských subjektov. Je nepochybné, že nájomné dohodnuté hlboko pod úrovňou trhovej ceny nezodpovedá obchodným zvyklostiam v žiadnom odvetví. Na druhej strane, ustálená prax sa môže od všeobecných obchodných zvyklostí odlišovať, pričom táto existuje len medzi konkrétnymi zmluvnými stranami. V uvedenom prípade však nemožno hovoriť o ustálenej praxi pri jednotlivej a jednorazovej transakcii. Sústavnosť, resp. opakovateľnosť určitého správania je pojmovým znakom ustálenej praxe. Nájomná zmluva medzi ALFAS a ACM BB mala jedinečnú povahu. Medzi spoločnosťami ALFAS a ACM BB nebola uzatvorená séria nájomných zmlúv, pri ktorých by bolo možné ustáliť obchodnú prax, zároveň sa však ustálená prax s poukazom na ustanovenie § 415 Obchodného zákonníka bude vzťahovať prevažne na okolnosti transakcie, ktoré nie sú explicitne určené, prípadne definované jednoznačným spôsobom, ako napríklad čas dodania, miesto dodania, akosť tovaru a podobne. Jednorazovo dohodnutá výška nájomného, ktorá je niekoľkonásobne nižšia ako trhová cena nemôže predstavovať ustálenú prax medzi zmluvnými stranami a keby tomu tak aj bolo, ak je ustálená prax výrazne v neprospech jednej zo zmluvných strán, nemôže táto skutočnosť

zbaviť konateľov zodpovednosti za porušenie ich povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Naopak, opakované ukracovanie a poškodzovanie spoločnosti nevýhodnými obchodnými rozhodnutiami len zvyšuje mieru závažnosti porušenia povinností konateľov; rozhodne ich tejto zodpovednosti nezbavuje. Z výpovedí svedkov B. Č. a R.. B. Š. vyplýva, že odporca 2/ po vstupe do spoločnosti ALFAS fakticky prevzal kontrolu nad ALFAS, pričom odporca 2/ mal záujem odkúpiť areál, v ktorom sídlila ALFAS prostredníctvom jeho spoločnosti ACM BB a v určitej, bližšie nešpecifikovanej forme pokračovať v podnikateľskej činnosti v areáli (nie však prostredníctvom ALFAS). Rovnako zamestnanci ALFAS boli prepustení z pracovného pomeru a nanovo zamestnaní spoločnosťou ACM BB. Je zrejmé, že uvedené konanie len podporuje záver o zvýhodňovaní spoločnosti ACM BB na úkor a v neprospech ALFAS, čo je zjavným porušením povinnosti konateľa konať v súlade so záujmami vlastnej spoločnosti. Z výpovedí svedkov je tiež zjavné, že ostatní spoločníci nemali možnosť ovplyvniť chod spoločnosti ALFAS jednak z dôvodu, že v mene spoločnosti musel ako jeden z konateľov konať odporca 2/ a tiež z dôvodu, že od vstupu odporcu 2/ do ALFAS neboli zvolávané a konané valné zhromaždenia, čo je ďalším porušením povinností konateľa. Z vykonaného dokazovania je teda nepochybné, že žalovaní konatelia ALFAS porušili svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a rovnako je zrejmé, že spoločnosti ALFAS vznikla škoda v podobe ušlého zisku na nájomnom, ktoré bolo dohodnuté vo výške hlboko pod úrovňou trhovej ceny. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti konateľov a vznikom škody je jednoznačne daná, nakoľko vznik škody je priamym dôsledkom konania odporcov ako konateľov v rozpore so záujmami spoločnosti ALFAS.

K otázke schválenia valným zhromaždením sa právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ vyjadril tak, že odporcovia sa v neskoršom štádiu konania bránili odvolávaním sa na ustanovenie § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka a poukazovali na fotokópiu zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 30. novembra 2008 s tvrdením, že nezodpovedajú za škodu spôsobenú ALFAS v súvislosti s uzatvorením nevýhodnej nájomnej zmluvy, nakoľko vykonávali uznesenie valného zhromaždenia. Ako vyplynulo z dokazovania, listina označená ako zápisnica z valného zhromaždenia však nemá žiadnu dôkaznú hodnotu, a to najmä z nasledovných dôvodov: a) v priebehu dokazovania bolo niekoľkokrát zdôraznené, že ALFAS nemá k dispozícii žiadnu dokumentáciu týkajúcu sa spoločnosti (dôvodov bolo uvádzaných viacero, avšak svedkovia indikovali, že dokumentáciu mal pod kontrolou odporca 2/) a bolo problematické predložiť akékoľvek listiny a podklady o záležitostiach spoločnosti ALFAS; napriek tomu sa však objavila práve len zápisnica z valného zhromaždenia, ktoré malo údajne schváliť uzatvorenie nájomnej zmluvy s ACM BB za podmienok, za ktorých bola predmetná nájomná zmluva skutočne uzatvorená; b) z hľadiska postavenia právomoci a charakteru valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré spravidla rozhoduje o otázkach smerujúcich dovnútra spoločnosti (ako napr. obchodné meno, zvýšenie alebo zníženie základného imania, rozdelenie zisku, vymenovanie a odvolanie členov orgánov a pod.), zatiaľ čo obchodné záležitosti spoločnosti sú zverené do právomoci konateľom, je nanajvýš neštandardné, že valné zhromaždenie zvolané (na nedeľu) za jediným účelom, ktorým je schválenie nájomnej zmluvy; c) s poukazom na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť, že na rokovaní údajného valného zhromaždenia boli prítomní len tí spoločníci, ktorí ako konatelia podpísali spornú nájomnú zmluvu, je dôvodný záver, že listina predložená súdu, ktorá o sebe deklaruje, že ide o zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia, nie je v skutočnosti zápisnicou z valného zhromaždenia, ale účelovo vyhotoveným dokumentom, ktorý svojím obsahom a formou nereflektuje ani skutkový ani právny stav. V tomto zmysle je nutné pripomenúť, že valné zhromaždenie spoločnosti nie je akousi neformálnou platformou pre stretávanie spoločníkov, ale je orgánom spoločnosti, ktorého právomoci, spôsob zvolávania, pravidlá rokovania, hlasovania a prijímania uznesení sú prísne regulované Obchodným zákonníkom a spoločenskou zmluvou spoločnosti. Pokiaľ nie sú splnené zákonné predpoklady a podmienky, nejde o valné zhromaždenie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že deklarované valné zhromaždenie sa v danom čase a s uvedeným obsahom nekonalo a predložená listina tak nie je a nemôže byť zápisnicou z rokovania valného zhromaždenia, ale dokumentom bez akejkoľvek právnej váhy; d) záver o tom, že valné zhromaždenie spoločnosti ALFAS sa dňa 30. novembra 2008 v skutočnosti nekonalo nepochybne vyplýva zo svedeckých výpovedí svedkov B. Č. a R.. B. Š., ktorí zhodne uviedli, že od vstupu odporcu 2/ do spoločnosti ALFAS obdobia sa valné zhromaždenia spoločnosti ALFAS nekonali a že na predmetné, ani iné valné zhromaždenia neboli pozývaní; e) aj keby listina, na ktorú sa odvolávajú odporcovia skutočne bola zápisnicou z rokovania valného zhromaždenia, nemožno súhlas odporcov v postavení spoločníkov spoločnosti zbaviť zodpovednosti za ich vlastné konanie v postavení konateľov spoločnosti. Ak by sme pripustili možnosť, že konateľ môže sám seba zbaviť zodpovednosti za svoje konanie,

ktorým poškodzuje spoločnosť a je teda v rozpore so zákonom tým, že si sám svoje konanie schváli (ako spoločník), ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka by, najmä v podmienkach slovenského podnikateľského prostredia, kde sú v spoločnostiach s ručením obmedzeným v prevažnej väčšine prípadov spoločníci a konatelia tie isté osoby, stratilo akékoľvek opodstatnenie a ochranný účel vo vzťahu k veriteľom. Vo svetle vyššie uvedených skutočností v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, v zmysle ktorej je nevyhnutné posudzovať dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, je dostatočne odôvodnený záver neprihliadať na obsah listiny nazvanej ako zápisnica z rokovania valného zhromaždenia, zvlášť za situácie, kedy nič nebráni jej vyhotoveniu práve zo strany odporcov (keďže práve odporcovia sú jediní, ktorí uvedenú listinu podpísali) a kedy takáto listina v rozpore so všetkými ostatnými vykonanými dôkazmi a okolnosťami prípadu vyznieva nápadne v prospech odporcov. Možno teda ustáliť, že odporcovia pri uzatvorení nevýhodnej nájomnej zmluvy so spoločnosťou ACM BB nevykonávali uznesenie valného zhromaždenia a teda neexistuje dôvod na zbavenie ich zodpovednosti podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka.

Právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ nesúhlasil so záverom právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/, že vzhľadom na to, že po podaní žaloby došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti ALFAS, a teda že navrhovatelia 1/ a 2/ stratili aktívnu vecnú legitimáciu z nasledovných dôvodov: a) v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR) má začatie konkurzného konania za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. Nárok uplatnený žalobou sa však nevzťahuje na majetok dlžníka - spoločnosti ALFAS, ale na majetok konateľov; práve z tohto dôvodu dáva ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka správcovi možnosť uplatniť nároky voči konateľom spoločnosti dlžníka a týmto spôsobom dostať do podstaty prostriedky, ktoré v čase začatia konkurzného konania nie sú majetkom spoločnosti. V žiadnom prípade však uvedené oprávnenie nie je možné vykladať tým spôsobom, že ak správca túto svoju možnosť nevyužije, nárok nie je možné procesne uplatniť; b) naznačený výklad by vyznieval ešte viac absurdne práve v spornom prípade, kedy k vyhláseniu konkurzu došlo až po podaní žaloby, správca svoje oprávnenie vymáhať nároky voči konateľom spoločnosti dobrovoľne nevyužil a následne bol ešte pred vydaním rozhodnutia o žalobe konkurz zrušený. Je teda zrejmé, že ak by aj reálne existoval dôvod, ktorý by navrhovateľom 1/ a 2/ bránil procesne uplatňovať nároky voči konateľom ALFAS, tento dôvod trval len počas obmedzeného času v priebehu konania a neskôr v priebehu konania pominul. Aplikovať následky vyhlásenia konkurzu aj na obdobie po tom, ako bol konkurz zrušený a účinky, ktoré vyhlásenie konkurzu vyvoláva dávno pominuli, by boli v rozpore so základným právom navrhovateľov 1/ a 2/ na majetok v spojení s právom na súdnu ochranu; c) v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v zmysle bodov I. až III. tohto vyjadrenia, je nepochybné, že navrhovatelia majú voči odporcom ako konateľom spoločnosti ALFAS nárok na plnenie, ktoré vyplýva z exekučného titulu (voči spoločnosti ALFAS) a z aktívneho uplatnenia ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, keďže bol vykonaným dokazovaním v konaní dostatočným spôsobom preukázaný záver, že konatelia (odporcovia) porušili svoje povinnosti a v príčinnej súvislosti s týmto porušením povinnosti spôsobili spoločnosti ALFAS škodu. Nárok na majetkové plnenie zodpovedá ústavnému právu navrhovateľov 1/ a 2/ vlastniť majetok garantovanému článkom 20 Ústavy SR. Právo vlastniť majetok (ako právo materiálne) je však nerozlučne spojené s právom tohto práva sa domáhať a toto právo uplatňovať spôsobom upraveným právnym poriadkom (právo procesne uplatňovať a brániť materiálne práva je zaručené článkom 46 Ústavy SR). Vzhľadom na to, že hmotnoprávny nárok navrhovateľov 1/ a 2/ na plnenie nijakým spôsobom nezanikol (nebol splnený, nebol prekludovaný, nebola uzatvorená dohoda o urovnaní, atď.) a naďalej trvá, neumožnenie navrhovateľom 1/ a 2/ tohto nároku sa zákonnou cestou domáhať je tak porušením nielen jeho základného práva na súdnu ochranu, ale derivatívne aj práva vlastniť majetok, nakoľko ak právo nemožno reálne uplatňovať, existencia takéhoto práva nemá reálny obsah; d) v poslednom rade si navrhovatelia 1/ a 2/ dovoľujú nad rámec uvedeného doplniť, že ustanovenie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka nijakým spôsobom neimplikuje, že vyhlásením konkurzu veriteľ trvalo (t.j. aj na obdobie po zrušení konkurzu) stráca právo uplatňovať nárok voči konateľom (ktorí sú navyše subjektom odlišným od osoby dlžníka, resp. úpadcu), tak ako to tvrdia odporcovia 1/ a 2/ a takýto výklad z dikcie citovaného ustanovenia nevyplýva. Aj keby však priamo z textu § 135a ods. 5 posledná veta Obchodného zákonníka priamo vyplývalo, že veriteľ stráca vyhlásením konkurzu aktívnu vecnú legitimáciu, nebolo by možné predmetné ustanovenie aplikovať, ak by bola jeho následkom absolútna strata oprávnenia uplatňovať existujúci hmotnoprávny nárok. Vo svojom náleze sp. zn. zo dňa 17. decembra 2004 totiž Ústavný súd SR judikoval, že výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného

práva sťažovateľa garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval. V danom prípade je nepochybné, že výklad, ktorý by odnímal navrhovateľom 1/ a 2/ aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať svoj hmotnoprávny nárok (pričom zároveň neexistuje žiadny iný subjekt, ktorý by tento nárok mohol vymáhať) popiera Ústavou zaručené práva navrhovateľov 1/ a 2/ a je v zmysle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR neprípustný. Navrhovatelia 1/ a 2/ preto trvajú na tom, že v spore sú aktívne vecne legitimovaní a akýkoľvek iný výklad ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka by bol v rozpore so základnými právami navrhovateľov 1/ a 2/ garantovaného Ústavou SR.

Na pojednávaní vo veci samej dňa 22. 01. 2016 právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ sa v plnom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia zo dňa 19. 01. 2016 a nad rámec uvedených skutočností sa k tvrdeniu právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/, že pohľadávka navrhovateľov 1/ a 2/ zanikla z dôvodu výmazu spoločnosti ALFAS, s.r.o. z obchodného registra ku dňu 03. 12. 2015 ex offo, vyjadril tak, že výkladom ustanovenia § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka je nepochybné, že uplatnením nároku veriteľov sa tento nárok stáva nárokom veriteľov voči konateľom a už nie voči spoločnosti, to znamená, že aj následný výmaz spoločnosti z obchodného registra podľa jeho názoru nemá za následok zánik pohľadávky ako takej. Pohľadávka naďalej trvá voči vtedajším konateľom spoločnosti, ktorí porušili svoje povinnosti. Zdôraznil pritom, že nejde o nároky voči spoločnosti, ale voči konateľom, ktorí sa stávajú dlžníkmi veriteľov. V záverečnom návrhu právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ navrhol, aby súd žalobnému návrhu vyhovel tak, že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ sumu 1.161,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.161,72 Eur od 22. 12. 2011 do zaplatenia s tým, že plnením jednému z navrhovateľov záväzok odporcov v rozsahu plnenia zaniká. Pre prípad úspechu v konaní si navrhovatelia 1/ a 2/ uplatnili i trovy konania a trovy právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľom 1/ a 2/ v tomto súdnom konaní vznikli.

Právny zástupca odporcov 1/ a 2/ vo svojom záverečnom prednese zo dňa 12. 01. 2016 doručenom tunajšiemu súdu dňa 12. 01. 2016 (na č. l. 306 - 307 p. v.) zotrval na všetkých doterajších právnych stanoviskách, ktoré boli v tomto konaní predložené a nič na tom nemenia ani dodatočné výsluchy dvoch svedkov. Odporcovia 1/ a 2/ tvrdia: a) že vyhlásením konkurzu na spoločnosť ALFAS, s.r.o. došlo v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka k osobitnému zákonnému postúpeniu pohľadávky z navrhovateľov 1/ a 2/ na správcu konkurznej podstaty a nič na tom nezmenil ani fakt, že konkurzné konanie bolo skončené, na základe čoho teda navrhovatelia 1/ a 2/ od momentu vyhlásenia konkurzu nemajú aktívnu legitimáciu v tomto konaní; b) že nemožno hovoriť o porušení povinností konateľov spoločnosti podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko odporcovia ako konatelia spoločnosti konali v zmysle rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti a teda podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka je ich zodpovednosť vylúčená. Ak by aj súd mal za to, že nemá preukázané platné rozhodnutie valného zhromaždenia, odporcovia, keďže boli spoločníkmi disponujúcimi väčšinovými hlasovacími právami, konali v súlade s vôľou väčšinových spoločníkov, teda postupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti. Skutočnosť, že ostatní spoločníci o ponechaní pozemku na výstavbu pre ACM BB, s.r.o. vedeli a voči tomu nenamietali, potvrdili aj dodatočné svedecké výpovede, teda konanie odporcov bolo v plnej miere aj v súlade s ich vôľou a dojednanie výšky nájomného súviselo s podielom účasti spoločnosti ACM BB, s.r.o. na odstraňovaní problémov spoločnosti ALFAS, s.r.o.; c) že navrhovatelia 1/ a 2/ nepreukázali hodnoverne a dostatočne uplatňovanú výšku škody, ktorá údajne vznikla spoločnosti voči odporcom ako konateľom spoločnosti, teda v tomto rozsahu neuniesli dôkazné bremeno; d) že spoločnosť ALFAS, s.r.o. „v konkurze“ bola dňa 03. 12. 2015 ex offo vymazaná z obchodného registra, teda zanikla a odporcovia majú za to, že zánikom vlastníka údajnej pohľadávky (spoločnosti voči konateľom) zanikla aj samotná pohľadávka. Právo veriteľa spoločnosti žalovať vo vlastnom mene a na svoj účet pohľadávku spoločnosti voči konateľom je len akcesorickým právom, veriteľ žaluje vždy len pohľadávku spoločnosti a teda zánikom pohľadávky spoločnosti nutne zaniklo aj toto právo veriteľa spoločnosti.

Na pojednávaní vo veci samej dňa 22. 01. 2016 právny zástupca odporcov 1/ a 2/ zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach, na doterajších právnych stanoviskách, ako aj na tom, ktoré súvisí s výmazom spoločnosti ALFAS, s.r.o. z obchodného registra. Právny zástupca odporcov 1/ a 2/ stále trval na tom, že podľa jeho názoru tým, že došlo k vyhláseniu konkurzu, veriteľ, teda navrhovatelia 1/ a 2/, toto svoje právo stratili a ako náhle ho stratili, mala vstúpiť do tohto konania správkyňa konkurznej podstaty, pohľadávka mala byť ako pohľadávka úpadcu voči nejakému dlžníkovi, čiže v tomto prípade konateľom, prejednávaná v rámci konkurzného konania ako pohľadávka patriaca do konkurznej podstaty

a v rámci tohto malo byť teda rozhodnuté v rámci konkurzného konania vysporiadanie tejto pohľadávky. V žiadnom prípade nemôžu byť navrhovatelia 1/ a 2/ na úkor ostatných veriteľov, ktorí si uplatnili svoje pohľadávky do konkurzu, zvýhodňovaní takýmto spôsobom oproti tým, ktorí si, ktoré teda v tom konkurznom konaní by mohli byť alebo by mali byť uspokojovaní. Takýmto spôsobom by dochádzalo k obchádzaniu samotného zmyslu konkurzného konania. Ďalej trval na tom, že s výmazom spoločnosti z obchodného registra zanikol nositeľ práv, subjekt, ktorému patrili práva vzťahujúce sa k tejto pohľadávke. Ako náhle tento subjekt zanikol, nemôže veriteľ vo svojom mene si takúto pohľadávku uplatňovať, keďže táto pohľadávka podľa jeho názoru už neexistuje, nakoľko takýto subjekt, nositeľ týchto práv zanikol. Záverečný návrh právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/ bol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ 1/ na pojednávaní vo veci samej dňa 22. 01. 2016 len zdôraznil, že podľa názoru navrhovateľov 1/ a 2/ dochádza k oddeleniu pohľadávky po uplatnení veriteľmi a stáva sa subjektívnym právom, nárokom veriteľov tak, ako znie aj gramatický výklad § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí o nárokoch veriteľov, nehovorí o nárokoch spoločnosti. To znamená, aj zo samotného zákona bez ďalších výkladových pomôcok vyplýva jednoznačný záver, že zákonodarca sledoval cieľ oddeliť nároky veriteľov, ktoré uplatňujú vo svojom mene a na vlastný účet od pôvodného nároku spoločnosti, ktorá medzitým mohla zaniknúť. Zákon a zákonodarca používa nároky veriteľov a toto by mal byť základ pre súd a pre toto súdne konanie, aby neprihliadal a nevzal do úvahy v kontexte so zánikom alebo výmazom obchodnej spoločnosti ALFAS, s.r.o. z registra akúkoľvek súvislosť vo vzťahu k zániku pohľadávky; navrhovatelia 1/ a 2/ popierajú, že zanikla pohľadávka, pretože patrí veriteľom.

Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

Podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Podľa § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka, pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie: a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.

Podľa § 136 ods. 2 Obchodného zákonníka, porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65.

Podľa § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ mali voči spoločnosti ALFAS, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Majerská cesta 98, IČO: 36 056 669 na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -19 zo dňa 22. 04. 2010 pohľadávku vo výške 421,50 Eur (istina 398,- Eur plus trovy konania 23,50 Eur) a č. k. -31 zo dňa 22. 04. 2010 pohľadávku vo výške 1.111,29 Eur (istina 1.048,79 Eur plus trovy konania 62,50 Eur), spolu vo výške 1.532,79 Eur. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. a sp. zn. .

Ďalej mal súd preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ si túto judikovanú pohľadávku vo výške 1.532,79 Eur uplatnili voči spoločnosti ALFAS, s.r.o. návrhom na vykonanie exekúcie vedenej povereným súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou pod sp. zn. EX 298/2010, v rámci ktorej sa podarilo vymôcť sumu 371,07 Eur a nevymožená zostala suma 1.161,72 Eur pre nemajetnosť povinného (ALFAS, s.r.o.).

Túto skutočnosť mal súd preukázanú z tvrdenia navrhovateľov 1/ a 2/ v žalobnom návrhu a k nemu pripojených listinných dôkazov.

Súd mal tiež preukázané, že v spoločnosti ALFAS, s.r.o. došlo na valnom zhromaždení konanom dňa 30. 09. 2008 k závažnej zmene, v dôsledku ktorej sa odporca 2/ stal spoločníkom a zároveň konateľom tejto spoločnosti. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. SRO 7977/S.

Preukázanú mal súd aj skutočnosť, že dňa 01. 11. 2008 odporca 1/ spolu s R.. B. Š. ako konatelia spoločnosti ALFAS, s.r.o. podpísali Nájomnú zmluvu na dobu určitú od 01. 11. 2008 do 31. 03. 2009 so spoločnosťou ACM BB, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Stavebná 23, IČO: 36 637 751, ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol v tom čase odporca 2/. Predmetom nájmu boli pozemky vo vlastníctve spoločnosti ALFAS, s.r.o., B.. Č.. XXXX/X o výmere 55 m2, zastavané plochy a nádvoria a časť B.. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 335 m2 podľa priloženého geometrického plánu. Osobitne bolo dohodnuté, že nájomca, spoločnosť ACM BB, s.r.o. je oprávnený na vlastné náklady a vlastné nebezpečenstvo zlikvidovať budovu archívu na B.. Č.. XXXX/XX, ktorá „je ku dňu podpísania zmluvy v dezolátnom stave“. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 300,- Sk za 1 m2 ročne s DPH, t.j. 39.000,- Sk ročne. Ďalej prenajímateľ, spoločnosť ALFAS, s.r.o. udelil nájomcovi, spoločnosti ACM BB, s.r.o. „výslovný súhlas na všetky nevyhnutné práce ako aj vybavovania všetkých potrebných povolení súvisiacich hlavne so zabezpečením stavebného povolenia a to až do doby predpokladaného dokúpenia predmetu nájmu“. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z pripojenej Nájomnej zmluvy zo dňa 01. 11. 2008 (na č. l. 19 - 20 p. v.).

Dňa 01. 12. 2008 odporca 1/ spolu s odporcom 2/ ako konatelia spoločnosti ALFAS, s.r.o. podpísali Zmluvu o nájme so spoločnosťou ACM BB, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol v tom čase odporca 2/, a to na dobu neurčitú. Predmetom nájmu bol pozemok parc. č. 4107/5 o výmere 55 m2, zastavané plochy a nádvoria spolu so stavbou - archív. Účelom nájmu bolo využívanie ako skladové a kancelárske priestory. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 100,- Eur ročne plus DPH so splatnosťou „k 31. 12. príslušného kalendárneho roka a to bez vystavovania daňového dokladu, priamo na základe tejto zmluvy“. Osobitne bolo dohodnuté, že nájomca, spoločnosť ACM BB, s.r.o. „môže na predmete nájmu vykonávať potrebné stavebné úpravy“. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z pripojenej Zmluvy o nájme zo dňa 01. 12. 2008 (na č. l. 22 p. v.).

Spoločnosť ACM BB, s.r.o. ako nový nájomca, spoločnosť ALFAS, s.r.o. ako pôvodný nájomca uzavreli dňa 01. 12. 2009 so spoločnosťou STAVIA, a.s. Dodatok č. 1 k zmluve o nájme - Dohodu o prevode práv a povinností nájomcu - na základe ktorej vstúpil do práv a povinností pôvodného nájomcu (ALFAS, s.r.o.) nový nájomca (ACM BB, s.r.o.), a to za tých istých podmienok ako boli dohodnuté v Zmluve o nájme zo dňa 01. 09. 2006. Nový nájomca (spoločnosť ACM BB, s.r.o.) je na základe tejto zmluvy povinný platiť nájomné v pôvodnej výške 11,62 Eur bez DPH ročne a to výlučne na „peší prístup a príjazd motorovými vozidlami“. Ako vyšlo v súdnom konaní najavo, túto dohodu podpísali za spoločnosť ALFAS, s.r.o. konatelia spoločnosti, t.j. odporca 1/ a odporca 2/ a za spoločnosť ACM BB, s.r.o. konateľ spoločnosti, t.j. odporca 2/. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z pripojeného Dodatku č. 1 k zmluve o nájme - Dohody o prevode práv a povinností nájomcu zo dňa 01. 12. 2009 (na č. l. 23 - 24 p. v.).

Súd mal ďalej preukázané, že v priebehu tohto súdneho konania bol na spoločnosť ALFAS, s.r.o. vyhlásený konkurz uznesením tunajšieho súdu č. k. -103 zo dňa 17. 10. 2012, právoplatným dňa 09. 11. 2012, pričom z pripojeného konkurzného spisu sp. zn. mal súd preukázané, že navrhovateľ 1/ si prihlásil pohľadávku do konkurzu ako veriteľ pod poradovým č. 5 a pohľadávka bola vedená pod poradovým č. 15 (na č. l. 139). Pohľadávka tohto veriteľa nebola správcom konkurznej podstaty popretá a nachádzala sa aj v zozname zistených pohľadávok (na č. l. 155). Z tohto konkurzného spisu mal súd tiež preukázané, že uznesením č. k. -293 zo dňa 13. 10. 2014 súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku úpadcu ALFAS, s.r.o. a citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 11. 2014. Navrhovateľ 1/ nebol v konkurznom konaní s uplatnenou pohľadávkou veriteľa úspešný vôbec, čo potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní vo veci samej dňa 22. 01. 2016 (na č. l. 332 p. v.).

Napokon mal súd preukázané, že spoločnosť ALFAS, s.r.o. „v konkurze“ bola dňa 03. 12. 2015 z obchodného registra tunajšieho súdu ex offo vymazaná. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z výpisu z obchodného registra tunajšieho súdu zo dňa 22. 01. 2016 (na č. l. 325 - 326 p. v.).

Všetky tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.

Odporcovia 1/ a 2/ v písomnom záverečnom prednese zo dňa 12. 01. 2016 doručenom tunajšiemu súdu dňa 12. 01. 2016 (na č. l. 306 - 307 p. v.) tvrdili, že vyhlásením konkurzu na spoločnosť ALFAS, s.r.o. došlo v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka k osobitnému zákonnému postúpeniu pohľadávky z navrhovateľov 1/ a 2/ na správcu konkurznej podstaty a nič na tom nezmenil ani fakt, že konkurzné konanie bolo skončené, na základe čoho teda navrhovatelia 1/ a 2/ od momentu vyhlásenia konkurzu nemajú aktívnu legitimáciu v tomto konaní. Odporcovia 1/ a 2/ tiež mali za to, že keďže spoločnosť ALFAS, s.r.o. „v konkurze“ bola dňa 03. 12. 2015 z obchodného registra ex offo vymazaná, teda zanikla, zánikom vlastníka údajnej pohľadávky (spoločnosti voči konateľom) zanikla aj samotná pohľadávka. Právo veriteľa spoločnosti žalovať vo vlastnom mene a na svoj účet pohľadávku spoločnosti voči konateľom je len akcesorickým právom, veriteľ žaluje vždy len pohľadávku spoločnosti a teda zánikom pohľadávky spoločnosti nutne zaniklo aj toto právo veriteľa spoločnosti.

Súd sa zaoberal týmito námietkami odporcov 1/ a 2/ a dospel k záveru, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú v tomto spore aktívne vecne legitimovaní a že nimi uplatnená pohľadávka nezanikla.

Podľa názoru súdu - vychádzajúc pritom z dikcie § 135a ods. 5 vety prvej Obchodného zákonníka: „Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti“ - na navrhovateľov 1/ a 2/ na základe tohto zákonného ustanovenia prešiel nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom, keďže bola naplnená zákonná podmienka, t.j., že nemohli uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ako bolo v súdnom konaní preukázané, navrhovatelia 1/ a 2/ v exekučnom konaní voči spoločnosti ALFAS, s.r.o. nemohli uspokojiť svoju judikovanú pohľadávku z majetku spoločnosti celkom, a to pre jej nemajetnosť. Z exekúcie boli uspokojení iba čiastočne, t.j. vo výške 371,07 Eur a vo zvyšku, t.j. vo výške 1.161,72 Eur nemohli byť uspokojení vôbec. Žaloba veriteľa podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka je osobitným právnym inštitútom na zachovanie práv spoločnosti voči konateľom, pričom základným predpokladom uplatňovania nároku na náhradu škody voči konateľovi zo strany veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa, ktorá smeruje voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Ďalším predpokladom je nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. To znamená, ak existujú tieto dva predpoklady, môže aj veriteľ spoločnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatniť (aj súdnou žalobou) nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. Takúto žalobu môže veriteľ podať voči konateľovi len do výšky svojej pohľadávky s príslušenstvom, ktorá smeruje voči spoločnosti.

Súd sa nestotožnil s tvrdeniami odporcov 1/ a 2/, že navrhovatelia 1/ a 2/ nie sú v tomto spore aktívne vecne legitimovaní a že pohľadávka nimi uplatnená zanikla z dôvodu zániku spoločnosti ALFAS, s.r.o. jej výmazom z obchodného registra ex offo, a to z nasledovných dôvodov:

Navrhovatelia 1/ a 2/ si nároky spoločnosti ALFAS, s.r.o. na náhradu škody voči konateľom ako veritelia tejto spoločnosti uplatnili súdnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23. 11. 2011, teda skôr ako bol na spoločnosť vyhlásený konkurz a skôr ako bola spoločnosť z obchodného registra vymazaná. Na tejto skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že v priebehu tohto súdneho konania bol na spoločnosť vyhlásený konkurz, ktorý takisto bol v priebehu súdneho konania aj zrušený pre nedostatok majetku spoločnosti. Tým, že v zmysle ustanovenia § 135a ods. 5 vety poslednej Obchodného zákonníka správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu neuplatnil nároky veriteľov (navrhovateľov 1/ a 2/) spoločnosti voči konateľom, nemohli navrhovatelia 1/ a 2/ stratiť aktívnu vecnú legitimáciu v prebiehajúcom súdnom konaní, keďže konkurz bol zrušený pre nemajetnosť úpadcu ešte počas súdneho konania a navrhovatelia 1/ a 2/ boli ako veritelia zo zákona vlastníkmi pohľadávky voči spoločnosti naďalej. Podľa názoru súdu, na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že spoločnosť bola počas súdneho konania (dňa 03. 12. 2015) z obchodného registra ex offo vymazaná, pretože nárok spoločnosti si navrhovatelia 1/ a 2/ uplatnili súdnou žalobou dňa 23. 11. 2011, kedy na základe zákona si ako veritelia uplatnili nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom, ktorý nárok si uplatnili vo svojom mene a na vlastný účet. Preto bol súd toho názoru, že pohľadávka navrhovateľov 1/ a 2/ nemohla

zánikom spoločnosti zaniknúť, keďže táto bola už nárokom navrhovateľov 1/ a 2/ ako veriteľov v zmysle ustanovenia § 135a ods. 5 vety prvej Obchodného zákonníka od 23. 11. 2011.

Po vyriešení otázky aktívnej vecnej legitimácie a existencie navrhovateľmi 1/ a 2/ uplatnenej pohľadávky, súd skúmal, či navrhovatelia 1/ a 2/ preukázali predpoklady žalobou uplatneného nároku, a to vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľom - odporcom 1/ a 2/; existenciu pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/ voči spoločnosti a nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že navrhovateľom 1/ a 2/ sa podarilo v konaní preukázať vyššie uvedené predpoklady žalobou uplatneného nároku.

Podľa názoru súdu, navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní preukázali, že obidvaja konatelia spoločnosti ALFAS, s.r.o. - odporcovia 1/ a 2/ porušili svoju povinnosť konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti v zmysle ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka. Súd bol toho názoru, že odporcovia 1/ a 2/ pri uzatváraní Zmluvy o nájme zo dňa 01. 12. 2008 (na č. l. 22 p. v.) objektívne nemohli byť v dobrej viere, že konajú v súlade so záujmami spoločnosti ALFAS, s.r.o., keď spoločnosť ALFAS, s.r.o. predmetnou zmluvou udelila spoločnosti ACM BB, s.r.o. „právo zrealizovať na pozemku vlastnú stavbu“, v dôsledku čoho spoločnosť ALFAS, s.r.o. fakticky trvalo stratila „právo reálne užívať pozemok“, a to za protiplnenie vo výške 100,- Eur ročne. Pri porovnaní so skutočnosťou, že spoločnosť ALFAS, s.r.o. v tom istom čase platila spoločnosti STAVIA, a.s. nájomné vo výške 11,62 Eur bez DPH za m2 ročne (výlučne za peší prístup a príjazd motorovými vozidlami), z objektívneho pohľadu je potom možné konštatovať, že spoločnosť ALFAS, s.r.o. sa tak trvalo vzdala práva užívať pozemok a udelila spoločnosti ACM BB, s.r.o. právo postaviť na pozemku vlastnú stavbu pri dohodnutom nájomnom vo výške 100,- Eur bez DPH ročne za 55 m2 (1,82 Eur bez DPH za m2 ročne), pričom hodnota výlučne práva prechodu cez pozemky v rovnakom čase a na rovnakom mieste bola viac ako šesťnásobne vyššia (11,62 Eur bez DPH za m2 ročne). Odporcovia 1/ a 2/ museli mať vedomosť o tom, vzhľadom na to, že v rovnakom období bola spoločnosť ALFAS, s.r.o. v nájomnom vzťahu so spoločnosťou STAVIA, a.s., že nájomné dohodnuté s ACM BB, s.r.o. nezodpovedá trhovej cene a je v neprospech spoločnosti ALFAS, s.r.o., pričom tento nájomný vzťah objektívne zvýhodňoval spoločnosť ACM BB, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol v tom čase odporca 2/ a ktorý bol zároveň spoločníkom a konateľom aj v spoločnosti ALFAS, s.r.o. A navyše Zmluvu o nájme zo dňa 01. 12. 2008 (na č. l. 22 p. v.) podpisoval odporca 2/ za obidve zmluvné strany, takže vedomosť o výhodnosti tejto zmluvy v prospech spoločnosti ACM BB, s.r.o. (už aj vzhľadom na to, že bol majoritným vlastníkom spoločnosti ALFAS, s.r.o. a jedným z vždy podpisujúcich konateľov) musela na jeho strane existovať. Podľa názoru súdu, odporcovia 1/ a 2/ ako konatelia spoločnosti ALFAS, s.r.o. porušili svoju zákonnú povinnosť konať v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov v zmysle ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Svedkovia B. Č. a R.. B. Š. ako ostatní spoločníci spoločnosti ALFAS, s.r.o. (okrem odporcov 1/ a 2/) v konaní potvrdili, že ostatní spoločníci nemali možnosť ovplyvniť chod spoločnosti ALFAS, s.r.o., jednak z dôvodu, že v mene spoločnosti musel ako jeden z konateľov konať vždy odporca 2/ a jednak z dôvodu, že od vstupu odporcu 2/ do spoločnosti ALFAS, s.r.o. neboli zvolávané a konané valné zhromaždenia, čo je ďalším porušením povinností konateľa. Z ich výpovedí tiež vyplynulo, že odporca 2/ po vstupe do spoločnosti ALFAS, s.r.o. fakticky nad touto spoločnosťou prevzal kontrolu a mal záujem odkúpiť areál, v ktorom sídlila spoločnosť ALFAS, s.r.o. prostredníctvom jeho spoločnosti ACM BB, s.r.o. a pokračovať v určitej forme v podnikateľskej činnosti v areáli. Taktiež zamestnanci spoločnosti ALFAS, s.r.o. boli prepustení z pracovného pomeru a nanovo zamestnaní spoločnosťou ACM BB, s.r.o., z čoho je možné vyvodiť záver o zvýhodňovaní spoločnosti ACM BB, s.r.o. v neprospech spoločnosti ALFAS, s.r.o., a teda takéto konanie považovať za porušenie povinnosti konateľa konať v súlade so záujmami vlastnej spoločnosti.

Okrem vyššie uvedeného porušenia povinností odporcov 1/ a 2/ ako konateľov spoločnosti ALFAS, s.r.o., navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní preukázali aj porušenie zákazu konkurencie odporcom 2/ v zmysle ustanovenia § 136 Obchodného zákonníka tým, že odporca 2/ pôsobil v rozhodnom období ako konateľ súčasne v dvoch spoločnostiach (ALFAS, s.r.o. a ACM BB, s.r.o.) s rovnakým predmetom činnosti. Podobnosť predmetu činnosti oboch spoločností je zrejmá jednak z výpisu z obchodného registra a jednak z výpovedí svedkov B. Č. a R.. B. Š., ktorí potvrdili, že spoločnosť ACM BB, s.r.o. fakticky prevzala činnosť spoločnosti ALFAS, s.r.o., vrátane veľkej časti jej zamestnancov. Ako súd zistil z výpisu z obchodného registra o registrácii spoločnosti ALFAS, s.r.o. (na č. l. 70 - 72 p. v.) a z výpisu z obchodného registra o registrácii spoločnosti ACM BB, s.r.o. (na č. l. 73 - 74 p. v.), predmet činnosti u obidvoch

spoločností sa zhoduje v činnosti faktoring a forfaiting a uskutočňovanie stavieb a ich zmien, odhliadnuc od činností ako napr. kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti, prípadne sprostredkovanie obchodu a služieb v rozsahu voľnej živnosti, ktoré činnosti sa spravidla vyskytujú v prevažnej väčšine obchodných spoločností.

Podľa názoru súdu, navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní preukázali, že porušením povinností odporcov 1/ a 2/ ako konateľov konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, vznikla spoločnosti ALFAS, s.r.o. škoda v podobe ušlého zisku na nájomnom vo výške 1.617,30 Eur, ku ktorej výške dospeli nasledovne: Ak by si spoločnosť ALFAS, s.r.o. účtovala len sumu vo výške, za akú spoločnosť STAVIA, a.s. poskytovala výlučne právo prejazdu cez pozemky, mohla na nájomnom získať za posledné tri roky (od 01. 12. 2008 do 01. 12. 2011) sumu 1.917,30 Eur (11,62 Eur x 55 m2 x 3 roky). Navrhovatelia 1/ a 2/ predpokladali, že hodnota práva stavby na pozemku je nepomerne vyššia než hodnota práva prejazdu cez pozemok (vzhľadom na mieru úžitku a prínosu pre oprávneného) a mali za to, že škoda spôsobená spoločnosti ALFAS, s.r.o. tak predstavuje rozdiel medzi dohodnutou výškou nájomného a obvyklou výškou nájomného, ktoré zodpovedalo v danom čase trhovým podmienkam a ktoré mohla spoločnosť pri zachovaní odbornej starostlivosti svojich konateľov za prenájom pozemku získať. Namiesto toho však spoločnosť ALFAS, s.r.o. bola na základe uzavretej Zmluvy o nájme zo dňa 01. 12. 2008 (na č. l. 22 p. v.) oprávnená získať maximálne 300,- Eur (100,- Eur x 3 roky). To znamená, že spoločnosť ALFAS, s.r.o. mohla na nájomnom získať za tri roky sumu 1.917,30 Eur, podľa zmluvy mala však za tri roky získať len sumu 300,- Eur, takže výška škody za tri roky nájmu v podobe ušlého zisku na nájomnom potom predstavuje sumu 1.617,30 Eur. Súd sa stotožnil s navrhovateľmi 1/ a 2/ preukazovanou výškou škody 1.617,30 Eur, pretože navrhovatelia 1/ a 2/ pri jej preukazovaní vychádzali práve zo zmluvne dohodnutého nájomného s inou zmluvnou stranou - STAVIA, a.s. (Dodatok č. 1 k zmluve o nájme - Dohoda o prevode práv a povinností nájomcu zo dňa 01. 12. 2009 na č. l. 23 - 24 p. v.) a preto nepovažoval za potrebné preukazovať obvyklú výšku nájomného, ktoré by zodpovedalo v danom čase trhovým podmienkam.

Príčinnú súvislosť medzi porušením povinností odporcov 1/ a 2/ a vznikom škody preukázali navrhovatelia 1/ a 2/ tým, že vznik škody je priamym dôsledkom konania odporcov 1/ a 2/ ako konateľov v rozpore so záujmami spoločnosti ALFAS, s.r.o. To znamená, že jedinou príčinou vzniku škody bolo porušenie povinností obidvoch odporcov vykonávať svoju pôsobnosť konateľov s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti v zmysle ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka.

Zodpovednosť za škodu je v zmysle ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka objektívnou zodpovednosťou, kde sa pre vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie. Konatelia - odporcovia 1/ a 2/ sa však v zmysle ustanovenia § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka môžu zbaviť svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú spoločnosti, ak preukážu osobitné predpoklady a dôvody, pri preukázaní ktorých konatelia nezodpovedajú za škodu.

Súd bol takisto toho názoru, že navrhovatelia 1/ a 2/ preukázali v konaní aj ďalší predpoklad žalobou uplatneného nároku, a to existenciu pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/ voči spoločnosti ALFAS, s.r.o. Tento predpoklad preukázali na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -19 zo dňa 22. 04. 2010 vo výške 421,50 Eur (istina 398,- Eur plus trovy konania 23,50 Eur) a č. k. -31 zo dňa 22. 04. 2010 vo výške 1.111,29 Eur (istina 1.048,79 Eur plus trovy konania 62,50 Eur), spolu vo výške 1.532,79 Eur (na č. l. 8 - 9 p. v.). Túto skutočnosť súd verifikoval na základe pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. a sp. zn. .

Navrhovatelia 1/ a 2/ preukázali aj posledný predpoklad žalobou uplatneného nároku, a to nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti ALFAS, s.r.o. Tento predpoklad preukázali začatím exekučného konania voči spoločnosti povereným súdnym exekútorom V.. M. N. pod sp. zn. EX 298/2010, pričom na základe exekúcie sa pohľadávku podarilo vymôcť len čiastočne - vo výške 371,07 Eur a vo zvyšku, t.j. v sume 1.161,72 Eur ju nebolo možné uspokojiť z majetku spoločnosti ALFAS, s.r.o. pre jej nemajetnosť (listinné dôkazy nachádzajúce sa na č. l. 9 - 12 p. v.). A navyše, pohľadávku navrhovateľov 1/ a 2/ nebolo možné uspokojiť ani v konkurznom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , keďže konkurz na majetok spoločnosti ALFAS, s.r.o. „v konkurze“ bol zrušený

pre nedostatok majetku úpadcu, čo mal súd preukázané z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. a verifikované navrhovateľom 1/ na pojednávaní vo veci samej dňa 22. 01. 2016 (na č. l. 332 p. v.).

Odporcovia 1/ a 2/ sa v konaní bránili tým, že nemožno hovoriť o porušení povinností konateľov spoločnosti podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko odporcovia 1/ a 2/ ako konatelia spoločnosti konali v zmysle rozhodnutia Valného zhromaždenia spoločnosti a teda podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka je ich zodpovednosť vylúčená. Ak by aj súd mal za to, že nemá preukázané platné rozhodnutie valného zhromaždenia, odporcovia 1/ a 2/, keďže boli spoločníkmi disponujúcimi väčšinovými hlasovacími právami, konali v súlade s vôľou väčšinových spoločníkov, teda postupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti. Skutočnosť, že ostatní spoločníci o ponechaní pozemku na výstavbu pre ACM BB, s.r.o. vedeli a voči tomu nenamietali, potvrdili aj dodatočné svedecké výpovede, teda konanie odporcov 1/ a 2/ bolo v plnej miere aj v súlade s ich vôľou a dojednanie výšky nájomného súviselo s podielom účasti spoločnosti ACM BB, s.r.o. na odstraňovaní problémov spoločnosti ALFAS, s.r.o. Odporcovia 1/ a 2/ poukázali zároveň aj na skutočnosť, že navrhovatelia 1/ a 2/ nepreukázali hodnoverne a dostatočne uplatňovanú výšku škody, ktorá údajne vznikla spoločnosti ALFAS, s.r.o. voči odporcom 1/ a 2/ ako konateľom spoločnosti, teda v tomto rozsahu neuniesli dôkazné bremeno (na č. l. 306 p. v.).

Súd sa v tomto konaní zaoberal aj preukazovaním dôvodov zbavujúcich odporcov 1/ a 2/ ako konateľov spoločnosti ALFAS, s.r.o. zodpovednosti za škodu podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že odporcom 1/ a 2/ sa v konaní nepodarilo preukázať, že postupovali pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti. Odporcom 1/ a 2/ sa v konaní nepodarilo preukázať ani konanie, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia.

Podľa názoru súdu, odporcovia 1/ a 2/ ako konatelia spoločnosti ALFAS, s.r.o. nepostupovali pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou, čo súd už vyššie zdôvodnil v časti porušenia povinností konateľov. Súd len zopakuje, že odporcovia 1/ a 2/ pri uzatváraní Zmluvy o nájme zo dňa 01. 12. 2008 (na č. l. 22 p. v.) objektívne nemohli byť v dobrej viere, že konajú v súlade so záujmami spoločnosti ALFAS, s.r.o., keď spoločnosť ALFAS, s.r.o. predmetnou zmluvou udelila spoločnosti ACM BB, s.r.o. „právo zrealizovať na pozemku vlastnú stavbu“, v dôsledku čoho spoločnosť ALFAS, s.r.o. fakticky trvalo stratila „právo reálne užívať pozemok“, a to za protiplnenie vo výške 100,- Eur ročne. Neobstojí tvrdenie odporcov 1/ a 2/, že ostatní spoločníci o ponechaní pozemku na výstavbu pre ACM BB, s.r.o. vedeli a voči tomu nenamietali, pretože svedkovia B. Č. a R.. B. Š. ako ostatní spoločníci spoločnosti ALFAS, s.r.o. v konaní potvrdili, že nemali možnosť ovplyvniť chod spoločnosti, jednak z dôvodu, že v mene spoločnosti musel ako jeden z konateľov konať vždy odporca 2/ a jednak z dôvodu, že od vstupu odporcu 2/ do spoločnosti ALFAS, s.r.o. neboli zvolávané a konané valné zhromaždenia. To ale neznamená, že keď o tom vedeli a nenamietali to, že to bolo v súlade aj s ich vôľou. Z ich výpovedí tiež vyplynulo, že odporca 2/ po vstupe do spoločnosti ALFAS, s.r.o. fakticky nad touto spoločnosťou prevzal kontrolu a mal záujem odkúpiť areál, v ktorom sídlila spoločnosť ALFAS, s.r.o. prostredníctvom jeho spoločnosti ACM BB, s.r.o. a pokračovať v určitej forme v podnikateľskej činnosti v areáli. Vo svetle všetkých skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, nebol súd presvedčený o tom, že odporcovia 1/ a 2/ ako konatelia spoločnosti postupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti. Neobstojí ani tvrdenie odporcov 1/ a 2/, že dojednanie výšky nájomného súviselo s podielom účasti spoločnosti ACM BB, s.r.o. na odstraňovaní problémov spoločnosti ALFAS, s.r.o., pretože to, čo uviedli odporcovia 1/ a 2/ vo svojich výpovediach pred súdom, nestačí na to, aby súd mohol konštatovať, že dojednanie výšky nájomného zodpovedalo podielu účasti spoločnosti ACM BB, s.r.o. na odstraňovaní problémov spoločnosti ALFAS, s.r.o.

Súd sa nestotožnil ani s tvrdením odporcov 1/ a 2/, že ako konatelia spoločnosti konali v zmysle rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti a teda podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka je ich zodpovednosť vylúčená. V konaní však bol preukázaný opak. Odporcovia 1/ a 2/ v priebehu súdneho konania predložili súdu fotokópiu Zápisnice z rokovania Valného zhromaždenia spoločníkov

- odporcov 1/ a 2/ - konaného dňa 30. 11. 2008 (na č. l. 89 p. v.), originál ktorej však počas celého obdobia súdneho konania nepredložili a ani súdu sa ho nepodarilo zadovážiť na základe dostupných možností. Nielen navrhovatelia 1/ a 2/, ale aj súd mal pochybnosti o existencii originálu tejto zápisnice a preto tomuto dôkazu (fotokópia zápisnice) vo vzájomnej súvislosti s hodnotením iných dôkazov a skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, neprisudzoval žiadnu dôkaznú hodnotu. Súd bol toho názoru,

že valné zhromaždenie spoločníkov spoločnosti ALFAS, s.r.o. (za účasti odporcov 1/ a 2/) sa dňa 30. 11. 2008 nekonalo, pričom ostatní spoločníci (B. Č. a R.. B. Š.) o ňom nemali vedomosť a neboli o ňom ani dodatočne zo strany odporcov 1/ a 2/ informovaní. V tejto súvislosti poukazuje súd na ustanovenia § 129 a § 130 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú presný postup pri zvolávaní valného zhromaždenia spoločnosti, ale aj rozhodovanie mimo valného zhromaždenia, čo však v súdenom prípade nenastalo. Podľa názoru súdu, na zvolanie a konanie valného zhromaždenia spoločnosti na deň 30. 11. 2008 neboli splnené podmienky ani podľa Článkov 15 a 16 Nového úplného znenia spoločenskej zmluvy prijatej na Valnom zhromaždení konanom dňa 30. 09. 2008 (na č. l. 13 - 18 p. v.). Splnené podmienky neboli ani podľa Článku 18 citovanej spoločenskej zmluvy, t.j. rozhodovanie spoločníkov mimo valného zhromaždenia. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že valné zhromaždenie spoločnosti ALFAS, s.r.o. sa dňa 30. 11. 2008 nekonalo. Z uvedeného potom vyplýva, že odporcovia 1/ a 2/ ako konatelia spoločnosti ALFAS, s.r.o. sa nezbavili zodpovednosti za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia tak, ako to má na mysli ustanovenie § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka. Odporcov 1/ a 2/ nezbavilo zodpovednosti za škodu ani tvrdenie, že keďže boli spoločníkmi disponujúcimi väčšinovými hlasovacími právami, konali v súlade s vôľou väčšinových spoločníkov, teda postupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti. V konaní bol preukázaný opak a skutočnosť, že boli spoločníkmi disponujúcimi väčšinovými hlasovacími právami, ich neoprávňuje konať v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou. V konaní bola vyvrátená aj obrana odporcov 1/ a 2/, že navrhovatelia 1/ a 2/ nepreukázali hodnoverne a dostatočne uplatňovanú výšku škody, ktorá údajne vznikla spoločnosti ALFAS, s.r.o. voči odporcom 1/ a 2/ ako konateľom spoločnosti, pretože ako už súd vyššie zdôvodnil, výšku škody považoval zo strany navrhovateľov 1/ a 2/ za preukázanú.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci, z hodnotenia dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, zo všetkých skutočností, ktoré vyšli v tomto súdnom konaní najavo, s poukazom na právnu úvahu súdu, ako aj s poukazom na citované zákonné ustanovenia považoval súd žalobu za dôvodnú a preto navrhovateľom 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovel, teda tak, ako je vo výrokovej časti tohto rozhodnutia uvedené. Súd vychádzal pritom z uznesenia o pripustení zmeny návrhu na začatie konania vyhláseného na pojednávaní dňa 22. 01. 2016 v prítomnosti účastníkov konania (na č. l. 330 p. v.). Keďže sa odporcovia 1/ a 2/ dostali do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, priznal súd navrhovateľom 1/ a 2/ popri istine 1.161,72 Eur i zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.161,72 Eur od 22. 12. 2011 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu odporcovi 2/, ktorý platobný rozkaz tunajšieho súdu prevzal dňa 21. 12. 2011, teda neskôr ako odporca 1/, ktorému bol platobný rozkaz doručený dňa 20. 12. 2011. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013 v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 01. 2013, t.j. 1 % plus 8 % ročne.

Vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenia § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka sú konatelia povinní nahradiť škodu spoločne a nerozdielne, zaviazal súd odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne dlžnú sumu spolu s príslušenstvom s tým, že plnením jednému z navrhovateľov záväzok odporcov v rozsahu plnenia zaniká.

Záverom súd len dodáva, že vo svetle všetkých okolností súdeného prípadu, považuje toto rozhodnutie za súladné so zásadou zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov v zmysle ustanovenia § 1 O. s. p., pretože navrhovatelia 1/ a 2/ pri uplatňovaní svojej judikovanej pohľadávky postupovali v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky a od počiatku vzniku svojej pohľadávky využili všetky právne prostriedky na ochranu svojho práva vlastniť majetok. Počas trvania celého súdneho konania boli ochotní uzavrieť aj súdny zmier podľa § 99 O. s. p. a dohodnúť sa s odporcami 1/ a 2/ aj na inej výške pohľadávky, než na ktorú im vznikol nárok.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).