Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-2-2016.pdf
PDF · 75.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/2/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom a konateľom spoločnosti Advocate, s.r.o., sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava a Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, proti povinnej: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., v konaní o vymoženie pohľadávky 277,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/1916/2015-13 zo dňa 08.07.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/1916/2015-13 zo dňa 08.07.2015 p o t v r d z u j e.
Povinnej a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie a účastníkom náhradu trov exekučného konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok č.k. SR 02549/08 Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 11.04.2008. Oprávnený a povinná sú tí istí účastníci ako boli v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6Er/544/2008, pričom rovnako v tomto konaní bol exekučným titulom vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Predmetná exekúcia bola uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/544/2008-13 zo dňa 09.02.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoE/40/2010-33 zo dňa 31.05.2010 zastavená z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je súčasne v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený napriek tomu, že súd exekúciu zastavil pre jej nedôvodnosť, sa opakovane domáhal voči povinnej plnenia z toho istého rozhodcovského rozsudku. Jedná sa o prekážku res iudicata, ktorú nemožno odstrániť. Súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Pokiaľ oprávnený nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul. Preto exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ako odvolacie námietky uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania.
Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. Uviedol, že vecou je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu a pod.), ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a by bolo o tejto veci rozhodnuté. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, nemá merito veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, teda nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ust. § 251 ods. 4 O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Povinná a súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka, preto sa v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. k podanému odvolaniu vyjadrila zákonná sudkyňa s tým, že odvolaniu nemieni vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Er/1316/2014 krajský súd zistil, že predmetom exekučného konania bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 02549/08 zo dňa 11.04.2008, ktorým bola povinná (totožná s povinnou v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6Er/544/2008) zaviazaná zaplatiť pohľadávku 277,47 eur s príslušenstvom. Oprávneným bol taktiež totožný oprávnený ako v exekučnom konaním vedenom pod sp. zn. 6Er/544/2008. Z uvedeného vyplýva, že predmetom exekučného konania pod sp. zn. 1Er/1916/2015 bol rovnaký exekučný titul a rovnakí účastníci exekučného konania. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5Er/1316/2014-7 zo dňa 24.09.2014 bola exekúcia zastavená a účastníkom súd náhradu trov exekúcie nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09.01.2015.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. 31) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu, právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Krajský súd konštatuje, že na základe toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č.k. SR 02549/08 zo dňa 11.04.2008 bola vedená exekúcia v prospech toho istého oprávneného a proti tej istej povinnej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6Er/544/2008, resp. pod sp. zn. 5Er/1316/2014. Táto exekúcia bola zastavená uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, a to nie
z procesného hľadiska, ale z dôvodu vady vykonateľnosti exekučného titulu pre chýbajúcu právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013 prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie primerane aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne upravuje zásadu, v zmysle ktorej platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Primeranosť použitia citovaného ustanovenia sa prejavuje napr. v tom, že v sporovom konaní v zásade platí, že o veci samej súd rozhoduje rozsudkom (§ 152 ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom zákon stanovuje prípady, v ktorých súd o veci samej rozhoduje uznesením, zatiaľ čo v exekučnom konaní súd vždy rozhoduje len uznesením. Z uvedeného uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať O.s.p., ktoré upravuje inštitút res iudicata.
Krajský súd má za to, že exekučný súd v konaní postupoval správne, keď zastavil exekučné konanie, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd vo svojom uznesení správne konštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, nakoľko súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná (t.j. rozhodol meritórne posudzujúc podmienky vedenia exekučného konania, v danom prípade vykonateľnosť exekučného titulu), čoho dôsledkom bolo zastavenie tejto exekúcie a toto rozhodnutie teda predstavuje prekážku rozhodnutej veci.
Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013 a namieta, že v rámci exekučného konania pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie príslušný exekučný súd je povinný len vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo vydať uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, súd konštatuje, že poukaz na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/108/2012 je nenáležitý v tom, že skutkový stav v danej právnej veci je odlišný od skutkového stavu, ktorý bol vo veci 7Cdo/108/2012, keďže v tejto veci prekážka právoplatne rozhodnutej veci nebola zistená. Pokiaľ však v exekučnom konaní je takáto vada zistená, v súlade s § 103 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Teda aj v štádiu pred vydaním poverenia musí súd prihliadnuť na neodstrániteľný nedostatok podmienky vedenia exekučného konania, ktorý v danom prípade predstavuje prekážka res iudicata. Ak sa táto prekážka konania vyskytuje, musí súd na ňu prihliadnuť a exekučné konania zastaviť v ktoromkoľvek jeho štádiu, t.j. aj v štádiu pred vydaním poverenia exekútorovi.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešní povinná a súdny exekútor, preto bol oprávnený povinný nahradiť im trovy odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že povinnej a ani súdnemu exekútorovi v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a súčasne ani nebol uskutočnený návrh na priznanie trov odvolacieho konania, krajský súd náhradu odvolacích trov nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.