Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_49P-4-2016.pdf
PDF · 76.75 KB
Case nature
Subarea
49P/4/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti: F. V. Š., nar. XX.X.XXXX a E. C. Š., U.. XX.XX.XXXX, deti rodičov: G.. G. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX R. a B.. H. Š., nar. X.X.XXXX, trvalo bytom Č. XX, XXX XX L., o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto predbežné opatrenie:
Otec je predbežne o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou F. V. Š., nar. XX.X.XXXX a maloletým E. C. Š., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny týždeň od soboty od 9:00 hod. do nedele do 19:00 hod., až do právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
Matka je p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom riadne a v určenom čase pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska maloletých detí.
II. Vo zvyšku súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 11.1.2016 žiadal otec o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd upraví styk otca s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od soboty od 9:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a každý párny týždeň od nedele od 17:00 hod. do utorka 8:00 hod., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň žiadal uložiť matke povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne a v určenom čase pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska maloletých detí.
Otec svoj návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti prebieha na tunajšom súde konanie o rozvod manželstva rodičov a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. V rozvodovom konaní existuje podstatný rozpor účastníkov o zverenie maloletých detí do starostlivosti rodičov. Obaja rodičia navrhujú, aby im boli deti zverené do osobnej starostlivosti. Do dnešného dňa nebolo predbežne rozhodnuté o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Nakoľko však došlo v poslednom období, v čase po podaní návrhu na rozvod manželstva, zo strany matky k opakovanému narušeniu práv otca a detí na vzájomný kontakt a to napriek snahe otca dohodnúť sa, existuje potreba nariadenia predbežného opatrenia v záujme zachovania vzťahu medzi otcom a jeho maloletými deťmi. Pred podaním návrhu na rozvod manželstva, obaja rodičia a deti žili v spoločnej domácnosti na C. XX H. R.. Otec pravidelne dochádzal za prácou do zahraničia, do ČR a cez víkendy, sviatky, dovolenky bol doma v predmetnom byte, kde sa podieľal na starostlivosti o deti a spoločne s matkou viedli spoločnú domácnosť. Otec sa snaží po podaní návrhu na rozvod vytvoriť harmonické spolužitie v spoločnej domácnosti, čo je marené zo strany matky. Matka začala využívať deti ako prostriedok nátlaku na otca, najmä tým, že mu neumožňuje žiaden styk s deťmi okrem telefonovania, telefonáty však matka počúva a neumožňuje deťom, aby sa pokojne porozprávali. Znemožňuje otcovi
prístup do spoločného bytu tak, že vymenila vstupné zámky na byte a nedala otcovi nové kľúče. Otec detí uhrádza všetky náklady na chod domácnosti, v ktorej žije matka s deťmi, platí nájomné, hypotéku, raz týždenne robí rodinný nákup, čím plní svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom. Túto skutočnosť potvrdila aj matka na pojednávaní dňa 30.11.2015. Maloleté deti sú silno citovo naviazané na otca, ktorý im poskytuje bezpodmienečnú lásku, otcovskú ochranu, citové zázemie a psychickú podporu, nakoľko zo strany matky sa im týchto nedostáva. Matka neprimerane zvyšuje hlas na deti, vyhráža sa im, že ich vyhodí na ulicu, že sa stanú z nich bezdomovci a budú musieť jesť odpadky z kontajnera. V čase pobytu otca v domácnosti takéto prejavy matky neboli možné, nakoľko ju vždy upozornil na nevhodnosť jej správania voči deťom. To už v súčasnej dobe nie je možné. Matka ignoruje najlepší záujem detí a vlastné negatívne emócie voči otcovi rieši aj tým, že otcovi neumožňuje pravidelný kontakt s deťmi. Otec sa opakovane snažil navrhnúť matke, aby mu bolo umožnené stretávať sa s vlastnými deťmi aspoň v minimálnom rozsahu do času, kým súd právoplatne rozhodne o rozvode. Konanie matky okrem iného bráni vytvoreniu rovnocenného vzťahu otca k ich spoločným deťom. Je právom detí, aby im bola poskytnutá starostlivosť aj druhým rodičom. Otec sa podieľal na výchove od ich narodenia. Svoje deti miluje a chce byť súčasťou ich života. Kým matka neodviedla deti zo spoločnej domácnosti v Česku na Slovensko, boli deti v otcovej starostlivosti denne. Dcéru vozil do školy a zo školy výhradne otec. Cez víkendy im otec robil voľnočasový program. Brával ich na rodinné nákupy, ktoré zabezpečoval. Otec sa výchove detí venoval aj cez pracovné dni. Vzhľadom na uvedené, keďže existuje reálne nebezpečenstvo, že vzťah detí a otca bude v dôsledku konania matky vážne narušený, čo nie je v záujme maloletých detí, je potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania tak, aby bol zabezpečený pravidelný kontakt otca s maloletými deťmi aspoň v minimálnom rozsahu.
Uznesením č. k. 49P/276/2015-23 zo dňa 14.12.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým predbežne umiestnil maloleté deti do starostlivosti matky a uložil otcovi predbežne prispievať na výživu maloletých detí na každé sumou 100,- €.
Uznesením č. k. 49P/288/2015-20 zo dňa 21.12.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým predbežne zakázal otcovi vycestovať s maloletými deťmi do Českej republiky.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je dôvodná obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. l O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Súd preskúmal návrh na nariadenie predbežného opatrenia a dospel k záveru, že návrh otca je čiastočne dôvodný.
Predbežné opatrenie má zabezpečovací a preventívny charakter a jeho účelom je rýchla, okamžitá, nevyhnutná a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania. Základnou zákonnou podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia je skutočnosť, že navrhovateľ preukáže uplatňovaný nárok a odôvodnenie že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa je taká naliehavá, že existuje potreba, aby súd pomery účastníkov dočasne upravil, resp. existuje obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený.
Súd má za osvedčené, že maloleté deti v súčasnosti už asi dva roky žijú s matkou v Bratislave. Otec maloletých detí žije a pracuje v Českej republike. Maloleté deti boli predbežným opatrením predbežne umiestnené do starostlivosti matky, pričom ďalším predbežným opatrením bolo otcovi zakázané vycestovať s maloletými deťmi do Českej republiky. Matka otcovi podľa jeho tvrdení styk s deťmi neumožňuje.
S prihliadnutím na vyššie uvedené má súd za to, že v danom prípade, existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tak, aby bol predbežne umožnený styk otca s maloletými deťmi. V súčasnosti nie je styk otca s deťmi nijako upravený, pričom matka otcovi styk neumožňuje. Súd má za to, že každý z rodičov, ktorí spolu nežijú, má právo a povinnosť podieľať sa na výchove spoločného dieťaťa. Nie je žiaduce, aby z dôvodu konfliktov medzi rodičmi došlo k zamedzeniu kontaktov jedného z rodičov s deťmi a tým k narušeniu ich vzťahu, čo s prihliadnutím na pomerne nízky vek detí reálne hrozí. Maloleté deti majú právo na styk a starostlivosť zo strany oboch svojich rodičov.
Vzhľadom na to, že súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, môže upraviť styk iba v nevyhnutnej miere. Návrhu otca preto mohol vyhovieť len čiastočne a upravil styk otca s deťmi každý nepárny týždeň od soboty od 9:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a zamietol návrh otca v časti styku navrhovaného každý párny týždeň od nedele od 17:00 hod. do utorka 8:00 hod.
Súd na tomto mieste podotýka, že hoci predbežne umožnil otcovi styk s maloletými v čase, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, uvedené nemá vplyv na predbežný zákaz uložený otcovi vycestovať s maloletými deťmi do Českej republiky. Otec teda v čase, kedy je oprávnený stýkať s maloletými deťmi, ani mimo tohto času, nie je oprávnený vycestovať s maloletými deťmi do Českej republiky.
Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov, nakoľko sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, rozhodol súd tak, ako je vo výroku tohto uznesenia uvedené.
O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sa možno odvolať do 15 dní od jeho doručenia na podpísaný súd v troch vyhotoveniach.
Vykonateľnosť uznesenia nastáva dňom jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.