Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-87-2015.pdf
PDF · 91.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3P/87/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Silvia Kysucká v právnej veci navrhovateľa C. O., L.. XX.XX.XXXX, bytom Považská Bystrica, X. T. XX, právne zastúpeného JUDr. Katarína Gahírová, advokát, so sídlom Považská Bystrica, Centrum 27/32, proti odporkyni I. O., O.. P., L.. XX.XX.XXXX, bytom Považská Bystrica, X. T. XX, o rozvod manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom O. - M.E., L.. XX.XX.XXXX a P., L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa C. O., L.. XX.XX.XXXX a M. I. O., O.. P., L.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX E. G. J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. J., vo zväzku 20, ročník XXXX, na strane XX, pod por. číslom XX, r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloleté deti O. - M., L.. XX.XX.XXXX a P., L.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude vychovávať, zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M., L.. XX.XX.XXXX, mesačne sumou 150,- eur a na mal. P., L.. XX.XX.XXXX mesačne sumou 130,- eur, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, od právoplatnosti rozsudku.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy práv a povinností k maloletej M., L.. XX.XX.XXXX a k maloletému P.M., L.. XX.XX.XXXX. V návrhu uviedol, že s odporkyňou uzatvorili manželstvo dňa 24.05.2008, pričom z manželstva sa im narodila dcéra M., L.. XX.XX.XXXX a syn P., L.. XX.XX.XXXX. Tiež uviedol, že spočiatku, okrem menších nedorozumení, bolo ich manželstvo viac menej harmonické, avšak problémy medzi ním a odporkyňou pretrvávajú už dlhšiu dobu. O možnosti odlúčenia, resp. podania návrhu na rozvod manželstva sa viackrát zhovárali a spoločne sa rozhodli o tomto riešení už pred niekoľkými mesiacmi. Podanie návrhu na rozvod je jediným logickým vyústením skutočného stavu a jeho zosúladenia so stavom právnym. Navrhovateľ s odporkyňou prediskutoval otázky spojené s konaním o rozvod manželstva a zhodli sa na tom, že ich problémy a nezhody sú natoľko vážne, aby odôvodňovali rozvod manželstva, a zároveň sa s odporkyňou dohodol na zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti odporkyne s ponechaním úpravy jeho styku s maloletými deťmi podľa vzájomnej dohody. O výživnom navrhovateľ žiadal rozhodnúť podľa majetkových pomerov oboch účastníkov v spojení s oprávnenými potrebami maloletých detí, a to sumou 70,- eur mesačne na maloletú M. a sumou 50,- eur mesačne na maloletého P.Á..
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila, pričom na pojednávaní uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva ako aj so zverením maloletých detí do jej starostlivosti súhlasí. Tiež uviedla, že na styku sa s otcom (navrhovateľom) maloletých detí vie dohodnúť, pričom žiadala určiť výživné vo výške 150,- eur na každé dieťa.
Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu ako aj dôvodoch uvedených v návrhu navrhovateľ trvá. Navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v septembri 2015 a od toho času platí na maloleté deti výživné vo výške 120,- eur mesačne spolu na obe deti. V čistej mzde za obdobie 02/2015 bola navrhovateľovi vrátená aj suma 623,37 eur za manželku, ktorá bola v roku 2014 na rodičovskej dovolenke. Výživné vo výške 150,- eur mesačne na každé dieťa je podľa jej názoru vysoké, keďže potreby detí nie sú také vysoké aj s ohľadom na to, že deti sú zdravé.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne a kolízneho opatrovníka a prečítaním, resp. oboznámením s obsahom nasledovných listinných dôkazov: Rodný list maloletej M. a maloletého P., Potvrdenie o poslednom pobyte manželov, Sobášny list, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľa zo dňa 10.10.2014 a zo dňa 03.12.2015, Potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2015 zo dňa 18.01.2016, Potvrdenie o zárobku navrhovateľa za posledných 12 mesiacov zo dňa 13.01.2016, Nájomná zmluva zo dňa 26.08.2015, Faktúra č. 1108262874 zo dňa 01.10.2015, Faktúra č. 1111253402 zo dňa 02.11.2015, Faktúra č. 1113346900 zo dňa 01.12.2015, Faktúra č. 1116226531 zo dňa 31.12.2015, Lekárska správa z Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica zo dňa 09.11.2015, a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou manželstvo dňa XX.XX.XXXX E. G. J.. U navrhovateľa ako aj odporkyne ide o manželstvo prvé, pričom obaja sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, národnosť slovenská. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra M. a dňa XX.XX.XXXX syn P.. Posledné spoločné bydlisko manželov je X. T. XX.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že zo spoločnej domácnosti s odporkyňou odišiel v septembri 2015, ktorému odchodu predchádzali hádky s odporkyňou ako aj výčitky z jej strany. Odporkyňa mu vyčítala, že nič nerobí a že málo zarába. Svedkami týchto hádok boli často aj deti. Uviedol, že ich manželstvo nebolo nikdy ideálne. Nie je konfliktný typ. Rozvod spomínala vždy len odporkyňa, pričom on sa rozvádzať nechcel. Intímne sa spolu nestýkajú už dlhodobo. Od septembra 2015 spolu nehospodária. Od doby, kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, s odporkyňou komunikuje len ohľadom maloletých detí a spoločných vecí.
Býva v prenajatom byte, za ktorý mesačne platí 280,- eur. Má výdavky na mobilný telefón vo výške cca 45,50 eur mesačne a na lieky od 25,- eur do 30,- eur mesačne.
Navrhovateľ pracuje v spoločnosti V. W. D., D..O..M.., G. J., kde jeho priemerná čistá mzda za obdobie 01/-12/2015 bol 873,79 eur mesačne. Je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 324,10 eur a tiež poberá daňový bonus na dve deti. Majetok väčšej hodnoty nemá ako ani inú vyživovaciu povinnosť.
Odporkyňa uviedla, že ešte pred uzavretím manželstva mala ona prácu, dom, byt aj auto, pričom navrhovateľ nemal nič. Od navrhovateľa chcela, aby mal aspoň nejaký životný cieľ, čo však neriešil. Uznala, že sa s navrhovateľom často hádala, vyčítala mu, že sa nestará o domácnosť, nepomáha jej a všetko musí robiť sama. Podľa nej navrhovateľ často býval radšej v práci ako doma. K navrhovateľovi už nič necíti, vzájomne sa odcudzili a komunikujú len ohľadom detí, o ktorých sa vedia dohodnúť. S navrhovateľom sa intímne nestýka už dlhší čas, aj roky. Od septembra 2015, odkedy navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti, spolu nehospodária. Tiež uviedla, že navrhovateľ nemá len príjem z práce ale ešte za trvania manželstva tipoval a dosť úspešne. Uvedené tvrdenia však odporkyňa v konaní nepreukázala.
Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, v ktorom býva spolu s deťmi a svojou matkou, a tiež 2-izbového bytu, ktorý prenajíma za 498,- eur mesačne. Zo sumy z prenájmu 498,- eur spláca úver, ktorý si zobrala na rodinný dom ešte pred uzavretím manželstva vo výške 265,- eur mesačne, a tiež platí poplatky za byt 125,- eur, elektrinu 30,- eur, plyn 10,- eur a TV 8,- eur. Z nájomného jej ostáva okolo 50,- eur
mesačne. Náklady na bývanie v rodinnom dome sú nasledovné: elektrina 106,- eur mesačne, plyn 102,- eur mesačne a voda 230,- eur polročne. Má 10-ročný automobil značky Honda Civic.
Je na rodičovskej dovolenke do 8.2.2016 a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne. Tiež poberá rodinné prídavky na dve deti. Navrhovateľ jej za obdobie 09/-12/2015 jednorázovo v decembri 2015 zaplatil 360,- eur, dovtedy ju živila matka. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Maloletá M. má 6 rokov, navštevuje 1. ročník základnej školy v G. J.. Do školy cestuje autobusom, zo školy ju vozí odporkyňa autom. Chodí do družiny, ktorá stojí 7,- eur mesačne. Stravuje sa v škole, obedy sú 25,- eur mesačne. Ďalšie výdavky sú ZRŠ 20,- eur polročne. Toho času nenavštevuje žiaden platený krúžok. Je zdravá.
Maloletý P. má 2 roky, od septembra 2015 navštevuje materskú školu na K., kde ho vozí odporkyňa autom. Výdavky so škôlkou sú: poplatky 20,- eur polročne, strava 20,- eur a povinný poplatok za škôlku 11,- eur mesačne. Je zdravý.
Kolízny opatrovník uviedol, že šetrenie v domácnosti nevykonával, nakoľko od otca zistil, že tento nemá žiadne výhrady ohľadom starostlivosti matky o maloleté deti. O zverení maloletých detí sú rodičia dohodnutí, pričom táto dohoda je v záujme maloletých. Vzhľadom na vyjadrenie rodičov, nie je potrebné upravovať styk. O výške výživného na deti žiadal rozhodnúť podľa majetkových, osobných a zárobkových pomerov a odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom v ich záujme je dostávať výživné v čo najvyššej výške.
Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvod vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.
Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, súd berie do úvahy hlavne vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a intenzitu narušenia a rozvratu. Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií
- biologickej, výchovnej a hospodárskej.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2015, nakoľko navrhovateľ sa z tejto odsťahoval z dôvodu častých hádok ako i výčitiek zo strany odporkyne. Manželia spolu nehospodária a intímne spolu nežijú už viac rokov, čo mal súd za preukázané z výpovede oboch. Zo strany odporkyne city k navrhovateľovi ochladli v dôsledku nezáujmu navrhovateľa o domácnosť ako aj jeho neurčitého smerovania do budúcnosti. Vzájomne sa odcudzili, pričom navrhovateľ uprednostňoval prácu pred rodinou. Obaja vyjadrili súhlas s rozvodom manželstva, čo je dôkazom trvalosti rozvratu manželstva. Podľa názoru súdu manželstvo za súčasnej situácie nemôže plniť svoj účel, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol. Prihliadol pritom i na záujem maloletých detí. Ako vyplynulo z výsluchu oboch manželov, títo v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, sa hádali, mali medzi sebou problémy a napäté prostredie ako i atmosféra na deti zle vplývala.
Vzhľadom k tomu, že rodičia sa dohodli, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke, súd jej ich zveril, nakoľko je to v záujme maloletých detí. Zároveň styk otca s deťmi súd neupravil, keďže na tomto sa vedia rodičia dohodnúť.
Pri určovaní výšky výživného súd vzal do úvahy osobné, majetkové i zárobkové pomery navrhovateľa ako i odôvodnené potreby maloletej M. a maloletého P.. Je potrebné poukázať na to, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že otcov pravidelný mesačný príjem v roku 2015 bol v priemere vo výške 873,79 eur v čistom, pričom zároveň poberal invalidný dôchodok vo výške 317,80 eur, ktorý mu bol v roku 2015 zvýšený od 01.01. na sumu 324,10 eur mesačne. Z uvedeného príjmu otec aj po zaplatení nájmu vo výške 280,- eur je schopný platiť na maloleté deti výživné vo výške 150,- eur na staršiu, školopovinnú M. (u ktorej v súvislosti s plnením si povinnej školskej dochádzky súd má za to, že náklady na jej výživu sú vyššie v porovnaní s mal. P., ktorý zatiaľ navštevuje materskú školu) a vo výške 130,- eur na mal. P.Á.. Súd nevzal do úvahy argumentáciu otca, že v roku 2015 mu vo februárovej výplate bolo vyplatených cez 600,- eur titulom vratky na manželku na rodičovskej dovolenke, pretože obdobná suma mu bude vrátená i v tohtoročnej výplate, keďže matka - manželka bola aj po celý rok 2015 na rodičovskej dovolenke. Okrem iného, v čase rozhodovania súdu mala matka príjem len z rodičovského príspevku 203,20 eur a z prenájmu bytu, z ktorého príjmu po odrátaní výdavkov na byt a úver jej zostáva mesačne 60,- eur, čo mesačne predstavuje sumu 263,20 eur. Z uvedenej sumy tak musí platiť nielen náklady na bývanie v rodinnom dome (na ktoré by jej mala aspoň čiastočne prispievať jej matka, ktorá s ňou býva v spoločnej domácnosti), ale aj zabezpečovať všetky svoje odôvodnené potreby, ako aj potreby maloletých detí, ktoré jednoznačne nie je možné uspokojiť výlučne z výživného, ktoré otec podľa svojho uváženia matke platí (50,- eur, resp. 70,- eur). Na základe vyššie uvedených dôvodov súd uzavrel, že súdom určené výživné je primerané majetkovým, osobným a zárobkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám maloletých detí.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.