Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/245/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľky F.Í. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X. Y. X, proti odporcovi V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, za účasti mal. detí H., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri navrhovateľke, zast. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom čas po rozvode, t a k t o

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky F. H., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a odporcu V. H., nar. XX.XX.XXXX uzavreté XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z., vo zväzku X, ročník XXXX na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.

Z v e r u j e na čas po rozvode mal. H., nar. XX.XX.XXXX, mal. S., nar. XX.XX.XXXX a mal. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Odporca je p o v i n n ý platiť výživné na každé z mal. detí vo výške 60,- EUR mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, začínajúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Uviedla, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a neplní žiadnu zo svojich funkcií. S odporcom žijú oddelene a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Jednoznačne trvá na rozvode manželstva. V prípade rozvodu žiadala mal. deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať platením výživného.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, pretože napriek vykázanému doručeniu predvolania sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Taktiež sa nedostavil na predvolanie ku kolíznemu opatrovníkovi.

Kolízny opatrovník odporúčal návrhu na rozvod manželstva vyhovieť a mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sobášneho listu, rodných listov, správy Úradu práce, sociálnych služieb a rodiny Prešov, rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. , správy z miesta bydliska účastníkov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, obaja ako slobodní. Z manželstva sa narodili 3 mal. deti H., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v obci L..

Podľa výpovede navrhovateľky manželstvo uzavreli po trojročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti. V čase uzavretia manželstva očakávali narodenie dieťaťa. Spočiatku bývali u rodičov navrhovateľky. Odporca si na bývanie u svokrovcov nezvykol a preto sa odsťahovali k jeho rodičom do 2- izbového bytu. Nemali dostatok priestoru, ani súkromia, pretože v uvedenom byte mimo rodičov odporcu a účastníkov konania žila aj slobodná sestra odporcu. Následne sa osamostatnili. Napriek tomu začali v manželstve vznikať problémy, najmä kvôli nedostatku finančných prostriedkov. Odporca nemal stálu prácu, často menil zamestnávateľa. Najdlhšie vydržal v práci pol roka a zvyčajne s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Navrhovateľka zisťovala u zamestnávateľov, prečo k tomu dochádza, zvyčajne išlo o pochybene na strane odporcu. Napr. zistili u neho požitie alkoholu počas pracovnej doby. Odporca jej nepomáhal s deťmi. Navrhovateľka sa snažila zabezpečiť všetky potreby rodiny, napr. v lete zaváraním úrody. Odporca bez jej vedomia zaváraniny rozpredal. Rád stávkuje, značnú časť finančných prostriedkov míňal na tento účel. V roku 2004 odišla s deťmi bývať k rodičom a od uvedenej doby žijú oddelene. S odporcom boli v kontakte, najmladší syn sa narodil v roku XXXX, ale spolužitie už neobnovili. V roku 2007 ich bol odporca navštíviť, odvtedy za deťmi nebol. Neplnil si vyživovaciu povinnosť, situáciu musela riešiť prostredníctvom polície. Tohto času nie sú v žiadnom kontakte, deti sú v školskom veku. V súvislosti s nimi jej vznikajú výdavky na stravu, ošatenie, učebné pomôcky a hygienické potreby. Navyše H. C. C. nosia okuliare s čím má zvýšené výdavky. S odporcom sa citovo odcudzili. Jediné východisko vidí v rozvode manželstva.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2004. Mal. deti boli rozsudkom Okresného súdu Prešov zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné vo výške 30,- EUR mesačne na každé dieťa. Vyživovaciu povinnosť si neplnil a na výživnom má dlh. Následne bolo otcovi zvýšené výživné rozsudkom Okresného súdu Prešov, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Otec deti nenavštevuje, ani telefonicky sa o ne nezaujíma. Naposledy ich videl pred 10-timi rokmi. Rodičia spolu nekomunikujú. Mal. H. je žiačkou 7. ročníka, S. žiakom 6. ročníka a C. 3. ročníka Základnej školy v F.. Všetky deti sa stravujú v školskej jedálni. Za obedy im matka uhrádza mesačne obedy v priemere vo výške 20,- EUR mesačne na každé dieťa. Zároveň jej vznikajú výdavky na cestovné autobusom, v priemere 10,- EUR mesačne na každé dieťa, ďalšie výdavky na stravu, ošatenie, telefón, hygienické potreby. Matka v práci dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 600,- EUR, vedľajší príjem nemá. Matka býva s deťmi u rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 80,- EUR mesačne.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 20.01.2010 bolo zvýšené výživné zo strany otca na mal. deti na každé z nich po 30,- EUR mesačne. V čase pôvodného rozhodnutia bola matka mal. detí na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavky na deti. Dve staršie deti navštevovali materskú školu a mal. C. bol v celodennej starostlivosti matky.

V čase od 07.05.2008 do 25.08.2008 otec pracoval v spoločnosti R., R.. K.. S.. s príjmom 322,96 EUR mesačne a pracovný pomer s ním bol rozviazaný pre porušenie pracovnej disciplíny. Od februára do septembra 2009 pracoval v ČR s príjmom 332,- EUR mesačne. Toho času je otec nezamestnaný a vedený v evidencii nezamestnaných od 01.01.2012.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, ktorý súd použil ako listinný dôkaz č. k. -25 zo dňa 04.11.2015 bolo zvýšené výživné na každé z mal. detí zo sumy 30,- EUR na 60,- EUR mesačne. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že otec mal. detí je vyučený autoklampiar, v tejto oblasti si prácu nehľadá, lebo ho to nebaví. Pracuje na aktivačných prácach v čase od 8.00 hod. do 12.00 hod. a v popoludňajších hodinách si prácu nehľadá. Uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý, nemá žiadne zdravotné problémy a na aktivačných prácach pracuje 80 hod. mesačne. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, lebo otec sa voči nemu odvolal.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou je zrejmé, že od 01.05.2015, odporca poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 124,70 EUR.

Navrhovateľka pracuje v spoločnosti V. R., a. s. s čistým mesačným príjmom v priemere 600,- EUR.

Podľa správy z obce L. sú obaja účastníci konania hodnotení kladne. Obec doporučuje zveriť mal. deti v prípade rozvodu navrhovateľke, pretože aj toho času o ne zabezpečuje starostlivosť.

Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.

Zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a navrhovateľka prejavila úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Vzťah účastníkov konania je dlhodobo a to najmenej od roku 2004, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti v kríze kvôli nezhode pováh, názorov a rôznych predstáv o fungovaní rodiny. Problémy v manželstve prehĺbil aj nezodpovedný prístup odporcu k zabezpečovaniu potrieb rodiny. Táto situácia spôsobila,

že navrhovateľka stratila voči odporcovi citový vzťah, striktne trvá na rozvode manželstva, odmieta akékoľvek možnosti obnovenia spolužitia.

Vzhľadom na vek, citový vzťah, doterajšiu starostlivosť, súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Bral pritom do úvahy aj tú skutočnosť, že odporca nevidel mal. deti viac ako 9 rokov. Odporcu zaviazal platením výživného tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 04.11.2015. Od rozhodnutia uvedeného súdu nedošlo k žiadnej zmene pomerov, či už na strane oprávnených alebo povinnej osoby a súd sa s rozhodnutím Okresného súdu Prešov stotožnil. Rovnako sa stotožnil aj s odôvodnením výšky výživného. Súd má za to, že schopnosti a možnosti otca sú vyššie ako deklaroval pred súdom, je zdravý, práceschopný, nemá žiadne zdravotné obmedzenia, nemá v starostlivosti mal. deti. Od roku 2012 je nezamestnaný, nič mu nebráni aktívnejšie si hľadať prácu, prípadne vycestovať za prácou aj mimo miesta bydliska. Predchádzajúci pracovný pomer otca skončil v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny z jeho strany. Prehlásil, že mimo aktivačných prác si prácu nehľadá a to ani vo svojom obore, pretože práca pre ktorú získal vzdelanie ho nebaví.

V zmysle ust. § 75, ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.

Berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania a citového zákonné ustanovenia, rozhodol súd v zmysle výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.