Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_11Er-1303-2011.pdf
PDF · 78.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/1303/2011
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, pobočka Dunajská Streda so sídlom Hlavná 32, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: K.. N.J. K., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXXX/XX, XXX XX O. N., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Petr Krušina, Exekútorský úrad so sídlom Lazaretská 4, 811 08 Bratislava, pod spis. značkou EX 718/2011, o vymoženie uloženej povinnosti 430,25 s príslušenstvom, o námietkach povinného proti exekúcii, o námietkach povinného proti ďalším trovám exekúcie, o návrhu povinného na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie o d m i e t a.
Súd námietky povinného proti exekúcii o d m i e t a.
Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.11.2011 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - Výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 04.05.2011 č. 1102155413. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.06.2011. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal tunajší súd dňa 14.12.2011 pod č.k. 11Er/1303/2011-6 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Dňa 24.01.2014 súdny exekútor postúpil súdu podanie povinného označené ako žiadosť na povolenie odkladu exekúcie do doby vydokladovania a spresnenia sporných častí exekúcie alebo schválenie návrhu splátok k reálnym pohľadávkam oprávneného na základe dohody a zmieru, pričom povinný obsah svojho podania rozdelil na viaceré časti týkajúce sa: námietok proti exekúcii a ďalším trovám exekúcie, žiadosť o povolenie odkladu exekúcie do doby vydokladovania a spresnenia sporných častí exekúcie a návrh na schválenie splátok k reálnym pohľadávkam oprávneného na základe zmieru. Súdny exekútor súčasne k podaniu povinného priložil obálku ako aj fotokópiu upovedomenia o ďalších trovách exekúcie a doručenky. Z predložených dokladov bolo zistené, že súdny exekútor dňa 12.12.2013 vydal vo veci upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, ktoré doručil povinnému dňa 02.01.2014. V predmetnom upovedomení bol povinný náležite poučený o možnosti vzniesť proti ďalším trovám exekúcie námietky u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia predmetného upovedomenia. Námietky proti ďalším trovám exekúcie boli podané na poštovú prepravu dňa 18.01.2014, t. j. po zákonom stanovenej lehote.
Súd zaslal podanie povinného na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený dňa 22.10.2014 doručil na tunajší súd vyjadrenie, v ktorom uviedol, že námietky povinného považuje za neopodstatnené, nakoľko povinný
pohľadávku uhradil v plnom rozsahu dňa 22.07.2014 (teda po začatí exekučného konania). Súd vyzval povinného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril, či vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávku oprávneného uhradil v plnom rozsahu dňa 27.07.2014 aj naďalej trvá na podaných námietkach a návrhu na odklad exekúcie. Súd zaslal povinnému dňa 26.11.2015 výzvu opätovne s urgenciou. Nakoľko sa povinný k výzve súdu do dnešného dňa nevyjadril, súd rozhodol o podaných námietkach a návrhu na odklad exekúcie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník konania námietky do 14 dní od doručenia upovedomenia podľa odseku 1. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Za účelom rozhodnutia o námietkach povinného vykonal súd dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a zistil, že povinný nepodal námietky proti ďalším trovám exekúcie v zákonnej lehote, t. j. do 14 dní od doručenia upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Upovedomenie o ďalších trovách exekúcie zo dňa 12.12.2013 bolo povinnému doručené dňa 02.01.2014. Tento dátum doručenia je uvedený na fotokópii doručenky, ktorú súdu zaslal súdny exekútor. Povinný podal dňa 18.01.2014 na poštovú prepravu námietky proti ďalším trovám exekúcie, t. j. po zákonom stanovenej lehote. V zmysle správneho poučenia súdneho exekútora uvedeného v Upovedomení o ďalších trovách exekúcie môže účastník exekučného konania podať proti ďalším trovám exekúcie námietky u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia tohto upovedomenia. Z uvedeného vyplýva, že lehota, ktorá uplynula medzi doručením upovedomenia o ďalších trovách exekúcie (02.01.2014), do podania námietok proti ďalším trovám exekúcie (18.01.2014) je teda dlhšia ako 14 dní. V danom prípade lehota na podanie námietok proti ďalším trovám exekúcie začala plynúť dňa 03.01.2014, a koniec lehoty na vznesenie námietok proti ďalším trovám exekúcie pripadol na deň 16.01.2014.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie ako oneskorené odmietol.
Povinný vo svojom podaní uviedol, že podáva námietky aj proti samotnej exekúcii a žiadal súd o určenie reálnej sumy tak pohľadávky oprávneného ako aj sumy trov exekúcie. Nakoľko povinný podal námietky proti ďalším trovám exekúcie oneskorene súd sa touto časťou podania povinného nezaoberal. Pokiaľ ide o námietky povinného proti samotnej exekúcii, súd na tomto mieste konštatuje, že povinný je v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený vzniesť u súdneho exekútora do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii. Povinný v tomto konaní vzniesol túto námietku až po doručení upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu ani v tomto prípade nebola zachovaná zákonná lehota na podanie námietok proti exekúcii, ktoré sa podávajú do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a nie až po dourčení upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Súd na tomto mieste uvádza, že dôvodom vyhovenia námietok povinného nie je skutočnosť, že
povinný uhradil vymáhanú istinu po začatí exekučného konania teda po doručení návrhu oprávneného na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j. po 21.11.2011.
Pokiaľ ide o návrh povinného na odklad exekúcie, povinný vo svojom podaní žiadal súd o povolenie odkladu exekúcie do doby vydokladovania a spresnenia sporných častí exekúcie. Povinný žiadal súd, aby bola exekúcia zastavená vo vzťahu k vymáhanému príslušenstvu pohľadávky oprávneného ako aj vo vzťahu k vymáhaným trovám exekúcie súdneho exekútora, nakoľko sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcie mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky.
Podľa § 56 ods.1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Súd pri rozhodovaní o návrhu na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku zohľadňuje postavenie povinného, teda či je toto jeho postavenie prechodné a možno očakávať zmenu tohto postavenia a skutočnosť, či sa v tomto postavení ocitol bez svojej viny. Súd ďalej skúma, či by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov rodiny zvlášť nepriaznivé následky. S určitým nadhľadom by sa dalo povedať, že každá exekúcia má pre povinného nepriaznivé následky, keďže ide o postihnutie príjmov či majetku. Zákon tu však predpokladá zvlášť nepriaznivé následky. Zároveň sa skúma, či by nebol oprávnený odkladom exekúcie vážne poškodený. Predpokladom povolenia odkladu exekúcie je kumulatívne (súčasné) splnenie všetkých uvedených podmienok. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie naplnenia podmienok povolenia odkladu. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predložil.
Z uvedeného vyplýva, že povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: povinný je fyzickou osobou, povinný o odklad exekúcie požiadal, povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladá exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne, oprávnený by nebol odkladom exekúcie poškodený (uznesenie ÚS SR II ÚS 1/09-29). Pokiaľ ide o podmienku, že sa povinný bez svojej viny ocitol v takej situácii, že by neodkladný výkon exekúcie mal zvlášť nepriaznivé následky pre neho a jeho rodinu, povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa ocitol v takejto situácii a to bez svojej viny, a preto súd uvedenú podmienku nepovažuje za splnenú.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie ako nedôvodný zamietol, nakoľko povinný nepreukázal splnenie podmienok uvedených v § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré by odklad exekúcie odôvodňovali.
Pokiaľ ide o podanie povinného označené ako návrh na schválenie splátok k reálnym pohľadávkam oprávneného na základe zmieru, povinný vo svojom podaní uviedol kde pracuje, a že z jeho mzdy sú vykonávané zrážky od niekoľkých oprávnených. Súd na tomto mieste konštatuje, že v exekučnom konaní je možné uzatvoriť len dohodu o postupnom splácaní pohľadávky. Pričom o tejto dohode súd nerozhoduje. Z vyjadrenia súdneho exekútora vyplýva, že povinný od roku 2011 ani raz neprejavil vôľu danú situáciu riešiť a dlh splácať. Pokiaľ povinný chce uzavrieť dohodu o postupnom splácaní pohľadávky má sa obrátiť na súdneho exekútora a nie na exekučný súd.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku, ktorým súd odmietol námietky proti exekúcii a námietky proti ďalším trovám exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podaním odvolania sa rozhodnutie zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti výroku, ktorým súd zamietol odklad je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podaním odvolania sa rozhodnutie zrušuje a vo veci opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 3 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).