Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/70/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu X.. K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. S. XXXX/X, I., právne zastúpený JUDr. Ján Škrab, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 200, Svidník, proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO- OOP2-2021/035628-002/MEA zo dňa 29.10.2021, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OOP2-2021/035628-002/MEA zo dňa 29.10.2021 a rozhodnutie Okresného úradu Stropkov, organizačný odbor č. OU-SP-OO-2021/000221-045 zo dňa 02.08.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Stropkov, organizačný odbor rozhodnutím zo dňa 29.06.2020 žalobcovi uložil pokutu vo výške 87,84 eur podľa za porušenie povinnosti uvedenej v , ktorého sa dopustil tým, že ako držiteľ nákladného vozidla zapísaný v dokladoch vozidla neuzavrel poistnú zmluvu na nákladné vozidlo: EČ: xyz, druh vozidla: nákladné vozidlo, značka, obchodný názov: AVIA, rok výroby: 1989, VIN: 7529, za obdobie od 05.12.2018 do 01.12.2019.

2. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím zo dňa 07.01.2021 podľa ustanovenia Správneho poriadku rozhodnutie Okresného úradu Stropkov, organizačný odbor zo dňa 29.06.2020, ktorým uložil žalobcovi za to, že neuzavrel v súlade s zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pokutu vo výške 87,84 eur, podľa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. Okresný úrad Stropkov, organizačný odbor rozhodnutím zo dňa 19.02.2021 príslušný podľa s poukazom na a vo veci uloženia pokuty žalobcovi za neuzavretie zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla po prejednaní podľa žalobcovi uložil pokutu vo výške 187,20 eur podľa za porušenie povinnosti

uvedenej v , ktorého sa dopustil tým, že ako držiteľ nákladného vozidla, zapísaný v dokladoch vozidla, neuzavrel poistnú zmluvu na nákladné vozidlo: EČ: xyz, druh vozidla: nákladné vozidlo, značka, obchodný názov: AVIA, rok výroby: 1989, VIN: 7529, za obdobie od 05.12.2018 do 01.12.2019.

4. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím zo dňa 14.05.2021 podľa ustanovenia Správneho poriadku rozhodnutie Okresného úradu Stropkov, organizačného odboru zo dňa 19.02.2021, ktorým uložil žalobcovi za to, že neuzavrel v súlade s zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pokutu vo výške 187,20 eur podľa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

5. Okresný úrad Stropkov, organizačný odbor rozhodnutím zo dňa 02.08.2021 príslušný podľa s poukazom na a vo veci uloženia pokuty žalobcovi za neuzavretie zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla po prejednaní podľa žalobcovi uložil pokutu vo výške 890,18 eur podľa za porušenie povinnosti uvedenej v , ktorého sa dopustil tým, že ako držiteľ nákladného vozidla, zapísaný v dokladoch vozidla, neuzavrel poistnú zmluvu na nákladné vozidlo: EČ: xyz, druh vozidla: nákladné vozidlo, značka, obchodný názov: AVIA, rok výroby: 1989, VIN: 7529, za obdobie od 05.12.2018 do 01.12.2019.

6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bol spoľahlivo zistený skutkový stav. Zistil, že aj napriek výhradám a tvrdeniam žalobcu, že on na základe rozsudku Okresného súdu Svidník nie je majiteľom nákladného vozidla: AVIA, xyz, v dokladoch vozidla je zapísaný ako držiteľ žalobca, túto skutočnosť potvrdil ODI v Stropkove, kde uviedol, že pri lustrácii v evidencii vozidiel je stále ako držiteľ vozidla zapísaný žalobca. Teda podľa ustanovenia povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla. Pri úvahách o stanovení výšky pokuty skúmal všetky okolnosti prípadu. V súlade s ustanovením , zhodnotil závažnosť porušenia povinností a dĺžku trvania protiprávneho stavu, t.j. časové obdobie, počas ktorého nebola uzavretá poistná zmluva na motorové vozidlo, a ktoré trvalo od 05.12.2018 do 01.12.2019. Protiprávny stav trval nepretržite 362 dní, z toho 27 dní v roku 2018 a 335 dní v roku 2019. Vyčíslil pokutu z ročného poistného stanoveného pre tento druh vozidla, podľa oznámenia SKP pre rok 2018 je uvedená výška priemerného ročného poistenia pre kategóriu B04 (malý nákladný automobil s celkovou hmotnosťou do 3500 kg, so zdvihovým objemom valcov nad 2500 cm3) 780,73 eur a pre rok 2019 je výška priemerného ročného poistenia 745,49 eur. Podľa týchto údajov vypočítal dennú sadzbu poistného, ktorú vynásobil počtom nepoistených dní v danom roku. Z dôvodu, že pokuta ma mať represívno-výchovnú funkciu, vypočítanú sumu navýšil o 20%, a to aj s prihliadnutím na dĺžku trvania protiprávneho stavu, teda celková pokuta je vo výške 890,18 eur, ktorá je pokutou primeranou a jej uloženie bude mať nielen sankčný, ale aj preventívny účinok.

7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia Správneho poriadku rozhodnutie Okresného úradu Stropkov, organizačného odboru zo dňa 02.08.2021, ktorým uložil žalobcovi za to, že neuzavrel v súlade s zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s EČ: xyz, druh vozidla: nákladné vozidlo, značka : AVIA, rok výroby: 1989, VIN: 7529, a to za obdobie od 05.12.2018 do 01.12.2019, pokutu vo výške 890,18 eur, podľa zákona o PZP potvrdil a odvolanie zo dňa 17.08.2021 zamietol.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že je toho názoru, že prvostupňový orgán vypočítal výšku pokuty správnym spôsobom. Poukázal na to, že ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o PZP expressis verbis pertraktuje, že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové

vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania bol povinný uzavrieť na predmetné motorové vozidlo poistnú zmluvu, nakoľko v dokladoch vozidla je zapísaný ako držiteľ motorového vozidla. Oznámenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov bolo doručené prvostupňovému orgánu dňa 13.02.2020. Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané dňa 02.08.2021. Z toho vyplýva, že subjektívna lehota dvoch rokov bola zachovaná. Nepoistenie vozidla malo trvať od 05.12.2018 do 01.12.2019. Zároveň bola zachovaná aj lehota troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

III.

Zhrnutie argumentov žalobcu

9. Žalobca vo včas podanej žalobe namietal, že správny orgán mu uložil pokutu ako držiteľovi zapísanému v evidencii vozidiel DI Stropkov. Tento zápis bol vykonaný po kúpe predmetného traktora ešte v roku 1996 na meno X.. K. J. O. BS, IČO: 33103267. Traktor bol majetkom združenia AGRIFARM

- BS, založeného účastníkmi konania zmluvou o združení zo dňa 02.01.1994. Žalobca svoju živnosť na obchodné meno X.. K. J. O. BS, IČO: 30304083 ukončil už dňa 16.02.2002 a IČO: 33103267 bolo platné do 21.10.1998. Rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. -608 zo dňa 17.05.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 24.03.2011 bol vysporiadaný majetok získaný činnosťou združenia AGRIFARM - BSW so sídlom v Driečnej, založeného účastníkmi konania, zmluvou o združení zo dňa 02.01.1994, zaniknutého dňa 11.02.2002 tak, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov k majetku tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu F. D. bol pod bodom č. 5 prikázaný kolesový traktor HNT- 3511. Teda dňom doručenia rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.03.2011 účastníkom konania, sa stal vlastníkom kolesového traktora F. ktorý ho mal v tom čase už v držbe spolu s technickým preukazom a aj ho užíval. Po dátume 29.06.2020 F. D. potom ako bol DI Stropkov vyzvaný k ústnemu prejednaniu, na ktoré sa aj dostavil sám F. D. a ako vlastník traktora požiadal DI v Stropkove o vyradenie traktora z evidencie. Z uvedeného je zrejmé, že ako vlastník disponoval pri odhlásení papiermi od predmetného traktora. Tým, že F. D. prevzal podľa rozsudku Okresného súdu Svidník v máji 2011 predmetný traktor do svojho vlastníctva, odňal žalobcovi dispozičnú možnosť urobiť prepis traktora v evidencii vozidiel DI Stropkov z držiteľa žalobcu na faktického vlastníka F. D.. Z vyššie uvedených dôvodov namietal pasívnu legitimáciu žalobcu v napadnutej správnej veci. Žiadal súd o preskúmanie zákonnosti postupu správnych orgánov pri rozhodnutí o uložení pokuty žalobcovi vzhľadom na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Svidník vo veci č. k. . Taktiež žiadal súd v rámci peňažnej moderácie upravenej v zvážiť aj primeranosť uloženej pokuty vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj osobu žalobcu, teda na jeho vek a zdravotný stav. Žalobca taktiež žiadal súd, aby v zmysle ustanovení o správnej žalobe vo veciach správneho trestania podľa , preskúmal, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy a ak správny súd dospeje preskúmaním k inému názoru ako správny orgán, aby následne podľa , použil sankčnú moderáciu. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a aj rozhodnutie Okresného úradu Stropkov zo dňa 02.08.2021. Alternatívne navrhol, aby správny súd znížil uloženú pokutu.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o PZP expressis verbis pertraktuje, že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania bol povinný uzavrieť na predmetné motorové vozidlo poistnú zmluvu, nakoľko v dokladoch vozidla bol zapísaný ako držiteľ motorového vozidla. Rozhodnutím zo dňa 02.08.2021 prvostupňový orgán uložil účastníkovi konania za porušenie povinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 zákona o PZP za obdobie od 05.12.2018 do 01.12.2019 pokutu vo výške 890,18 eur. Prvostupňový orgán účastníkovi konania vyčíslil pokutu z ročného poistného stanoveného pre tento druh vozidla podľa oznámenia SKP pre rok 2018, kde je uvedená výška priemerného ročného poistenia pre kategóriu B04 (malý nákladný automobil s celkovou hmotnosťou do 3500 kg, so zdvihovým objemom valcov nad 2500 cm3) 780,73 eur a pre rok 2019 je výška priemerného ročného poistenia 745,49 eur. Prvostupňový

orgán podľa týchto údajov vypočítal dennú sadzbu poistného, ktorú vynásobil počtom nepoistených dní v danom roku. Z dôvodu, že pokuta má mať represívno-výchovnú funkciu, vypočítanú sumu navýšil o 20%, a to aj s prihliadnutím na dĺžku trvania protiprávneho stavu, teda celková pokuta je vo výške 890,18 eur, ktorá je pokutou primeranou a jej uloženie bude mať nielen sankčný, ale aj preventívny účinok. Žalovaný je toho názoru, že prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu v súlade so zákonom a jej výšku vypočítal správnym spôsobom. Na základe uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Prešove žalobu ako nedôvodnú zamietol a aby žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

V.

11. Správny súd doručil výzvu účastníkom konania v súlade s ust. , aby sa vyjadrili k možnému obsahu vád trestania v preskúmavanom rozhodnutí v lehote 15 dní od doručenia výzvy, keďže po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného a obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie by mohlo byť postihnuté vadou trestania: 1) Podľa základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, konkrétne zákaz reformatio in peius/ zákaz zmeny k horšiemu/. Postavenie žalobcu - odvolateľa podaním odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu o uložení pokuty bolo zhoršené. Po zrušení skorších rozhodnutí žalovaným, správnym orgánom prvého stupňa boli uložené vyššie pokuty. 2) Podľa dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcii v rámci správneho trestania, a to uloženie jednej sankcie za viaceré čiastkové útoky pokračovacieho správneho deliktu. Za pokračovací správny delikt (na základe analógie k trestnému právu) možno považovať situáciu, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého deliktu, pričom trestnosť jednotlivých čiastkových útokov sa má posudzovať ako jeden trestný delikt, ak všetky čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku (výnimočne môže ísť aj o rôzne predmety). Žalobca mal svojimi čiastkovými útokmi za obdobie od 05.12.2018 do 01.12.2019 (časová súvislosť), naplniť rovnakú skutkovú podstatu správneho deliktu podľa V obidvoch prípadoch tým, že ako držiteľ nákladného vozidla, zapísaný v dokladoch vozidla, neuzavrel poistnú zmluvu na nákladné vozidlo (rovnaký spôsob spáchania čiastkových útokov): v jednom prípade AVIA a v druhom traktor kolesový poľnohospodársky (podobný predmet útoku).

12. Žalovaný sa s názormi správneho súdu nestotožnil. K bodu 1 poukázal na Komentár k Správnemu poriadku, šieste prepracované vydanie, doc. JUDr. Jozef Sobihard, Csc., 2013, komentár k § 59 Správneho poriadku, strana 213. Ďalej na stranu 217, kde sa uvádza R33/2004. K bodu 2 uviedol, že je toho názoru, že porušenia účastníka konania nie je možné považovať za jeden správny delikt, pretože sa jednalo o dve rôzne vozidlá, na ktoré mal mať účastník konania uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Poukázal na aktuálne otázky trestného práva v teórii a v praxi, 7. ročník, Zborník príspevkov zo 7. ročníka interdisciplinárnej celoštátnej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej pod záštitou rektorky Akadémie Policajného zboru v Bratislave Dr.h.c. prof. JUDr. Lucie Kurilovskej, PhD., strana 50. Poukázal na to, že účastník konania bol povinný uzavrieť poistnú zmluvu na nákladné vozidlo AVIA a zároveň bol povinný uzavrieť poistnú zmluvu na traktor kolesový poľnohospodársky. Jednalo sa o veci rôznej hodnoty a funkčného zamerania, preto je žalovaný toho názoru, že uvedené porušenia nie sú pokračovacím správnym deliktom.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

13. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný ( v spojení s , ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu a konanie ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

14. Správny súd rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania podľa . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 21.09.2022. Rozsudok správny súd vyhlásil vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní podľa dňa 29.09.2022.

15. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Podľa

(1)Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2)Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c)ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e)ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

19. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie, ktorým bola povinnej osobe X. O. BS IČO: 30304083 a po zmene 21.10.1998 IČO: 33103267, adresa: I. S. XXXX/X, XXX XX I., za neuzavretie zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uložená pokuta vo výške 890,18 eur, podľa za porušenie povinnosti uvedenej v , ktorého sa dopustil tým, že ako držiteľ nákladného vozidla, zapísaný v dokladoch vozidla, neuzavrel poistnú zmluvu na nákladné vozidlo: EČ: xyz, druh vozidla: nákladné vozidlo, značka, obchodný názov: AVIA, rok výroby: 1989, VIN: 7529, za obdobie od 05.12.2018 do 01.12.2019.

20. Podľa povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

21. Podľa (1) Okresný úrad tomu, kto podľa neuzavrie poistnú zmluvu, uloží pokutu od 500 Sk do 100 000 Sk. ( úrad na základe oznámenia kancelárie podľa vyzve bez zbytočného odkladu toho, kto má podľa povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, aby do siedmich pracovných dní od doručenia výzvy predložil doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti. (3)Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu. (4)Pokuta podľa odseku 1 sa môže uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa okresný úrad o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. (5)Na konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 je miestne príslušný okresný úrad v mieste trvalého pobytu alebo sídla držiteľa, vlastníka alebo prevádzkovateľa motorového vozidla.

( z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. (7)Na konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Správny súd výzvou zo dňa 16.08.2022 vyzval účastníkov konania na vyjadrenie k vadám uvedeným v .

23. Okresný úrad Stropkov, organizačný odbor rozhodnutím č. OU-SP-OO-2021/000221-044 zo dňa 02.08.2021 povinnej osobe X.. K. J. O. BS IČO: 30304083 a po zmene 21.10.1998 IČO: 33103267, adresa: I. S. XXXX/X, XXX XX I., za neuzavretie zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uložil pokutu vo výške 190,65 eur, podľa za porušenie povinnosti uvedenej v , ktorého sa dopustil tým, že ako držiteľ nákladného vozidla, zapísaný v dokladoch vozidla, neuzavrel poistnú zmluvu na nákladné vozidlo: EČ: I., druh vozidla: traktor kolesový poľnohospodársky, značka, obchodný názov: HMT3511, rok výroby: 1996, VIN: 114439, za obdobie od 05.12.2018 do 01.12.2019. Žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2021/035630-002/MEA zo dňa 25.10.2021 rozhodnutie Okresného úradu Stropkov, organizačného odboru č. OU-SP-OO-2021/000221-044 zo dňa 02.08.2021 potvrdil.

24. Z rozhodnutí Okresného úradu Stropkov, organizačný odbor č. OU-SP-OO-2021/000221-044 zo dňa 02.08.2021 a č. OU-SP-OO-2021/000221-045 zo dňa 02.08.2021 vyplýva, že žalobca bol dvomi rozhodnutiami uznaný vinným zo spáchania (dvoch) správnych deliktov podľa v spojení s . V obidvoch prípadoch mal naplniť základné znaky skutkovej podstaty správneho deliktu tým, že ako držiteľ nákladného vozidla, zapísaný v dokladoch vozidla, neuzavrel poistnú zmluvu na nákladné vozidlo, v jednom prípade druh vozidla

- traktor kolesový poľnohospodársky a v druhom prípade - AVIA. Protiprávneho konania sa žalobca mal dopustiť za obdobie od 05.12.2018 do 01.12.2019. Ďalej z výroku rozhodnutí vyplýva, že za spáchané správne delikty žalobcovi bola uložená sankcia pokuta v prvom prípade vo výške 190,65 eur a v druhom prípade vo výške 890,18 eur.

25. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že žalobca sa vo viacerých prípadoch mal dopustiť rovnakého porušenia právnych povinností vyplývajúcich mu zo - ako držiteľ nákladného vozidla, zapísaný v dokladoch vozidla, neuzavrel poistnú zmluvu na nákladné vozidlo.

26. Správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy v oblasti správneho trestania, je potrebné aplikovať na základe analógie pravidlá trestania pre ukladanie sankcií zakotvené v , t. j. „analogiae legis“.

27. Podľa trestný čin je spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne.

28. Podľa za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.

29. Pokračovanie v trestnej činnosti je taká trestná činnosť, keď jednotlivé čiastkové konania napĺňajú rovnakú skutkovú podstatu trestného činu. Objektívna súvislosť je daná: a) časovou súvislosťou v páchaní čiastkových útokov, b) rovnakým alebo podobným spôsobom páchania čiastkových útokov, c) rovnakým predmetom útoku, ale výnimočne môže ísť aj o rôzne predmety. Subjektívna súvislosť spočíva v uskutočňovaní rovnakého zámeru (jednotiaci zámer). V prípade pokračovacieho trestného činu sa všetky čiastkové útoky posudzujú ako jeden trestný čin.

30. Od pokračovania v trestnej činnosti treba odlíšiť opakovanie trestného činu. Tu ide o dva alebo viac samostatných trestných činov tej istej skutkovej podstaty. Chýba tu spojivo, ktoré by z nich vytváralo jeden celok. Opakovanie trestnej činnosti však zakladá viacčinný súbeh trestných činov.

31. Za pokračovací správny delikt (na základe analógie k trestnému právu) možno považovať situáciu, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého deliktu, pričom trestnosť jednotlivých čiastkových útokov sa má posudzovať ako jeden trestný delikt, ak všetky čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku. Čiastkové útoky musí spájať aj subjektívna súvislosť.

32. Žalobca mal svojimi čiastkovými útokmi za obdobie od 05.12.2018 do 01.12.2019 (časová súvislosť), naplniť rovnakú skutkovú podstatu správneho deliktu podľa v spojení s , v obidvoch prípadoch tým, že ako držiteľ nákladného vozidla, zapísaný v dokladoch vozidla, neuzavrel poistnú zmluvu na nákladné vozidlo (rovnaký spôsob páchania čiastkových útokov): v jednom prípade druh vozidla: AVIA a v druhom prípade druh vozidla: traktor kolesový poľnohospodársky (podobný predmet útoku).

33. Žalovaný sám vo vyjadrení zo dňa 31.08.2022 poukazuje na to, že ,, ... nemusí ísť o úplne zhodný predmet útoku ... ale ide o význam predmetov útoku v realite ... mala by byť ich spojitkom funkčnosť, podobná aspoň teda v hrubých rysoch.“ V danom prípade oba predmety útoku spája funkčnosť podobná v hrubých rysoch - nákladné vozidlá.

34. Subjektívna súvislosť spočíva v realizácii rovnakého zámeru. Je to predovšetkým príklad, keď páchateľ postupne uskutočňuje vopred pripravený plán. Jednotiaci zámer pokračovať v protiprávnej činnosti musí tu byť aspoň v najhrubších rysoch už pri prvom útoku. Zo spisového materiálu je zrejmé, že u žalobcu zrejme pôjde o takýto prípad. Nemožno síce kvalifikovať konanie, resp. opomenutie žalobcu, že by postupne uskutočňoval vopred pripravený plán, pretože jeho protiprávne konanie spočívalo v opomenutí uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako držiteľa nákladných vozidiel, avšak jeho zámer v oboch prípadoch spočíval v tom, ako tvrdil na svoju obranu, že na základe rozsudku súdu, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníkov zmluvy o združení, sa stala vlastníkom nákladných vozidiel a mala ich v držbe iná osoba, a teda na posúdenie pokračovacieho správneho deliktu je daná aj subjektívna súvislosť spočívajúca v realizácii rovnakého zámeru.

35. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že konanie žalobcu bolo kvalifikované ako dva samostatné správne delikty tej istej skutkovej podstaty. V takomto prípade dvoch samostatných správnych deliktov by mal správny orgán aplikovať zásady ukladania trestov podľa . Ustanovenia však neaplikoval ani prvostupňový správny orgán ani žalovaný.

36. Ďalej z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že postavenie žalobcu ako odvolateľa v administratívnom konaní, podaním odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu o uložení pokút, bolo zhoršené. Po zrušení skorších rozhodnutí žalovaným, správnym orgánom prvého stupňa boli vždy uložené vyššie pokuty.

37. Rozhodnutím zo dňa 29.06.2020 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 87,84 eur, po zrušení tohto rozhodnutia, na základe odvolania podaného žalobcom, rozhodnutím zo dňa 19.02.2021 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 187,20 eur, po zrušení tohto rozhodnutia, na základe odvolania podaného žalobcom, rozhodnutím zo dňa 02.08.2021 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 890,18 eur.

38. K citácii z komentára a judikátu, uvádzaným žalovaným vo vyjadrení zo dňa 31.08.2022, správny súd uvádza, že vzhľadom na prijatie nového , už nie sú aktuálne v tom, že zásada zákaz reformatio in peius v správnom trestaní neplatí.

39. Zákaz reformatio in peius je jednou zo základných zásad trestného konania, garantujúca zákaz zmeny k horšiemu, pokiaľ odvolanie proti odsudzujúcemu rozsudku podá výlučne obvinený. Podľa druhá veta v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Obdobne podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov v odvolacom konaní správny orgán nemôže zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové podstatné skutkové okolnosti. o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý by sa mal subsidiárne použiť na konanie o uložení pokuty podľa , zákaz reformatio in peius neupravuje.

40. Na tomto mieste je potrebné zvýrazniť ďalší dosah znenia § 195. Uvedené ustanovenie totiž nielen vymedzuje vady trestania, na ktoré prihliada správny súd nad rámec žalobných bodov, ale súčasne aj v písm. c) a d) explicitne, i keď nepriamo v normatívnej podobe vymedzuje, že orgán verejnej správy má pri správnom trestaní povinnosť primerane postupovať v zmysle zásad trestného konania podľa a zásad ukladania trestov podľa . Tým sa od 1.júla 2016, t.j. od účinnosti , zmenila táto z judikatúry vyplývajúca povinnosť na povinnosť zákonnú. Nič na tom pritom nemení ani tá skutočnosť, že zákaz reformatio in peius nie je v expressis verbis spomenutý, pretože táto zásada má jednoznačne povahu bezvýhradne sa aplikujúcej zásady trestného konania. Uvedené jednak znamená, že zákaz reformatio in peius je nutné bez výnimiek aplikovať nielen na prejednávanie iných správnych deliktov v rámci správneho konania, ale i vo vzťahu k PriesZ, ktorý umožňuje zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku pri zistení nových podstatných skutkových okolností. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová A. a kol. . Komentár. Bratislava : C.H. Beck, 2018, 1001 s.

41. Prijatím a jeho účinnosťou od 01.07.2016, sú aj správne orgány v rámci správneho trestania povinné aplikovať základné zásady trestného konania podľa a zásady ukladania trestov podľa na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, s poukazom na ust. , konkrétne písm. c/ a d/. Pokiaľ by takýmto smerom správny orgán nepostupoval a v rámci správneho trestania nerešpektoval základné zásady trestného konania podľa a zásady ukladania trestov podľa na ukladanie sankcií, bude to mať za následok zrušenie jeho rozhodnutia správnym súdom. S poukazom na účinnosť od 01.07.2016, je skoršia judikatúra ohľadom nepoužiteľnosti zásady trestného konania, zákaz reformatio in peius, na správne trestanie, už neaplikovateľná.

42. Keďže správny orgán konanie žalobcu neposudzoval z toho pohľadu, či nejde o jeden skutok, a teda pokračujúci správny delikt, správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov bolo aj nerešpektovanie zásady zákaz reformatio in peius v rámci správneho trestania.

43. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť konanie žalobcu a vyhodnotiť, či sankcionovateľnosť čiastkových útokov sa má posudzovať ako jeden správny delikt, ktorý má: 1. rovnakú skutkovú podstatu, 2. všetky čiastkové útoky spája objektívna súvislosť, a to v čase, v spôsobe ich spáchania a predmete útoku a 3. subjektívnu súvislosť danú jednotiacim zámerom žalobcu, teda pokračujúci správny delikt. Pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy v oblasti správneho trestania za pokračujúci správny delikt, je potrebné aplikovať na základe analógie zákona pravidlá pre ukladanie sankcie za pokračujúci trestný čin zakotvené v , podľa a správny orgán uloží za viaceré čiastkové útoky jednu sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt. Je to nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia zachovania jednotných právnych záruk a jednotného postupu všetkých kategórií trestných obvinení v súlade s prvou vetou čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

44. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie - pokuty, táto nemôže byť vyššia ako bola uložená prvým, resp. prvými rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa, s poukazom na zásadu zákaz reformatio in peius, teda aby v rámci odvolania podaného žalobcom nedošlo k zhoršeniu jeho postavenia. Súčasne správny súd poznamenáva, že v rámci ukladania pokuty a použitia správnej úvahy, správny orgán môže prihliadať len na kritéria dané zákonom. V danom prípade podľa ust. pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu. Zákon teda vymedzuje iba dve kritéria, na ktoré má a môže správny orgán prihliadať, a to závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu. Zákon nezmieňuje nič o výške pokuty s poukazom na výšku poisteného, takéto kritérium, na ktoré by mal a mohol správny orgán prihliadať nie je dané zákonom. Preto má správny súd za to, že prihliadať na výšku poistného pri ukladaní pokuty nie je v súlade s ust.

45. Nad rámec uvedeného, správnemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu označuje správny orgán vo výroku rozhodnutia žalobcu ako fyzickú osobu podnikateľa, keďže z výpisu zo živnostenského registra, ktorý je verejne prístupný aj na internete, vyplýva, že podnikateľský subjekt X. BS, IČO: 30304083, do 21.10.1998 IČO: 33103267, s miestom podnikania XXXXX I., I. S. XXXX/X, ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 16.12.2002. Teda aj v období spáchania správneho deliktu od 05.12.2018 do 01.12.2019, zároveň aj v čase vydania správnych rozhodnutí, žalobca nebol už podnikateľom.

46. Samozrejme žalovaný je v zmysle viazaný právnym názorom správneho súdu.

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania, proti neúspešnému žalovanému.

48. S poukazom na , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Podľa

(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis. (2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa

(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).