Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/133/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: LINOSTAV s.r.o., so sídlom Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava, IČO: 36 587 893, zastúpený: SLAVIKATTORNEYS s.r.o., so sídlom Mlynarovičova 13, 851 03 Bratislava, IČO: 50 807 471, v mene ktorej koná Mgr. Slavomír Slávik, konateľ a advokát, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100933255/2022 zo dňa 19.04.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 21.06.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky 100933255/2022 zo dňa 19.04.2022 (ďalej aj ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej aj „“) číslo 101979438/2021 zo dňa 19.10.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím zvýšil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vlastnú daňovú povinnosť uvedenú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2016 zo sumy XX.XXX,XX € na sumu XX.XXX,XX €, t.j. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX €. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu.

2. Žalobca spolu so správnou žalobou podal aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa ust. (ďalej aj „“) Návrh odôvodnil tým, že začal ukladať žalobcovi pokuty za nesprávne daňové priznania, ktoré sú vzhľadom na výšku, pre žalobcu likvidačné. Tvrdí, že ujma, ktorá mu hrozí, bude značná. Záverom uvádza, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak je nevyhnutný. Podľa žalobcu sú naplnené aj všetky ostatné zákonom ustanovené predpoklady na to, aby správny súd mohol správnej žalobe priznať odkladný účinok.

3. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k predmetu žaloby zo dňa 21.09.2022, doručenom správnemu súdu dňa 22.09.2022, vyjadril k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že žalobca si svojím nedôsledným konaním zapríčinil dôkaznú núdzu v preverovaných obchodných podmienkach, a teda aj v konaní pred správnym súdom.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa ust. . Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

9. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol, že výkonom rozhodnutia správcu dane dôjde k značnej ujme, bude mať likvidačný dopad. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdeným následkom, ktorý rovnako ničím konkrétnym neosvedčil. Žalobca svoju aktuálnu majetkovú situáciu nepreukázal. Nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy, finančnej škody, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých by správny súd mohol objektívne posúdiť dopad prípadného výkonu tohto rozhodnutia na majetkovú sféru žalobcu a na jeho podnikateľskú činnosť. Samotná výška dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie vyrubenej žalobcovi prvostupňovým napadnutým rozhodnutím sama o sebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom na hrozbu závažnej ujmy nepostačuje.

10. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov.

11. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k názoru, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

12. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

13. Záverom správny súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru správneho súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom plnení si uložených finančných povinností. Nakoľko žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe, neosvedčil, správny súd podľa ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).