Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_11P-3-2014.pdf
PDF · 92.99 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci starostlivosti súdu o toho času plnoletého J. E., narodený XX.X.XXX v čase maloletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Pezinok, pracovisko Senec, zastúpený advokátkou JUDr. Lýdiou Ráckovou, so sídlom AK Lichnerova 72 Senec a maloletú J. E., narodená X.X.XXX zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Pezinok, pracovisko Senec, deti rodičov: matka - Q. E., narodená X.X.XXXX bytom Y. X W., zastúpená advokátkou JUDr. Lýdiou Ráckovou, so sídlom AK Lichnerova 72 Senec, a otec - O.. J. E., narodený XX.X.XXXX bytom Z. H.., K. XXX/X X., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Kovácsom so sídlom Ak Rovninka 651, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na toho času plnoletého J., narodeného XX.X.XXXX z doterajšej sumy 199,16 eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, počnúc dňom 31.10.2012 do 30.9.2015.
Zročné výživné na toho času plnoletého J. za obdobie od 31.10.2012 do 30.9.2015 v sume 1.579,40 eur je otec povinný uhradiť jednorázovo do 31.3.2016 k rukám plnoletého syna.
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú J., narodenú X.X.XXXX z doterajšej sumy 132,17 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom 31.10.2012, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletú J. za obdobie od 31.10.2012 do 1.1.2016 v sume 2.576,45 eur je otec povinný uhradiť jednorázovo do 31.3.2016 k rukám matky.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda číslo konania XXC/XXX/XXXX- XX zo dňa 06.10.2008 v časti výšky výživného na vtedy maloletého J. a na maloletú J..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31.10.2012, žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči vtedy maloletým deťom J. zo sumy 199,16 eur na sumu 350 eur mesačne a J. z sumy 132,77 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, u oboch od podania návrhu na súd, zročné výživné žiadala matka uhrádzať v mesačných splátkach po 50 eur na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo upravované výživné rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. XXC XXX/ XXXX - XX zo dňa 6.10.2008. Za uvedené obdobie došlo k zmene pomerov ako na strane maloletých detí, tak i na strane otca. Od roku 2008 podstatne vzrástli náklady na výchovu a výživu detí.
Matka na pojednávaní uviedla, že na zvýšení výživného trvá, upravila svoj návrh v časti výšky výživného na toho času plnoletého J. na sumu 250 eur a na maloletú J. na sumu 200 eur. Plnoletý J. od svojej plnoletosti pristúpil k návrhu matky a žiadal súd aby zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť od podania návrhu na súd t.j. od 31.10.2012 do ukončenia strednej školy - zmaturoval v septembri 2015 , na sumu 250 eur mesačne. Otec s návrhom matky a plnoletého syna nesúhlasil, žiadal aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Kolízny opatrovník odporučil súdu aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na J. do dovŕšenia plnoletosti, na sumu 220 eur mesačne a maloletú J. mesačne na sumu 200 eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, plnoletého J., oboznámil sa s listinnými dôkazmi: s rodnými listami , rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. XXC XXX/XXXX- XX zo dňa 6.10.2008, potvrdeniami o návšteve školy, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, potvrdením o ukončení služobného pomeru otca, rozpisom mesačných nákladov na obe deti, dokladmi osvedčujúcimi náklady na bývanie, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
Plnoletý J. a maloletá J. sa narodili v manželstve rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede, č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa 6.10.2008 rozvedené a na čas po rozvode manželstva rodičov vtedy maloletých deti súd zveril obe deti do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu vtedy maloletého J. mesačne sumou 6.000 Sk ( 199,16 eur) a na maloletú J. mesačne sumu 4.000 Sk ( 132,17 eur). V tom čase bol vtedy maloletý J. vo veku 14 rokov, bol žiakom 9. ročníka základnej školy, maloletá J. bola vo veku 6 rokov a bola žiačkou 1.ročníka základnej školy. Matka v čase poslednej úpravy výživného bola evidovaná na úrade práce, otec v tom čase bol zamestnaný ako príslušník PZ SR a jeho mesačný netto príjem bol cca 1.000 - 1.200 eur.
Matka od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav , je rozvedená, nepribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť, nemá vážnu známosť s ktorou by žila v spoločnej domácnosti. V roku 2012 bola zamestnaná ako predavačka v Shop vare a jej príjem bol 400 eur mesačne netto, od roku 2014 pracuje v spoločnosti VaM a priatelia, s.r.o. a jej príjem dosahuje sumu 403 eur mesačne, poberá rodinné prídavky v súčasnosti na jedno dieťa. Spolu s deťmi býva v 2-izbovom byte svojich rodičov, mesačné náklady na bývanie - domové spoločenstvo 103,33 eur, elektrika 4 euro, Magio TV 17,87 eur, mesačne uhrádza internet 20 eur. Matka nemá žiadne úvery ani pôžičky. Maloletá J. je vo veku necelých 14 rokov, je žiačkou 8.ročníka základnej školy, je zdravá, učí sa priemerne, nenavštevuje žiadne krúžky. Priemerné mesačné výdavky s maloletou matka vyčíslila na sumu cca 383 eur. Toho času plnoletý J. je vo veku 20,5 roka, na pojednávaní uviedol, že k návrhu matky pristupuje , do 9.9. 2015 bol študentom Strednej priemyselnej elektrotechnickej školy v Nových Zámkoch, zmaturoval 9.9.2015, doposiaľ nie je zamestnaný je evidovaný na úrade práce . Býva spolu s matkou a sestrou v Senci, počas štúdia býval na internáte 3 roky , stravoval sa na internáte. Od matky dostával cca 350 eur mesačne , oblečenie, obutie mu kupovala matka ako i stravovanie doma. Každý víkend trávil doma. S otcom sa stretával nepravidelne, boli roky keď s otcom bol 4-5 krát, na narodeniny a Vianoce dostaval od otca darček(hodinky) a sem tam aj peniaze ( napr. 20 eur). Na stužkovú slávnosť otec mu zakúpil oblek. Matka na pojednávaní uviedla, že otec na výživu deti prispieval pravidelne, nemá dlh na výživnom, na syna J. poukázal v októbri 2015 sumu 200 eur aj napriek tomu, že syn v septembri zmaturoval a na dcéru J. od októbra 2015 zasielal sumu 150 eur, preto žiada aby do zročného výživného na J. bola započítaná suma 200 eur a na dcéru suma 68,92 eur, ktoré sumy otec zaslal na súdom určené výživné. Otec je rozvedený, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého W. E., narodený XX.XX.XXXX, ktorý sa narodil z manželstva a ktoré manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. XP XX/XXXX-XXX zo dňa 17.10.2013 rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2013, týmto rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda v rámci ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého syna sumou 150 eur mesačne. Otec bol do 1.1.2016 príslušník PZ SR. Jeho priemerný mesačný netto príjem za rok 2011 - 1385,24 eur, rok 2012 - 1391,69 eur, 2013 - 1359,57 eur, 2014 1400,56 eur a rok 2015 - 1287,76 eur. Od 1.1.2016 je otec vo výsluhovom dôchodku - predpokladaná výška výsluhového dôchodku podľa uvedenia otca je cca 800 eur, od 1.1.12016 je zamestnaný v spol. s r.o. Napoli service ako kontrolór, dohodnutá odmena mesačne brutto cca 550 eur. Otec na pojednávaní uviedol, že v marci 2016 by mu malo byť vyplatené odchodné v sume cca 17000 eur. Otec mesačné spláca úver 138 eur a 118 eur, finančné prostriedky spotreboval na zariadenie bývania,
nevlastní osobné motorové vozidlo, nemá žiadne zdravotné problémy, venuje sa poľovníctvu. Návrh žiada zamietnuť z dôvodu, že už v čase rozvodového konania v roku 2008 bolo výživné nastavené nadštandardne. V roku 2010 žiadal súd aby mu výživné znížil, nakoľko vtedy jeho manželka bola na rodičovskej dovolenke, narodilo sa mu tretie dieťa maloletý W.. Okresný súd v Pezinku rozsudkom č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa 27.11.2010 návrh otca zamietol , rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.2.2011. Je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - orná pôda, vodné plochy, lesné pozemky, vo B. Q..
Z LV č. XXXX k.ú. B. Q. mal súd preukázané, že otec je spoluvlastník ornej pôdy v 4/30-tin k celku, LV č. XXXX k.ú. B. Q. - orná pôda v 4/30-tin k celku, LV č.XXXX- k.ú. B. Q. v 4/30-tin k celku - vodné plochy a orná pôda, LV č. XXXX k.ú., B. Q. 4/30-tin k celku - vodné plochy a lesné pozemky, LV č. XXXX, k.ú. B. Q. 4/30 k celku vodné plochy, orná pôda, trvalé trávne porasty.
Podľa platnej judikatúry R 72/65 súd pri rozhodovaní o zmene výživného vykoná porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania.
Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 4 rokov do podania návrhu na súd na zvýšenie výživného, v čase rozhodovania súdu to je obdobie necelých 8 rokov. Plnoletý syn J. bol do septembra 2015 študentom strednej školy, maloletá J. je žiačkou 8 ročníka ZŠ, otcovi v roku 2010 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, otcov príjem do 1.1.2016 bol cca 1400 eur mesačne netto, príjem matky dosahuje mesačne cca 400 eur.
Podľa §-u 26 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa §-u 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané , že návrh matky bol podaný dôvodne a potom ako matka svoj petit upravila, súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Svoje rozhodnutie súd opiera o vykonané dokazovanie z ktorého vyplynulo, že na strane maloletých deti sa odôvodnené potreby od poslednej úpravy výživného podstatne zvýšili a to ich školskými a mimoškolskými aktivitami, ich vekom . Matka počas rozhodného obdobia bola riadne zamestnaná a jej príjem je od roku 2012 na sume cca 400 eur. Matka nemá s deťmi vlastné bývanie , býva v byte svojich rodičov a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Plnoletý syn J. bol študentom strednej školy, býval na internáte, čím sa jeho výdavky na cestovanie a bývanie zvýšili. Maloletá J. je žiačkou 8 ročníka ZŠ. Matka dokázala zabezpečovať všetky výdavky na obe deti iba za pomoci svojich rodičov. Na strane otca nastali tiež podstatné zmeny, uzavrel ďalšie manželstvo, narodil sa mu maloletý syn, na ktorého sa v rámci rozvodového konania dohodol na výške výživného 150 eur, pričom tretie dieťa otca má iba 5 rokov. Príjem otca počas rozhodného obdobia neklesol pod 1400 eur mesačne . Od 1.1.2016 je otec na výsluhovom dôchodku a keďže od septembra 2015 mu odpadla vyživovacia povinnosť voči J. súdom určené výživné 200 eur na maloletú J. je primerané veku dieťaťa, a príjmu otca - výsluhový dôchodok cca 800 eur, príjem zo zamestnaneckého vzťahu cca 550 eur brutto, odchodné - vyplatené v marci 2016 cca 17000 eur. Otec je tak isto spoluvlastníkom nehnuteľnosti vo B.S. Q., spláca úvery z ktorých si v minulosti zvýšil svoju životnú úroveň a spotreboval ich na chod domácnosti. Z uvedených dôvodov sa súd nestotožnil s tvrdením otca a jeho právneho zástupcu že nie je v možnostiach a schopnostiach otca aby súdom určené výživné otec poukazoval. Tak isto súd poukazuje na skutočnosť, že otec riadnym spôsobom nevydokladoval náklady na bývanie v súčasnosti - napriek tomu že súd opakovane uvedené dôkazy od otca požadoval. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že na strane maloletých deti nastali podstatné zmeny, ktoré odôvodňujú aby súd zvýšil výživné na J. na sumu na 250 eur mesačne od podania návrhu na súd t.j. 31.10.2012 do skončenia štúdia na strednej škole 09/2015 a na maloletú J. na sumu 200 eur od podania návrhu na súd5.2.2015 a s poukazom na príjem otca a jeho zárobkové možnosti a schopnosti.
Čo sa týka zročného výživného na J. za obdobie od 31.10.2012 do septembra 2015 je to suma 1579,40 eur - 35 mesiacov x 50,84 eur ( 250-199,16=50,84 eur) = 1779,40 eur mínus 200 eur , ktoré otec poukázal v októbri 2015 = 1 579,40 eur, a na maloletú J. od 31.10.2012 do 31.1.20156 t.j. 39 mesiacov x 67,83 eur ( 200eur - 132,17 eur= 67,87 eur) = 2645,37 eur mínus 68,92 eur poukázaných nad rámec výživného = 2 576,45 eur, súd zaviazal otca k úhrade zročného výživného jednorázovo do 31.3.2016 k rukám plnoletého syna J. a matky maloletej J.. Svoje rozhodnutie súd opiera o spotrebný charakter výživného, o prednostnú pohľadávku, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami otca a tvrdenie otca , že v marci 2016 mu bude vyplatené odchodné v sume cca 17 000 eur, teda otec bude mať dostatok finančných prostriedkov na to aby zročné výživné uhradil jednorazovo.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písmeno a / O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods. 1 O.p.s., § 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.