Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-47-2015.pdf
PDF · 108.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-8T/47/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich Alžbety Kabátovej a Kataríny Prazňákovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 1. 2016 v Košiciach, takto
rozhodol:
Obžalovaný K. N., nar. XX.X.XXXX v J., trvale bytom J., X. XX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Košice;
j e v i n n ý, ž e
v Košiciach, v byte na ulici X. č. XX, od presne nezistenej doby od decembra 2012 chodil do izby maloletej J. P. nar. XX.X.XXXX, svojej adoptívnej dcéry a biologickej dcéry jeho manželky, kde jej opakovane vnikal prstami do vagíny, obchytával ju po intímnych častiach tela, vykonával s ňou orálny styk a následne od novembra 2013 do konca marca 2014 opakovane vykonával s maloletou J. súlož; t e d a
- osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a čin spáchal na chránenej osobe,
- dieťa zverené do jeho starostlivosti pohol k mimomanželskej súloži a iným spôsobom ho sexuálne zneužil a čin spáchal s použitím nátlaku;
t ý m s p á c h a l
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre účely výkonu trestu súd zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na obžalovaného K. N. obžalobu pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a zločin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov, znalcov a prečítaním listinných dôkazov, na podklade ktorého bol zistený skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku. Obžalovaný K. N. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Poprel, aby od septembra roku 2012 chodil za J. do izby, hoci v tom čase nemala 15 rokov. Jeho manželka vtedy pracovala v OD C. a prichádzala z práce skôr ako on, takže k žiadnemu styku s maloletou J. ani nemohlo dôjsť. Tvrdil, že to bola práve mal. J., ktorá ho provokovala. Predvádzala sa pred zrkadlom, ukazovala mu stehná, rozprávala sa s ním o intímnych veciach, že sa jej spolužiačky smejú, že nemá vyholenú vagínu, ktorú si napokon vyholila a mu to aj ukázala. Keď jej mama nebola doma, po byte chodila výlučne v spodnom prádle. Obžalovaný priznal, že v novembri 2013 prišla maloletá J. domov pod vplyvom alkoholu, oznámila mu, že už nie je panna, vyzliekla sa pred ním a požiadala ho, aby s ňou súložil. Potom sa mu vyhrážala, že ho udá. Aby tak neurobila, kúpil jej nový mobil. Obžalovaný priznal, že s maloletou J. mal pohlavný styk iba raz, poprel, aby jej dal do úst pohlavný úd, aby jej lízal vagínu. O tom, že ho maloletá provokovala sa nikomu nezveril, jeho manželka nemala záujem o tom sa s ním rozprávať. Obžalovaný tvrdil, že maloletá J. dokonca požívala alkohol, chodila s pochybnými osobami, prejavovala sympatie k fašizmu. Poškodená mal. J. N. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaný sa voči nej dopustil konania uvedeného vo výroku rozsudku. Vypovedala, že keď sa obžalovaný nasťahoval do bytu jej mamy, spočiatku bol na ňu prísny, pričom jej ubližoval, veľa vecí jej zakazoval. Keď jej mama začala chodiť do roboty, obžalovaný začal k nej byť milší. Maloletá J. ho brala ako svojho otca a rozprávala sa s ním. Keď mala už 14 rokov začal ju obchytkávať na prsiach, navrhol jej, či ju môže vylízať, čomu ona nerozumela. Na to jej obžalovaný roztiahol nohy, lízal ju medzi nohami a obchytkával po prsiach. Keď to urobil prvý krát, zľakla sa a nevedela čo má robiť. Obžalovaný sa jej vyhrážal, že to nemá nikomu povedať a sľuboval, že jej to už neurobí. Táto situácia sa potom opakovala, z čoho mala poškodená strašnú traumu. Nechcela to povedať mame, aby nerozbila rodinu, aby ju mal aspoň jej mladší brat. K takýmto situáciám dochádzalo v čase, keď jej mama bola v práci a dialo sa to minimálne raz za týždeň. Obžalovaný svoje správanie začal stupňovať, strkal jej prsty do vagíny, chcel jej dať pohlavný úd do zadku, stále prišiel s novým nápadom čo budú robiť. Poškodená na tieto situácie reagovala tým, že žiadala obžalovaného, aby jej dal pokoj. On ju dokázal o to prosiť aj pol hodiny, potom prestal byť milý, vyhrážal sa jej, že všetko jej zakáže, že skončí na ulici. Keď dovŕšila 15. rok veku, obžalovaný jej núkal 100,- €, aby s ním prišla o panenstvo. Do všetkého sa jej staral, dokonca komentoval aj jej menštruačný kalendár. V novembri roku 2013 bola v Krompachoch na školskom výlete kedy dostala menštruáciu, a preto použila tampón. Zdôverila sa tým svojej mame, ktorá to povedala obžalovanému, na čo o ňu začal prejavovať zvýšenú starostlivosť. Keď boli sami, pod zámienkou kontroly jej strkal prsty do vagíny, a od novembra 2013 sa snažil jej strčiť svoj pohlavný úd do vagíny, pričom stále krvácala. Obžalovaný v súloži pokračoval aj napriek tomu, že mu poškodená oznámila, že to nechce, že ju to bolí, pričom on zakaždým prisahal, že je to naposledy. Pri súloži sa mu snažila brániť, ale obžalovaný využil svoju fyzickú prevahu. Posledný krát s obžalovaným súložila koncom marca 2014, pričom obžalovanému neprekážalo ani to, že mala menštruáciu. Po tejto poslednej súloži sa zverila svojej kamarátke O. H., že ju obžalovaný zneužíva, na čo jej táto navrhla, aby išla spať k nim. Následne sa s tým, čo jej nevlastný otec robí, zdôverila aj matke O. H. - O. H. a napokon i N. S., svojmu priateľovi a svojim príbuzným K. I. a E. D.. Maloletá J. N. bola vypočutá za prítomnosti znalkyne z odboru psychológie PhDr. E. J.. K jej výpovedi znalkyňa uviedla, že poškodená nemá sklony ku klamaniu, skresľovaniu, ani skonštruovaniu nereálnych situácií. Je schopná objektívne a pravdivo popísať udalosti, ktoré sú predmetom trestného konania. V čase znaleckého vyšetrenia u poškodenej diagnostikovala posttraumatickú stresovú poruchu, masívny stres, a stopy po fyzickom a psychickom sexuálnom násilí. Znalkyňa zdôraznila, že správanie obžalovaného zanechá na poškodenej doživotné následky.
Potvrdila, že obžalovaný tým, že ju urážal, že jej vulgárne nadával a upozorňoval ju na to, aká je tučná, vytvoril u poškodenej komplex menejcennosti z vlastného tela do takej miery, až jej hrozila anorexia. Správanie poškodenej vo vzťahu ku obžalovanému znalkyňa vyhodnotila ako pasívnu formu obrany, ktorú zvolila pri svojom ohrození, aby predišla fatálnejším následkom v kontexte správania sa obžalovaného. Pasívnu formu obrany zvolila poškodená preto, lebo rizikové správanie obžalovaného voči nej bolo dlhodobé. Svedkyňa O. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená J. N. je jej kamarátkou a zároveň spolužiačkou zo základnej školy. Všimla si, že J. N. je smutná. Na to jej oznámila, že ju nevlastný otec sexuálne zneužíva. Preto J. navrhla, aby šla k nim domov do Nováčan, kde táto uvedené skutočnosti povedala aj jej mame - O. H.. Svedkyňa O. H. vypovedala podobne ako jej dcéra O. H., pričom popísala okolnosti, za ktorých sexuálne zneužívanie oznámila matke poškodenej - O. N.. O. N. prišla pre svoju dcéru do Nováčan, avšak v doprovode obžalovaného. Najprv sa s dcérou J. sama u nich rozprávala, domov odišla spolu s J. a obžalovaným. Ďalej svedkyne O. H. a O. H. popísali okolnosti, za akých boli nahlásiť sexuálne zneužívanie na odbore sociálnych vecí na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Urobili tak preto, lebo príbuzní maloletej J. jej potrebnú pomoc poskytnúť nevedeli. Svedkyňa X.. O. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa o sexuálnom zneužívaní jej dcéry J. prvý krát dozvedela až 29. 3. 2014, keď neprišla domov zo školy. Povedala jej to O. H. s tým, že J. je u nich doma. Nechcela tomu uveriť, a keď sa prvý krát o tom rozprávala s obžalovaným on sa nijakým spôsobom nebránil a dosvedčil, že pôjde do basy. Po príchode do Nováčan požiadala J., aby sa vrátila s nimi domov. Na druhý deň musela ísť do práce, preto zariadila, aby J. išla bývať k jej tetám. V pondelok bola jej dcéra J. spolu s O. H. oznámiť na sociálke čo sa stalo. Svedkyňa X.. O. N. potvrdila, že J. nechodila po byte vyzývavo oblečená v spodnom prádle, naopak bol to práve obžalovaný, ktorý po byte chodil iba v slipoch. Tiež potvrdila, že keď pracovala poobede obžalovaný bol sám s deťmi doma. Od J. sa napokon dozvedela, že obžalovaný ju začal obťažovať odvtedy, čo bol určitú dobu dlhodobejšie práceneschopný. Najskôr ju obchytával po intímnych miestach, neskôr mali spolu aj pohlavný styk. Obžalovaný sa o pohlavný styk pokúšal viac krát, pričom poškodená mala pri tom bolesti a krvácala. Dovtedy pohlavný styk s iným mužom nemala. Ešte v Nováčanoch sa dozvedela, že obžalovaný pchal jej dcére prsty do vagíny, že ju tam lízal. Potvrdila, že obžalovaný nútil poškodenú nosiť vysoké podpätky, pri sexuálnom obťažovaní ju otáčal do rôznych polôh, a že pohlavný styk chcel mať s ňou aj počas menštruácie. J. sa vyhrážal, aby to nikomu nepovedala, ani jej. Dochádzalo k tomu v čase, keď bol obžalovaný sám s deťmi doma, pričom mladšieho syna N. zamestnal hrou na počítači. Svedkyňa X.. O. N. potvrdila, že obžalovaný bol ku J. prísny, nútil ju aby sa učila, aby chodila zavčasu spať. Kvôli jeho postoju sa často s obžalovaným hádala. Svedkyne K. I. a E. D. vypovedali o udalostiach, ku ktorým došlo od 30. 3. 2014. Maloletá J. požiadala tetu svojej mamy K. I. či ju môže navštíviť, pri tej príležitosti sa od nej dozvedela, že ju obžalovaný K. N. obťažuje. Pre ňu to bol šok a o podrobnostiach sa s J. N. nerozprávala. Na jej výpoveď nadväzuje výpoveď E. D., ktorá potvrdila, že koncom marca 2014 za ňou prišla jej sestra K. I. spolu s J., ktorá jej oznámila, že ju obžalovaný zneužíva. J. poučila, že je to veľmi vážne obvinenie, že kvôli tomu bude mať ona aj celá rodina poťahovačky, J. však na svojom obvinení trvala a povedala to E. D. hodnoverným spôsobom. Na požiadanie sociálnej kurátorky umožnili J. bývať u nich asi dva týždne, lebo nemohla byť v spoločnej domácnosti s obžalovaným. Pohlavný styk mala mať s obžalovaným už v januári 2013, keď bol obžalovaný počas práceneschopnosti doma. Na návrh obhajoby boli vypočutí svedkovia T. C. - kamarát obžalovaného, S. I. a N. T.. Svedok T. C. sa o trestnom stíhaní dozvedel od obžalovaného. Ostal zaskočený s tým, že si nemyslí, že by obžalovaný bol takého niečoho schopný. Svedkyne S. I. a N. T. potvrdili, že správanie maloletej J. N. bolo normálne, považovali ju za slušné dievča a nikdy nevideli, aby si niekoho domov vodila. Zo zápisnice o výpovedi svedka N. S. je zrejmé, že J. N. pozná od začiatku roka 2014, stretávali sa spolu 3 až 4 krát do týždňa. Pohlavný styk zatiaľ nemali. Začiatkom apríla 2014 mu J. do telefónu povedala, že ju otčim zneužíva. Na to mala ujsť ku svojej kamarátke. Svedok N. S. zároveň popísal správanie obžalovaného, ku ktorému došlo v čase, keď chodil s J. N. asi tri týždne. Obžalovaný ich videl z okna, začal naňho kričať, že ešte raz sa J. dotkne tak ho zbije alebo niečo v tom význame. Správal sa agresívne, čomu svedok nerozumel, lebo neurobil nič také, čo by mohlo obžalovaného rozčúliť. Aj svedkovi S. poškodená popisovala ako ju mal obžalovaný zneužívať. S poškodenou sa intímne nezblížil, voči sexuálnym prejavom mala poškodená odstup, vadili jej cudzie dotyky.
Z lekárskych správ a vyšetrení poškodenej zhromaždených v spise je zrejmé, že mal. J. N. bola na gynekologickom vyšetrení z dôvodu zneužívania otčimom. Bolo zistené narušenie panenskej blany staršieho dáta. Z dôvodu pokusu o samovraždu predávkovaním liekmi, bola hospitalizovaná od 12.4.2015 - 15.4.2015. Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie a sexuológie, ktoré podala spoločne s MUDr. K. K. MUDr. A. P. - C. je zrejmé, že psychiatrickým vyšetrením obžalovaného prítomnosť duševnej choroby alebo prechodnej duševnej poruchy zistená nebola. Znalci nezistili ani známky závislosti od alkoholu či iných psychotropných látok, ani závažnejšie poruchy osobnosti či intelektu. Schopnosť obžalovaného chápať zmysel trestného konania nie je porušená ani duševnou chorobou ani duševnou poruchou. Z psychiatrického hľadiska je zdravý. V čase, keď bol obžalovaný znalecky vyšetrovaný, boli u neho prítomné prvky adaptačného stresu spôsobené jeho trestným stíhaním aj odhalením jeho sexuálne závadného správania sa. Tento adaptačný stres však nemal charakter duševnej choroby či duševnej poruchy. Z psychiatrického hľadiska bola jeho schopnosť rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie ovládať neporušená. Sexodiagnostickým vyšetrením a sexopatologickým vyšetrením bolo zistené, že obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou zvanou hebefília, prejavujúcou sa erotickou preferenciou dievčat vo veku puberty. Obvinený si k svojej nevlastnej, ale osvojenej dcére vytvoril milenecký vzťah, v ktorom dominovali prvky exkluzivity rôznych intímnych sexuálnych aktivít s prejavmi žiarlivosti a zamilovanosti. Odmietavý postoj poškodenej, vzhľadom na túto zamilovanosť nedokázal akceptovať. V dôsledku jeho zamilovanosti sa vytvorila nerovnovážna párová väzba medzi obvineným a poškodenou, ktorá v istej miere pretrváva až dodnes. Táto sexuálna deviácia ovplyvnila konanie obžalovaného tempore criminis. Neovplyvnila podstatnou mierou rozpoznávacie schopnosti, ale podstatnou mierou ovplyvnila jeho ovládacie schopnosti. Záverom znalkyňa uviedla, že obžalovaný k svojej deviácii nemá kritický postoj, odmieta fakt, že je deviantný a z tohto pohľadu je jeho pobyt na slobode nebezpečný. Preto znalci navrhli, aby sa obžalovaný podrobil ústavnej ochrannej sexuologickej liečbe. Obžalovaný po výpovedi znalkyne namietal závery znaleckého posudku, ktorý ho vykresľuje ako devianta. Zdôraznil, že je zamestnaný v spoločnosti, kde pracuje veľa brigádnikov vo veku 16-18 rokov, že také dievčatá nikdy neobťažoval. Neobťažoval ani rovesníčky maloletej J. hoci v bloku, kde býva, žijú 4 také dievčatá. Naopak, snažil sa im kryť chrbát pred ich rodičmi, keď ničili a škrabali steny. Znalkyňa MUDr. A. P. - C. k námietkam obžalovaného dodala, že pre obžalovaného sú príťažlivé dievčatá vo veku 13-15 rokov a aj keď mal sex s vlastnou manželkou, táto okolnosť hebefíliu nevylučuje. Obžalovaný si podrobne pamätá na jednotlivé situácie, ktoré jeho deviáciu potvrdili aj na hlavnom pojednávaní, keď napríklad vypovedal o menštruácii poškodenej, o tampónoch a podobne. Hoci obžalovaný nie je sexuálny agresor, jeho nebezpečnosť vyplýva z toho, že si svoju úchylku neuvedomuje a stavia sa k nej nekriticky. Nebezpečnosť jeho konania spočíva aj v tom, že predčasne sexualizuje 13-14 ročné dievča. Vzhľadom k jeho stavu je riziko recidívy vysoké. Znalkyňa zdôraznila, že maloletú J. si osvojil vo veku jej piatich rokov a ani dlhoročné spoločné spolunažívanie mu nezabránilo vykonať s ňou pohlavný styk. Normálny otec sa nedokáže sexuálne nabudiť voči vlastnej dcére a to ani vo vzťahu osobe osvojenej alebo adoptovanej, keďže existuje prirodzený biologický blok na sexuálne správanie medzi rodinnými príslušníkmi. Zo záverov posudku kriminalistického a expertízneho ústavu PPZ v Košiciach z odboru prírodného skúmania a kriminalistickej identifikácie - odvetvia biológie (č.l. 180 - 185) vyplýva, že na dámskych spodných nohavičkách predložených poškodenou J. N. bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi a spermy. Analýzou DNA bolo dokázané, že pôvodcom ľudskej krvi je J. N.. Analýzou DNA profilu oteru spermy zaisteného na hornom leme nohavičiek, bola zistená zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky obžalovaného K. N.. Zo správy Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 21.1.2016 súd zistil, že obžalovaný bol v inkriminovanej dobe práceneschopný a v domácom liečení od 3.12.2012 do 4.2.2013. Po vykonaní navrhovaných dôkazov prokurátorka v záverečnej reči navrhla uznať skutok aj vinu u obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Podľa názoru obžaloby je obžalovaný usvedčený výpoveďou svedkyne J. N. a nepriamo ďalšími dôkazmi, ktoré sú v súlade s jej výpoveďou. Obžaloba považuje výpoveď J. N. za hodnovernú a presvedčivú, čo potvrdili aj závery znaleckého posudku z odboru psychológie. Nepriame dôkazy svedčiace o tom, že sa skutok stal, vyplývajú najmä z výpovedí svedkov O. H. a O. H. ako aj svedkov K. I., E. D., O. N. a N. S.. Prokurátorka poukázala aj na výsledky znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva s tým, že u obžalovaného bola zistená sexuálna deviácia, ktorá sa prejavuje v tom, že preferuje sexuálne praktiky
s osobami blízkymi pubertálnemu veku. Ďalej poukázala na závery znaleckého posudku z odboru kriminalistického skúmania, v rámci ktorého na spodnom prádle poškodenej sa našli stopy spermy obžalovaného. Znalecký posudok z odvetvia gynekológie a pôrodníctva preukázal, že poškodená v čase vyšetrenia v apríli 2014 už nebola panna. Vzhľadom na osobu páchateľa prokurátorka navrhla uložiť mu úhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby za čin najprísnejšie trestný so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň uložiť mu ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Ustanovená zástupkyňa poškodenej sa pripojila k záverečnej reči prokurátorky. Má za to, že sa skutok stal tak, ako je uvedené v obžalobnom návrhu. Obhajca obžalovaného poukázal na to, že obžalovaný popiera spáchanie skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu, pretože nebolo jednoznačne preukázané, že by vykonal s mal. J. súlož pred dovŕšením jej 15-teho roku veku. Sama poškodená sa k tomuto údaju presne vyjadriť nevie. Najčastejšie sa vyjadruje o dátume november 2013 príp. aj o neskoršom období, ktoré však bolo po dovŕšení 15-teho roku veku. Tvrdenie obžalovaného, že k súloži došlo iba raz a že k tomu bol poškodenou zvedený, podľa názoru obhajoby nebolo vyvrátené. Pri tejto súvislosti obhajoba prihliada na výpoveď matky poškodenej Ing. O. N., ktorá o udalostiach, o ktorých sa dozvedela a o čase spáchania skutku vypovedá odlišne. Výpovede ďalších svedkov sú iba sprostredkované a udalosti, ktoré svedkovia popisovali sa dozvedeli iba z tvrdení poškodenej J. N.. Obhajoba zdôrazňuje aj závery znaleckého posudku z odboru gynekológie, kde bolo zistené, že O. N. a J. N. trpeli rôznymi zdravotnými ťažkosťami, čo teda vylučuje tvrdenie, že by mal obžalovaný mať s nimi pohlavný styk v rovnakom čase. Obhajca napokon navrhol, aby súd prekvalifikoval konanie obžalovaného a uložil obžalovanému trest, ktorý ponechal na zvážení súdu. Obžalovaný v záverečnej reči spáchanie skutku oľutoval s tým, že sa už v živote ničoho podobného nedopustí. Poukázal na tvrdenie poškodenej, že k prvému styku došlo v novembri 2013. Poprel však, aby ju iným spôsobom zneužíval. Chce sa čím skôr vrátiť k svojmu synovi N.. Bývalá manželka X.. O. N. ani J. N. mu však nechýbajú. Na podklade vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že skutok sa stal, tento je trestným činom a dopustil sa ho obžalovaný tak, ako bolo ustálené v skutkovej vete výroku rozsudku. Obžalovaný tým, že osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a čin spáchal na chránenej osobe naplnil pojmové znaky objektívnej stránky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane mravného a fyzického vývinu detí mladších ako pätnásť rokov pred akýmikoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti. Na naplnenie pojmových znakov tohto trestného činu pohlavná zrelosť či narušenosť, ani citová väzba alebo súhlas tejto osoby nie sú rozhodujúce. Iný spôsob sexuálneho zneužitia spočíva v intenzívnejších zásahoch do pohlavnej sféry poškodenej. Ide napríklad o ohmatávanie prsníkov alebo pohlavných orgánov, bozkávanie erotogénnych zón, ktoré smerujú k vzrušeniu páchateľa. Úmysel sa musí vzťahovať aj na vek poškodenej osoby, pričom obžalovaný vedel, že poškodená dovŕši 15 rok veku až 10.9.2013. Poškodenou je v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a), c) d) Trestného zákona chránená osoba a to ako dieťa, blízka osoba aj odkázaná osoba. Skutočnosť, že poškodená bola vo vzťahu k obžalovanému dieťaťom a blízkou osobou nie je účelné podrobnejšie rozoberať. Vo vzťahu k obžalovanému bola aj odkázanou osobou § 139 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pretože obžalovaný mal právo aj povinnosť dozerať na ňu. Išlo o vzťah medzi rodičom a dieťaťom, hoci aj nevlastným. Obžalovaný je manželom matky poškodenej, s ktorými žil v spoločnej domácnosti. Zneužitie odkázanosti osoby zverenej dozoru páchateľa znamená, že táto osoba mladšia ako pätnásť rokov dá páchateľovi súhlas k inému pohlavnému zneužitiu pod určitým psychickým nátlakom. Odkázanosť predpokladá stav, keď poškodená osoba je v určitom smere odkázaná na páchateľa, a tým je obmedzená sloboda jej rozhodovania. Konanie obžalovaného, ktorý donútil osobu mladšiu ako pätnásť rokov zverenú jeho dozoru zneužívajúc jej závislosť k opätovným sexuálnym praktikám a v tomto konaní pokračuje aj po dosiahnutí pätnásteho roku jej veku, napĺňa znaky trestných činov sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona a § 202 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v tzv. reálnom súbehu. Keďže od novembra 2013 s použitím nátlaku pohol poškodenú k mimomanželskej súloži a iným spôsobom ju sexuálne zneužíval, naplnil objektívnu stránku zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona. Trestný čin bol spáchaný s použitím nátlaku, keďže obžalovaný použil na jeho spáchanie psychické násilie proti poškodenej. Neoprávnene nútil poškodenú, aby niečo konala alebo trpela v dôsledku existencie vyššie uvedených skutočností.
Subjektívna stránka u oboch trestných činov bola preukázaná vo forme priameho úmyslu. Obhajobu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, považoval ju za využitú možnosť brániť sa akýmkoľvek spôsobom. Obžalovaný sa snažil predstaviť ako starostlivý rodič, ktorý pre poškodenú urobil viac ako jej matka. Mal snahu poškodenú vykresliť v čo najnegatívnejšom zmysle slova, poukázal na to, že si školské pomôcky zdobila fašistickými symbolmi, že sa stýkala s asociálnymi osobami, že bola neposlušná a zanedbávala školské povinnosti. Preto si jeho prísny postoj zasluhovala. V podobnom význame bola podstatná časť jeho výpovede. Poškodená však bola v škole hodnotená pozitívne, dosahovala výborný prospech, s výnimkou obdobia prvého polroka školského roku 2013/2014, kedy došlo k zhoršeniu jej prospechu aj v súvislosti s trestnou činnosťou obžalovaného. Ani zo strany jej susedov sťažnosti na ňu neboli, čo bolo v rozpore s tvrdeniami obžalovaného. Hoci obžalovaný poprel, aby s poškodenou vykonával orálny sex, aby ju hladil po intímnych miestach, na hlavnom pojednávaní potvrdil, že poškodenou mal pohlavný styk v novembri 2013, na ktorý ho údajne poškodená zviedla. Aj z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní je evidentná zvýšená starostlivosť obžalovaného o intímne záležitosti poškodenej, čo korešponduje so závermi znaleckého posudku o prejavoch hebefílie. V prípravnom konaní vznikli pochybnosti o tom, odkedy sa mal obžalovaný dopúšťať sexuálneho násilia voči poškodenej. Viacero svedeckých výpovedí však nasvedčovalo tomu, že sa sexuálneho násilia začal obžalovaný voči poškodenej dopúšťať od doby, čo bol dlhší čas doma z dôvodu práceneschopnosti. Túto dobu súd napokon ustálil po vyžiadaní správy zo Sociálnej poisťovne. Z nej vyplýva, že obžalovaný bol v inkriminovanom čase v domácom liečení od 3.12.2012 do 4.2.2013. Odvtedy obžalovaný poškodenú sexuálne zneužíval rôznymi praktikami, ktoré poškodená podrobne popisovala vo svojich výpovediach. S prihliadnutím na vyjadrenie znalkyne z odboru psychológie, ktorá bola na výsluchoch poškodenej prítomná, súd nemá pochybnosti o pravdivosti jej výpovede. Tieto sexuálne praktiky boli zamerané na sexuálne uspokojenie obžalovaného a vyvrcholili tým, že od novembra 2013 mal s poškodenou súlož, ktorú opakoval až do konca marca 2014, kedy došlo k odhaleniu trestnej činnosti obžalovaného. Tvrdeniu poškodenej, že s obžalovaným mala pohlavný styk do konca marca 2014 nasvedčujú aj stopy spermy obžalovaného na spodných nohavičkách poškodenej. Pred spáchaním trestných činov bol obžalovaný K. N. zamestnaný, zamestnávateľom bol hodnotený kladne, v mieste trvalého pobytu bol hodnotený všeobecne. Podľa odpisu z jeho registra trestov sa na neho hľadí ako na netrestaného. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonných zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. Okrem čiastočného priznania obžalovaného iné poľahčujúce okolnosti zistené neboli. Priťažujúcou okolnosťou bolo, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. V súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadal na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktorý bol vyrovnaný. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Za najprísnejšie trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona je možné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na sedem rokov až dvanásť rokov. Súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov - na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Bolo potrebné vziať do úvahy, že obžalovaný v páchaní trestnej činnosti pokračoval dlhší čas. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť aj na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol riadny život ako aj na to, že jeho ovládacia schopnosť bola ovplyvnená sexuálnou deviáciou - hebefíliou. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre účely výkonu trestu súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin nebol. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd uloží ochranné liečenie, ak páchateľ spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať. Súd obžalovanému uložil ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou na podklade odporúčania znalcov vyšetrujúcich jeho zdravotný stav.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.