Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cb-66-2012.pdf
PDF · 91.32 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/66/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V. súd Z. v konaní pred sudkyňou S.. K. T. v právnej veci žalobcu: C. silnic a dálnic ČR, so sídlom Na N. XXX/XX, N., ČR, X. XX XXX XXX, zast.: F. N., s.r.o., so sídlom Z. 4, D., konajúca doc. S.. D. F., N.., proti žalovanému: O. spol. s r.o., so sídlom D. XX, Z., X. XX XXX XXX, zast. advokátom: K.. S. J., so sídlom R.. slobody XX, D., o zaplatenie XX,XX eur s prísl., takto
rozhodol:
U. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
U. je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume XX,XX eur a iných trov konania v sume XX,XX eur splnomocnenkyni žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
U. tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia E. parlamentu a W. (ES) č. XXX/XXXX z XX.X.XXXX, ktorým sa ustanovuje E. konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia a náhradu trov konania.
A., že žalovaný používal spoplatnené pozemné komunikácie cestnými motorovými vozidlami s registračnými značkami: Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z. s tým, že svoju povinnosť úhrady počnúc dňom XX.XX.M. a končiac dňom XX.X.M. niekoľkokrát porušil, keď na základe vlastnej vôle a slobodného rozhodnutia prešiel niekoľkými mýtnymi bodmi, bez toho, aby mýtne uhradil. U. vyzval žalovaného k zaplateniu dlžného mýta vo výške XX,XX eur v súlade s rozpisom nedoplatkov a stanovil mu za účelom zaplatenia náhradnú lehotu do XX.X.M., žalovaný však svoj dlh nesplnil a dlžnú sumu nezaplatil. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca súdu rozpis nedoplatkov dlžného mýta žalovaného za sporné obdobie a výzvu k úhrade nedoplatku na mýtnom adresovanú žalovanému zo dňa XX.X.M..
U. s podaným návrhom nesúhlasil. R., že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní nie je splatná a právo žalobcu nepožíva právnu ochranu, a to z dôvodu, že žalobca v tomto konaní uplatňuje právo na zaplatenie nedoplatkov na mýtnom, ktoré neboli žalovanému riadne vyúčtované žiadnou faktúrou ani iným daňovým dokladom. N., že žalobcovo právo na zaplatenie uplatnenej sumy, môže byť dané. O. ak si žalobca neplní svoje povinnosti a žalovanému mýtne riadne nevyúčtoval faktúrou, preto by nemal byť žalovaný ani v omeškaní. J. žalobcu považoval za konanie, ktoré je vo vážnom rozpore s poctivým obchodným stykom, ktoré konanie nepožíva právnu ochranu.
K podanému vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že C. žalobcu vo svojich ustanoveniach týkajúcich sa platobných podmienok pamätajú len na štandardné situácie, kedy je mýtne riadne a úplne vyúčtované
v prvom možnom termíne, pričom v prejednávanej veci boli proti žalovanému uplatnené nároky z nezaplateného mýtneho, ktorého existencia bola zistená až s určitým časovým odstupom, čo je situácia, ktorá neodporuje žiadnemu právnemu predpisu, avšak nie je výslovne riešená ani vo C., a preto pri riešení takejto situácie je potrebné postupovať „vedľa“ C. a riadiť sa aj V. zákonníkom, a najmä zákonom č. XXX/XXXX Sb. o majetku F. republiky a jej vystupovaní v právnych vzťahoch, a to konkrétne podľa ust. § 54 ods. X a § 14 ods. X tohto zákona, v zmysle ktorých je žalobca povinný vymáhať akékoľvek nedoplatky vzniknuté nesplnením mýtnej povinnosti, pričom v prípade kolízie zmluvného ustanovenia s povinnosťami vyplývajúcimi z citovaného zákona je zásadne nutné uprednostniť zákon (§ 2 ods. X). V tejto súvislosti potom žalobca dôvodil, že je pôsobnosť C., kde je upravená povinnosť prevádzkovateľa mýtneho systému vyúčtovať mýtne do troch mesiacov od chvíle vzniku, vylúčená a žalobca sa musí riadiť citovaným zákonom. V. toho poukázal, že žalovaný nepoprel uplatnenú pohľadávku.
T. súd rozsudkom č. k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia, zároveň rozhodol o náhrade trov konania. N. tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný ako aj žalobca proti výroku o náhrade trov konania. J. súd v T. uznesením č. k. XXCob/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav s tým, že je potrebné sa vysporiadať s otázkou splatnosti v prípade absencie riadneho vyúčtovania.
I. vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom žalobcu, vyjadrením žalovaného, listinnými dôkazmi, najmä rozpisom nedoplatkov dlžného mýta, výzvou k úhrade nedoplatku, ako aj s obsahom celého spisu, keď pojednával v neprítomnosti účastníkov konania v súlade s ust. § 101 ods. X O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:
I. základom uplatneného nároku je tvrdené užívanie spoplatnených pozemných komunikácií v F. republike cestnými motorovými vozidlami žalovaného s registračnými číslami: Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z., Z.. U. mal porušiť svoju povinnosť úhrady počnúc dňom XX.XX.M.- XX.X.M., v dôsledku čoho vzniklo právo žalobcu v zmysle ust. § 22e zákona č. XXX/XXXX Sb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „U.“). U. sa domáhal zaplatenia tvrdenej dlžnej sumy na základe výzvy k úhrade nedoplatku obsahujúcej vyčíslenie dlžnej sumy zo dňa XX.X.M. zaslanej žalovanému. U. namietal, že ide o nedoplatky za mýtne, ktoré nebolo riadne a včas vyúčtované; uplatnené po veľmi dlhom období, napr. z roku M., čím je sťažená dôkazná situácia a možnosť vyjadrenia sa k uplatneným nárokom. N. jeho názoru, v danej veci nie je možné vylúčiť danosť práva žalobcu na zaplatenie sumy, je však otázna splatnosť, vzhľadom na neexistenciu riadneho vyúčtovania a vinou žalobcu sa žalovaný nevie vyjadriť k otázke možného premlčania nárokov. U. riadne platí vystavené faktúry (v zmysle C.) a keďže ohľadne spornej sumy k takémuto vyúčtovaniu nedošlo, pohľadávka nemôže byť splatná. J. žalobcu považuje v závažnom rozpore s poctivým obchodným stykom, nepožívajúce právnu ochranu.
V konaní nie je sporná dôvodnosť aplikácie právnych predpisov F. republiky.
N. ust. § 22 ods. X zákona č. XX/XXXX Sb. o pozemních komunikacích v znení účinnom do XX.X.XXXX (ďalej len U.) užití zpoplatněné pozemní komunikace silničním motorovým vozidlem nejméně se čtyřmi koly, jehož největší povolená hmotnost činí nejméně XX tun, nebo jízdní soupravou, jejíž největší povolená hmotnost činí nejméně XX tun (dále jen "vozidlo v systému elektronického mýtného"), podléhá úhradě mýtného.
N. ust. § X2 ods. 2 U. výše mýtného se zjišťuje pomocí systému elektronického mýtného, jehož součástí je elektronické palubní zařízení schválené podle zvláštního zákona, kterým musí být vybaveno vozidlo v systému elektronického mýtného (dále jen "elektronické zařízení"). E. zařízení je nepřenositelné a jeho užití je vázáno na konkrétní vozidlo zaevidované v systému elektronického mýtného. C. mýtného se stanoví součinem sazby mýtného a ujeté vzdálenosti po zpoplatněné pozemní komunikaci.
N. ust. § 22 ods. X U. výši sazeb mýtného stanoví prováděcí právní předpis. N. ust. § 22a ods. X U. provoz systému elektronického mýtného a výběr mýtného zajišťuje K. dopravy. K. dopravy může pověřit provozem systému elektronického mýtného a výběrem mýtného organizaci zřízenou K. dopravy (dále jen "provozovatel systému elektronického mýtného") na základě souhlasu vlády.
N. ust. § 22a ods. X U. systém elektronického mýtného musí splňovat tyto základní podmínky: a) musí umožnit snadnou propojitelnost se systémy elektronického mýtného v rámci E. společenství (dále jen "interoperabilita"), v souladu s příslušným předpisem E. společenství, b) jeho zavedení nesmí diskriminovat tuzemské uživatele ani uživatele z jiných členských států E. společenství.
N. ust. § 22a ods. X U. technické podmínky systému elektronického mýtného stanoví prováděcí právní předpis.
N. ust. § 22b ods. X písm. d) U. provozovatel systému elektronického mýtného je povinen zajistit výběr mýtného od provozovatele vozidla v systému elektronického mýtného nebo od jím zmocněné osoby.
Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že žalobca mal oprávnenie požadovať od žalovaného ako prevádzkovateľa vozidla úhradu mýtneho a na druhej strane vznikla prevádzkovateľovi vozidla povinnosť mýtne zaplatiť. B. povinnosť vzniká zo zákona na základe použitia spoplatnenej cesty a v prípade, že nie je uhradené mýto, prevádzkovateľ vozidla je v omeškaní. U. teda mal možnosť vstúpiť do vymáhania neuhradeného mýta. V čase vzniku povinnosti žalovaného uhradiť mýto ustanovenie § 22e citovaného zákona ešte neexistovalo, a preto úhrada mýtneho nezávisela od výzvy prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho. V čase vzniku povinnosti žalovaného uhradiť mýto neexistovalo ani ustanovenie § 22i citovaného zákona.
V zmysle ust. § X20 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
B. § X20 ods. 1 veta prvá O.s.p. výslovne uvádza, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. X. pri zhromažďovaní dôkazov je zásadne na účastníkoch konania a účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. U. určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. A. toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu) je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v rozhodnom období vyššie označenými motorovými vozidlami využil na prejazd spoplatnené pozemné komunikácie na území F. republiky, za prejazd ktorých mu vznikla zákonná povinnosť zaplatiť mýtne. U. si však svoju zákonnú povinnosť nesplnil, a to ani na základe následnej výzvy žalobcu, v konaní nepreukázal opak tvrdení žalobcu, keď v zásade dôvodnosť návrhu nepopieral, a preto súd návrhu vyhovel. J. žalovaný dlžné mýtne nezaplatil žalobcovi riadne a včas, pričom žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu dlžného mýta v náhradnej lehote splatnosti do XX.X.M., z ktorého dôvodu nasledujúci deň sa tento záväzok stal splatným. Z týchto dôvodov súd potom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7% ročne od XX.X.XXXX až do zaplatenia.
K argumentácii žalovaného, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie mýtneho nie je doposiaľ splatná, pretože nebola žalovanému riadne (podľa C.) vyúčtovaná, súd uvádza, že povinnosť užívateľa spoplatnenej pozemnej komunikácie cestným motorovým vozidlom najmenej so štyrmi kolesami, ktorého najväčšia povolená hmotnosť je najmenej XX ton, alebo jazdnou súpravou, ktorej najväčšia povolená hmotnosť je najmenej XX ton, zaplatiť mýtne vzniká zo zákona použitím takejto komunikácie (§ 22 U.), a nie až vyúčtovaním mýtneho. K námietke žalovaného, že právu žalobcu uplatnenému v tomto konaní nie je možné poskytnúť právnu ochranu z dôvodu, že jeho konanie, ktorým si voči žalovanému uplatňuje právo na zaplatenie mýtneho s veľkým časovým odstupom od jeho vzniku, je vo vážnom rozpore s poctivým obchodným stykom, pretože sa jeho zavinením žalovaný dostal do právnej neistoty a má značne sťaženú dôkaznú situáciu, súd uvádza, že zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad, či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. X. o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Sú právne relevantné pri výkone práva, kde sú kritériom právnej ochrany
výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore s takýmito zásadami, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenia zákona, nepožíva právnu ochranu. T. spôsobom sa postihuje aj tzv. šikanózny výkon práva, o ktorý podľa ustálenej súdnej praxe či už súdov ČR, alebo súdov SR, ide vtedy, ak účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Na takomto výkone práva nie je žiaden záujem. C. výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený. T. zásady ochraňujú najmä dobromyseľnosť účastníka zmluvných vzťahov. O. už bolo uvedené vyššie, povinnosť zaplatiť mýtne vznikla žalovanému zo zákona už samotným použitím spoplatnenej komunikácie (o ktorej povinnosti musel žalovaný vedieť už v čase, keď k tomu jeho vozidlami došlo), pričom žalovaný ako dopravca je povinný vykonávať svoju podnikateľskú činnosť s odbornou starostlivosťou a profesionalitou a bez akejkoľvek pochybnosti by mal byť spôsobilý si výšku mýtneho vypočítať aj sám. Z týchto dôvodov argumentácia odporcu o jeho právnej neistote majúcej za následok vážny rozpor so zásadami poctivého obchodného styku neobstojí. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalovaným vytýkané nedostatky v činnosti žalobcu, nie je možné považovať za odporujúce všeobecne uznávaným zásadám poctivého obchodného styku.
N. ust. § X42 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
N. ust. § 150 ods. X O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
M. takejto zákonnej úpravy je eliminovanie trov právneho zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach, ktoré má nútiť veriteľa a splnomocneného zástupcu k hospodárnosti, a to za splnenia dvoch zákonom ustanovených podmienok pre takýto postup, z ktorých prvou je práve povaha sporu (teda okolnosť, že tu ide o drobný spor) a druhou, že trovy konania (rozumej trovy, ktorých náhrada sa požaduje a zásadne i má prisúdiť) sú neprimerané voči pohľadávke. R. totiž pripustiť, aby sa súdne konanie viedlo nie kvôli veci samej, ale kvôli čiastke, ktorá môže byť priznaná na náhrade trov konania.
U. ako účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech, vzniklo v zmysle ust. § X42 ods. 1 O.s.p. právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalovanému. M. žalobcovi súd priznal náhradu iných trov konania v sume XX,XX eur za zaplatený súdny poplatok za návrh. V časti trov právneho zastúpenia dospel súd k záveru, že tieto sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, pričom neprimeranosťou sa rozumie nielen zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale aj vznik trov konania vo vzťahu k jednoduchosti sporu (rozhodnutie NS SR sp. zn. XMCdo/X/XXXX). I. nespochybňuje právo účastníka konania na zastúpenie advokátom (§ 25 V.), na druhej strane po zistení, že ide o vec typovo jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov dochádza vzorovým návrhom (majúcim charakter formulára), v ktorom sa menia len identifikačné údaje žalovaného a výška dlhu, považuje súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom za primerané len v rozsahu jednej polovice žalobcom uplatnených, t. j. v sume XX,XX eur, zohľadniac tiež skutočnosť, že žalobca je subjektom, ktorého predmetom činnosti je prevádzkovanie systému elektronického mýta a výber mýtneho, vrátane jeho vymáhania, a na tieto účely by bolo efektívnejšie, aby bol vybavený aj odborným aparátom potrebným k plneniu jeho úloh. Ak takýmto aparátom vybavený nie je a súdnym vymáhaním mýtneho poveruje advokátsku kanceláriu, je potrebné zachovať istú proporcionalitu medzi vymáhanou pohľadávkou a nákladmi na jej vymoženie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.