Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-1022-2014.pdf
PDF · 92.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/1022/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci žalobkyne E. S., nar. X.X.XXXX, bytom G., Š. XX, zastúpenej JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G., H. X, zastúpenému JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 5, v konaní o zaplatenie 16 818,27 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 8.9.2014 č.k. 14C/45/2007-408 tatko
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 8.9.2014 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 16 818,27 eur (pôvodne 511 678,00 Sk) s príslušenstvom z titulu vrátenia investícií do nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovaného a z titulu vrátenia kúpnej ceny, ktorú jej nebohý manžel zaplatil žalovanému za to, že žalovaný mal previesť vlastnícke právo na žalobkyňu, resp. žalobkyňu a jej manžela.
Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že nebohý manžel žalobkyne sa priatelil so žalovaným, s ktorým sa mal dohodnúť na odpredaji domu, do ktorého sa neskôr žalobkyňa s manželom nasťahovali a zrekonštruovali ho. Dňa 27.6.1997 bola písomne vyhotovená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č. XXX s príslušenstvom v celosti a pozemku parcelné č. XXX I. XXX/X, v čase zápisu vedené na LV č. XXXX, kat. územie Gelnica. Kúpna cena bola dohodnutá sumou 124 667,00 Sk, ktoré mali kupujúci poukázať predávajúcemu do 15 dní po registrácii na príslušnom orgáne. Žalovaný kúpnu zmluvu podpísal dňa 29.6.1998 a žalobkyňa a jej neb. manžel zmluvu podpísali dňa 6.8.1997. Všetky podpisy boli úradne osvedčené a pravosť podpisu žalovaného bola potvrdená znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Eriky Strakovej. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10.12.1995 žalovaný pod obchodným označením OKAZ, Hlavná 109, Gelnica prijal od nebohého manžela žalobkyne na bližšie nešpecifikované účely sumu 124 667,00 Sk. Písomným potvrdením zo dňa 10.12.1995 žalovaný potvrdil, že prevzal od nebohého manžela žalobkyne a žalobkyne samotnej ako kupujúcich čiastku 124 667,00 Sk v zmysle podpísanej a registrovanej kúpnej zmluvy za predaný rodinný dom. V konaní však nebolo preukázané, že by medzi žalovaným a žalobkyňou a jej nebohým manželom došlo dňa 10.12.1995 k uzavretiu kúpnej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že v roku 1995 mohlo dôjsť k ústnej dohode o predaji nehnuteľností a až v roku 1997 bola podpísaná písomná zmluva so žalovaným. Súd prvého stupňa
skonštatoval, že táto zmluva bola uzavretá platne. V čase podpísania kúpnej zmluvy nehnuteľnosti, ktoré boli jej predmetom, boli predmetom exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľákom, ako aj ďalších exekúcií vedených exekútormi JUDr. Jozefom Švábom a Mgr. Ľubošom Sidorjakom. V exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľákom bol rodinný dom predmetom dražby a súd prvého stupňa ako súd exekučný uznesením z 15.10.2007 schválil príklep udelený vydražiteľovi E.. E. F.. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že v rokoch 1993 až 1995 boli realizované investície do sporného rodinného domu. Stav nehnuteľností v čase, keď ho nadobudol do vlastníctva žalovaný, bol opísaný v znaleckom posudku znalca Ing. Michala Holíka zo 16.10.1992. Rozsah investícií bol spracovaný v znaleckom posudku znalca Ing. Stanislava Blahovského.
Pokiaľ sa týka právneho posúdenia veci súd prvého stupňa poukázal na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení z 30.4.2014 č.k. 3Co/300/2013-395.
Pokiaľ sa týka nároku žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny súd prvého stupňa uviedol, že žalobkyňa tento nárok v čase podania žaloby nijako bližšie nešpecifikovala, iba uviedla, že v čase, kedy došlo k podpísaniu a registrovaniu kúpnej zmluvy zistili, že na nehnuteľnosť je vedená ťarcha a že nehnuteľnosť môže byť prevedená len s ťarchou, čo žalobkyňa a jej manžel nechceli, pričom žalovaný do zmluvy uviedol, že na nehnuteľnosti žiadne ťarchy neviaznu, čím ich uviedol do omylu. Súd prvého stupňa poukázal na následky omylu v právnom úkone podľa § 49a Občianskeho zákonníka (OZ). Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je jeho relatívna neplatnosť. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať, pričom ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu. Účinným dovolaním sa neplatnosti adresátovi končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k neplatnosti absolútnej. Žalobkyňa v konaní nikdy netvrdila a nepreukazovala, že by sa sama prípadne spolu s manželom domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy z 27.6.1997 pre omyl na jej strane, ktorý by spočíval v tom, že zmluvu s manželom uzatvorili v presvedčení, že prevádzaná nehnuteľnosť je bez tiarch. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčí vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote a po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Súd prvého stupňa sa navyše domnieva, že existencia ťarchy na nehnuteľnosti by nemohla ani v prípade uplatnenej námietky relatívnej neplatnosti pre omyl vyvolať účinky odo dňa neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa preto považoval kúpnu zmluvu z 27.6.1997 uzavretú medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobkyňou a jej neb. manželom ako kupujúcimi za platnú. Žalobkyňa navyše až do momentu, kým v rámci exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľákom nebol udelený príklep vydražiteľke rodinného domu E.. E. F. dňa 28.6.2007 od zmluvy neodstúpila. Kúpna zmluva z 27.6.1997 nebola žiadnym spôsobom zrušená, aj keď na jej základe k prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu a jej neb. manžela nedošlo, to znamená, že až do momentu príklepu žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na vrátenie kúpnej ceny. Je totiž potrebné rozlišovať vecne právne účinky zmluvy, ktoré spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobúdateľom na základe príslušného rozhodnutia o vklade a obligačnoprávnymi účinkami, ktoré nastávajú podpísaním zmluvy. Ak žalobkyňa, a to prípadne aj spolu so svojim manželom za života od zmluvy neodstúpili, nemohol jej vzniknúť nárok na vrátenie kúpnej ceny. V takom prípade jej nemohla za ten čas ani plynúť premlčacia lehota, v rámci ktorej by bola oprávnená domáhať sa vrátenia tejto ceny cestou súdu. Dňa 28.6.2007 nastala v súvislosti s nehnuteľnosťami nová skutočnosť spočívajúca v tom, že bol udelený príklep, ktorým sa nehnuteľnosť dostala do držby vydražiteľky a po schválení príklepu exekučným súdom do vlastníctva vydražiteľky. Podľa názoru súdu prvého stupňa v danom prípade udelením príklepu nastala dodatočná nemožnosť splnenia na strane žalovaného v zmysle § 575 OZ. Udelením príklepu zanikla povinnosť žalovaného previesť vlastnícke právo na žalobkyňu a keďže prevod vlastníckeho práva bol základnou kauzou, pre ktorú sa kúpna zmluva medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobkyňou a jej neb. manželom ako kupujúcimi uzatvárala, mala táto nemožnosť splnenia za následok zrušenie kúpnej zmluvy. Na základe tejto skutočnosti momentom udelenia príklepu v exekučnom konaní vznikla povinnosť účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.1997 vydať si prípadne vzájomné plnenia, ktorých sa im dostalo pri uzavretí kúpnej zmluvy. Žalobkyňa na tieto skutočnosti v rámci konania procesne nereagovala, v priebehu konania právne neargumentovala pri uplatňovaní nároku na vrátenie kúpnej ceny týmto spôsobom, preto jej nárok na zaplatenie kúpnej ceny súd prvého stupňa zamietol.
Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu investícií vložených do rodinného domu súp. č. XXX súd prvého stupňa viazaný názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že tieto nároky sú vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného premlčané. Samotná žalobkyňa vo výpovediach uviedla, že investície do rodinného domu mali prebiehať v rokoch 1993 až 1995. Z listinných dokladov vyplynulo, že konečný súhlas k zapojeniu ústredného kúrenia v dome bol udeľovaný jej manželovi dňa 14.11.1995 a dňa 1.12.1995 mu bola vystavená správa o revízii plynového zariadenia. Všetky ostatné žalobkyňou predkladané doklady, ktoré sa mali podľa jej vyjadrenia vzťahovať na tieto investície boli vystavené pred týmto dátumom. Z toho je možné vyvodiť, že najneskôr dňom 1.12.1995 boli vykonané posledné investície, ktoré sa mohli premietnuť do prípadného zhodnotenia domu. Vynaložené investície do cudzej nehnuteľnosti predstavujú bezdôvodného obohatenie, ktoré vzniká vlastníkovi tejto cudzej nehnuteľnosti v okamihu, kedy k zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Ide pritom o prospech splnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ), ktoré vzniká prijatím plnenia a okamihom prijatia plnenia vzniká príjemcovi plnenia ako povinnej osobe povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie oprávnenej osobe. Už samotné vynaloženie investície do cudzej veci zakladá vznik objektívnej premlčacej doby, pričom s prihliadnutím na to, či šlo o bezdôvodné obohatenie úmyselné alebo neúmyselné, je dĺžkou objektívnej lehoty podľa § 107 ods. 2 OZ 3 roky alebo 10 rokov. Okamihom, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, začína plynúť subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá je 2 roky (§ 107 ods. 1 OZ). Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd prvého stupňa dospel k záveru, že nárok je premlčaný. Trojročná premlčacia lehota, v rámci ktorej sa prípadne posudzuje aj subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku súdnou cestou uplynula žalobkyni najneskôr dňa 1.12.1998 a prípadná desaťročná premlčacia lehota dňa 1.12.2005, pričom žaloba bola podaná na súde až dňa 22.12.2005. Navyše pre prípad plynutia desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty by bolo potrebné preukázať, že zo strany žalovaného sa malo jednať o úmyselné bezdôvodné obohatenie. To však žalobkyňa nikdy netvrdila, ani v tomto smere nenavrhovala žiadne dôkazy na preukázanie úmyslu na strane žalovaného. Za takéhoto stavu veci, kedy nárok žalobkyne bol premlčaný, by bolo nadbytočné viesť prípadné ďalšie dokazovanie na preukázanie výšky zhodnotenia predmetného rodinného domu. Súd prvého stupňa preto žalobou uplatnený nárok zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a rozhodol, že o trovách rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobe vyhovie a prizná jej trovy odvolacieho konania.
Odvolateľka má za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Nesúhlasí so stanoviskom súdu prvého stupňa, že pokiaľ ide o uplatnenie nároku na náhradu investícií vložených do predmetného domu, je nárok premlčaný, ako aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že trojročná objektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr 1.12.1998 a prípadná desaťročná objektívna premlčacia lehota dňa 1.12.2005, pričom žaloba bola podaná na súde 22.12.2005. Odvolateľka má za to, že nárok nie je premlčaný, keďže kúpna zmluva bola uzatvorená až dňa 6.8.1997 a žalovaný ako predávajúci podpísal až 29.6.1998, z toho dôvodu objektívna lehota uplynula až dňa 29.6.2008. V prípade, ak by sa vychádzalo od roku 1997, uplynula by až v roku 2007. Teda nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku. Zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie a konal v úmysle obohatiť sa na úkor žalovanej a jej nebohého manžela, keďže popieral, že uzatvoril kúpnu zmluvu a neskôr, keď sa potvrdila pravosť jeho podpisu, takúto možnosť pripustil. Počas celej doby žalovaný presviedčal žalobkyňu a jej manžela, že nehnuteľnosť prepíše. Žalobkyňa mala doklady, ktoré svedčili o výške investícií, tieto sa však stratili, je možné, že ich vzal žalovaný, avšak má za to, že investície uplatnila po dokončení, kedy bol dom zhodnotený a z toho dôvodu plynie premlčacia doba až od toho času, prípadne od času, kedy žalovanému bol zhodnotený dom predaný. Poukazuje na skutočnosť, že žalovaný dal návrh na vklad na správu katastra nehnuteľností v Gelnici a dňa 5.7.1998 urobil späťvzatie návrhu a konanie o povolení vkladu bolo prerušené aj zastavené. Tento úkon svedčí o tom, že bola uzatvorená kúpna zmluva, zaplatená kúpna cena, avšak neskôr si zrejme žalovaný uvedomil, že pre neho bude priaznivejšie, ak k takémuto úkonu nedôjde. Je preukázané, že žalovaný prevzal od neb. manžela žalobkyne dňa 10.12.2005 sumu 124 667,00 Sk, o čom je vystavený aj doklad.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Predmetom konania po predchádzajúcom rozhodnutí súdu prvého stupňa z 26.4.2013 a odvolacieho súdu z 30.4.2014 sú dva nároky žalobkyne. Ide o nárok na vrátenie kúpnej ceny v sume 124 667,00 Sk (4 138,19 eur) podľa kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.1997 a nárok na investície do cudzej nehnuteľnosti v sume 382 000,00 Sk (12 680,08 eur).
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, svoje skutkové zistenia podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na prejednávanú vec správne aplikoval a interpretoval. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ani konanie, ktoré mu predchádzalo nie je postihnuté žiadnou z vád konania, ktoré sú dôvodom pre zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie svojho predchádzajúceho rozhodnutia zo dňa 30.4.2014 v tej časti, v ktorej sa vyjadruje k jednotlivým uplatňovaným právnym nárokom zo strany žalobkyne, k ich skutkovému vymedzeniu a právnemu posúdeniu.
Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny odvolací súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že v tejto časti je jej žaloba založená na tvrdení žalobkyne, že žalovaný dňa 10.12.1995 prijal od jej nebohého manžela sumu 124 667,00 Sk a samotná kúpna zmluva o predaji nehnuteľností v katastrálnom území G. bola uzavretá v roku 1997, pričom žalovaný ako predávajúci ju podpísal dňa 29.6.1998.
Súd prvého stupňa dospel správne k skutkovému a právnemu záveru o tom, že kúpna zmluva s dátumom 27.6.1997 bola platne uzavretá, pričom podpis žalovaného ako prevodcu bol úradne overený dňa 29.6.1998. Zároveň je nesporná skutočnosť, že neprebehlo konanie o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo znamená, že táto kúpna zmluva o prevode nehnuteľností nenadobudla právne účinky. Súd prvého stupňa zároveň dospel k správnym skutkovým zisteniam v tom, že kúpna zmluva nebola vyhlásená za neplatnú, ani jedna zo zmluvných strán sa nedomáhala vyslovenia jej neplatnosti (či už relatívnej alebo absolútnej), rovnako nedošlo k odstúpeniu od tejto zmluvy.
Následkom skutočností, že kúpna zmluva je platná je to, že neexistuje žiaden právny titul, na základe ktorého by sa žalobkyňa mohla od žalovaného domáhať vrátenia kúpnej ceny, a to odhliadnúc od spornej skutočnosti, že potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny bolo vystavené v roku 1995, teda pred uzavretím kúpnej zmluvy a zároveň niekoľko rokov predtým, kedy kúpna cena mala byť splatná podľa uzavretej kúpnej zmluvy. Na základe platnej zmluvy totiž naďalej platia jej obligačnoprávne účinky.
Úvaha súdu prvého stupňa o tom, že prevodom vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na tretiu osobu udelením príklepu v rámci exekučného konania došlo k dodatočnej nemožnosti plnenia na strane žalovaného, je obsahovo správna. Odvolací súd však považuje za potrebné k tomu dodať, že žalobkyňa ani v priebehu konania vo svojich skutkových tvrdeniach, ani po oboznámení sa s touto novou skutkovou situáciou nezmenila svoju právnu argumentáciu a nedomáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia, ani náhrady škody podľa § 577 ods. 1, 2 OZ.
Odvolacie námietky žalobkyne vo vzťahu k vráteniu kúpnej ceny sa takisto týkajú iba posúdenie otázky premlčania, ktorá však nie je relevantná pre posúdenie tohto nároku, pretože súd prvého stupňa nezaložil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby v tejto časti na premlčaní.
Za týchto okolností odvolací súd zotrváva na svojom právnom názore, že žalobkyňa neuviedla a nepreukázala existenciu právneho dôvodu, na základe ktorého by žalovanému vznikla povinnosť vrátiť sumu 124 667,00 Sk (4 138,19 eur).
Pokiaľ sa týka nároku žalobkyne na vrátenie investícií do cudzej nehnuteľnosti, ktoré boli uplatnené v sume 382 000,00 Sk (12 680,08 eur) odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý navyše vychádza z právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v uznesení z 30.4.2014.
Odvolací súd zotrváva na svojom názore, že samotné vynaloženie investície do cudzej nehnuteľnosti zakladá začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, pričom s prihliadnutím na to, či šlo o bezdôvodné obohatenie úmyselné alebo neúmyselné, je dĺžka objektívnej lehoty podľa § 107 ods. 2 OZ 3 roky, resp. 10 rokov.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že investície do rodinného domu na U. K. Č.. XXX v G. boli vynaložené najneskôr dňa 1.12.1995. Táto skutočnosť vyplýva nielen z výpovede žalobkyne, ktorá tvrdí, že k investíciám dochádzalo v rokoch 1993 až 1995, ale aj z listinných dôkazov, ktorými boli formálne schválené práce, ktorými mala byť nehnuteľnosť zhodnotená. Za tejto situácie, teda ak začiatok plynutia objektívnej lehoty je najneskôr dňa 1.12.1995 je právne bezvýznamné, či bezdôvodné obohatenie bolo úmyselné alebo neúmyselné, keďže žaloba bola podaná po uplynutí viac ako 10 rokov od začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok vo veci samej ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.