Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-851-2013.pdf
PDF · 66.79 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2Er/851/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Mesto Partizánske, so sídlom Partizánske, Nám. SNP č. 212/4, IČO: 00 310 905, zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Ondrej Szilágyi, so sídlom Lučenec, Haličská cesta č. 3200, proti povinnej C. R., S.. XX.XX.XXXX, C.. XX.XX.XXXX, S. M. Q., o vymoženie 18,90 €, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Romanovi Fogtovi, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Riazanská 33, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18.06.2013, domáhal proti povinnej vykonania exekúcie pre vymoženia sumy 18,90 € s prísl. na podklade exekučného titulu - platobného výmeru č. 1620083826/2011 zo dňa 15.02.2011, vydaného Mestom Partizánske. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Romanovi Fogtovi, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave dňa 17.07.2013. Poverený súdny exekútor doručil súdu dňa 02.12.2015 podnet na zastavenie exekúcie, z ktorého vyplýva, že povinná zomrela dňa 13.04.2015 a dedičské konanie po nej bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti. Súdny exekútor uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, keďže tie boli uhradené. Tunajší súdu uznesením zo dňa 15.06.2015, č.k. 4D/78/2015-17, D not 120/2015 dedičské konanie po poručiteľovi/ povinnej zastavil podľa § 175h ods. 2 O.s.p. z dôvodu jej nemajetnosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť čo do zastavenia dňa 09.07.2015. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení zo dňa 13.5.2011, sp. zn.7 M Cdo 5/2011: „V danej veci povinná v priebehu konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú ( § 37 ods. 3 Exekučného poriadku ), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie
nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ).“ Z vykonaného dokazovania vyplýva, že povinná po začatí exekučného konania zomrela. Dedičské konanie bolo zastavené, pretože povinná nezanechala žiaden majetok, (resp. zanechala majetok nepatrnej hodnoty). Súd teda nemôže v konaní konať s právnymi nástupcami povinnej (s dedičmi) a exekučné konanie musí zastaviť. V súlade s citovaným právnym názorom najvyššieho súdu súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2, veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor súdu oznámil, že nežiada, aby súd meritórne rozhodoval o trovách exekúcie, keďže tie boli uhradené v priebehu exekučného konania. Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Keďže súdny exekútor oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje, keďže tie boli uhradené, súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku rozhodnutia o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie zákon odvolanie nepripúšťa (§202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, § 58 ods. 6 Exekučného poriadku a § 243b ods. 3 Exekučného poriadku).
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku je však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.