Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Cb-13-2015.pdf
PDF · 90.84 KB
No categories available
25Cb/13/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: Koenig & Bauer Aktiengesellschaft, so sídlom Friedrich-Koenig-Str.4, 97080 Würzburg, Nemecká spolková republika, zapísaná v obch. reg. pod č. B 109, zast. Mgr. Martin Mendel, advokát, so sídlom Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, proti odporcovi: NAVI GRAF s.r.o., so sídlom Trenčianska 47, 821 09 Bratislava, IČO: 36560367, o zaplatenie 40.269,26 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 3.000,- eur z a s t a v u j e.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 37.269,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,12 % ročne zo sumy 1.244,56 eur od 25.11.2012 do 09.01.2014 zo sumy 3.000,- eur od 25.11.2012 do 19.09.2014 zo sumy 6.325,44 eur od 25.11.2012 do zaplatenia zo sumy 1.795,99 eur od 26.12.2012 do zaplatenia vo výške 7,87 % ročne zo sumy 2.471,10 eur od 02.01.2013 do zaplatenia zo sumy 303,40 eur od 02.01.2013 do zaplatenia zo sumy 625,- eur od 09.01.2013 do zaplatenia zo sumy 1.090,- eur od 10.01.2013 do zaplatenia zo sumy 1.136,17 eur od 13.01.2013 do zaplatenia zo sumy 700,- eur od 18.01.2013 do zaplatenia zo sumy 1.910,- eur od 12.05.2013 do zaplatenia zo sumy 6.855,- eur od 12.05.2013 do zaplatenia zo sumy 707,42 eur od 17.05.2013 do zaplatenia zo sumy 143,58 eur od 19.05.2013 do zaplatenia zo sumy 30,84 eur od 23.05.2013 do zaplatenia zo sumy 3.972,24 eur od 01.06.2013 do zaplatenia vo výške 7,62 % ročne zo sumy 2.001,44 eur od 04.07.2013 do zaplatenia zo sumy 2.887,- eur od 13.07.2013 do zaplatenia
zo sumy 1.110,26 eur od 17.07.2013 do zaplatenia zo sumy 654,38 eur od 25.08.2013 do zaplatenia zo sumy 550,- eur od 24.10.2013 do zaplatenia paušálnu náhradu nákladov sumu 40,- eur, trovy konania v sume 2.242,70 eur, ako aj trovy právneho zastúpenia v sume 3.864,40 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.08.2014 domáhal zaplatenia sumy 40.269,26 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia ceny za dodaný tovar a služby.
Návrh odôvodnil tým, že v rokoch 2012 a 2013 dodával odporcovi určité tovary (súčiastky pre tlačiarenské stroje) a poskytoval s tým súvisiace služby (servisná asistencia na diaľku). Uvedené tovary a služby boli dodávané odporcovi na základe jeho objednávok, ktorým v niektorých prípadoch predchádzala cenová ponuka zo strany navrhovateľa. Odporca neuhradil ku dňu podania žalobného návrhu pohľadávku navrhovateľa za 19 dodávok tovarov a služieb v celkovej sume 40.269,26 eur.
Odporca v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že navrhovateľ nepredložil súdu okrem faktúr žiaden dôkaz o tom, že riadne a včas dodal tovar / služby odporcovi. Ďalej uviedol, že nikdy neuznal žalovanú sumu písomnou ani ústnou formou. Doplnil, že v súčasnosti účastníci vedú rokovania o ďalšej spolupráci a o opodstatnenosti fakturácie predmetných dodávok tovarov a služieb. Pre prípad, že navrhovateľ riadne preukáže pred súdom oprávnenosť svojho nároku, odporca vyhlásil, že sa podriadi právoplatnému rozsudku súdu.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 01.12.2014 navrhovateľ vzal návrh v časti sumy 3.000,- eur späť, nakoľko odporca zaplatil túto sumu, ktorú si navrhovateľ od odporcu uplatnil v žalobnom návrhu dňa 19.09.2014. Odporca v zahraničnom platobnom príkaze uviedol ako účel platby číslo žalovanej faktúry 4744992001. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd konanie v zmysle ustanovenia § 96 O.s.p. v späťvzatej časti zastavil.
Odporca bol na pojednávanie konané dňa 21.01.2016 riadne predvolaný (zásielku prevzal dňa 02.12.2016), na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ v rokoch 2012 a 2013 na základe objednávok odporcu dodával odporcovi určité tovary (súčiastky pre tlačiarenské stroje) a poskytoval s tým súvisiace služby (servisná asistencia na diaľku). Za dodané tovary a služby navrhovateľ vystavil odporcovi spolu 19 faktúr na celkovú sumu 49.958,53 eur. Pred podaním žalobného návrhu na súd odporca uhradil spolu sumu 9.689,27 eur. Po podaní návrhu sumu 3.000,- eur. Odporca v emailovej
správe právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 31.07.2014 uviedol, že začne splácať dlžnú sumu v septembri 2014 a do roka dlžnú sumu splatí. Rovnako aj v podanom odpore uviedol, že s navrhovateľom naďalej rokuje o ďalšej spolupráci a o opodstatnenosti predmetnej fakturácie s tým, že ak navrhovateľ riadne preukáže pred súdom oprávnenosť svojho nároku, odporca sa podriadi právoplatnému rozsudku súdu. Odporca do dnešného dňa neuhradil celkovú sumu zo žalovaných faktúr 37.269,26 eur.
Podľa Článku 1 ods. 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor“), tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.
Podľa Článku 11 Dohovoru, zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, vrátane svedkov.
Podľa Článku 14 ods. 1 Dohovoru, návrh na uzavretie zmluvy určený jednej alebo niekoľkým určitým osobám je ponukou, ak je dostatočne určitý a prejavuje vôľu navrhovateľa, aby bol zaviazaný v prípade prijatia. Návrh je dostatočne určitý, ak je v ňom označený tovar a ak výslovne alebo nepriamo určuje množstvo a kúpnu cenu tovaru alebo obsahuje ustanovenia umožňujúce ich určenie.
Podľa Článku 30 Dohovoru, predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako to vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.
Podľa Článku 58 ods. 1 Dohovoru, ak kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu v inej určenej dobe, je povinný ju zaplatiť, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi, na základe ktorých môže kupujúci nakladať s tovarom. Predávajúci môže urobiť závislým odovzdanie tovaru alebo dokladov od takého zaplatenia kúpnej ceny.
Podľa Článku 78 Dohovoru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.
Podľa Článku 3 ods. 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ďalej len „Nariadenie“, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa Článku 4 ods. 1. písm. a) Nariadenia, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým
sa spravuje zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.
Podľa § 247 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Spolkovej republiky Nemecko), základná úroková sadzba sa rovná 3,62 percent. K 1. januáru a 1. júlu každého roka sa mení o toľko percentuálnych bodov, o koľko sa referenčná hodnota zvýšila alebo znížila od poslednej zmeny základnej sadzby. Referenčná hodnota je úroková sadzba poslednej hlavnej refinančnej operácie Európskej centrálnej banky pred prvým kalendárnym dňom príslušného polroka.
Podľa § 247 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Spolkovej republiky Nemecko, Nemecká spolková banka vyhlási platnú základnú sadzbu podľa odseku 1 veta 2 bezodkladne po uvedenom termíne v spolkovom vestníku.
Podľa vyhlášky Nemeckej spolkovej banky je základná úroková sadzba od 01.07.2012 vo výške 0,12 %, od 01.01.2013 vo výške -0,13 % a od 01.07.2013 vo výške -0,38 %.
Podľa § 286 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Spolkovej republiky Nemecko), ak dlžník neplní ani po výzve veriteľa, ktorá nasledovala po splatnosti pohľadávky, dostáva sa do omeškania. Výzvou veriteľa sa rovnako rozumie podanie žaloby na plnenie alebo doručenie príkazu na plnenie vo vykonávacom konaní.
Podľa § 288 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Spolkovej republiky Nemecko) účinného od 29.07.2014 do 16.08.2015, pri právnych úkonoch, na ktorých sa nepodieľa spotrebiteľ, je úroková sadzba na platobné pohľadávky rovná základnej úrokovej sadzbe zvýšenej o osem percentuálnych bodov.
Podľa § 288 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Spolkovej republiky Nemecko) účinného od 17.08.2015, pri právnych úkonoch, na ktorých sa nepodieľa spotrebiteľ, je úroková sadzba na platobné pohľadávky rovná základnej úrokovej sadzbe zvýšenej o deväť percentuálnych bodov.
Podľa § 288 ods. 5 Občianskeho zákonníka (Spolkovej republiky Nemecko), veriteľ platobnej pohľadávky má v prípade omeškania dlžníka, ktorý nie je spotrebiteľom, nárok aj na zaplatenie paušálnej sumy 40,-
eur. To platí aj vtedy, ak v prípade platobnej pohľadávky ide o zálohovú platbu alebo o inú splátkovú platbu. Paušálna suma podľa vety 1 sa započíta oproti dlžnej náhrade škody, pokiaľ je škoda odôvodnená nákladmi na právne uplatňovanie nároku.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o medzinárodnú kúpnu zmluvu (na jej vzniku sa zúčastňuje strana - navrhovateľ, ktorá má sídlo alebo miesto podnikania na území iného štátu - Nemecko), bolo potrebné zistiť, ktoré hmotné právo bude aplikovateľné na daný právny vzťah. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že medzi účastníkmi existuje voľba práva (tá musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu), na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Viedenského dohovoru o medzinárodnej kúpe a na určenie výšky úroku z omeškania hmotné právo Spolkovej republiky Nemecka (Viedenský dohovor takéto ustanovenia neobsahuje).
Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo dodanie tovarov a služieb podrobne špecifikovaných v jednotlivých faktúrach. Dodanie jednotlivých tovarov a služieb v zmysle predmetných faktúr odporcovi v konaní nebolo nijakým spôsobom spochybnené, nakoľko tvrdenia odporcu v podanom odpore o tom, že navrhovateľ dodanie tovarov odporcovi nepreukázal, súd považuje za účelové v snahe oddialiť zaplatenie uplatnenej pohľadávky. Riadne a včasné dodanie tovarov a služieb odporcovi vyplýva zo správania odporcu, a to pred ako aj po podaní žalobného návrhu, keďže odporca pred podaním návrhu zaplatil odporcovi sumu 9.689,27 eur ako časť z faktúr č. 4744992001 a 4745011901. Po podaní návrhu odporca dňa 19.09.2014 uhradil navrhovateľovi ďalšiu časť z faktúry č. 4744992001 v sume 3.000,- eur, na základe čoho navrhovateľ v tejto časti vzal návrh späť. V emailovej správe zo dňa odporca 31.07.2014 uviedol, že začne splácať dlžnú sumu v septembri 2014 a do roka dlžnú sumu splatí. Rovnako aj v podanom odpore uviedol, že s navrhovateľom naďalej rokuje o ďalšej spolupráci a o opodstatnenosti predmetnej fakturácie s tým, že ak navrhovateľ riadne preukáže pred súdom oprávnenosť svojho nároku, odporca sa podriadi právoplatnému rozsudku súdu. Tvrdenie odporcu v podanom odpore o tom, že nikdy neuznal uplatnenú pohľadávku navrhovateľa a že navrhovateľ dodanie tovaru odporcovi nijak nepreukázal, je preto irelevantné, a to aj vzhľadom k tomu, že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Poukazujúc na správanie odporcu (pred aj po podaní návrhu) je podľa názoru súdu jednoznačné, že možno usudzovať na to, že čiastočným plnením uznal aj zvyšok záväzku. V zmysle uvedeného je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi za dodané tovary a služby sumu 37.269,26 eur, keďže do dnešného dňa nebola uhradená. Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 8,12 %, 7,87 % a 7,62 % ročne v závislosti od obdobia omeškania dlžníka v zmysle § 288 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Spolkovej republiky Nemecko) účinného od 29.07.2014 do 16.08.2015 a základnej úrokovej sadzby určenej podľa vyhlášky Nemeckej spolkovej banky v rokoch 2012 a 2013. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd priznal navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Súd navrhovateľovi priznal aj právo na zaplatenie paušálnej sumy 40,- eur od odporcu ako náhrady nákladov za uplatnenie pohľadávky, nakoľko to vyplýva z § 288 ods. 5 Občianskeho zákonníka (Spolkovej republiky Nemecko).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, zistený skutkový stav veci a skutočnosť, že odporca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by žalovaný nárok navrhovateľa spochybnil, súd rozhodol tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 37.269,26 eur s príslušenstvom a paušálnou sumou 40,- eur a v sume 3.000,- eur konanie zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V súlade § 142 ods. 1 O.s.p. súd určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 2.242,70 eur (zaplatený súdny poplatok v sume 2.236,- eur spolu
s krátenou časťou vráteného súdneho poplatku 6,70 eur) a trovy právneho zastúpenia v sume 3.864,40 eur [3 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu na súd, vyjadrenie k odporu - á 506,21 eur, 1 krát 1/4 úkonu - účasť na odročenom pojednávaní bez prejednania veci 19.11.2015 - á 124,89 eur, 2 úkony právnej pomoci - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 15.01.2016 a účasť na pojednávaní dňa 21.01.2016 - á 499,57 eur, 3 krát režijný paušál 8,04 eur, 1 krát 8,39 eur, 2 krát 8,58 eur, DPH zo sumy 2.692,33 eur /3 x 506,21 + 1 x 124,89 + 2 x 499,57 + 3 x 8,04 + 1 x 8,39 + 2 x 8,58/ vo výške 20 % v sume 538,47 eur a hotové výdavky právneho zástupcu na zabezpečenie prekladu listín podľa priložených faktúr v sume 633,60 eur]. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu za 1 úkon, a to konkrétne za doloženie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty jeho právneho zástupcu, z dôvodu, že nejde o účelne vynaložený úkon právnej pomoci, keďže právny zástupca navrhovateľa bol povinný priložiť uvedené osvedčenie už k návrhu na začatie konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.