Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-40C/136/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: M. mesto X. republiky W., W., F. námestie č. 1, proti odporkyni: G.. Y. P. - W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. 1, W., zast. advokátkou: U.. X. Q., so sídlom Q. č. 9, W., v konaní o zaplatenie 11.133,92 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 308,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 11.04.2015 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni na náhrade trov konania sumu 612,12 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne odporkyne.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2015 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu titulom bezdôvodného obohatenia sumu 11.133,92 eur. Návrh bol odôvodnený tým, že odporkyňa do 21.08.2013 užívala pozemok vo vlastníctve navrhovateľa pod stavbou v jej podielovom spoluvlastníctve v podiele 1 využívanou ako obchodné prevádzky, konkrétne pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/X zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. F. W. o výmere XXXX m2, z toho časť užívaná odporkyňou je XX m2. Pozemok odporkyňa užíva bez právneho titulu, náhradu za užívanie pozemku neplatí, čím sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohacuje. Žalovaná suma predstavuje sumu, ktorú by odporkyňa zaplatila v prípade existencie nájomného vzťahu za obdobie od 23.02.1998 do 21.08.2013 podľa obvyklého nájomného stanoveného vychádzajúc z rozhodnutí primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky ustanovujúcich ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, pravidlá evidencie , realizácie a sledovania zmluvných vzťahov hlavného mesta SR Bratislavu, z Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy a ich Dodatku č. XX. Súčasne si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,05 % ročne z uplatnenej sumy odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení k návrhu argumentovala tým, že užívanie pozemku pod stavbou, ktorá je súčasťou obchodného centra na W. ulici v F. W. odvodzuje od vlastníctva stavby na ňom postavenej a teda mala za to, že nejde o jeho užívanie bez právneho dôvodu. V čase kedy nadobudla stavbu na predmetnom pozemku označenom v návrhu, bol evidovaný ako nevysporiadaný. Nevedno kedy bol navrhovateľ zapísaný ako vlastník predmetného pozemku. Po jeho zapísaní na list vlastníctva neinformoval odporkyňu o tejto skutočnosti ani o akejkoľvek úprave právneho vzťahu žiadnym písomným návrhom napr. nájomnej zmluvy. Až listom zo dňa 24.05.2012 prvý krát odporkyňu požiadal o vyjadrenie sa k návrhu úpravy právnych vzťahov, kedy navrhovateľ alternatívne zvažoval nájomný pomer alebo

odkúpenie Pozemku pod stavbou zo strany odporkyne. Odporkyňa na tento list aj riadne odpovedala a to dňa 21.06.2012, kedy vyjadrila svoju jednoznačnú vôľu pozemok pod obchodným priestorom od navrhovateľa odkúpiť. Po roku nečinnosti navrhovateľ odporkyni opätovne zaslal dňa 05.03.2013 výzvu so žiadosťou o vyjadrenie sa k forme usporiadania vzťahov, na ktorú odporkyňa opätovne riadne odpovedala listom zo dňa 25.03.2013. Medzitým navrhovateľ posielal jednotlivé faktúry, ktoré neobsahovali odkaz na nájomný zmluvu ani na iný dohodnutý spôsob stanovenia nájmu/úhrady za užívanie pozemku, ani odvolanie sa na predpis, rozhodnutie či uznesenie primátora o stanovení ceny nájmu. Odporkyňa na tieto faktúry reagovala odmietajúc zaplatiť za niekoľko rokov dozadu údajné bezdôvodné obohatenie, keď dala navrhovateľovi viac krát najavo, že nemá záujem o nájomný pomer a naopak žiada navrhovateľa o odkúpenie pozemku. Listom zo dňa 15.07.2013 adresovaným všetkým vlastníkom obchodných - nebytových priestorov Obchodného centra na W. ulici zaslal navrhovateľ tretiu žiadosť o vyjadrenie sa, či odporkyňa trvá na odkúpení pozemkov, na ktorý ako zmätočný odpovedala odporkyňa listom zo dňa 05.08.2013 cestou svojho právneho zástupcu. Napokon navrhovateľ zaslal odporkyni aj štvrtú výzvu dňa 11.10.2013 a z Oznámenia pohľadávok zo dňa 24.09.2013 je zrejmé, že voči odporkyni nebola vedená žiadna pohľadávka. Navrhovateľ teda žiadal odplatu za užívanie pozemku od 01.04.2011 (prvá faktúra č. XXXXXXXXXX) do 16.12.2013, pričom jeho prvá žiadosť, resp. oznámenie návrhu na vysporiadanie bol odporkyni doručený až listom zo dňa 24.05.2012. Vo vzťahu k faktúram predloženým navrhovateľom uviedla, že navrhovateľ nepreukázal, ako jeho faktúry a upomienky preukazujúce jeho údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia korešpondujú s tabuľkovým prehľadom pohľadávok, ktoré špecifikoval v návrhu a podľa akých iných kritérií, resp. podkladov, ktorými nebola odporkyňa v minulosti oboznámená. Nárok navrhovateľa teda nepovažovala za dôveryhodne preukázaný a zadefinovaný ani z hľadiska formálneho ani z hľadiska dôkazných listín. Na podporu svojho názoru, že k užívaniu pozemku zo strany odporkyne nedochádzalo bez právneho dôvodu poukázala na analógiu legis s ustanovením § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. O vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorému vlastníkovi domu, ktorý nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Poukázala na to, že medzičasom došlo k odkúpeniu prislúchajúcej časti pozemku pod predmetným obchodným priestorom, ktorý odkupoval od navrhovateľa právny nástupca odporkyne, pričom mala za to, že pri nastavení podmienok kúpy a kúpnej ceny sa navrhovateľovi naskytol právny priestor pre vymoženie svojich nepremlčaných nárokov, čo však nevyužil. Mala za to, že odpredaní pozemku právnemu nástupcovi odporkyne zanikol nárok na vymáhanie akéhokoľvek nedoplatku titulom bezdôvodného obohatenie, ktoré podľa zákonných podmienok a podmienok kúpnopredajnej zmluvy mohol uplatňovať do tohto času. Pre prípad, že by súd jej právnu argumentáciu neakceptoval, vzniesla námietku premlčania za žalobou uplatnený nárok za obdobie do 09.04.2013, keď vzhľadom na podanie návrhu dňa 10.04.2015 si navrhovateľ mohol voči odporkyni uplatňovať nárok len za obdobie od 10.04.2013 do 22.08.2013, t.j. za 4 kalendárne mesiace a 9 dní.

V dôsledku vznesenej námietky premlčania podaním zo dňa 21.10.2015, doručeným súdu dňa 18.11.2015 vzal navrhovateľ späť návrh čo do časti 10.825,54 eur (za obdobie od 26.02.1998 do 09.04.2013) s tým, že naďalej trval na tom, aby bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 308,38 eur za obdobie od 10.04.2013 do 21.08.2013(za 134 dní, 15 eur/m2/rok x 112m2 : 365 dní x 134 dní : 2) spolu s príslušenstvom konania a trovami súdneho konania. Súd predmetné podanie posudzoval v súlade s ust. § 41 ods. 2 O.s.p. podľa jeho obsahu. O zastavení konania v tejto časti súd rozhodol uznesením vyhláseným pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej dňa 22.01.2016 (pojednávanie nariadené na 16.10.2016 bolo odročené bez meritórneho prejednania veci), t.z. od uvedeného dátumu sa predmetom konania stala suma 308,38 eur, na zaplatení ktorej navrhovateľ naďalej trval.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s účastníkmi konania predloženými dôkazmi, najmä výpismi z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre k.ú. F. W., Pravidlami pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 18.12.1996 v znení ich neskorších zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím primátora a dodatku č. XX, rozhodnutím primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno za rozhodné obdobie, rozhodnutím č. X/XXXX primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, ktorým sa ustanovujú pravidlá evidencie, realizácie a sledovania zmluvných vzťahov hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Navrhovateľ je vlastníkom pozemku v kat. úz. F. W., parc. č. XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. F. W.. Na tomto pozemku je umiestnená stavba súpisné číslo XXXX , ktorej vlastníkom v spoluvlastníckom podiele 1 -ica k celku na základe kúpnej zmluvy zapísanej pod V XXXX/XX od 26.02.1998 do 21.08.2013 odporkyňa.

Za užívanie pozemku na ktorom je umiestnená predmetná stavby odporkyňa počas trvania jej spoluvlastníctva vlastníkovi pozemku neplatila. Napriek písomnej korešpondencii ohľadom usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku, ktorý bol pôvodne nevysporiadaný a to až počnúc dátumom 24.05.2012, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná, medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, resp. k prevodu vlastníckeho práva k pozemku na odporkyňu. Následne odporkyňa svoj spoluvlastnícky podiel na stavbe kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 22.08.2013, previedla na tretiu osobu - H.. U. Q., ktorý následne odkúpil aj zostávajúci spoluvlastnícky podiel na stavbe a neskôr dňa 23.06.2014 od navrhovateľa nadobudol kúpou aj pozemok pod stavbou.

Užívanie stavby zodpovedajúce spoluvlastníckemu podielu odporkyne v 1-ici k celku až do prevodu stavby na H.. Q. odporkyňa v konaní nenamietala.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu zostalo predmetom konania žalované obdobie od 10.04.2013 do 21.08.2013, t.j. 134 dní.

Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia navrhovateľ vychádzal z rozhodnutia primátora hlavného mesta SR Bratislavy č. XX/XXXX, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno pozemkov, stavieb, nebytových priestorov, technických zariadení vo vlastníctve hlavného mesta, z prílohy ktorého vyplýva minimálna cena nájmu od 01.11.2011 a to za pozemky v lokalite F. W. (lokalita G..) na ktorých stoja objekty na služby, administratívu a predajne, herne, stávkové kancelárie, reštaurácie, kaviarne, banky a zmenárne a objekty na bývanie na 15 eur/m2/rok.

Za zohľadnenia uvedených skutočností, si navrhovateľ voči odporkyni užívajúcej ideálnu 1 - icu objektu slúžiaceho na prevádzku služieb (obchodné centrum) v celkovej výmere 112 m2 uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia vyčíslené nasledovne: od 10.04.2013 - 21.08.2013 - (15 eur x 112 m2) : 365 x 134 dní : 2 = 308,38 eur.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 OZ. Týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t.j., že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo a súčasne, že právny dôvod plnenia buď na jeho strane od začiatku neexistoval, alebo dodatočne odpadol, či mu bolo plnené z neplatného právneho dôvodu alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení obidvoch týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456 . Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.

Z ustálenej súdnej praxe a tiež z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ dôjde k užívaniu cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, vzniká užívateľovi prospech v podobe výkonu práva užívania cudzej veci, ktorý užívateľ nie je schopný vrátiť a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Výška náhrady sa odvíja od čiastok

vynakladaných obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci a s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa právo užívania veci zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak je v daných pomeroch výška obvyklej odplaty závislá i na účele a spôsobe užívania, musí súd skúmať konkrétne okolnosti prípadu a prihliadnuť k účelu, ktorému vec spravidla slúži a tiež k tomu, ako ten, kto sa týmto spôsobom obohatil, vec skutočne užíva a akú odplatu by za takéto užívanie veci bol nútený za normálnych okolností platiť (viď napr. rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky z 20. 03. 2001, sp. zn. , z 31. 03. 2005, sp. zn. , z dne 23. 06. 2009, sp. zn. , alebo z 27.08.2013 sp. zn. ).

V danom prípade mal súd za preukázanú dôvodnosť žaloby čo do jej základu, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporkyňa, ktorá dlhodobo užívala pozemok vo vlastníctve navrhovateľa bez relevantného právneho dôvodu za jeho užívanie neplatila, čím sa na úkor navrhovateľa obohacovala. Pri určovaní všetkého toho, čo v danom prípade odporkyňa nadobudla bezdôvodným obohatením (§ 458 ods. 1 a čo má vydať navrhovateľovi (§ 456 súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku vychádzal z objektívnych kritérií, na základe ktorých je možné stanoviť hodnotu odplaty, ktorú by za obvyklých okolností v prípade riadne uzavretého nájmu mal platiť s prihliadnutím na účel, na ktorý bol pozemok využívaný. Žalovanú sumu súd považoval za primeranú výške nájmu, ktorý mohol navrhovateľ za predpokladu uzavretia riadnej nájomnej zmluvy k predmetnému pozemku v rozhodnom období, na ktoré sa nevzťahovala námietka premlčania (134 dní) za porovnateľne využívaný pozemok obdobnej výmery dosiahnuť v súlade so záväzným rozhodnutím primátora hlavného mesta SR Bratislavy č. XX/XXXX. Súd mal teda nárok navrhovateľa ním predloženými listinnými dôkazmi za dostatočne preukázaný a preto mu čiastočnom späťvzatí návrhu za akceptácie odporkyňou dôvodne vznesenej námietky premlčania v plnom rozsahu vyhovel.

Súd nemohol zohľadňovať argumentáciu odporkyne analógiou legis s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď podľa § 853 Občianskeho zákonníka prichádza zákonná analógia do úvahy výlučne v prípade, ak občianskoprávne vzťahy nie sú osobitne upravené Občianskym zákonníkom, prípadne iným zákonom, pričom však usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a odlišným vlastníkom stavby na ňom postavenej je upravené v ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka, ktoré zákonné ustanovenie v ods. 3 pri možnosti zriadenia vecného bremena toto upravuje výslovne za náhradu, keď bezodplatné užívanie by bolo v rozpore aj s logickým usporiadaním vzťahov a zákonnou ochranou práv vlastníka veci podľa § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rovnako neobstojí tvrdenie, že navrhovateľ mal možnosť usporiadať si vzťahy výlučne do prevodu nehnuteľnosti, ktorý právny názor nemá oporu v zákone, keď navyše subjekt, na ktorý bol pozemok prevedený (právny nástupca odporkyne) bol osobou odlišnou od osoby, ktorá v rozhodnom období časť pozemku vo vlastníctve navrhovateľa užívala, a teda za rozhodné obdobie bola jednoznačne daná pasívna legitimácia odporkyne. Napokon čo sa týka namietaného fakturovania bezdôvodného obohatenia a nedostatočného preukázania nároku pri nezrovnalostiach medzi faktúrami a konečným výpočtom navrhovateľa súd dodáva, že predložené faktúry neboli z hľadiska rozhodovania súdu relevantné, nakoľko faktúra ako účtovný doklad sama o sebe nemá v konaní pred súdom výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu k obsahu zmluvného, resp. iného právneho záväzku, na základe ktorého bola vystavená; môže mať relevanciu vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky z hľadiska splatnosti nároku, čo však v danom prípade rovnako nemalo zásadný význam vzhľadom na uplatnenie príslušenstva až po podaní návrhu na súd, z ktorého dôvodu sa súd faktúrami, na ktoré poukazovala odporkyňa vo svojom vyjadrení nezaoberal, keďže boli pre rozhodnutie súdu irelevantné.

Podľa § 517 ods.1 a 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ odporkyňu na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzývala už pred podaním návrhu na súd, čo odporkyňa potvrdila vo svojom vyjadrení k návrhu, kde poukazovala

na podľa nej neopodstatnené a neštandardné vystavovanie faktúr. Z hľadiska omeškania však bola podstatná výzvy na plnenie, bez ohľadu na dôvodnosť na správnosť výpočtu požadovaného plnenia pred podaním návrhu na súd, o výške ktorého bolo rozhodnuté až končeným rozhodnutím vo veci samej. Pokiaľ si potom navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na súd, pričom k omeškaniu dlžníka došlo už pred podaním návrhu, súd jeho návrhu ako dôvodnému aj v tejto časti vyhovel.

Dĺžku patričnej lehoty na splnenie povinnosti uloženej týmto rozhodnutím súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. určil v súlade s návrhom na 3 odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo sa týka náhrady trov konania, súd o nich rozhodol po čiastočnom späťvzatí návrhu s prihliadnutím na celý predmet konania. V späťvzatej časti vzniklo odporkyni právo na plnú náhradu trov čo do späťvzatej hodnoty predmetu sporu, t.j. v časti 10.825,54 eur, s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., keďže mal súd za to, že navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania čo do tejto časti. Za zohľadnenia príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vzniklo odporkyni právo na náhradu trov konania spočívajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 634,12 eur (270,54 eur á 1 úkon za 2 úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava veci, 2/ písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu; 67,64 eur - 1. odmeny za odročené pojednávanie bez meritórneho prejednania dňa 16.10.2015 + 2 x režijný paušál á 8,41 eur + 1 x režijný paušál á 8,58 eur; za uplatnený úkon právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 04.11.2015 súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko na takéto podanie nebola vyzvaná, pričom v ňom neuviedla žiadne nové skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci, iba rozviedla už predchádzajúcu právnu argumentáciu, ktorú však súd ani neakceptoval, a teda trovy spojené s týmto úkonom nie je možné považovať za trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva odporkyne, na náhradu za ktorý má právo účastník konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.; trovy za meritórne pojednávanie vo veci konané dňa 22.01.2016 otvorené po vyhlásení uznesenia o čiastočnom zastavení konania už predstavovali trovy spojené so zostávajúcou časťou nároku, v ktorej časti sporu bol v plnom rozsahu úspešný navrhovateľ). V časti, v ktorej bolo po čiastočnom späťvzatí návrhu vyhovené vzniklo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na plnú náhradu trov konania navrhovateľovi, ktorého trovy po čiastočnom vrátení súdneho poplatku predstavovali sumu 18 eur, zodpovedajúcu hodnote súdneho poplatku pripadajúcu na zostávajúcu časť predmetu konania. S poukazom na uvedené teda po započítaní nároku na náhradu trov navrhovateľa, mu uložil uhradiť odporkyni ako celkovo úspešnejšej účastníčke sumu 616,12 eur (634,12 eur - 18 eur), na úhradu ktorej sumy súd zaviazal navrhovateľa v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne odporkyne (§ 149 O.s.p.), ktorá ich žiadala uhradiť na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.