Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/441/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti odporkyni: R. M., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom O. U. O. X., M. XXXX/XX, o zaplatenie 1.975,31 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.954,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.954,63 Eur od 10.05.2014 do zaplatenia na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX vedený v P. V. F., R..F.. do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 128,50 Eur na účet navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P. V. F., R..F.. do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.05.2014 domáhal, aby súd rozhodol o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť istinu vo výške 1.975,31 Eur, úrok vo výške 100,47 Eur, sankčný poplatok vo výške 5,23 Eur, úrok vo výške 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 27.05.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 10.05.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili dňa 09.12.2013 úverovú zmluvu č. XXXXX (ďalej len „Zmluvy“). Na základe uvedenej Zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni bezúčelovú úver - peňažné prostriedky na osobný účet odporkyne v celkovej výške 2.000,- Eur a odporkyňa sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 29,71 Eur. Úroková sadzba pri poskytnutí úveru bola dohodnutá vo výške 12,90 % ročne. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nesplácala poskytnutý úver v súlade so zmluvnými podmienkami a ani neobnovila dodržiavanie zmluvných povinností, navrhovateľovi vzniklo oprávnenie žiadať od odporkyne predčasné splatenie zostatku istiny úveru s príslušenstvom vrátane sankčného úroku z nesplatenej časti úveru až do zaplatenia. V zmysle Zmluvy za poskytovanie produktov/služieb je navrhovateľ oprávnený zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu vedeného v banke. V zmysle Zmluvy navrhovateľ písomne vyzval odporkyňu na predčasné splatenie zostatku istiny s príslušenstvom. Odporkyňa na predmetnú výzvu žiadnym spôsobom nereagovala. Keďže odporkyňa v stanovenej lehote neuhradila zostatok úveru, navrhovateľ v zmysle Zmluvy pristúpil k zosplatneniu úveru z dôvodu porušenia zmluvných podmienok ku dňu 09.05.2014 a dlžnú sumu k tomuto dátumu vyčíslil vo „Výpise

z hlavnej knihy navrhovateľa“. Odporkyňa do dnešného dňa neuhradila navrhovateľovi dlžnú sumu. Navrhovateľ uviedol, že k mimosúdnemu rokovaniu s odporkyňou nedošlo.

Odporkyňa sa k žalobnému návrhu nevyjadrila.

Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne s tým, že oprávnenosť navrhovateľom uplatneného nároku bola dostatočne preukázaná predloženými listinnými dôkazmi a osobnou účasťou na pojednávaní by došlo k zvýšeniu trov konania. Zároveň vyjadril súhlas, aby súd rozhodol bez prítomnosti navrhovateľa. Odporkyňa požiadala o poskytnutie lehoty na mimosúdne rokovanie s navrhovateľom, avšak súdu neoznámila výsledok rokovaní a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením návrhu v spojení s písomným vyjadrením navrhovateľa, úverovou zmluvou č. XXXXX, výpisu z hlavnej knihy navrhovateľa, upomienky, výzvy na predčasné splatenie úveru, všeobecných obchodných podmienok a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ s odporkyňou uzatvorili dňa 09.12.2013 úverovú zmluvu č. XXXXX. Na základe úverovej zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni peňažné prostriedky vo výške 2.000,- Eur, ktoré sa odporkyňa zaviazala splatiť formou 120 splátok vo výške 29,71 Eur mesačne, splatných vždy v 15. deň kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej splátky úveru bola dohodnutá na deň 16.12.2013 a splatnosť poslednej splátky na deň 15.11.2023. Úroková sadzba pri poskytnutí úveru je až do splatnosti úveru fixná, a to 12,90 % ročne. RPMN predstavuje 15,42 % a priemerná RPMN je 19,35 %. Celková čiastka, ktorú mala odporkyňa podľa zmluvy zaplatiť je 3.665,20 Eur, avšak podľa kontrolného výpočtu celková čiastka je vo výške 3.741,60 Eur.

Z platobnej histórie predloženej navrhovateľom vyplynulo, že odporkyni bol dňa 09.12.2013 poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur. Odporkyňa od 16.12.2013 do 15.01.2014 zaplatila splátky v celkovej výške 45,37 Eur.

Navrhovateľ listom zo dňa 17.04.2014 v súlade s čl. 4 bod 4.2. úverovej zmluvy vo väzbe na čl. V. písm. I. bod 1 písm. a) VOP vyzval odporkyňu na predčasné splatenie celého úveru na základe čoho vznikla odporkyni povinnosť jednorázovo uhradiť navrhovateľovi celý dlh najneskôr dňom 09.05.2014.

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti, pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi vznikol spotrebiteľský vzťah na základe úverovej zmluvy č. XXXXX. Na základe úverovej zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni peňažné prostriedky vo výške 2.000,- Eur, ktoré sa odporkyňa zaviazala splatiť formou 120 splátok vo výške 29,71 Eur mesačne spolu s poistením vo výške 1,47 Eur mesačne, splatných k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Predmetná zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - navrhovateľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - odporkyňou ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Po oboznámení sa s obsahom medzi účastníkmi uzatvorenej úverovej zmluvy a vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dospel súd k záveru, že v predmetnej zmluve absentujú zákonom požadované náležitosti, a to náležitosti špecifikované v § 9 ods. 2 písm. f), j), k). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitostí. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

Predmetná zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, hoci ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Údaj o konečnej splatnosti úveru sa síce dá vyvodiť z počtu splátok, avšak zákon výslovne vyžaduje jeho uvedenie v zmluve. V opačnom prípade by bola zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) o spotrebiteľských úveroch ustanovená nadbytočne. Zákonodarca nepovažuje za postačujúce uviesť v zmluve údaje, z ktorých sa dajú iné informácie zistiť, alebo vypočítať. Nie je v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak navrhovateľ predkladá spotrebiteľovi zmluvy, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa na zistenie podstatných otázok splácania úveru výpočty.

V zmluve nie sú výslovne uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov), vypočítanej navrhovateľom vo výške 15,42 %. To, že pri výpočte RPMN mal navrhovateľ vychádzať z údajov pod bodom 1.2. úverovej zmluvy nepostačuje, keďže zákon vyžaduje, aby zo zmluvy bolo výslovne zrejmé z akých konkrétnych údajov navrhovateľ vychádzal pri výpočte RPMN.

Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že v čase uzatvorenia, zmluva o úvere mala obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Zmluva neobsahuje presnú výšku toho ktorého nároku tak, ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Z citovaného ustanovenie jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal navrhovateľ v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.06.2015 vydaný v konaní sp. zn. ).

Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje zákonom požadované náležitosti, a to náležitosti špecifikované v § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľskom úvere.

Vychádzajúc z uvedeného vznikla odporkyni povinnosť vrátiť navrhovateľovi len hodnotu poskytnutého úveru po zohľadnení doteraz zaplatenej časti úveru, a preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.954,63 Eur (poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur - zaplatená časť úveru vo výške 45,37 Eur).

Keďže odporkyňa riadne a včas po vyhlásení okamžitej splatnosti nevrátila poskytnutý úver vznikol navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba vo výške 5,25 %) zákonný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v uplatnenej výške 5 % ročne zo sumy 1.954,63 Eur od 10.05.2014 do zaplatenia (deň nasledujúci po splatnosti úveru), na zaplatenie ktorých súd odporkyňu zaviazal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, ktoré predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 128,50 Eur a s poukazom na neúspech v pomerne nepatrnej časti priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v uplatnenej výške 128,50 Eur.

Náhradu trov konania vo výške 128,50 Eur je odporkyňa povinná zaplatiť na účet navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P. V. F., R..F...

Súd odporkyni uložil lehotu na zaplatenie s poukazom na výšku uloženej povinnosti a v súlade s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p., pretože odporkyňa nepreukázala svoje majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali povolenie splatiť priznaný nárok v splátkach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.