Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-128-2014.pdf
PDF · 118.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/128/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľa Z.. S. Q., J.. XX. XX. XXXX, G. G. G., H.. Z.Š. XX, v konaní zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Banksá Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti odporcovi v 1/ rade O. Y. Š., J.. XX. XX. XXXX a odporcovi v 2/ rade Q. P. Z. Y., J.. XX. XX. XXXX, Q. Y. G. G. G., Y. XXX, v konaní zastúpení JUDr. Danielom Šintajom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Majerská cesta 96, o umožnenie vstupu do nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í umožniť navrhovateľovi vstup do nehnuteľnosti evidovanej na X. Č.. XXXX I. H.. Ú.. G. G. M. V. J. K. Č.. X-XX, I. I. Č.. XX, I. N. Q. O. N. Č. XXXX J. H. W. I. G. G., K. J. K. Č.. XXXX M. XXXX, za účelom opravy odstránenia poruchy na ležatej vodovodnej a kanalizačnej prípojky k bytu č. XX, I. I. XXA J. K. X.S. N. K. J. N. Č. M. L. O. XXX/XXXXX I. G. G. J. W. H., I. Q. O. N.Ú. Č. XXXX, K. J. K. Č.. XXXX M. XXXX K. H.. Ú.. G. G., D. J. X. Č.. XXXX, v dobe od 8:00 h do 16:00 h v troch po sebe nasledujúcich dňoch odo dňa, kedy navrhovateľ písomne oznámi odporcom 1/ a 2/, a to tri dni pred vykonaním opravy, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 397,98 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 29. 04. 2014 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí určil povinnosť odporcom 1/ a 2/ umožniť vstup do nehnuteľností vlastnícky patriacich v režime BSM odporcov 1/ a 2/ za účelom vykonania opravy, ktorá je predpokladom riadneho užívania bytu, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým spôsobom, že je vlastníkom bytu č. XX vo vchode XXA, na poschodí 0.mezanín s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX I. G. G., J. H. W. I. Q. O. N. Č. XXXX, L. J. X. Č.. XXXX K. H.. Ú.. G. G.. Odporcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi v režime BSM rozostavaného nebytového priestoru č. 2-14 v suteréne vo vchode č. XX s podielom XXX/ XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu, ktorý sa nachádza pri byte navrhovateľa.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že v zmysle kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu pod č. V. H.. XXXXX/XXXX, D.. Č.. XX/XXXX L. O.M. XX. XX. XXXX je vlastníkom súboru miestností určených na trvalé obývanie ako byt, pričom v súčasnosti jestvuje porucha na ležatej vodovodnej a kanalizačnej prípojke k bytu navrhovateľa, pričom navrhovateľ má záujem túto poruchu bezodkladne odstrániť za účelom riadneho užívania bytu. Za týmto účelom je nevyhnutné, aby bol sprístupnený nebytový priestor odporcov 1/ a 2/ tak, aby mohla byť táto porucha odstránená. Vzhľadom k tomu, že títo dobrovoľne
sprístupniť svoju nehnuteľnosť nechcú, domáha sa takejto povinnosti určením súdneho rozhodnutia. Bez vykonania údržby a opráv týchto zariadení teda vodovodnej a kanalizačnej prípojky nie je možné užívať byt, ktorý je v jeho vlastníctve.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že vodovodná a kanalizačná prípojka k bytu, ktorý mu vlastnícky patrí, bola vybudovaná, o čom predkladal aj dôkaz projektovú dokumentáciu nadstavby bytového domu, z ktorého pôdorysu zakreslenia bytu je zrejmé, že tieto prípojky vodovodná a kanalizačná boli vybudované a boli aj funkčné. Na podporu takýchto tvrdení predložil aj zápis o vodovodnej skúške vodovodného potrubia zo dňa 25. 01. 2007 a zápis o vodotesnej skúške vnútornej kanalizácie z toho istého dátumu. Tak isto predložil vyúčtovanie za rok 2007 a mesačný zálohový predpis predchádzajúceho vlastníka tohto bytu, z ktorého vyplýva, že bola určitým spôsobom spotrebovaná studená voda, teda takéto napojenie muselo existovať, bolo vybudované, až zásahom tretej osoby došlo k jeho odpojeniu a teda do bytu, ktorý mu vlastnícky patrí, nepriteká ani voda a nie je funkčná ani kanalizácia. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že pokiaľ on byt nadobudol do vlastníctva, tak tieto prípojky už neboli funkčné a vyjadril dohad, že staviteľ tejto nehnuteľnosti dal zrejme pokyn k odpojeniu takýchto prípojok z dôvodov finančných nezrovnalostí. Tento takéto odpojenie zrejme vykonal v nehnuteľnosti, ktorú vlastnil, t. j. v tejto garáži, ktorú neskôr previedol na odporcov 1/ a 2/. Uviedol, že touto nehnuteľnosťou prechádzajú teda potrubia vodovodné a kanalizačné, pričom vchádzajú do stropu a smerujú do jeho bytu a v týchto miestach boli odpojené.
Z ďalšieho prednesu je zrejmé, že svoj návrh odôvodňuje ustanovením § 417 ods.2 Občianskeho zákonníka, kedy tu hrozí škoda a takéto opatrenie, akého sa domáha vo vydaní súdneho rozhodnutia by prispelo k odvráteniu takejto škody. Byt v tomto bytovom dome nie je schopný užívania, keďže tam nie je prívod vody a kanalizácie a takáto stavba sa týmto spôsobom znehodnocuje. V žiadnom prípade nemá záujem o zásah do práv odporcov, avšak títo uvedenú garáž nevyužívajú, nežijú na území Slovenskej republiky. Práve naopak navrhovateľ je obeťou protiprávneho stavu v tom zmysle, že toto je jediný možný spôsob ako takúto poruchu odstrániť, pričom navrhovateľ je samozrejme ochotný urobiť to na vlastné náklady. Poukázal na vydané kolaudačné rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že aj možnosť uložiť prípadné poriadkové opatrenie prípadnému predchádzajúcemu vlastníkovi za nesplnenie tej lehoty, ktorá bola uvedená v rámci tohto kolaudačného rozhodnutia a k poruche malo dôjsť jej odstránením.
Odporcovia vo svojom písomnom vyjadrení uviedli, že pokiaľ navrhovateľ dôvodí svoj návrh opravou týchto vodovodných a kanalizačných prípojok, jedná sa o nepravdivú informáciu, pretože predmetný byt nikdy nebol napojený na vodovodnú a kanalizačnú sieť. Z tohto dôvodu sa nejedná o žiadnu poruchu, pretože byt teda nebol pripojený na tieto siete a kolaudačné rozhodnutie za týchto podmienok nemalo byť vydané. Navrhovateľ kupoval uvedený byt za poznania akéhoto stavu, teda o tejto skutočnosti vedel. Tento stav trvá už od roku 2010 a v žiadnom prípade sa nejedná o zásah odporcov 1/ a 2/ do práv navrhovateľa tak, že by bezprostredne hrozili škodou. Naopak prípadným vyhovením takejto žaloby by došlo do zásahu do vlastníckych práv odporcov 1/ a 2/.
Odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedli, že zákonné ustanovenie, o ktoré svoj návrh navrhovateľ opiera, je v danom prípade použiteľné a v minulosti zrejme došlo k nezhodám medzi zhotoviteľom a stavebníkom a z tohto dôvodu tento byt nebol dokončený a nebol pripojený na tieto siete. Uviedli ďalej, že v danom prípade sa jedná o vzťah vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, pričom v danom prípade je možné aplikovať len ustanovenie zákona č. 182/1993 Z. z., kedy je daná možnosť v určitých prípadoch správcovi alebo poverenej osobe vstúpiť do bytového resp. nebytového priestoru, iného vlastníka za účelom napr. montáže elektromeru, či odstránenie poruchy. Žiadny iný právny predpis však neumožňuje iný zásah do vlastníckeho práva a z tohto dôvodu žiadali odporcovia 1/ a 2/ návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom z katastra nehnuteľností zo dňa 12. 02. 2014 a to Listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ je vlastníkom bytu vo vchode XXA, X.S., G. Č.. XX, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou registrovanou pod V XXX/XXXX zo dňa 10. 02. 2014.
Z uvedeného listu vlastníctva ďalej vyplýva, že odporcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi rozostavaného nebytového priestoru vo vchode č. 15, priestor č. 2-14, ktorý nadobudli kúpnou zmluvou registrovanou pod V XXXX/XXXX zo dňa 08. 04. 2010 v spoluvlastníckom podiele 1/1.
Z kolaudačného rozhodnutia vydaného Mestom Banská Bystrica dňa 22. 02. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 02. 2010, pod č. RV kč. XXXXX/XXXX, D.. Č.. : XX/XXXX, súd zistil, že na základe návrhu právneho predchodcu navrhovateľa bol podaný návrh na kolaudáciu stavby „Prístavba a nadstavba bytového domu H. XX-XX, G. G., G. Č.. XX“, kedy stavebný úrad povolil užívanie stavby v časti bytu č. XX v prístavbe so samostatným vstupom umiestnený na pozemku parcely č. KN XXXX M. XXXX pre kat. úz. Banská Bystrica, pričom stavba obsahuje jednu kompletnú bytovú jednotku so samostatným vstupom a pri miestnom zisťovaní v kolaudačnom konaní boli na stavbe zistené drobné nedostatky, ktoré musia byť odstránené v lehotách v tomto rozhodnutí určených. Jednalo sa o odstránenie poruchy na ležatej vodovodnej a kanalizačnej prípojke k bytu a ich sfunkčnenie, pričom lehota na takéto odstránenie poruchy resp. ich sfunkčnenia bola stanovená do jedného mesiaca od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia potom vyplýva, že stavba bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a konaní o zmene stavby pred dokončením, pričom podmienky určené v stavebnom povolení boli dodržané. Zároveň boli predložené všetky predpísané doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok, ktoré preukázali funkčnosť. Zároveň z kontroly príslušenstva k bytu bola zistená porucha na ležatej vodovodnej a kanalizačnej prípojke prislúchajúcej k bytu č. 13, a preto stavebný úrad nariadil ich sfunkčnenie do jedného mesiaca od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.
Navrhovateľ ďalej v konaní predložil ako listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to Zápisom o vodotesnej skúške vodovodného potrubia z 25. 01. 2007, z ktorého vyplynulo, že skúška sa týkala vodotesnosti a nepriedušnosti vodovodného potrubia, čo potvrdzuje riadne zapojenie a zodpovedá projektu, pričom potrubie vyhovuje norme, pre ktoré bolo vybudované. Zo zápisu o vodotesnej skúške vnútornej kanalizácie č. 01/2007 sa jednalo u skúšku ležatej časti a nepriedušnej skúške vnútornej kanalizácie objektu bytu č. XX, na H. W. Č.. XX/A. Zo zápisu vyplýva, že tento bol spísaný dňa 25. 01. 2007, pričom ležatá kanalizácia je vybudovaná podľa projektu, ktorému aj zodpovedá a vyhovuje technickým normám, zároveň sa povoľuje pokračovať s ďalšími prácami tak, aby položené kanalizačné potrubie bolo ochránené pred poškodením. Zo záveru potom vyplýva, že vnútorná kanalizácia je vybudovaná podľa schválenej projektovej dokumentácie a vyhovuje ustanoveniam STN 73 6760.
Z vyúčtovania vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 01. 01. 2007 do 31. 12. 2007, ktoré vydalo SVB H. XX-XX, G. G. dňa 31. 05. 2008 vyplýva, že spotreba studenej vody na bytovom merači predstavuje 20 m3, pričom zálohy na vodné a stočné predstavovali sumu 7 429,-- Sk, náklady vo výške 1 158,-- Sk a vznikol preplatok vo výške 6 271,-- Sk.
Z mesačného zálohového predpisu na rok 2007 vydaného SVB H. XX-XX, G. G. zo dňa 15. 03. 2007 vyplýva, že zálohová platba za vodné a stočné - studenú vodu predstavuje 782,-- Sk.
Z protokolu o výmene vodomerov súd zistil, že dňa 09. 03. 2007 bol montovaný vodomer pod č. XXXXXXXX so stavom počítadla 1 m3.
Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 27. 03. 2008 vydaného Mestom Banská Bystrica pod č. V. XXXXX/ XXXX - Ž., D.. Č.. XX/XXXX súd zistil, že Stavebný úrad Mesta Banská Bystrica povolil užívať stavbu a to prístavbu a nadstavbu bytového domu H. XX-XX, G. G., v rámci ktorého navrhovateľ vtedy zhotoviteľ DREVOKOV Krupina s.r.o. so sídlom Krupina v rámci tohto konania zobral návrh na vydanie kolaudácie v časti bytu č. 13 späť. Stavebný úrad takémuto návrhu nevyhovel, pričom z odôvodnenia ďalej vyplýva, že v kolaudačnom konaní boli predložené všetky predpísané revízie a skúšky, ktoré preukázali funkčnosť zariadení, ktoré stavebný úrad nie je kompetentný spochybniť. Prívodné potrubie do bytu č. XX, vo vchode č. XX/A bolo zrealizované podľa schválenej projektovej dokumentácie a zistenú poruchu v čase pokračovania kolaudácie dňa 24. 01. 2008 je možné odstrániť. Z tohto dôvodu stavebný úrad požiadavkám o vyňatie bytu č. 13 vo vchode 15/A z kolaudácie nevyhovel.
Z čestného vyhlásenia S.. X. H. L., G. H. XX, G. G. súd zistil, že táto čestne vyhlásila dňa 05. 11. 2014, že v roku 2007 bola majiteľom nehnuteľností a to nebytového priestoru garáže č. 14 v suteréne bytového domu na adrese H. XXA I. G. G., nad ktorou sa nachádza bytu Z.. S. Q.M., v tom čase Z.. S. M., pričom môže potvrdiť, že vodovodná a kanalizačná prípojka do tohto bytu vedie cez túto garáž a bola na túto skutočnosť upovedomená predávajúcim (spoločnosťou DREVOKOV Krupina s.r.o.) aj vtedajším majiteľom bytu Z.. S. M. pri kúpe nebytového priestoru. V čestnom vyhlásení uviedla, že sa domnieva, že
prípojky sú zrealizované tak, že zo steny vedľa protipožiarnych dverí garáže do suterénu bytového domu cez strop garáže vedú do uvedeného bytu toho času vo vlastníctva Z.. S. Q. a v čase, kedy bola garáž v jej vlastníctve a tieto prípojky boli funkčné. Uviedla, že neskôr odstúpila od kúpnej zmluvy v časti kúpy nebytového priestoru garáže a vlastnícke právo bolo opäť prevedené na predávajúceho DREVOKOV Krupina s.r.o. Uviedla, že do času prevodu tohto vlastníckeho práva však môže potvrdiť, že predmetné prípojky boli funkčné.
Súd vo veci vypočul ako svedka V.. Z. S., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že prostredníctvom svojej spoločnosti DREVOKOV Krupina s.r.o. predal nehnuteľnosť a to garáž odporcom 1/ a 2/. Uviedol vo svojej výpovedi, že v rámci tejto garáže nie sú dokončené zvislé potrubia, kanalizácie a vodovodné potrubia, ktoré vedú do bytu navrhovateľa a teda tento byt nie je pripojený k inžinierskym sieťam a nemal byť skolaudovaný. Uviedol, že teda byt nikdy nebol pripojený profesionálne na tieto inžinierske siete a pokiaľ sa aj vykonávali skúšky tesnosti potrubí, jednalo sa o skúšky, ktoré sa vykonávali len v byte v rámci ležatej kanalizácie, v rámci teda jedného segmentu s tým, že sa pokračovalo v ďalších prácach. Uviedol, že nehnuteľnosť - garáž bola odpredaná odporcom 1/ a 2/, pričom v tejto zmluve boli odporcovia 1/ a 2/ zaviazaní, aby nikomu neumožnili zásah do týchto konštrukcií, pretože inak by im takúto nehnuteľnosť teda garáž nepredali. Uviedol, že v čase, kedy užívala túto nehnuteľnosť X. H., tieto pripojenia určite neboli funkčné. Pokiaľ bola aj odčerpaná nejaká voda, jednalo sa o vodu, ktorú použili v rámci stavebných prác.
Súd vo veci vypočul ako svedkyňu X. H. L., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v priebehu rokov 2006 alebo 2007 kúpila byt spolu s garážou, ktoré boli rozostavané s tým, že garáž sa nachádzala pod bytom p. Q.. Ona neskôr od kúpnej zmluvy v časti nebytového priestoru odstúpila, pretože do garáže sa nedalo vojsť a následne prestala byť vlastníčkou tohto nebytového priestoru. Uviedla, že pokiaľ byt tento nebytový priestor preberala, bol tento ešte rozostavaný, bola vykonávaná ohliadka, na ktorú si dobre spomína a pri vchode do tejto garáže bolo to na pravej strane od pivnice bola odkrytá rúra, podľa veľkosti si myslela, že je to kanalizačná, ktorá vystupovala zo stropu a vstupovala aj keď toto si už presne nepamätá do steny resp. do zeme. Uviedla, že sa pýtala, či takéto potrubie je súčasťou garáže, pričom od p. S. jej bolo povedané, že nie, ale bližšie to nejako neriešili. Uviedla, že ju zaujímalo, aby bola takáto rúra nejakým spôsobom zakrytá, aby nebola viditeľná, tak isto sa spytovala, či takéto potrubie je zavedené v projekte, aby s takouto skutočnosťou nemala do budúcna problémy, napríklad v prípade, že by sa upchala. Zopakovala, že v danom čase, kedy sa táto ohliadka vykonávala, jednalo sa o rozostavané priestory, vykonávali sa ďalšie práce, ale nemyslí, že by došlo k nejakej zmene. Uviedla, že žiadne vodovodné a kanalizačné potrubia v časti, ktoré boli viditeľné, v tomto období ona nevidela, nevidela teda nejaké prerušenie takýchto vedení, pričom o skutočnosti, že takéto prípojky boli funkčné vedela aj od p. M..
Navrhovateľ zároveň predložil cenovú ponuku od firmy Juraj Remiar - Remax, stavebno-obchodná činnosť, ktorý vo svojej cenovej ponuke uviedol, že odstránenie problému s kanalizačnou a vodovodnou prípojkou, kedy jestvujúca kanalizácia a voda prechádza hlavná vetva suterénom hlavnej časti budovy a prechádza do garážových priestorov nachádzajúcich sa pod bytom navrhovateľa, kde v tejto časti je odpojená prípojka vody a kanalizácia smerujúca ku garážovým priestorom, je možné odstrániť, pričom takéto práce sú schopní vykonať v priebehu troch pracovných dní v čase od 8.00 h do 16.00 h každý deň.
Súd vo veci vykonal dokazovanie ohliadkou na mieste samom, kde súd teda zistil, že v chodbe suterénu bytového domu je vodovodné potrubie, z ktorého je napojené plastové potrubie, ktoré smeruje ku garáži teda nehnuteľnosti vlastnícky patriacej odporcom 1/ a 2/, pričom tesne pred vstupom do tejto garáže je takéto potrubie prerušené. Zároveň v tejto garáži navrhovateľ na mieste samom naznačil miesto, kde sa nachádza jeho kúpeľňa, kde je odpad, ktorý je v súčasnej dobe prekrytý sadrokartónom.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 127 ods.1 prvá veta Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
Podľa § 127 ods.3 prvá veta Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Podľa § 417 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Podľa § 76 ods.1 zákona č. 50/1976 Zb., v znení účinnom do 31. 12. 2012, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Podľa § 81 ods.1 citovaného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
Podľa § 81 ods.3 citovaného zákona, ak stavebný úrad pri kolaudačnom konaní zistí na stavbe závady brániace jej užívaniu, určí lehotu na ich odstránenie a preruší konanie. Podľa § 81b citovaného zákona, kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak nie je podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť.
Podľa § 82 ods.2 citovaného zákona, v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom bytu č. XX vo vchode XXA, na poschodí 0.mezanín s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu nachádzajúci sa v G. G. J. H. W., N. Č. XXXX K. H.. Ú.. G. G., ktorý je evidovaný na LV č. XXXX.
Zároveň súd mal za preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ sú spoluvlastníkmi v režime BSM rozostavaného nebytového priestoru č. 2-14 v suteréne vo vchode č. XX s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, ktorý sa nachádza pri byte navrhovateľa.
V konaní mal súd za preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom tohto bytu, ktorého je schopný užívania v zmysle rozhodnutia Mesta Banská Bystrica zo dňa 22. 02. 2010, kedy bolo vydané kolaudačné rozhodnutie pre uvedenú stavbu. Súd mal v konaní ďalej za preukázané, že v súčasnej dobe existuje a aj v čase vydania tohto kolaudačného rozhodnutia porucha na ležatej vodovodnej a kanalizačnej prípojke k bytu navrhovateľa, ktorá spôsobuje nemožnosť užívania tohto bytu. Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola, preto ju súd bližším spôsobom nedokazoval.
Súd ďalej vykonal dokazovanie na preukázanie spôsobilosti užívania tohto bytu v zmysle, či tento bol napojený na vodovodnú a kanalizačnú prípojku a bol schopný riadneho užívania. Z vykonaného dokazovania a to najmä zápisom o vodotesnej skúške vodovodného potrubia a tak isto zápisom o vodotesnej skúške vnútornej kanalizácie, z výsluchu svedkyne X. H. L. vyplynul záver, ktorý potvrdzuje aj mesačný zálohový predpis z 15. 03. 2007 a vyúčtovanie z 31. 05. 2008 o tom, že tento byt bol zapojený na inžinierske siete spočívajúce vo vodovodnej a kanalizačnej prípojke. Opačné tvrdenie
predkladal len svedok V.. Z. S., ktorý tvrdil, že tento byt nikdy nebol pripojený na takéto inžinierske siete, pričom súd tomuto tvrdeniu neuveril z dôvodu, že medzi svedkom a právnym predchodcom navrhovateľa došlo k sporom ohľadne zaplatenia časti, ktorú sám svedok určil, n sumu 36 000,-- Eur, ktorá mala predstavovať platbu za dokončenie tohto bytu a zo strany právneho predchodcu svedkovi takáto suma zaplatená nebola. Túto skutočnosť ohľadne vzájomných sporov potvrdzuje aj tá okolnosť, že svedok prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti predal nebytový priestor - garáž odporcom 1/ a 2/ s podmienkou, aby neumožnili takýto zásah cez tieto priestory do konštrukcií vody a kanalizácie smerujúce k bytu navrhovateľa a sám vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ by takúto podmienku neboli ochotní splniť, uvedenú nehnuteľnosť by im neodpredal.
Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že v rámci kolaudačného rozhodnutia a vydania takéhoto rozhodnutia dňa 22. 02. 2010 Stavebný úrad Mesta Banská Bystrica povolil užívanie stavby bytu č. 13 ako kompletnej bytovej jednotky so samostatným vstupom, teda rozhodnutím konštatoval, že uvedená stavba je spôsobilá na užívanie, pričom z § 81 stavebného zákona vyplýva, že práve v kolaudačnom konaní stavebný úrad skúma, či je stavba uskutočnená podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, či zrealizovaná stavba nebude ohrozovať verejný záujem predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia, osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. V prípade, že by stavebný úrad v kolaudačnom konaní zistil, že na stavbe sú také závady, ktoré by bránili jej užívaniu, konanie preruší a určí lehotu na ich odstránenie. Takýto postup však stavebný úrad nezvolil, teda súd vychádza z toho, že na takejto stavbe neboli závady, ktoré by bránili jeho užívaniu. Pokiaľ by takéto závady boli charakteru takého, že podľa dokumentácie, ktoré overuje stavebný úrad v stavebnom konaní a nie je zabezpečené vykurovanie stavby, pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť, stavebný úrad kolaudačné rozhodnutie nevydá, resp. v prípade drobných nedostatkov určí v kolaudačnom konaní primeranú lehotu na ich odstránenie. V danom prípade sa musí jednať o také nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel, v opačnom prípade by opätovne kolaudačné rozhodnutie stavebný úrad nevydal. Z uvedeného potom súd má za preukázané, že v rámci kolaudačného rozhodnutia sa riešila otázka užívania schopnosti tejto stavby, ktorá bola posúdená ako užívania schopná s tým, že boli zistené drobné nedostatky, ktoré sú uvedené priamo v kolaudačnom rozhodnutí a to je odstránenie poruchy na ležatej vodovodnej a kanalizačnej prípojke k bytu a ich sfunkčnenie. Zároveň bola určená jednomesačná lehota od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na jej odstránenie.
Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade sa nemohlo jednať o také nedostatky, ktoré sa zisťovali v rámci kolaudačného konania, ktoré by bránilo riadnemu užívaniu uvedenej stavby t. j. bytu s prihliadnutím na odstránenie týchto drobných nedostatkov tak, ako to konštatoval stavebný úrad vo svojom kolaudačnom rozhodnutí. Z uvedeného potom vyplýva, že stavebný úrad v rámci tohto kolaudačného konania dospel k záveru, že z dokumentácie, ktorá je overená stavebným úradom je zabezpečené vykurovanie stavby, pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť. Keby takúto skutočnosť stavebný úrad konštatovať nemohol, kolaudačné rozhodnutie by nevydal.
Navrhovateľ právne zdôvodnil základ svojej žaloby ustanoveniami § 127 ods.3 Občianskeho zákonníka § 417 ods.2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd uvádza, že opatrenia v zmysle § 417 ods.2 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy iba vtedy, ak závažná škoda ešte len hrozí a pokiaľ by neoprávnený zásah už bol vykonaný a súd môže v danom prípade uložiť napr. povinnosť zdržať sa ďalších zásahov, je možné dôvodiť len ustanovením § 127 Občianskeho zákonníka. V danom prípade súd však konštatuje, že v prejednávanej veci dochádza ku kumulácii týchto nárokov v tom zmysle, že jednak navrhovateľovi už škoda vznikla, čo je bez pochyby preukázané tým, že byt ako súbor miestností určený na užívanie takého bytu, t. j. na bývanie, nie je obývateľný, nie je schopný užívania v tom zmysle, že do neho nie je zabezpečený prívod vody a odtok kanalizácie a teda nemôže slúžiť svojmu účelu a jednak aj z dôvodu prípadnej ďalšej hroziacej škody do budúcna, kedy takýmto stavom t. j. nemožnosťou uvedený byt riadne užívať, dochádza k ďalším škodám jednak na stavbe z dôvodu jeho neužívania a taktiež škodám na strane navrhovateľa, ktorý tento byt nemôže užívať napriek tomu, že jeho základnou funkciou je bývanie v ňom.
Súd potom vychádzal z toho, že v zmysle ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka takéto zákonné ustanovenie predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu je možné použiť takéto zákonné ustanovenia aj na daný prípad, kedy
vlastníci sú povinní umožniť prístup na stavby na pozemkoch stojacich pokiaľ to vyžaduje údržba alebo obhospodarovanie takýchto stavieb a vzniká škoda na takejto stavbe.
Zároveň v zmysle § 417 ods.2 má ohrozené právo sa domáhať o svoju ochranu v konaní pred súdom a toto právo je viazané na podmienku, že musí ísť o vážne ohrozenie. Ohrozený má potom právo domáhať sa, aby súd ohrozovateľovi uložil povinnosť vykonať vhodné primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, pričom takúto povinnosť navrhovateľ sám na seba dobrovoľne zobral, kedy žiadal, aby súd uložil povinnosť odporcom 1/ a 2/ umožniť mu vstup do tejto nehnuteľnosti, ktorá im vlastnícky patrí, a v priebehu troch po sebe nasledujúcich dní v čase od 8.00 h do 16.00 h vykonal opravu na vodovodnej a kanalizačnej prípojke k bytu, ktorý mu vlastnícky patrí. Súd teda konštatuje, že v danom prípade vzniká na strane navrhovateľa škoda a do budúcna je tu vážne ohrozenie, že bude vznikať ďalšia škoda bez prípadného obmedzenia a to v miere nevyhnutnej na strane odporcov 1/ a 2/.
Súd teda konštatuje, že pokiaľ v rámci kolaudačného rozhodnutia bolo preukázané, že stavba a to byt č. XX vlastnícky patriaci navrhovateľovi, nachádzajúci sa v G. G. J. H. W., N. Č. XXXX, je užívania schopný s tým, že je potrebné odstrániť poruchu na ležatej a vodovodnej kanalizácii, ktorá je vedená cez nehnuteľnosť vlastnícky patriacej v režime BSM odporcom 1/ a 2/, nie je možné tohto účelu dosiahnuť inak bez toho, aby čiastočným spôsobom bolo obmedzené vlastnícke právo odporcov 1/ a 2/ tak, že sa navrhovateľovi umožní vstup do tejto nehnuteľnosti v priebehu troch po sebe nasledujúcich dní v čase od 8.00 h do 16.00 h. Z tohto dôvodu preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom teda určil povinnosť odporcom umožniť navrhovateľovi vstup do nehnuteľností ich vlastnícky patriacich v čase nevyhnutnom na odstránenie jestvujúcej poruchy na ležatej vodovodnej a kanalizačnej prípojke k bytu, ktorý je v jeho vlastníctve.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore v plnom rozsahu úspešnému priznal právo na náhradu trov konania voči odporcom 1/ a 2/, ktorí úspešní v konaní neboli a preto právo na náhradu trov konania nemali. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia a to za úkony právnej služby za rok 2014 a to príprava a prevzatie zastúpenia 61,87 Eur, žaloba zo dňa 25. 04. 2014 61,87, porada s klientom dňa 20. 10. 2014 61,87 Eur, účasť na pojednávaní dňa 21. 10. 2014 61,87 Eur, písomné podanie na súd dňa 31. 10. 2014 61,87 Eur, 5 x režijný paušál po 8,04 Eur, spolu 40,20 Eur. Za rok 2015 porada s klientom dňa 09. 02. 2015 64,53 Eur, účasť na pojednávaní dňa 10. 02. 2105 64,53 Eur, písomné podanie zo dňa 19. 02. 2015 64,53 Eur, porada s klientom 13. 04. 2015 64,53 Eur, účasť na pojednávaní dňa 16. 04. 2015 64,53 Eur, vyjadrenie zo dňa 07. 02. 2015 64,53 Eur, porada s klientom dňa 18. 09. 2015 64,53 Eur, účasť na ohliadke dňa 21. 09. 2015 64,53 Eur a 8 x režijný paušál po 8,39 Eur, spolu 67,12 Eur. Za rok 2016 porada s klientom zo dňa 20. 01. 2016 66,-- Eur, účasť na pojednávaní dňa 21. 01. 2016 66,-- Eur, 2 x režijný paušál po 8,58 Eur, spolu 17,16 Eur. Spolu teda 1 082,07 Eur + 20 % DPH zo sumy 1 028,0Z Eur = 216,41 Eur, spolu teda trovy právneho zastúpenia a náhrady za zaplatený súdny poplatok predstavujú sumu 1 397,98 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.