Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/180/2014

Potvrdené rozhodnutím 7Sžo/37/2016
„Identifikačné číslo spisu: 9014010079 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:9014010079.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobkyne: H.. H. H., bytom X. Z. XX, L., zastúpenej JUDr. Danielou Ježovou, PhD., LL.M., advokátkou so sídlom Javorinská 13, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: 1/ H.. A. D., bytom H. X, L., a 2/ J.. C. D., bytom H. X., L., obaja zastúpení JUDr. Matejom Valašikom, advokátom so sídlom ul. 29. augusta 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. mája 2014, č. 15073/2014/B622-SV/31632/Hia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. januára 2016, č. k. 1S/180/2014-72, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. januára 2016, č. k. 1S/180/2014-72, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobkyne: H.. H. H., X. lomom XX, XXX XX L., zastúpená advokátkou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., Javorinská 13, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, P.O. BOX 100, 810 05 Bratislava, za účasti: 1/ H.. A. D. a 2/ J.. C. D., obaja bytom H. 7, XXX XX L., obaja zastúpení: JUDr. Matej Valašik, ul. 29. augusta 5, 811 08 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 15073/2014/B622-SV/31632/Hia zo dňa 21.05.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

Pribratým účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Žalobkyňa sa žalobou, doručenou na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 5.6.2014, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 27.8.2014, domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 15073/2014/B622-SV/31632/Hia zo dňa 21.05.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/22070-KAZ zo dňa 02.04.2014. Prvostupňovým rozhodnutím Okresný úrad v Bratislave rozhodol, že žalobkyňa nie je účastníčkou kolaudačného konania.

V žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázala, že v odvolaní žiadala, aby neoddeliteľnou súčasťou odvolania boli všetky spoločne podané prihlášky za účastníkov kolaudačného konania v období od 02.05.2012 až po odpoveď nadriadeného orgánu zo dňa 12.09.2013, kde správny orgán nevzniesol žiadne prípadné výhrady voči spoločnej prihláške účastníkov do kolaudačného konania. Mala za to, že nevznesením námietok správny orgán právoplatne uznal vtedy a dodnes prihlásené osoby (účastníkov) za riadnych účastníkov kolaudačného konania. Do kolaudačného konania začatého dňa 14.01.2014 správny orgán jemu známych účastníkov konania ku kolaudačnému konaniu, k ústnemu pojednávaniu a miestnemu zisťovaniu v kolaudačnom konaní, uskutočnenému dňa 27.01.2014 nezákonným spôsobom neprizval a kolaudačné konanie sa snažil utajiť. Má za to, že zo strany správneho orgánu ide o záujem ju z kolaudačného konania vylúčiť aj za cenu protiústavného bezprávia. Ide teda o porušenie práva a považuje toto konanie za ukrátenie svojich

právach a za nezákonné rozhodnutie správneho orgánu. V odvolaní poukázala aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 07.03.2002 týkajúci sa kolaudačného konania. Poukázala, že žalovaný sa stotožňuje s právnym názorom Okresného úradu, že dôvod, ktorým žalobkyňa preukazuje svoje právo byť účastníkom kolaudačného konania, jej toto právo nezakladá a nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.j. zo dňa 07.03.2002 bol vyrieknutý nesúlad v tom čase s platným ustanovením § 78 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný sa však nevyjadril ku skutočnosti uvedenej v náleze, že „ Verejný záujem môže v konaní prevážiť nad vlastníckym právom, ale okrem extrémnych situácii nemôže odôvodniť to, aby sa niekomu odobrala možnosť priamo presadzovať svoje práva v konaní, v ktorom sa o nich rozhoduje. Nepostačuje, aby stavebný úrad sám kontroloval rešpektovanie práv a oprávnený záujmov vlastníka pozemku, ktorý nie je stavebníkom, v kolaudačnom konaní namiesto neho, lebo občan právo zúčastňovať sa riadnej kontroly zákonnosti zásahu do jeho práv vrátane ústavných.“

Žalobkyňa ďalej uviedla, že z ust. § 140 stavebného zákona vyplýva vzťah stavebného zákona k správnemu poriadku, t.j. že vzťah lex specialis ku lex generalis existuje a za žiadnych okolností nemožno aplikovať ustanovenia lex specialis popri vylúčení ich aplikácie podľa lex generalis. Účelom § 140 je práve vylúčiť takéto úvahy. V zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku musí správny orgán akceptovať. Opak v právach žalobkyne nebol správnym orgánom skúmaný a vyjadrenie žalovaného v tejto časti považuje za nepostačujúce a jeho konanie za špekulatívne a protiústavné. Aplikáciu ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona považuje za nesprávnu a nedostačujúcu na posúdenie veci. Podľa výkladu žalovaného by ustanovenie § 140 stavebného zákona bolo nevykonateľné neaplikovateľné.

V doplňujúcom podaní z 20.6.2014 žalobkyňa poukázala na stanovisko Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 06.12.2011, v ktorom sa uvádza, že výškové osadenie, ktoré pán H.. D. vykonal podľa neho v súlade s územným rozhodnutím Krajského stavebného úradu, spôsobilo zdvihnutie stavby oproti platnému územnému a stavebnému povoleniu o 2,99 m. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto už vtedy mala za to, že takouto zmenou došlo k zásahu aj do susedných parciel a uskutočnená zmena výškového osadenia stavby pána H.. D. nie je v súlade s platným územným rozhodnutím. Z uvedeného stanoviska je tiež zrejmé, že pán H.. D. neodôvodnil a nepreukázal riziko živelnej pohromy, havárie či inej mimoriadnej udalosti, ktorými odôvodňoval zmenu zakladania stavby, a teda nasledovné pokračovanie v prácach boli a sú v rozpore s územným a stavebným povolením. Z uvedeného je teda zrejmé, že pán MUDr. D. nemal pokračovať v prácach na predmetnom rodinnom dome, nakoľko sú v rozpore s platným územným a stavebným rozhodnutím.

II.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.9.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom okresného úradu, že dôvody, ktorými žalobkyňa preukazovala svoje právo byť účastníčkou predmetného kolaudačného konania, jej toto právo nezakladajú. Okresný úrad a aj žalovaný postupovali v konaniach pri vydávaní rozhodnutí v súlade so zákonom bez akéhokoľvek záujmu a úmyslu zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Námietka žalobkyne nie je ničím právne podložená a je preto irelevantná.

Z ust. § 77 stavebného zákona vyplýva, že kolaudačné konanie vykonáva ten stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie. V konaní napadnutom žalobou v tom čase príslušný Krajský stavebný úrad v Bratislave, odbor stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu si dňa 15.05.2012 podľa ust. § 50 správneho poriadku atrahoval právomoc rozhodnúť vo veci z miestne a vecne príslušného Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením a následne po vykonanom konaní podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 4, § 66 v spojení s § 68 stavebného zákona rozhodnutím č. A-2012/1235/DSP-KOL zo dňa 21.12.2012 (právoplatné dňa 22.01.2013) dodatočne povolil zmenu stavby.

Nestotožnil sa s námietkou žalobkyne, že žalovaný nesprávne aplikoval ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, keď podľa § 140 stavebného zákona ohľadom účastníctva v konaní mal aplikovať aj ustanovenia správneho poriadku o účastníctve v konaní, pretože stavebný zákon v ust. § 78 kogentne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania. Ustanovenia správneho poriadku pripúšťajú, aby procesný postup správneho orgánu v konkrétnom druhu správneho konania upravil osobitný zákon (lex specialis), v tomto prípade okruh účastníkov konania v stavebnom konaní aj v kolaudačnom konaní. Pritom platí zásada, podľa ktorej lex specialis derogat lex generelis, a pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom. Lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. V prípade žalobkyňou napadaných ustanovení otázka aplikácie stavebného zákona a správneho poriadku je výslovne a jednoznačne zodpovedaná v § 140 stavebného zákona (vzťah k správnemu poriadku), podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne a taxatívne pomenúva účastníkov kolaudačného konania, je v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania, na základe ktorého sa žalobkyňa do kolaudačného konania prihlásila. Žalobkyňa nie je stavebníčkou kolaudovanej stavby, ani vlastníčkou pozemku alebo jeho časti, na ktorom je stavba. Okresný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď na základe tvrdenia žalobkyne, že kolaudačné rozhodnutie sa môže dotýkať jej práv, právom chránených záujmov alebo povinností, s ňou konal ako s účastníčkou konania až dovtedy, dokým sa preukázal opak.

III.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. -60 zo dňa 23.07.2015 boli do konania pribratí účastníci správneho konania: H.. A. D. a J.. C. D., obaja bytom H. 7, L., nakoľko výsledkom tohto sporu môžu byť dotknuté aj práva a povinnosti účastníkov správneho konania H.. A. D. a J.. C. D. ako stavebníkov stavby „Rodinný dom L.“.

Pribratí účastníci vo vyjadrení zo dňa 13.01.2016 navrhli žalobu zamietnuť a uviedli, že žalobkyňa nie je účastníkom kolaudačného konania, pretože zákon taxatívne stanovuje, kto je účastníkom kolaudačného konania. K nálezu ústavného súdu ÚS 14/01 uviedli, že tento s preskúmavanou vecou nesúvisí, jednalo sa o situáciu, kedy vlastníkom pozemku bola iná osoba ako stavebník. Vlastník tohto pozemku sa tak logicky domáhal účasti v kolaudačnom konaní, lebo cudzia osoba mu stavala na jeho pozemku. Ústavný súd riešil, či vlastník pozemku, na ktorom sa stavia, je tiež účastníkom kolaudačného konania alebo je účastníkom iba stavebník a tento nález potvrdzuje pravý opak toho čo tvrdí žalobkyňa. Ak ústavný súd polemizoval už o tom, či vôbec vlastník pozemku na ktorom sa stavia je účastníkom kolaudačného konania, tak argumentom a maiori ad minus možno dospieť k záveru, že sused právo účasti v kolaudačnom konaní rozhodne nemá.

Poukázali tiež, že žalobkyňa už nie je vlastníčkou susednej stavby a pozemku, pretože koncom roku 2013 vlastnícke právo previedla na svoje deti. V prospech žalobkyne je zriadené iba právo doživotného užívania nehnuteľnosti. Žalobkyňa preto nemôže tvrdiť, že „jej“ nehnuteľnosť môže byť znehodnotená, pretože sa nejedná o „jej“ nehnuteľnosť, a teda odpadá dôvod, o ktorý žalobu opiera. Žalobkyňa sa totiž domáha účasti v kolaudačnom konaní práve z dôvodu, že jej vlastnícke práva môžu byť poškodené a jej vlastníctvo znehodnotené. Majú za to, že účelom žaloby je len šikanovať účastníkov konania.

IV.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) na pojednávaní dňa 21.1.2016 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,

ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 15073/2014/ B622-SV/31632/Hia zo dňa 21.05.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2014/22070-KAZ zo dňa 02.04.2014. Prvostupňovým rozhodnutím Okresný úrad v Bratislave rozhodol, že žalobkyňa nie je účastníčkou kolaudačného konania o povolení užívania stavby „Rodinný dom L.“ v objektovej skladbe rodinný dom, domová prípojka vody, domová prípojka kanalizácie, domová prípojka elektriny, na pozemkoch parc.č. XXXX/XX (RD), XXXX/X (prípojky IS), k.ú. R. H. v L., pre stavebníkov H.. A. D., J.. C. D..

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14.01.2014 podali stavebníci H.. A. D. a J.. C. D., obaja bytom H. 7, L. (ďalej aj „stavebníci“) v súlade s § 79 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v spojení s § 17 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej aj „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“), na Okresný úrad Bratislava návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Rodinný dom L.“ v objektovej skladbe rodinný dom, domová prípojka vody, domová prípojka kanalizácie a domová prípojka elektriny, na pozemkoch parc. č. I. (rodinný dom) a XXXX/X (prípojky inžinierskych sietí), k.ú. R. H. v L. (ďalej len „stavba“), povolenú rozhodnutím Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č.: /STA/Bud/A-11 zo dňa 20.06.2011 právoplatným dňa 29.07.2011 a dodatočným povolením zmeny stavby pred dokončením vydaným Krajským stavebným úradom v Bratislave pod č. A-2012/1235/DSP- KOL zo dňa 21.12.2012, právoplatným dňa 22.01.2013. Uvedeným dňom začalo kolaudačné konanie.

Okresný úrad listom č. OU-BA-OVBP2-2014/757/KAZ zo dňa 15.01.2014 podľa § 80 stavebného zákona v spojení s § 17 a § 18 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. oznámil účastníkom kolaudačného konania - stavebníkom (§ 78 ods. 1 stavebného zákona) a Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, a na vedomie projektantovi stavby spoločnosti KOSI, s.r.o., Gorkého 3, Bratislava začatie kolaudačného konania a na deň 27.01.2014 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, o čom bol spísaný protokol.

Okresný úrad v súlade s § 80 ods. 2 stavebného zákona upozornil účastníkov kolaudačného konania, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne a umožnil im nahliadnuť do súvisiaceho spisového materiálu v úradných hodinách na okresnom úrade.

Dňa 24.01.2014 bolo na okresný úrad doručené spoločné podanie C. a žalobkyne, obaja bytom X. Z. XX, L. a A.. Y. H. a A.. E. H., obaja bytom S. XX, L., ktorým sa prihlásili ako účastníci konania vo veci kolaudácie stavby a ktorým zároveň podali námietky, stanoviská a pripomienky ku kolaudačnému konaniu.

Okresný úrad listom č. OU-BA-OVBP2-2014/757/KAZ zo dňa 27.01.2014 oboznámil žalobkyňu a ostatných prihlásených účastníkov s dovtedajším priebehom kolaudačného konania a umožnil im v určenej lehote vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a nahliadnuť do spisového materiálu. Okresný úrad tak učinil skúmajúc, či prihlásení účastníci spĺňajú zákonné podmienky pre priznanie postavenia účastníkov predmetného kolaudačného konania. Listom č. OU-BA-OVBP2-2014/831-KAZ zo dňa 31.0l.2014 okresný úrad podľa § 18 v spojení s § 14 ods. 1 správneho poriadku oznámil žalobkyni, ako aj ostaným prihláseným začatie správneho konania o postavení účastníčky konania v kolaudačnom konaní a v záujme ochrany jej práv a právom chránených záujmov, najmä preukázania relevantných dôvodov účastníctva v kolaudačnom konaní jej umožnil v určenej lehote sa vyjadriť sa, čo žalobkyňa aj využila a listami zo dňa 17.02.2014 a 31.03.2014 podala námietky.

Následne okresný úrad prvostupňovým rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/22070-KAZ zo dňa 02.04.2014 rozhodol, že podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona žalobkyňa nie je účastníčkou kolaudačného konania o povolení užívania stavby „Rodinný dom L.“ v objektovej skladbe rodinný dom, domová prípojka vody, domová prípojka kanalizácie, domová prípojka elektriny, na pozemkoch parc.č. XXXX/XX (RD), XXXX/X (prípojky IS), k.ú. R. H. v L., pre stavebníkov H.. A. D., J.. C. D.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 78 ods. 1 a § 140 stavebného zákona, § 1 ods. 1 a § 14 ods. 1 správneho

poriadku žalobkyňa nespĺňa zákonné predpoklady účastníčky predmetného kolaudačného konania, nakoľko nie je stavebníčkou predmetnej stavby ani jej vlastníčkou, ani vlastníčkou pozemku na ktorom je stavba umiestnená. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 15283/2014/B622-SV/33465/Pek zo dňa 12.06.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože sa stotožnil s právnym názorom okresného úradu, že dôvody, ktorými žalobkyňa preukazovala svoje právo byť účastníčkou predmetného kolaudačného konania, jej toto právo nezakladajú.

V.

Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 1 ods. 1 správneho poriadku, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

VI.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobkyňa sa v kolaudačnom konaní domáhala priznania postavenia účastníka v kolaudačnom konaní o povolení užívania stavby „Rodinný dom L.“ pre stavebníkov H.. A. D., J.. C. D., prostredníctvom podania doručeného na okresný úrad dňa 24.01.2014, ktorým sa prihlásila ako účastníčka konania vo veci kolaudácie stavby a ktorým zároveň podala námietky, stanoviská a pripomienky ku kolaudačnému konaniu. O účastníctvo v kolaudačnom konaní sa domáhala z titulu vecného bremena doživotného užívateľa susedných pozemkov a stavby a tiež z dôvodu, že kolaudačné konanie týkajúce sa stavby na susednej parcele č. XXXX/X sa jej ako účastníčky územného a stavebného konania týka, pretože sa koná o jej právach a právom chránených záujmoch, a teda s odvolaním sa na § 14 ods. 1 správneho poriadku tvrdí, že je účastníkom kolaudačného konania. Tiež uviedla, že nikoho, kto je aktívnym účastníkom územného alebo stavebného konania, nemožno z kolaudačného konania vylúčiť s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. zo dňa 07.03.2002. Na pojednávaní dňa 21.1.2016 tiež uviedla, že v susednom dome žije a v dôsledku susednej stavby musí trpieť.

Otázka účastníctva v konaní je otázkou procesnou, preto rozhodnutie o nepriznaní účastníctva v konaní je nepochybne procesným rozhodnutím, ale v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. sú zo súdneho preskúmavania vylúčené len také rozhodnutia, ktoré sa týkajú vedenia konania a pretože v danom prípade nejde o dané rozhodnutie, nemožno ho vylúčiť z možnosti preskúmania súdom na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Stavebný zákon v ust. § 78 ods. 1 ustanovuje, kto môže byť účastníkom kolaudačného konania, nemá však osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom, stavebnom konaní alebo kolaudačnom), a preto pre konanie s účastníkom v uvedených konaniach platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.9.2011).

Z uvedených dôvodov povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov podľa § 140 stavebného zákona bolo v predmetnom konaní postupovať podľa ustanovení správneho poriadku. V zmysle ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

S ohľadom na vyššie uvedené okresný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď na základe tvrdenia žalobkyne, že kolaudačné konanie sa môže dotýkať jej práv, právom chránených záujmov alebo povinností, s ňou konal ako s účastníčkou konania, a to až dovtedy, kým sa preukázal opak. Po zistení, že žalobkyňa nespĺňa zákonné predpoklady byť účastníčkou kolaudačného konania v zmysle ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona podľa názoru súdu postupoval správne a v súlade so zákonom, keď rozhodol žalobkyňa nie je účastníčkou kolaudačného konania.

Krajský súd neprisvedčil námietkam žalobkyne uvedeným v žalobe z nasledovných dôvodov:

Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj , ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k rovnakému záveru ako dospel správny orgán, že na posúdenie účastníctva žalobkyne v kolaudačnom konaní bolo potrebné postupovať podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov kolaudačného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ustanovenia § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.

Účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Kolaudačné konanie, o ktoré ide v prejednávanom prípade, je jedným z konaní, ktoré sú upravené stavebným zákonom, predmetom úpravy ktorého je rozsiahla problematika usporiadania územných celkov, povoľovania konkrétnych stavieb a ich kolaudácie, stavebného dohľadu, či vyvlastňovania.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď nekonal so žalobkyňou ako s účastníčkou kolaudačného konania, keďže táto nebola ani jedným z taxatívne vymedzených účastníkov kolaudačného konania podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, t.j. nebola ani stavebníkom, ani vlastníkom stavby, ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

Žalobkyňa chcela postavenie účastníka kolaudačného konania odôvodniť tvrdením, že z titulu vecného bremena je doživotným užívateľom susedných pozemkov a stavby a v dôsledku susednej stavby musí trpieť. Z uvedeného však nie je možné jej účastníctvo v konaní odvodiť, nakoľko toto jej samotné tvrdenie nie postačujúce na naplnenie zákonných podmienok v zmysle ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona. Ani nález Ústavného súdu SR č. zo dňa 07.03.2002, na ktorý žalobkyňa v žalobe poukazovala, nestanovuje právny rámec v zmysle ktorého by mohla byť žalobkyňa účastníčkou kolaudačného konania. Uvedený nález ústavného súdu sa týka určovania okruhu účastníkov kolaudačného konania do ktorého sa majú zahrnúť aj tie fyzické a právnické osoby, ktoré nie sú stavebníkmi, ale majú vlastnícke právo k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne vyjadril k citovanému nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

ktorým bol vyrieknutý nesúlad vtom čase platného ustanovenia § 78 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého účastníkom kolaudačného konania je stavebník, prípadne užívateľ (prevádzkovateľ), ak je v čase začatia konania známy s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Krajský súd v Bratislave aj ďalšiu námietku žalobkyne, že „v zmysle stanoviska Mestskej časti Bratislava

- Staré Mesto zo dňa 06.12.2011 zmenou stavby došlo k zásahu aj do susedných parciel a uskutočnená zmena výškového osadenia stavby pána H.. D. nie je v súlade s platným územným rozhodnutím“ nepovažoval za dôvodnú a vo vzťahu k petitu žaloby je irelevantná. Uvedené stanovisko Mestskej časti Bratislava Staré Mesto nie je predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci, nemá vplyv na skutočnosť, že žalobkyňa nespĺňa zákonné predpoklady účastníctva v preskúmavanom správnom konaní. Ako už bolo uvedené, kolaudačné konanie ako jeden zo špecializovaných procesov v štátnej správe, má svoj zákonom stanovený účel a vlastné zákonné pravidlá, podľa ktorých žalobkyňa nemôže byť účastníkom kolaudačného konania. Svoje námietky voči uvedenej stavbe mohla ako účastníčka územného a stavebného konania vzniesť práve v týchto konaniach.

Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalobkyňa bola ukrátená na svojich právach v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia. Súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnej žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd náhradu trov konania nepriznal ani pribratým účastníkom konania správneho konania, pretože za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobkyne spravodlivo žiadať, aby nahradila trovy konania vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. do konania pribrať, hoci žalobkyňa jeho pribratie do konania sama nemohla nijako ovplyvniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a ).

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).