Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/79/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika, a. s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, proti odporcovi: Recyklačný fond, Nobelova 18, 831 02 Bratislava, IČO: 36 062 090, o zaplatenie 75.652,25 eur, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. -38 zo dňa 19.11.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. -38 zo dňa 19.11.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a rozhodol o postúpení veci Recyklačnému fondu po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania v zmysle § 103 a 104 ods. 1 O.s.p.. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania podanom na súde prvého stupňa dňa 27.09.2013 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 75.652,25 eura a nahradenia trov konania titulom vrátenia príspevkov do Recyklačného fondu za dovezené elektrozariadenia. Navrhovateľ sa registroval v Recyklačnom fonde ako dovozca v sektore elektrických a elektronických zariadení a uhradil príspevky za rok 2008 - vo výške 3.399,06 eura, za rok 2009 - vo výške 9.501,43 eura, za rok 2010 - vo výške 25.336,20 eura, za rok 2011 - vo výške 37.415,56 eura. Ministerstvo životného prostredia SR svojím Rozhodnutím č. 897/2013 z 09.01.2013 na žiadosť navrhovateľa zo dňa 21.12.2012 rozhodlo podľa § 68 ods. 2 písm. ac/ zák. č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 223/2001 Z. z.), že pre „trojfázové statické elektromery“ neplatí povinnosť platby príspevkov do Rezervného fondu, nakoľko tieto spĺňajú podmienku § 54a ods. 20 zák. č. 223/2001 Z. z., a preto nepatria do pôsobnosti ôsmej časti zák. č. 223/2001 Z. z.. Na základe uvedeného navrhovateľ požiadal odporcu o vrátenie uhradených príspevkov vo výške 75.652,25 eura.

Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. -60 zo dňa 05.11.2009 a sp. zn. , na základe ktorých dospel k záveru, že súd nemá právomoc na rozhodovanie o nároku navrhovateľa na vrátenie príspevkov do Recyklačného fondu, keďže Recyklačný fond spĺňa podmienky definície orgánu verejnej správy podľa § 244 ods. 2 O.s.p. a § 1 ods. 2 Správneho poriadku. Na konanie a rozhodnutie o vrátení uhradeného príspevku do Recyklačného fondu podľa ustanovenia § 56 ods. 3 a 4 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch sa vzťahuje a navyše pôsobnosť Správneho poriadku na oblasť vrátenia uhradeného príspevku do Recyklačného fondu vyplýva aj z ustanovenia § 1 ods. 1 Správneho poriadku, pretože zákon o odpadoch expressis verbis nevylúčil pôsobnosť Správneho poriadku na uvedenú oblasť. V danom prípade ide o vec verejno- právnej povahy a nárokov z nej sa nemožno domáhať súkromnou žalobou na súde ako z obchodno- záväzkového vzťahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, pokrývajú inú právnu situáciu,

než je právna situácia v predmetnej veci. Uvedené uznesenia boli viazané na uplatnenie nároku na vrátenie príspevku zaplateného do Recyklačného fondu v režime ust. § 56 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z., teda na uplatnenie nároku v rámci uvedeného ustanovenia zákona. V predmetnej veci je vecným a právnym dôvodom uplatňovaného nároku, vychádzajúc z obsahu žaloby, prvotná neexistencia vecného a právneho dôvodu žalobcovho plnenia do Recyklačného fondu s dôvodnosťou aplikácie ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri neexistencii úpravy postupu recyklačného fondu v situácii podkladujúcej žalobný návrh v predmetnej veci priamo v zákone č. 223/2001 Z.z. treba na danú situáciu nepochybne aplikovať ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade nemožno použiť ust. § 74 ods. 1 zák. č. 223/2001 Z.z.. Vzťah medzi účastníkmi konania je občianskoprávny ako vzťah dvoch rovnocenných subjektov založený na ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Na záver dodal, že pri posudzovaní otázky právomoci súdu v konaní v predmetnej veci v kontexte s ustanovením § 7 ods. 1 O.s.p. sa nemožno obmedziť len na status Recyklačného fondu rozhodujúceho v určitom priestore ako orgán verejnej správy. Je nevyhnutné vyhodnotiť, či vystupovanie Recyklačného fondu v danej skutkovej a právnej situácii je vystupovaním v rámci jeho rozhodovacieho priestoru daného zákonom č. 223/2001 Z.z.. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.

Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 75.652,25 eur titulom vrátenia príspevkov uhradených do Recyklačného fondu. Navrhovateľ mal v priebehu rokov 2008, 2009, 2010 a 2011 uhradiť odporcovi príspevky za trojfázové statické elektromery v celkovej výške 75.652,25 eur. V zmysle rozhodnutia Ministerstva životného prostredia sa však podľa návrhu na začatie konania trojfázové statické elektromery nepovažujú za elektrozariadenia v zmysle zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a neviaže sa na ne povinnosť príspevkov do Recyklačného fondu za elektrozariadenia.

Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na základe ktorých dospel k záveru, že nemá právomoc rozhodovať o podanom návrhu, a teda o vrátení sumy uhradenej navrhovateľom má rozhodnúť Recyklačný fond v správnom konaní. Odvolací súd sa však stotožnil s názorom navrhovateľa a má za to, že v danej veci nejde o obdobnú situáciu, a názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutiach sp. zn. -60 zo dňa 05.11.2009 a sp. zn. nemožno vťahovať aj na vec prejednávanú v tomto konaní. V uvedených prípadoch mal Recyklačný fond rozhodovať o vrátení uhradeného príspevku do Recyklačného fondu podľa ustanovenia § 56 ods. 3 a 4 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, a teda malo ísť o rozhodovanie, na ktoré sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní, kde odporca vystupuje v postavení správneho orgánu ako právnická osoba s pôsobnosťou pre celú územie Slovenskej republiky, ktorá rozhoduje o právach a povinnostiach iných fyzických a právnických osôb v rozsahu ustanovenom zákonom o odpadoch.

Podľa § 56 ods. 3 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch (ďalej len zákon o odpadoch) príspevok výrobcu a príspevok dovozcu sa zníži o príspevok zodpovedajúci množstvu odpadu z výrobkov a materiálov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu a o ktorom výrobca alebo dovozca preukáže, že zabezpečil jeho zhodnotenie u osoby, ktorá má potrebné oprávnenie vydané orgánom štátnej správy na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností R1 až R11 uvedených v prílohe č. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223/20151231> alebo zabezpečil spracovanie starých vozidiel a výsledkom tohto zhodnotenia alebo spracovania nie je odpad; na túto činnosť nemožno zmluvnému partnerovi poskytnúť prostriedky z Recyklačného fondu.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o odpadoch, ak výrobca alebo dovozca preukáže, že po zaplatení príspevku do Recyklačného fondu zhodnotí v priebehu kalendárneho roka spôsobom podľa odseku 3 odpady z výrobkov, za ktoré zaplatil tento príspevok, vráti mu Recyklačný fond tú časť ním uhradeného príspevku, na ktorú sa vzťahuje možnosť zníženia príspevku podľa odseku 3, najviac však do výšky zaplateného príspevku.

V týchto prípadoch Recyklačný fond v postavení správneho orgánu rozhoduje o vrátení príspevku uhradeného vývozcom alebo dovozcom za zákonom stanovených podmienok. Charakter a predmet veci, nárok na vrátenie príspevku podľa § 56 ods. 4 zákona o odpadoch, je určujúci na zaradenie veci do oblasti právnej úpravy jednoznačne vyhradenej ako oblasť rozhodovania o právach subjektov práva verejnou správou v správnom konaní.

Recyklačný fond možno považovať za správny orgán v zmysle ust. § 1 ods. 2 Správneho poriadku a jeho pôsobnosť je vymedzená zákonom o odpadoch. V prípadoch, na ktoré sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú, nemá Recyklačný fond právomoc konať a rozhodovať. Navrhovateľ mal v prejednávanej veci uhradiť do Recyklačného fondu určitú sumu, ktorú považoval za príspevok za elektrozariadenia v zmysle zákona o odpadoch. Následne však Ministerstvo životného prostredia SR rozhodlo, že trojfázové statické elektromery nepatria do pôsobnosti ôsmej časti zákona o odpadoch, ktorá upravuje okrem iného aj príspevok do Recyklačného fondu za elektrozariadenia. Zákon o odpadoch neupravuje postup Recyklačného fondu, v prípade ak dôjde k úhrade príspevku bez právneho dôvodu. V ust. § 56 ods. 3, 4 zákona o odpadoch je upravená len právomoc Recyklačného fondu rozhodovať o vrátení príspevku uhradeného v zmysle zákona, za splnenia určitých podmienok, o ktoré však v prejednávanej veci nejde.

Navrhovateľ uplatnil svoj nárok voči odporcovi na zaplatenie sumy 75.652,25 eur právnym titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca mal prijať od neho peňažné plnenie bez právneho dôvodu. Zákon o odpadoch neupravuje právny vzťah, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Zo žiadneho ustanovenia zákona o odpadoch nevyplýva, že na konanie a rozhodovanie o vrátení plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, je príslušný Recyklačný fond. Ako správne uviedol odvolateľ, nemožno sa obmedziť len na postavenie Recyklačného fondu rozhodujúceho v určitých veciach ako správny orgán, je potrebné vyhodnotiť, či v danej veci je skutočne daná jeho rozhodovacia právomoc stanovená zákonom. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného uzavrel, že v prejednávanej veci Recyklačný fond nemôže rozhodovať v rámci správneho konania, pretože takéto konanie zákon o odpadoch výslovne neupravuje.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne návrh prejednať a rozhodnúť v merite veci.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.