Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/241/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom 140 92 Praha 4 - Michle, Želetqvská 1525/1, IČ: 649 48 242, organizačná zložka v SR: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom 813 33 Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, zast.: ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom 811 06 Bratislava, Tolstého 9 IČO: 36 708 771, proti odporcovi: D. C., rod. I. nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX S., Š. XXX/X, o zaplatenie 3995,15 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2215,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 6. 3. 2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 30,- eur, kde splátky sú splatné do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v čl. XI bod 5 Zmluvy o úvere č. E.-P.-XXXXXXXX-XXXX- Z.-I. zo dňa 20.7.2010 v znení : "Banka pri uzavieraní tejto zmluvy ponúkla dlžníkovi neodvolateľný návrh na uzavretie Rozhodcovskej zmluvy v nasledovnom znení : Banka a dlžník sa dohodli, že akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej výkladu, existencie, platnosti alebo ukončenia, ktoré sa nepodarí vyriešiť vzájomnou dohodou bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie podľa zákona o rozhodcovskom konaní a podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, platného a účinného v čase začatia konania, zverejneného na internetovej stránke www.sbaonline.sk. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie bol zriadený Slovenskou bankovou asociáciou, IČO : 308 131 82, so sídlom v Bratislave. V dôsledku uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy sa vzájomné spory medzi zmluvnými stranami z obchodov v dohodnutom rozsahu nebudú riešiť pred súdmi Slovenskej republiky, ale sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, o čom banka predložením uvedeného návrhu rozhodcovskej zmluvy dlžníka v zmysle príslušných ustanovení zákona o bankách poučila a ten to podpisom tejto zmluvy potvrdzuje. Dlžník tento návrh rozhodcovskej zmluvy podpisom tejto zmluvy prijíma - neprijíma.", je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 20. 3. 2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3995,15 eura s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z 3342,22 eura od 6. 3. 2014 do zaplatenia, úrokom 9,99 % ročne z 3342,22 eura od 6. 3. 2014 do zaplatenia) a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 20. 7. 2010 úverovú zmluvu číslo E.-P.-XXXXXXXX-XXXX-Z.-I. v znení Dodatku č. 1 zo dňa 6. 7. 2012, ktorou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5000,- eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, a prípadne úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Odporca nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil. Dňa 22. 4. 2013 navrhovateľ zosplatnil úver. Ku dňu podania návrhu predstavuje dlh odporcu sumu 3995,15 eura a to nasledovne:

- istina: 3342,22 eura;

- úrok: 378,38 eura;

- úrok z omeškania: 257,63 eura;

- poplatok za vedenie účtu: 8,80 eura;

- poplatok za poistenie: 8,12 eura.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu nijako bližšie nešpecifikoval uvedené sumy, neuviedol ich výpočet.

Odporca sa k návrhu samotnému nevedel vyjadriť, požadoval len, aby mu súd umožnil splatiť dlh v splátkach po 10,- eur mesačne.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - úverová zmluva číslo E.- P.-XXXXXXXX-XXXX-Z.-I. v znení Dodatku č. 1, výzva k splateniu celého úveru, rekapitulácia splátok a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňa 20. 7. 2010 uzavrel navrhovateľ s odporcom úverovú zmluvu pod č. E.-P.-XXXXXXXX-XXXX-Z.-I., predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru v celkovej výške 5000,- eur, s mesačnými splátkami vo výške 106,21 eura, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 9,99 %, RPMN 12,2 %, posledná splátka bola splatná do 60 mesiacov od prvého čerpania úveru, splatnosť prvej splátky bola určená na 1. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom, kedy došlo k čerpaniu úveru, ďalšie jednotlivé mesačné splátky sú splatné v deň nasledujúcich mesiacov, ktorý sa číselne zhodujú s prvým dňom splátky, celkové náklady dlžníka 1596,40 eura. Poplatok za poistenie je 1,64 % z aktuálnej výšky splátky úveru.

Odporca uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 (účinného k 20. 7. 2010), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f/, k/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (účinného k 20. 7. 2010), (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Po preštudovaní úverovej zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí konštatovať, že úverovú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez poplatkov. V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena k/ citovaného zákona, a to počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je možné zákon vykladať tak, že sa v zmluve uvedie jedna splátka, ktorá zahŕňa istinu, poplatky a úroky, nakoľko z nej nie je možné učiť, ktorá časť splátky sa započítava na istinu, ktorá na úroky a ktorá na iné poplatky. Takto uvedená splátka je nepreskúmateľná. V zmluve sa uvádza len výška súhrnnej splátky 106,21 eura bez bližšej špecifikácie.

Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

Pre absenciu uvedených náležitostí podľa 9 ods. 2 písm. k/ cit. zák., ktoré musia byť v zmluve uvedené, je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca je povinný navrhovateľovi vrátiť len to, čo mu jeho právny predchodca poskytol, t. j. sumu 5000,- eur. Z prehľadu vykonaných splátok, ktorý predložil sám navrhovateľ vyplýva, že odporca navrhovateľovi v skutočnosti uhradil 2784,52 eura, preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi už „len“ rozdiel týchto súm, t. j. 2215,48 eura.

Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu navrhovateľa v časti istiny 2215,48 eura a vo zvyšku žalovanej sumy návrh zamietol (istina 1779,67 eura s príslušenstvom).

Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa odporca zaviazal navrhovateľovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 s poukazom na predmet podnikania a odporca bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a navrhovateľ opak tohto postavenia odporcu nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).

Keďže odporca si nesplnil svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nariadenia, účinného k 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 6. 3. 2014 určená vo výške 0,5 % ročne, potom úrok z omeškania predstavuje výšku 8,5 % ročne.

Keďže sa odporca dostal do omeškania tým, že nesplácal poskytnutý úver, je povinný platiť aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť ho zaviazal súd. Vychádzajúc z toho, že úver je bezúčelový a bez poplatkov, odporca je povinný zaplatiť 2215,48 eura. Úroky z omeškania je povinný zaplatiť počnúc dňom 6. 3. 2014, ako to navrhovateľ požadoval v návrhu, hoci k omeškaniu došlo preukázateľne už skôr, súd však nemôže prekročiť návrh (§ 153 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, potom súd zamietol návrh v časti žalovanej sumy presahujúcej výšku 1779,67 eura z titulu poskytnutého úveru, ako aj príslušenstvo - úroky z omeškania presahujúce priznané príslušenstvo (keďže nevznikol nárok na zaplatenie tejto sumy, nemožno z nej priznať ani príslušenstvo).

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na zárobkové pomery odporcu, ktorý dosiahol priemerný čistý mesačný príjem z pracovného pomeru v roku 2014 vo výške 305,22 eura, v roku 2015 vo výške 405,57 eura, súd musel povoliť odporcovi splatiť dlžnú sumu v splátkach, pričom za premeranú určil splátku vo výške 30,- eur, aby tak zároveň chránil odporcu aj v tom, že nabiehajúce úroky z omeškania nepresiahnu priznanú istinu. Splátky súd povolil aj napriek tomu, že s tým navrhovateľ nesúhlasil, objektívne však nie je v možnostiach odporcu splatiť dlh jednorazovo. Z uvedeného príjmu musia byť zabezpečené aj životné potreby odporcu, nielen zohľadnený záujem navrhovateľa na splatení súdom priznanej sumy.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. r/ a ods. 5 OZ, účinného k 20. 7. 2010, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Aj napriek výzve súdu sa navrhovateľ nevyjadril k zmluvnej podmienke dohodnutej v Zmluve o úvere v čl. XI bod 5 v znení: "Banka pri uzavieraní tejto zmluvy ponúkla dlžníkovi neodvolateľný návrh na uzavretie Rozhodcovskej zmluvy v nasledovnom znení : Banka a dlžník sa dohodli, že akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej výkladu, existencie, platnosti alebo ukončenia, ktoré sa nepodarí vyriešiť vzájomnou dohodou bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie podľa zákona o rozhodcovskom konaní a podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, platného a účinného v čase začatia konania, zverejneného na internetovej stránke www.sbaonline.sk. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie bol zriadený Slovenskou bankovou asociáciou, IČO : 308 131 82, so sídlom v Bratislave. V dôsledku uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy sa vzájomné spory medzi zmluvnými stranami z obchodov v dohodnutom rozsahu nebudú riešiť pred súdmi Slovenskej republiky, ale sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, o čom banka predložením uvedeného návrhu rozhodcovskej zmluvy dlžníka v zmysle príslušných ustanovení zákona o bankách poučila a ten to podpisom tejto zmluvy potvrdzuje. Dlžník tento návrh rozhodcovskej zmluvy podpisom tejto zmluvy prijíma - neprijíma."

S poukazom na § 53 ods. 4 písm. r/ a § 153 ods. 3 O.s.p. súd potom vyhlásil túto zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, pretože sa jedná o dojednanie, na základe ktorého sa spory majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Právo na náhradu trov konania potom predstavuje rozdiel úspechu a neúspechu v konaní. Keďže v konaní boli obaja účastníci úspešní a neúspešní takmer rovnako (zanedbateľný rozdiel), súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.