Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/241/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci navrhovateľa: T.. T. L., G.. XX.XX.XXXX, K. G. G.. XXXX/X, XXX XX V. A., právne zastúpený: JUDr. Peter Kubík, advokát s.r.o., Advokátska kancelária Korzo Bélu Bartóka 345/12, 929 01 Dunajská Streda, proti odporkyni: M. K., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXXX/XX, XXX XX V.Á. A., právne zastúpená advokátom: JUDr. Marian Zányi, Advokátska kancelária Alžbetínske nám. č. 2, 929 01 Dunajská Streda o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia 494,34 € a na trovách znaleckého dokazovania 150,-€ právnemu zástupcovi odporkyne , do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť na trovách štátu 75,05 € na účet Okresného súdu Dunajská Streda, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom zo dňa 21.10.2011 sa domáhal na tunajšom súde od odporkyne určenia , že byt č. XX na T..poschodí trojposchodového obytného domu , súp.č. XXXX, vchod XX na ulici K. V. A., ktorý je postavený na pozemkoch registra C, parc.č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2 , parc.č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2, parc.č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a parc.č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2 , zapísaný na LV č. XXXX, vedený Správou katastra Dunajská Streda, katastrálne územie Dunajská Streda bo ku dňu smrti L. L. , J. XX.XX.XXXX jeho vlastníctvom. Navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že poručiteľ Ladislav Lengyel a odporkyňa žili spolu v jednej domácnosti približne od roku 1992 až do roku 2007. Potom sa odporkyňa rozišla s poručiteľom a odsťahovala sa od neho. Poručiteľ a odporkyňa svoje spolužitie neobnovili ani neskôr, keď sa odporkyňa dozvedela, že poručiteľ trpí rakovinou ktorej chorobe nakoniec aj podľahol v auguste roku 2011. Odporkyňa sa o poručiteľa od ich rozchodu vôbec nestarala a o jeho zdravotný stav sa nezaujímala. Byt bol zapísaný v katastri nehnuteľností na odporkyňu v roku 2000 na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predchádzajúcou vlastníčkou bytu M. Z.. Kúpnu cenu za byt však neplatila odporkyňa ale poručiteľ. Taktiež pri uzatvorení kúpnej zmluvy celý čas predávajúci rokoval s poručiteľom ako kupujúcim. Poručiteľ od roku 2000 užíval predmetný byt najprv spolu s odporkyňou, následne v posledných rokoch sám. Uhrádzal všetky plnenia súvisiace s užívaním predmetného bytu s ktorým nakladal ako vlastným. K bytu mal kľúče aj navrhovateľ. Po smrti poručiteľa však odporkyňa zámok na vchodových dverách bytu vymenila.

Navrhovateľ poukázal na § 34 a na to, že z okolností opísaných vyššie vyplýva, že vôľa konajúcich osôb pri uskutočnení právneho úkonu uzavretia kúpnej zmluvy ku ktorej predmetom bol byt, nesmerovala k tomu, aby odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k bytu ale aby vlastníkom bytu sa stal poručiteľ. Táto skutočnosť bola známa aj odporkyni. Z dôvodov, ktoré navrhovateľovi v súčasnosti nie sú známe, ako výlučný vlastník bytu bola napriek tomu v katastri nehnuteľnosti uvedená odporkyňa. Vychádzajúc zo skutočnej a vážnej vôle poručiteľa a účastníkov kúpnej zmluvy ktorý navonok má náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov , platná kúpna zmluva mala byť uzavretá medzi predávajúcim a poručiteľom ktorý sa stal tým pádom vlastníkom bytu. Navrhovateľ opierajúc sa o vyššie uvedené tvrdí, že vlastníkom bytu nie je odporkyňa ale bol ku dňu svojej smrti poručiteľ. Preto byt patrí do dedičstva po poručiteľovi s poukazom na § 460 OZ. Navrhovateľ poukazuje na to, že má naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.c) O.s.p. na vedení tohto súdneho sporu, pretože inak sa nemôže domôcť určenia predmetu a rozsahu dedičstva po poručiteľovi. Odporkyňa návrh v celom rozsahu žiadala zamietnuť. Tak, ako je v návrhu uvedené, odporkyňa nadobudla byt na základe kúpnej zmluvy ktorá spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a teda je platná a účinná. Navrhovateľov argument ktorým sa pokúša napadnúť platnosť prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy je, že kúpna zmluva nezodpovedá vôli strán a že mala byť uzavretá v prospech poručiteľa namiesto odporkyne. Na preukázanie vyššie uvedeného však navrhovateľ nepredložil absolútne žiadny dôkaz. Navrhovateľ do žaloby uviedol len tvrdenia, že s predávajúcimi jednal o kúpe bytu poručiteľ, že kúpnu cenu zaplatil za byt poručiteľ a že poručiteľ sa správal ako vlastník bytu. Odhliadnuc od skutočnosti, že vyššie uvedené tvrdenia nemajú v zmysle platnej právnej úpravy absolútne žiadny vplyv na platnosť zmluvy a na preukázanie úmyslu strán zmluvy, možno konštatovať , že uvedené tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Je síce pravdou, že poručiteľ bol ako partner odporkyne účastný na rokovaniach o kúpe bytu, avšak zmluvným stranám bolo vždy zrejmé, že výlučnou vlastníčkou bytu sa má stať odporkyňa. Poručiteľ bol s uvedenou skutočnosťou oboznámený a bolo jeho vôľou, aby sa odporkyňa stala výlučne vlastníčkou bytu. Jedným z dôvodov uvedeného bola aj skutočnosť, že poručiteľ sa chcel vyhnúť práve skutočnostiam, aby bol byt v budúcnosti predmetom dedenia jeho zákonných dedičov a aby výlučným vlastníkom bytu zostala odporkyňa. Rovnako nie je pravdou, že poručiteľ uhradil kúpnu cenu za byt z vlastných peňazí. Peňažné prostriedky na kúpu bytu zadovážila v prevažnej časti odporkyňa. V časti išlo o spoločné peňažné prostriedky vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa s poručiteľom dlhodobo spoločne žila a teda disponovali spoločne aj časťou peňažných prostriedkov. Uvedená skutočnosť však takisto nemá v zmysle platnej právnej úpravy absolútne žiadny vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, prípadne na úmysel jej zmluvných strán. Vôľa zmluvných strán kúpnej zmluvy je jednoznačná, preukázaná tým, že zmluvné strany na kúpnu zmluvu vlastnoručne pripojili svoje podpisy, čím výslovným písomným prejavom prezentovali voči sebe a voči všetkým tretím osobám svoju vôľu a úmysel byť takouto zmluvou viazaný. Odporkyňa zároveň poukázala na to, že dokonca časť kúpnej zmluvy - identifikácia kupujúceho ( odporkyne ) uvedená na kúpnej zmluve perom bola vyplnená ručne, čím možno jednoznačne preukázať aj jeho vôľu a vedomosť, aby sa výlučným vlastníkom bytu stala odporkyňa. Odporkyňa poukázala na to, že s poručiteľom žili v jednej domácnosti približne v rokoch 1992 až 2007 a následne sa rozišli. Aj napriek uvedenému sa odporkyňa s poručiteľom dohodla, že byt môže dočasne užívať a zostať v ňom bývať. Uvedené vyplývalo zo skutočnosti, že odporkyňa pracovala v tej dobe v Bratislave a z toho dôvodu bola nútená hľadať si ubytovanie pri svojom pracovisku a tiež zo skutočnosti, že poručiteľ sa v tom čase stretával s inou ženou o čom mala odporkyňa vedomosť a nechcela byť tohto žiadnym spôsobom účinná. Odporkyňa aj napriek tomu, že sa živila sama a živila tiež svoje dcéry, v tom čase študentky, hradila v plnej miere aj všetky náklady spojené s užívaním bytu a to neskôr aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa dozvedela o zlom zdravotnom stave poručiteľa. Nie je pravdivá ani skutočnosť uvedená v žalobe, že odporkyňa sa o poručiteľa nezaujímala, práve naopak aj napriek nie veľmi dobrej finančnej situácii hradila všetky náklady spojené s užívaním bytu poručiteľom. Rovnako nie je pravdivé tiež tvrdenie navrhovateľa, že poručiteľ sa počas užívania bytu správal ako jeho vlastník a uhrádzal náklady spojené s jeho užívaním. Za účelom preukázania vyššie uvedených úhrad odporkyne za služby spojené s užívaním bytu predložila v prílohe niektoré zo šekov ktoré odporkyňa v relevantnom období postupne uhrádzala. Navrhovateľ vo svojej žalobe uvádza, že vzhľadom na správanie sa poručiteľ vo vzťahu k bytu možno teoreticky prišlo aj k jeho vydržaniu. Počas celej doby od kúpy bytu bolo tak odporkyni ako aj poručiteľovi zrejmé, že vlastníkom bytu je výlučne odporkyňa. Vyplýva to minimálne z tej skutočnosti, že poručiteľ bol účastný na rokovaniach o kúpe bytu , vedel a bolo aj jeho vôľou, aby vlastníkom bytu bola výlučne odporkyňa. Poručiteľ teda nemohol byť v žiadnom momente jeho dobromyseľným užívateľom a teda vlastnícke právo k bytu nemohol ani vydržať.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka B. Z. - manžela predávajúcej sporného bytu, P. K. - syna odporkyne , oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä LV č. XXXX pre katastrálne územie Dunajská Streda, obec Dunajská Streda, okres Dunajská Streda, spisom Okresného úradu v V. A., katastrálny odbor Z. XXXX/XX-X, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom grafológom Mgr. Danielou Novosádovou a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Navrhovateľ je synom nebohého poručiteľa L. L.a, ktorý J. XX.XX.XXXX a v osobe odporkyne sa jedná o jeho družku. Tak ako to vyplýva z prednesu oboch účastníkov , poručiteľ a odporkyňa žili spolu v jednej domácnosti približne od roku 1992 až do roku 2007. Odporkyňa poukázala na to, že jej vzťah s otcom navrhovateľa trval aj po roku 2009, hoci nežili spolu ako druh a družka ale boli veľmi dobrými priateľmi. Vzhľadom na to, že v tomto období pracovala v Bratislave a obe jej dcéry študovali v Bratislave, ako vhodné riešenie videla to, že si prenajala v Bratislave menší byt. Počas spolužitia s otcom navrhovateľa v roku 2000 čistou náhodou zistili, že je na predaj byt pána B. Z.. Totiž potrebovali zabezpečiť nezávadné bývanie pre jej dcéry ktorým bola diagnostikovaná astma. Najskôr chceli rekonštruovať ich byt, až sa náhodou dozvedeli, že takto upravený byt je na predaj. S otcom navrhovateľa sa zoznámili v Iraku. Otec navrhovateľa bol diplomat. Čo sa týka kúpy ich prvého bytu, pán L. ju informoval o tom, aké sú ceny v Dunajskej Strede , podotýka, že ona v Iraku mala svoj majetok. Prvý byt bol kúpený výlučne z jej finančných prostriedkov a tento byt bol kúpený na jej meno. Jej vzťah s otcom navrhovateľa bol veľmi pevný, jedine za jeho pomoci sa dostala z územia Iraku na Slovensko a tým pádom sa jej podarilo preniesť aj finančné prostriedky ktoré by bez jeho pomoci ako diplomata nepriniesla. Preto sa ho pýtala, či chce byť účastný na vlastníctve bytu. On to odmietol, povedal, že pozná svoju rodinu, že vie, ak by sa s ním náhodou niečo stalo, pretože on sa ešte do Iraku vrátil. Pripravili by ma o vlastníctvo. Poukázala vo svojej výpovedi na to, že syn a dcéra poručiteľa ju napadli fyzicky aj slovne v tomto byte. Do bytu ktorý je predmetom tohto konania sa nasťahovali asi v roku 2004. Úmysel oboch pri kúpe tohto bytu bol identický ako pri kúpe prvého bytu, situácia bola taká istá. Poukázala na to, že ona sama nepretržite pracovala, jej príjmy boli dostačujúce aby si mohla našetriť na ďalší byt. Jednania s predávajúcimi prebiehali za aktívnej pomoci a prítomnosti pána L.. Napriek tomu, že sa rozišli, bola medzi nimi vždy absolútna dôvera. Odporkyňa potvrdila, že údaje týkajúce sa kupujúceho vyplnil vlastnou rukou nebohý poručiteľ a jednoznačne jeho vôľou bolo to, aby predmetný byt bol jej výlučným vlastníctvom. Svedok B. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho manželka bola predchádzajúcou vlastníčkou bytu. Je pravdou, že pri všetkých úkonoch súvisiacich s kúpou resp. predajom tohto bytu manželku zastupoval. Pred rokom 2000 sa chystal kúpiť byt v Maďarsku, čo sa aj uskutočnilo a keďže tento byt bol voľný, dozvedel sa o tom otec navrhovateľa ktorý bol jeho priateľom a aj sa dojednali. Dohoda bola taká, že on urobí zmluvy, sa ani chvíľu nebavili, bola určená ako je v zmluve. Dal mu čestné slovo, že ho nevie vyplatiť na prvý krát ale ho vyplatí ak bude mať peniaze. Presne na tretí krát ho vyplatil. Zmluva bola podpísaná tak, že kúpna cena bola vyplatená pri podpísaní kúpnej zmluvy. Je pravdou, že pri podpise zmluvy bola vyplatená väčšia časť kúpnej ceny a zbytok bol na dva krát. Otcovi navrhovateľa dal zmluvu podpísanú teda s podpisom overeným jeho manželky ako predávajúcej bez toho, aby v zmluve bol doplnený druhý účastník zmluvy a to kupujúci. On sa nevie vyjadriť, za akých okolností tam bola doplnená do zmluvy ako kupujúca odporkyňa ani ho to nezaujímalo. Dozvedel sa o tom až z katastra po prevode vlastníckeho práva . On im odovzdal hotové zmluvy bez označenia kupujúceho a následne on odovzdal zmluvy na kataster. Svedok potvrdil, že asi raz alebo dva krát bola pri týchto jednaniach prítomná aj odporkyňa. Navrhovateľ mu povedal iba to, že „kupujem tvoj byt“. Svedok T.. J. C. uviedol, že pozná účastníkov konania, poznal aj nebohého poručiteľa L. L.. Bol to jeho dobrý kamarát. Raz mu povedal, že ide kúpiť druhý byt od V. Z. s ktorým bol veľký kamarát. Hovoril, že po čiastkach ho bude vyplácať. Hovoril o tom ,že to bude jeho byt a tam budú bývať keď bude na dôchodku. Pamätá sa , že vtedy boli spolu aj s odporkyňou , až naraz sa odporkyňa odsťahovala do Bratislavy a býval tam sám. Osobne nikdy nebol prítomný pri jednaniach ohľadom kúpy. Svedok P. K. ktorého výsluch navrhol samotný navrhovateľ v návrhu a mal ním potvrdiť skutočnosť, že byt tvoril výlučné vlastníctvo nebohého poručiteľa ako svedok uviedol, že on nikdy navrhovateľovi nepovedal, že kúpnu cenu za sporný byt nezaplatila jeho matka. Na otázku ktorá na neho smerovala od navrhovateľa po smrti L. L.yela , že koho je vlastne tento byt, on mu odpovedal, že výhradnou vlastníčkou bytu je jeho matka. Vie o tom, že finančné prostriedky na kúpu bytu poskytla matka . Matka byt kupovala a peniaze odovzdávala pánovi L. ktorý ich následne dával pánovi Z. s ktorým mal veľmi dobrý vzťah. Poukázal na to, že s nebohým poručiteľom mal veľmi dobrý vzťah, veľa spolu cestovali, veľa času spolu trávili. On na Slovensko prišiel koncom roku 1993. Pána Lengyela si veľmi vážil a ctil. On nikdy z jeho úst nepočul, že by spochybňoval vlastníctvo odporkyne k spornému bytu. Poukázal na to, že bol natoľko inteligentný aby vedel aké kroky má podniknúť, ak by chcel aby byt tvoril jeho vlastníctvo.

Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru grafológie Mgr. Danielou Novosádovou a účelom znaleckého posudku bolo určiť pisateľa sporného textu v kúpnej zmluve zo dňa 19.09.2000 týkajúcej sa údajov o kupujúcej a teda konkrétne, či pisateľom bol t.č. nebohý L. L. G.. XX.XX.XXXX ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Zo znaleckého posudku vyplýva, že porovnávacím materiálom bolo oznámenie poistenca ( platiteľa ) o zmenách pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu zo dňa 12.11.2007, dátum uvedený v otlačku prijímacej pečiatky zdravotnej poisťovne ako aj dva listy papiera formátu A4 na ktorých sú obsiahnuté textové zápisy , osobné poznámky bez uvedenia dátumu. Vzhľadom na námietky zo strany navrhovateľa k znaleckému posudku najmä k tomu, že znalkyňa nevyhodnotila ním dodaný materiál a to jednu pohľadnicu písanú vlastnoručne nebohým poručiteľom súd doručil otázky a námietky navrhovateľa znalkyni ktorá k nim zaujala písomné stanovisko. Znalkyňa uviedla, že v písmo znaleckej expertíze platia 3 základné pravidlá ktoré umožňujú pristúpiť k expertíze:

- druhová zhodnosť porovnávaných objektov ( sporného a porovnávacieho materiálu)

- časová väzba

- množstvo

Obligatórnym v písmo znaleckej expertíze je , aby sa dodržala druhová zhodnosť, teda je možné porovnávať len druhovo zhodné objekty, čo v tomto konkrétnom prípade bolo naplnené - porovnávalo sa paličkové písmo a číslice. V prípade časovej väzby a množstva je na rozhodnutí znalca, aby sa rozhodol, či mu materiál umožňuje skúmanie uskutočniť resp. či je možné určiť z predložených materiálov aj jednoznačný záver skúmania. Časová väzba je nutná preto, aby znalec zistil, či pisateľ menil svoj rukopis počas časového obdobia, najmä vo vzťahu k sporným zápisom. Množstvo predložených sporných aj porovnávacích materiálov je relatívne. Ak je možné vykonať expertízu aj z malého množstva pretože znaky majú vysokú identifikačnú hodnotu, tak potom ich množstvo nebude určujúce. Presne tak tomu bolo aj v tomto konkrétnom prípade, kde rozhodujúcim znakom ako uvádza na str. 4 znaleckého posudku bola kvalita čiary ktorá je horšia s viditeľným trasom, nezvládnutými oblúkmi. Uvedené platí pre sporný aj pre porovnávací materiál. Znalkyňa uvádza, že uvedený tras je nenapodobiteľný a spolu so zhodnými znakmi je identifikačný a teda charakteristický len pre jednu danú osobu. Práve tento znak spolu s tvarovaním jednotlivých písmen a číslic jej umožnil stanoviť jednoznačný záver skúmania. Zo záveru znaleckého posudku znalkyne Mgr. Daniely Novosádovej jednoznačne vyplýva, že sporné zápisy obsiahnuté na kúpnopredajnej zmluve zo dňa 19.09.2000 vyhotovil L. L.. Podľa § 132 ods. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 134 ods. 1 Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Výsledkami vykonaného dokazovania vo veci súd dospel k tomu záveru, že návrh nie je dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. Podľa LV č. XXXX pre katastrálne územie V. A., obec V. A., okres V. A. je jednoznačné, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je odporkyňa. Titul nadobudnutia je kúpna zmluva Z. XXXX/XX , teda vlastníčkou sporného bytu od roku 2000 je odporkyňa. Súd je toho názoru, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno v tom smere, že vôľa konajúcich osôb pri uskutočnení právneho úkonu uzavretia kúpnej zmluvy nesmerovala k tomu, aby odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k bytu ale aby vlastníkom bytu sa stal poručiteľ. Znaleckým dokazovaním bol preukázaný pravý opak. Zo svedeckej výpovede svedka B. Z. vyplýva, že odovzdal nebohému poručiteľovi kúpne zmluvy podpísané jeho manželkou pričom neboli vyplnené údaje kupujúceho. Uvedené údaje kupujúceho vyplnil vlastnoručne práve nebohý poručiteľ L. L., čo vyplýva jednoznačne zo znaleckého posudku znalkyne z odboru grafológia. Z tohto vyplýva, že vôľa nebohého poručiteľa nesmerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy ktorej predmetom bol sporný byt k tomu, aby tento byt nadobudol do vlastníctva on. Svedeckými výpoveďami jednoznačne bolo preukázané, že v osobe nebohého poručiteľa sa jednalo o inteligentného diplomata ktorý vždy a veľmi dobre vedel, čo robí. Treba poukázať na to, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá v roku 2000. Z výpovede samotnej odporkyne vyplýva, že spolužitie prerušili v roku 2009. Naďalej zostali priatelia. Od roku 2009 až do svojej smrti do 29.08.2011 nebohý L. L. žil v predmetnom byte a nikdy za celé toto obdobie nespochybnil vlastnícke právo odporkyne k spornému bytu, teda aj toto vyvracia tvrdenia navrhovateľa v tom smere, že vôľa konajúcich osôb pri uskutočnení právneho úkonu uzavretia kúpnej zmluvy nesmerovala k tomu, aby odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k bytu ale aby vlastníkom bytu sa stal poručiteľ. Taktiež nebohý poručiteľ nemohol vlastnícke právo k predmetnému bytu nadobudnúť ani vydržaním, pretože v tomto by nebol dobromyseľný, nakoľko sám veľmi dobre

vedel o tom, že vlastníčkou predmetného bytu sa stáva odporkyňa z dôvodu, že sám vlastnoručne do kúpnej zmluvy vypĺňal údaje týkajúce sa kupujúceho. Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. S poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnej odporkyni náhradu trov konania . Odporkyni vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia. Právny zástupca odporkyne trovy právneho zastúpenia vyšpecifikoval nasledovne:

- prevzatie a príprava v roku 2013 60,07 € + 7,81 € režijný paušál

- účasť na pojednávaní dňa 24.09.2013 60,07 € +7,81 € režijný paušál

- účasť na pojednávaní dňa 27.03.2014 61,87 € + 8,04 € režijný paušál

- účasť na pojednávaní dňa 16.09.2014 61,87 € + 8,04 € režijný paušál

- účasť na pojednávaní dňa 29.09.2015 64,53 € + 8,39 € režijný paušál

- podanie zo dňa 15.10.2015 64,53 € + 8,39 € režijný paušál

- za pojednávanie dňa 21.01.2016 64,53 € + 8,39 € režijný paušál

Trovy právneho zastúpenia predstavujú 494,34 €.

Odporkyňa zároveň zložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania 150,-€. Každý z účastníkov zložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania po 150,-€. Znalkyňa účtovala za podanie znaleckého posudku 375,05 € ktorú odmenu jej súd priznal uznesením -148 a zároveň sumu 75,05 € vyplatil zo štátnych prostriedkov na účet znalca, preto súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť trovy štátu 75,05 € na účet súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).