Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/235/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: ProfiCredit Slovakia s.r.o., so sídlom Mliekarénská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: P. V., narodený X. X. XXXX, bytom V. XXXX/XX, O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7. Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpený: JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 702,61 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 119,33 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 7. 2. 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 722,61 eur, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 722,61 eur od 18. 2. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 21. 6. 2006 uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 800001557, na základe ktorej poskytol úver 498,31 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 36 splátkach po 27,68 eur mesačne a dňa 15. 3. 2007 poskytol žalovanému revolving vo výške 664,32 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 splátkach po 27,68 eur a ďalší revolving dňa 5. 3. 2008 vo výške 664,32 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 27,68 eur a dňa 23. 12. 2010 revolving vo výške 664,32 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach po 27,68 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 32 a do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 OZ, t. j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatil sumu 2241,83 eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 81 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo podľa § 565 OZ, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 747,61 eur dňa 18. 2. 2013.

Podaním zo dňa 16. 3. 2015 žalobca poukázal na to že, suma 702,61 eur predstavuje súčet čiastočne neuhradenej splátky č. 83 vo výške 10,61 eur a neuhradených celých splátok č. 84 až 108 (á 27,68 eur). Nakoľko žalovaný splnil zmluvné podmienky bod 4 čl. 4.1 Zmluvných dojednaní, bol mu poskytnutý revolvig dňa 15. 3. 2007 vo výške 664,32 eur, dňa 5. 3. 2008 vo výške 664,32 eur, dňa 23. 12.

2010 revolving vo výške 664,32 eur. Zmluvný vzťah vznikol na základe vlastnej a dobrovoľnej žiadosti žalovaného o uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere.

Žalovaný, ktorého mu bol žalobný návrh doručený dňa 31. 10. 2014 sa k nemu nevyjadril.

Dňa 30. 12. 2014 oznámil vstup vedľajší účastník na strane žalovaného.

Podaním doručeným súdu dňa 21. 5. 2015 navrhol vedľajší účastník návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1465,04 eur, žalovaný zaplatil sumu 2266,83 eur, nemá žalobca nárok na zaplatenie žiadnej sumy od žalovaného s poukazom na § 3 ods. 1 a § 53 Občianskeho zákonníka, na výšku ročnej úrokovej sadzby revolvingu prevyšujúcej 30 %, ktorá sa prieči dobrým mravom. Pôvodný návrh žalovaného nebol akceptovaný obsahovo rovnakým úkonom žalobcu v časti RPMN. Zmluva nevznikla z dôvodu nedodržania písomnej formy zmluvy.

Uznesením č. k. -34 zo dňa 4. 5. 2015 súd konanie v časti 20 eur zastavil a pripustil zmenu návrhu, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 702,61 eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 722,61 eur od 18. 2. 2013 do 13. 1. 2015, zo sumy 702,61 eur od 18. 2. 2013 do zaplatenia, o ktorom súd ďalej konal.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 17. 10. 2013, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 25. 1. 2006, Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, oznámením o zosplatnení zo dňa 2. 1. 2013, podaním žalobcu zo dňa 16. 3. 2015, s obsahom celého spisového materiálu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Z pripojenej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 800015517 vyplýva, že žalobca je v nej uvedený ako veriteľ, ako dlžník je tam uvedený žalovaný. V časti tejto zmluvy

- údajov požadovanom revolvingovom úvere (vyplňte) uvádza, že dlžník žiada žalobcu o poskytnutie úveru. Požadovaná čiastka úveru je vo výške 30 024 Sk/996,61 eur, splatnosť úveru 36/15, poskytnutá čiastka 15 012 Sk/498,31 eur, mesačná splátka 834 Sk/27,68 eur, RPMN za úver 28,06 %. V časti údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevyplňujte) je uvedená schválená výška úveru 30 024 Sk/996,61 eur, splatnosť úveru 36/15, poskytnutá čiastka 15 012 Sk/498,31 eur, mesačná splátka 834 Sk/27,68 eur. Zmluva bola žalovaným ako dlžníkom podpísaná dňa 23. 1. 2006, zo strany žalobcu ako veriteľa a dodávateľa bola podpísaná dňa 25. 1. 2006 ako to zo zmluvy vyplýva.

Na karte klienta sa nachádza splátkový kalendár, z ktorého vyplýva rozpis splátok. Z karty súd zistil, že žalovanému bola vyplatená čiastka 448,52 eur (vyplatené vrátane revolvingov 1465,04 eur) a žalovaný zaplatil sumu 2266,83 eur.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000015517 z 25. 1. 2006 vyplýva, že žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000015517 z 25. 1. 2006, ktorou žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 15 012 Sk/498,31 eur s mesačnými splátkami vo výške 834 Sk/27,68 eur, ktorých malo byť 36 a splatné mali byť vždy 20-teho v tom ktorom mesiaci. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť 36 x 27,68 eur spolu 30 024 Sk/996,61 eur, je uvedená pod označením schválená výška úveru. RPMN za úver bola stanovená v žiadosti 28,06 % v schválení nie je uvedená jej výška.

Zmluva o úvere, ktorá je predmetom konania, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahujú zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách. Jedná sa o spotrebiteľský vzťah, ktorý bol uzavretý medzi dodávateľom (žalobcom), ktorý ako je všeobecne známe a dostupné aj z údajov v obchodnom registri, konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou občanom,

na svoje súkromné účely. Opak preukázaný nebol. S účinnosťou od 25. 11. 2004 zaviedla novela zákona o ochrane spotrebiteľa, do jeho úpravy ustanovenie § 23a, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľské zmluvy považujú i zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (Matematická) nesprávnosť v jednotlivých ustanoveniach Zmluvy spôsobuje jej zmätočnosť, zmätočnosť jej základných údajov. Jedná sa o časť zmluvy, ktorú vypisuje žalobca, resp. jej zamestnanec, žalovaný tak v tomto prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť hodnoty vpisovaných údajov. Potom sú niektoré údaje zo Zmluvy vyplnené nesprávne, resp. nekorešpondujú s inými položkami zo Zmluvy, nie je možné takéto ustanovenia považovať za správne a platné a zaväzujúce žalovaného na plnenie.

Súd následne skúmal, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzavretiu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 15. 3. 2007, zo dňa 5. 3. 2008, zo dňa 23. 12. 2010, každá s predmetom 664,32 eur.

Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), ods. 2 ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia, ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § ustanovenia 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe

skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).

Súd mal preukázané, že z oznámenia o schválení úveru vyplynulo, že veriteľ schválil výšku úveru 30 024 Sk, odmenu za poskytnutie úveru 15 012 Sk. Žalovaný mal úver splácať 36 mesiacov pri výške mesačnej splátky 834 Sk/27,68 eur, teda mal žalobcovi celkom zaplatiť 30 024 Sk/996,61 eur.

Súd má preukázané, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, keď žalobca akceptoval žiadosť žalovaného pokiaľ ide o výšku požadovaného úveru v zmysle zmluva zo dňa 25. 1. 2006.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. g) citovaného zákona a to ročnú percentuálnu mieru nákladov. Nie je nepostačujúce uviesť len výšku RPMN v časti údaje o požadovanom revolvingovom úvere a neuviesť výšku RPMN v časti údaje o schválení revolvingového úveru, keď nestačí, že výšku RPMN obsahuje oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 25. 1. 2006.

Vzhľadom na uvedené súd posúdil predmetnú zmluvu a považoval poskytnutý úver v zmysle ustanovia § 2 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že aj v prípade bezúročnosti a úveru bez poplatkov by sa žalobca nemohol domáhať zaplatenia sumy žiadnej dlžnej sumy od žalovaného, nakoľko z karty klienta vyplýva, že žalobca vyplatil žalovanému sumu 448,52 eur, hoci podľa zmluvy mal byť žalovanému poskytnutý úver vo výške 15 012 Sk/498,31 eur a žalovaný zaplatil sumu 2266,83 eur t. j. vyššiu sumu aká mu bola zo strany žalobcu skutočne poskytnutá. Ďalej žalobca tvrdí, že žalovanému dňa 15. 3. 2007 poskytol revolving vo výške 664,32 eur, dňa 5. 3. 2008 poskytol revolving vo výške 664,32 eur, dňa 23. 12. 2010 poskytol revolving vo výške 664,32 eur, avšak súdu nepredložil žiadne zmluvy, ktoré by ohľadom týchto súm účastníci uzavreli. Všeobecné dojednania o revolvingu sú obsiahnuté v zmluvných dojednaniach o revolvingovom úvere žalobcu v bode 4 a nie samostatného návrhu na uzavretie zmluvy s predmetom dohody o poskytnutí služieb spočívajúca v záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť revolving. Písomnú zmluvu o revolvingu nemôže nahradiť ani oznámenie veriteľa o schválení úveru, preto súd mal za to, že nedošlo k uzavretiu zmluvy zo dňa 15. 3. 2007, zo dňa 5. 3. 2008, zo dňa 23. 12. 2010, v zmysle ktorým mal žalobca poskytnúť žalovanému spolu sumu 1992,96 eur. Ďalej súd poukazuje na kartu klienta, z ktorej vyplýva suma 1465,04 eur ako údaj o vyplatenej sumy vrátane revolvingov, ktorá zahŕňa vyplatenú čiastku 448,52 eur a rozdiel 1016,52 eur predstavuje vyplatené revolvingy, teda nižšiu ako sumu 1992,96 eur vyčíslenú 3 x 664,32 eur, ktorú uviedol žalobca v návrhu. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere dňa 15. 3. 2007 revolving vo výške 664,32 eur, zo dňa 5. 3. 2008 revolving vo výške 664,32 eur, dňa 23. 12. 2010 revolving vo výške 664,32 eur, keď žalobca súdu nepredložil žiadne písomné zmluvy, ktoré by ohľadom uvedeného preukazovali ich uzavretie, t. j. preukázali, že došlo ku zhode v prejavoch vôle o podstatných náležitostiach predmetných zmlúv.

Ďalej súd poukazuje na to, že zo skutkových zistení, ktoré z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danej právnej veci si účastníci konania dojednali v zmluve o revolvingovom úvere za poskytnutie úveru 15 012 Sk zmluvnú odmenu vo výške 15 012 Sk ako rozdiel 30 024 Sk - 15 012 Sk. Uvedená zmluvná odmena - úroky tak predstavuje 100 % zo sumy úveru. Pri zohľadnení doby splatnosti úveru (3 roky) predstavujú dojednané ročné úroky z úveru viac ako 33 %. Dojednanie výšky úrokov, i napriek tomu, že je prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy, právne teória a ustálená súdna prax pod pojmom dobré mravy rozumie pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Dojednanie úrokov z úveru pre občana - fyzickú osobu v miere viac 33 % ročne, ktorá miera významne prevyšuje priemernú mieru úrokov 12,52 % ročne z nových úverov poskytovaných v danom období obchodnými bankami obyvateľstvu so začiatočnou dobou fixácie 1 až 5 rokov (tento poznatok si súd nemusel získavať dopĺňaním dokazovania vyžadujúcim si prejednanie veci na pojednávaní, pretože tu šlo o skutočnosť známu súdom všeobecne a teda i tunajšiemu z jeho rozhodovacej činnosti, tzv.

notorieta s nepotrebnosťou jej dokazovania podľa § 121 O. s. p.) porušuje podľa súdu uvedené pravidlá morálneho charakteru, teda je v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku toho je dojednanie o zmluvnej odmene za úver v zmluve účastníkov neplatné a žalovaný mal za povinnosť splatiť žalobcovi len sumu skutočne čerpanej istiny úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2286,33 eur (2266,83 eur v zmysle karty klienta + sumu 20 eur dňa 14. 1. 2015) teda viac ako mu žalobca poskytol vo výške 448,52 eur resp. 165,04 eur, súd považoval návrh za nedôvodný a zamietol ho v celom rozsahu vrátane s príslušenstva.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní, ods. 2 koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň, ods. 3 ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z."), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má substidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené Zákonom č.102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovenie procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj

bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. Súd mal preukázané, že podľa obsahu zmluvy o úvere mal byť úver splatený do 15. 1. 2009. V prípade, že by žalovaná dlhovala žalobcovi žalovanú sumu, čomu však v tomto konaní nebolo preukázané, s ohľadom už na vyššie uvedené, došlo k premlčaniu a teda žalobca podal návrh oneskorene, keď úver bol splatný dňa 15. 1. 2009 a návrh bol podaný dňa 7. 2. 2014, po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 15. 1. 2012.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Vzhľadom na to, že súd zamietol návrh v časti žalovanej sumy, zamietol súd aj návrh v časti požadovaného úroku z omeškania, preto neposudzoval z dôvodu hospodárnosti ani dôvodnosť výšku úroku z omeškania ani deň vzniku z omeškania.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, keď zastavenie konania v časti sumy 20 eur zavinil žalovaný a v tejto časti bol úspešný žalobca, avšak celkovo bol v konaní úspešný žalovaný, ktorého neúspech v konaní bol v pomerne nepatrnej časti, súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadnu neuplatnil a ani zo spisového materiálu mu žiadna nevznikla.

V zmysle ustanovenia § 93 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi, alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie či to manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh a začať konanie na správnom orgáne, alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

Podľa ustanovenia § 24 Občianskeho súdneho poriadku účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len

fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR"), každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Je nesporné, že vedľajší účastník na strane žalovaného je občianske združenie, ktoré je založené za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Mohlo teda vstúpiť do konania aj z vlastného podnetu, pokiaľ sa predmet sporu týkal ochrany práv spotrebiteľa, čo sa v danej veci aj stalo. Vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného bol v súlade so zákonom.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešných žalovaných, rozhodol súd podľa ustanovenia § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v sume 96,01 eura.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania, v zákonnej lehote predložené právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, a uznal ako účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia v nasledovnej výške:

- odmena advokáta za 2 úkony právnej služby á 51,45 eura (prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 2. 9. 2014, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 19. 5. 2015, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.;

- režijný paušál pri úkonoch právnej služby: 1 x á 8,04 eura, 1 x á 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.; teda celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 119,33 eura, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Pokiaľ ide o samotné právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, súd je toho názoru, že nárok vedľajšieho účastníka je oprávnený, nakoľko v konaní podporoval žalovaného a vystupoval na strane úspešného žalovaného, ktorému právo na náhradu trov konania vzniklo. Zároveň súd považoval trovy právneho zastúpenia vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi za účelne vynaložené trovy v zmysle vyššie uvedeného, keď vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má nesporne právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a ktorým môže byť aj advokát, a to bez ohľadu na to, za akým účelom vedľajší účastník vznikol a či sú v jeho radoch zastúpené osoby s právnickým vzdelaním, a to s poukazom na už vyššie citované ustanovenia § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 24 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj ustanovenie § 47 ods. 2 a 3 ÚSR. Zároveň išlo o účelne poskytnuté úkony právnej služby, keď išlo jednoznačne o úkony smerujúce k ochrane práv žalovaných, a síce prevzatie právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 19. 5. 2015 s argumentáciou vzťahujúcou sa na prejednávaný prípad.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.