Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/22/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 proti žalovanému mageba Slovakia s.r.o., Križovatka 5, 969 00 Banská Bystrica, IČO: 36 040 452, (predtým Reisner & Wolff Slovensko s.r.o.), právne zast. Šiška & Partners s.r.o., Palisády 33, Bratislava, v konaní o určenie neúčinnosti plánu voči veriteľovi, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 570,01 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29. 07. 2015 domáhal určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu v reštrukturalizačnom konaní dlžníka Reisner & Wolff Slovensko s.r.o., Križovatka 5, 969 00 Banská Bystrica, IČO: 36 040 452. Žalobu odôvodnil tým, že schválením plánu dochádza zo strany žalobcu k poskytovaniu štátnej pomoci, ktorá nie je poskytovaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi upravujúcimi štátnu pomoc. Schválený reštrukturalizačný plán je taktiež v rozpore so spoločným záujmom veriteľov a predkladateľ plánu nezohľadnil v reštrukturalizačnom pláne ust. § 155a ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Žalobca sa domáha určenia neúčinnosti plánu podľa ust. § 157 ods. 1 písm. c) ZKR.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to prihláškou pohľadávky žalobcu por. č. 1, rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-F. zo dňa 09. 09. 2014, č. XXX-XXXXXXXXXX-F. zo dňa 09. 10. 2014, XXX- XXXXXXXXXX-F. zo dňa 04. 11. 2014, č. XXX-XXXXXXXXXX-F. zo dňa 12. 11. 2014, potvrdením o doručení prihlášky zo dňa 29. 12. 2014, zápisnicou z konania schôdze veriteľov zo dňa 02. 02. 2015, žiadosťou žalobcu zo dňa 05. 06. 2015, zápisnicou zo schvaľovacej schôdze dlžníka zo dňa 19. 06. 2015 a zistil tento skutkový stav:

Uznesením zo dňa 18.11. 2014 sp. zn. uverejneným v Obchodnom vestníku č. 226/2014 dňa 26. 11. 2014 Okresný súd Banská Bystrica povolil reštrukturalizáciu dlžníka a zároveň ustanovil reštrukturalizačného správcu Crossdefault Management Group, k.s., so sídlom Tehelná 189, Zvolen, značka správcu S 1433.

Žalobca prihlásil do reštrukturalizačného konania svoje pohľadávky v celkovej výške 81 093,40 Eur, ktoré boli uznané v plnom rozsahu. Po oboznámení sa s reštrukturalizačným plánom žalobca zistil, že žalovaný vytvoril za účelom uspokojenia pohľadávok 3 skupiny veriteľov a to skupinu veriteľov č. 1 a 2 - zabezpečení veritelia a skupinu veriteľov č. 3 - ostatní nezabezpečení veritelia. Pohľadávka žalobcu bola zaradená do skupiny č. 3 - ostatní nezabezpečení veritelia s tým, že dlžník bude uspokojovať veriteľov zaradených do tejto skupiny 30 % pohľadávky, čo predstavuje 24 328,02 Eur s tým, že obsah pohľadávky sa mení plánom tak, že nezabezpečený veriteľ sa vzdáva svojej pohľadávky vo výške 56 765,38 Eur rovnajúcej sa 70 % jej zistenej sumy a dlžník toto vzdanie sa prijíma. Splatnosť nezabezpečených pohľadávok sa mení tak, že tieto budú splatné po určených častiach a to nasledovne: 20 % z uvedenej sumy, t. j. 4 865, 604 Eur najneskôr do 31. 12. 2015, 30 % z uvedenej sumy, t. j. 7 298,406 Eur najneskôr do 31. 12. 2016, 20 % z uvedenej sumy, t. j. 4 865,604 Eur, najneskôr do 31. 12. 2017, 20 % z uvedenej sumy, t. j. 4 865,604 Eur najneskôr do 31. 12. 2018 a 10 % z uvedenej sumy, t. j. 2 432,802 Eur najneskôr do 31. 12. 2019.

Žalobca požiadal v súlade s ust. § 145 ods. 1 písm. c) dlžníka o zmenu plánu, o vytvorenie osobitnej skupiny veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci, plánom nedotknutých pohľadávok a ktorých pohľadávky sa spravujú osobitnými predpismi, patriacimi do oblasti verejného práva s upozornením na neuhradenie dlžného poistného a penále. Zároveň poukázal na to, že v zmysle ust. § 148 ods. 3 veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom. Žalobca je v zmysle ust. § 1 ods. 1 písm. b) Zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci poskytovateľom štátnej pomoci. Odpustenie poistného alebo penále poistného, resp. odklad splatnosti poistného alebo penále poistného je v zmysle § 5 ods. 2 ZoŠP formou nepriamej štátnej pomoci. Do úvahy preto prichádza len schválenie individuálnej štátnej pomoci dlžníkovi. Proces schvaľovania individuálnej štátnej pomoci nie je kompatibilný so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu v reštrukturalizácii a to vzhľadom na spôsob udeľovania individuálnej štátnej pomoci, no najmä ohľadom lehoty vyplývajúcej zo ZKR. Štátna pomoc sa navyše môže poskytnúť len v prípade, ak je schválená Komisiou s výnimkou prípadov podľa osobitného predpisu, kedy o schválení štátnej pomoci komisia nerozhoduje, ale je iba informovaná. Žalobca na základe uvedeného požadoval 100 %-né uspokojenie svojej pohľadávky formou zaradenia do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky a to v súlade s vnútroštátnym právom, ako aj právom EÚ. V zmysle § 148 ods. 2 skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Žalobca taktiež upozornil predkladateľa plánu na ust. § 155a ods. 1 ZKR, ktoré neumožňuje odpustenie dlhu, resp. podľa uvedeného reštrukturalizačného plánu vzdanie sa svojej pohľadávky (70 %). Dňa 19. 06. 2015 sa konala schvaľovacia schôdza, na ktorej sa žalovaný vyjadril k žiadosti žalobcu o zmenu plánu tak, že jeho žiadosti o vytvorenie samostatnej skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky nevyhovel. Žalobca na schvaľovacej schôdzi veriteľov dňa 19. 06. 2015 hlasoval za neprijatie reštrukturalizačného plánu a zároveň v zmysle ust. § 157 uplatnil do zápisnice námietku proti prijatiu reštrukturalizačného plánu a to z dôvodu zaradenia pohľadávky do skupiny nezabezpečených veriteľov, ako aj miery uspokojenia prihlásenej pohľadávky a upozornil správcu, ako aj dlžníka na ust. § 129 ods. 2 a § 155a ods. 1 ZKR. Schvaľovacia schôdza dňa 19. 06. 2015 prijala reštrukturalizačný plán dlžníka. Za jeho prijatie hlasovali všetky tri skupiny.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09. 07. 2015 uverejnenom v Obchodnom vestníku č. 134/2015 dňa 15. 07. 2015 súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka Reisner & Wolff Slovensko s.r.o., so sídlom Banská Štiavnica, IČO: 36 040 452 a zároveň ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.

Žalobca poukazuje na ust. § 157 ods. 1 písm. c) a tvrdí, že okresný súd by mal pri svojom rozhodovaní posúdiť, či je preukázaná odôvodnenosť vytvorenia inej skupiny veriteľov, ako bola zaradená predkladateľom plánu v zmysle § 145 ods. 1 písm. c) a či je preukázané, že navrhovateľ sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu. K preukázaniu vytvorenia inej skupiny veriteľov ako bola zaradená predkladateľom plánu v zmysle § 145 ods. 1 písm. c) žalobca uvádza, že použité metódy reštrukturalizácie, či už ide o čiastočné odpustenie starých dlhov ako prvá a základná metóda v možnej kombinácii s opatreniami na zníženie nákladov a/alebo prípadným získaním nových zdrojov pri ďalšom prevádzkovaní podniku dlžníka - všetky tieto opatrenia sú považované za štátnu pomoc podľa čl. 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES. Čo sa týka ďalších metód reštrukturalizácie, táto by mala smerovať k oživeniu, ozdraveniu, revitalizácii podniku, v presvedčení veriteľov, že podnik bude fungovať po novom a lepšie, že sa oplatí dať mu ešte jednu šancu, ale jednoznačne ide o prevádzkovú

pomoc, ktorá je z pohľadu štátnej pomoci výslovne zakázaná. Žalobca ako subjekt verejnej správy je poskytovateľom štátnej pomoci za predpokladu, že ju poskytne subjektu, ktorý vykonáva hospodársku (podnikateľskú) činnosť, pretože 1/ pomoc je poskytovaná z verejných zdrojov, 2/ pomoc predstavuje ekonomickú výhodu pre príjemcu, 3/ je pomoc selektívna, poskytuje sa individuálne len tomuto určitému podniku, ktorý týmto má výhodu oproti iným subjektom pôsobiacim na trhu. V prípade žalobcu ide preto jednoznačne o štátnu pomoc, pretože sa poskytuje dlžníkovi výhoda, ktorá sa poskytuje individuálne a konkrétne jemu a ktorá ohrozuje hospodársku súťaž, pretože sa neposkytuje iným subjektom.

Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na rozsudky Európskeho súdneho dvora, ktoré sa zaoberali problematikou poskytovania štátnej pomoci: prípad C222/04 - Ministerstvo financií a ekonómie (Ministero deĺl Economia e delle Finanze) proti bankovej nadácií Cassa di Risparmio di Firenze - bod 5 „v dôsledku toho, že opatrenia, ktorými verejné orgány poskytujú určitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré síce nie je spojené s prevodom štátnych prostriedkov, ale stavia príjemcov do výhodnejšej finančnej situácie oproti ostatným poplatníkom, je štátnou pomocou v zmysle čl. 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Rovnako sa to týka opatrení, ktorými sa poskytuje podnikom zníženie alebo odklad dane. ; bod 7 - Zakazuje sa pomoc, najmä ak pomoc poskytnutá členským štátom posilňuje postavenie určitého podniku v porovnaní s ostatnými konkurenčnými podnikmi pri obchodovaní vnútri spoločenstva...“; prípad C-387/92 Banco Exterior de Espaňa SA a Ayuntamiento de Valencia - bod 13-15; ako prípad c-222/04; prípad T-36/99 Lenzing vs. Komisia Európskych spoločenstiev - body 137, 139 „správanie verejnej inštitúcie poverenej výberom poistného na sociálne zabezpečenie, ktorá toleruje, že uvedené príspevky sú platené oneskorene, dáva podniku vo vážnych finančných ťažkostiach, ktorý má z toho prospech tým, že znižuje jeho zaťaženie vyplývajúce z obvyklého uplatňovania režimu sociálneho zabezpečenia, značnú obchodnú výhodu je „štátnou pomocou“.

Sociálna poisťovňa by mohla hlasovať za prijatie plánu, len ak by tým nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci. Je to možné len v prípade, ak by zhodnotila, aká by bola miera uspokojenia jej pohľadávok (%) ako veriteľa v trhovom hospodárstve v porovnaní s mierou uspokojenia jej pohľadávok (%) v konkurze - test trhového veriteľa, pri ktorom sa vyžaduje, aby boli kumulatívne splnené tri podmienky: 1. musí dôjsť k zlepšeniu finančnej situácie dlžníka, ktorá mu zabezpečí zachovanie na trhu, 2. je urobené všetko, aby sa zabránilo ďalšej, novej akumulácii dlhu, 3. doba vrátenia dlhu musí byť prijateľná.

Čo sa týka prvého bodu predkladateľ plánu predpokladá mieru uspokojenia nezabezpečených veriteľov vo výške 30 % v priebehu 5 rokov. Predkladateľ plánu v Záväznej časti plánu v časti B - Veritelia, ktorým zanikne časť pohľadávok v rozsahu a za podmienok bližšie špecifikovaných v reštrukturalizačnom pláne dochádza k odpisu časti pohľadávok a to v takto odpisovanom rozsahu sa pohľadávky veriteľa stávajú nevymožiteľnými a to v prípade žalobcu 70 % v celkovej výške 56 765,38 Eur. Žalobca je preto toho názoru, že reštrukturalizačný plán je podľa § 154 ods. 1 písm. d) v rozpore so spoločným záujmom veriteľov a trvá na tom, že predkladateľ plánu nezohľadnil ust. § 155a ods. 1 ZKR.

K bodu 2 žalobca uvádza, že dlžník nemá uhradené bežné poistné po začatí reštrukturalizácie, t. j. dochádza k akumulácií dlhu a jedná sa o dlžné poistné za mesiac 05/2015 vo výške 33 696,35 Eur.

K bodu 3 v podmienkach Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov by doba nemala presahovať dobu uvedenú v § 146 citovaného zákona, t. j. 18 mesiacov pri splátkovom kalendári a nie 5 rokov.

Žalobca ďalej zdôrazňuje, že poskytnutie štátnej pomoci môže preveriť Európska komisia. V prípade, ak skonštatuje, že pomoc bola poskytnutá neoprávnene, je poskytovateľ pomoci povinný vymáhať celú dlžnú čiastku spolu s úrokom od príjemcu štátnej pomoci a do dvoch mesiacov od zverejnenia rozhodnutia EK a túto informovať o prijatých opatreniach. V prípade, že subjekt zanikol, a niet od koho neoprávnene poskytnutú pomoc vymáhať, je štát zodpovedný za neoprávnené poskytnutie štátnej pomoci. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoŠP je možné poskytnúť štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach. O štátnu pomoc by musel dlžník požiadať a to podľa § 17 ZoŠP, t. j. žiadosti o poskytnutie štátnej pomoci z prostriedkov štátneho rozpočtu sa podávajú vecne príslušnému ministerstvu alebo právnickej osobe prostredníctvom ktorej sa tieto prostriedky poskytujú. Podľa § 22 ZoŠP štátna pomoc sa môže poskytnúť len ak je schválená Komisiou, s výnimkou prípadov podľa osobitného predpisu. Podľa § 23 ods. 1 ZoŠP poskytovateľ je povinný pred poskytnutím štátnej pomoci požiadať podľa ods. 2 a 3 Komisiu o schválenie poskytnutia štátnej pomoci s výnimkou prípadov podľa

právneho predpisu spoločenstva, t. j. v prípade pomoci de minimis, v prípade ak má poskytovateľ zo strany EK schválenú schému štátnej pomoci a v prípade tzv. skupinových výnimiek. Podľa § 24 ods. 2 ZoŠP žiadosť o schválenie poskytnutia štátnej pomoci predkladá poskytovateľ Ministerstvu financií. Obsah a forma žiadosti o schválenie poskytnutia štátnej pomoci musí byť v súlade s príslušnými právnymi predpismi spoločenstva vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc. Ministerstvo financií posúdi súlad žiadosti s príslušnými právnymi predpismi spoločenstva a ak žiadosť obsahuje všetky údaje potrebné na vydanie rozhodnutia Komisiou, bezodkladne požiada Komisiu o vydanie rozhodnutia. Takto by však bolo možné postupovať len pokiaľ by sa štátna pomoc týkala odpustenia penále vzniknutého za obdobie do 31. 12. 2014, pretože len toto penále sa mohlo odpustiť.

Právnym predpisom upravujúcim procedurálny postup v oblasti štátnej pomoci je Nariadenia rady (ES) č. 659/1999 z 22. 03. 1999 a Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. 04. 2004, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie čl. 93 Zmluvy o založení ES.

Postup pri poskytovaní štátnej pomoci sa bude posudzovať aj podľa usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach č. 2004/C244/02. Žalobca cituje čl. 2.2- bod 17 a uvádza, že z usmernenia jednoznačne vyplýva, že dlžník už v čase reštrukturalizácie musí platiť svoje splatné záväzky vrátane bežného poistného, ako aj skutočnosť, že musí priniesť na trh také aktivity, ktoré zabezpečia dlžníkovi konkurencieschopnosť, pričom metódy reštrukturalizácie nebudú spočívať len v odpustení, vzdaní sa pohľadávok zo strany veriteľov, prípadne odpísania pohľadávok. Predkladateľ plánu preto navrhol iba metódu zmeny pohľadávok veriteľov spočívajúcu v predĺžení ich splatnosti 5 rokov, čiastočné odpustenie (§ 35 ods. 2 písm. b) alebo uznaním za nevymáhateľné a metódu pokračovania v prevádzkovaní podniku dlžníka. Stále ide o spôsob prevádzkovej pomoci, ktorá je zakázaná. Žalobca ďalej poukazuje aj na čl. 3.2.1- pomoc na reštrukturalizáciu - základný princíp - bod 34 a kedy uvedené v podmienkach sociálnej poisťovne neprichádza do úvahy, aby táto zodpovedala za reštrukturalizačný plán s ktorým absolútne nesúhlasí a ktorý odporuje platnej slovenskej aj európskej legislatíve. Podľa žalobcu z uvedeného jednoznačne vyplýva, že formu pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach možno poskytnúť len v prípade, že jej predchádzala vyššie uvedeným spôsobom realizovaná notifikácia a súhlas Európskej komisie. Štátnu pomoc, ktorú by poskytla Sociálna poisťovňa bez uvedeného schvaľovacieho postupu a bez predchádzajúceho súhlasu EK by bola absolútne zakázaná a neoprávnené poskytnutie štátnej pomoci môže byť žalobca podľa § 27 Zákona o štátnej pomoci uložená pokuta až do výšky 30 000 Eur. Vychádzajúc z uvedených skutočností žalobca preto žiada, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu podľa ust. § 157 ods. 1 písm. c) ZKR.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil; podľa jeho názoru v danom prípade nedochádza k poskytovaniu štátnej pomoci. Žalovaný ako predkladateľ plánu vytvoril v pláne skupinu č. 1 - zabezpečený veriteľ - Tatra- Leasing, s.r.o., skupinu č. 2 - zabezpečený veriteľ - Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. a skupinu č. 3 - nezabezpečení veritelia. Vytvorenie skupín a zaradenie jednotlivých pohľadávok veriteľov do nich vychádzalo z dikcie ust. § 137 platného v čase vypracovania plánu. Pohľadávka žalobcu bola zaradená do skupiny č. 3 - nezabezpečení veritelia v rámci ktorej je navrhnuté jej uspokojenie v rozsahu 30 % z konečnej zistenej sumy a kedy časti pohľadávky v rozsahu 70 % konečnej zistenej sumy sa veriteľ vzdáva a dlžník toto vzdanie prijíma. Taktiež malo dôjsť k modifikácii splatnosti uspokojovanej pohľadávky tak, že pohľadávka bude uspokojovaná v splátkach a kedy splatnosť poslednej splátky je stanovená najneskôr k 31. 12. 2019. Zaradenie pohľadávky žalobcu do skupiny č. 3 - nezabezpečených veriteľov bolo žalovaným navrhnuté v súlade s ust. § 137 ako aj v súlade s predpismi upravujúcimi štátnu pomoc. Žalovaný nebol toho názoru, že by boli dané dôvody na vytvorenie samostatnej skupiny pre pohľadávku žalobcu, resp. jej zaradenie do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nerozlišuje z hľadiska návrhu uspokojenia, resp. pravidiel vytvorenia skupiny jednotlivých veriteľov medzi verejnými a súkromnými pohľadávkami. Dáva síce predkladateľovi plánu právo vytvoriť viacero skupín pre pohľadávky veriteľov, avšak nezakotvuje povinnosť vytvoriť samostatnú skupinu pre verejné pohľadávky a preto žalovaný konal v súlade s platnou právnou úpravou. Pohľadávka žalobcu taktiež nie je zabezpečená, bola zaradená do skupiny pohľadávok veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami, t. j. veriteľov nezabezpečených pohľadávok, ktorých pohľadávky vznikli v dôsledku bežného obchodovania so žalovaným alebo v súvislosti so správou a prevádzkovaním podniku žalovaného, pričom veritelia pohľadávok zaradených do tejto skupiny majú vo všeobecnosti pretrvávajúci záujem na zachovanie prevádzky podniku žalovaného. Zmenou pohľadávky nedochádza k poskytnutiu štátnej pomoci a nie sú dané ani iné dôvody, pre ktoré by mala byť pohľadávka žalobcu

uspokojená v 100 % výške, keďže boli splnené zákonné štandardy pri vytvorení plánu a plán je nastavený tak, aby poskytol čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia jednotlivých veriteľov pri jeho udržateľnosti. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neukladá žalovanému povinnosť vytvoriť skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky a ak takáto povinnosť neexistuje, nemôže byť žalovaným ani porušené.

Podľa názoru žalovaného je potrebné ustáliť predovšetkým výšku/hodnotu benefitov, ktoré môže plán poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi v súvislosti s upokojením pohľadávky žalobcu. Pomoc žalobcu by mohla potenciálne spočívať v odpustení časti pohľadávky a tiež v zmene jej splatnosti a kedy žalobca by mohol takto poskytnúť žalovanému benefit vo výške 56 765,38 Eur ako neuspokojenej časti pohľadávky. Žalovaný sa stotožňuje s názorom žalobcu, že žalobca by mohol byť v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci poskytovateľom štátnej pomoci, nakoľko sa jedná o Sociálnu poisťovňu (§ 1 ods. 1 písm. b) ZoŠP) a za štátnu pomoc sa považuje každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi (§ 1 ods. 2 Zákona o štátnej pomoci). Táto kvalifikácia je však len primárnou podmienkou pri určení, či v skúmanom prípade pôjde o štátnu pomoc alebo nie. Rozhodujúce je však posúdenie konkrétnych okolností daného prípadu a to najmä porovnanie režimu konkurzu a reštrukturalizácie žalovaného ako dlžníka z pohľadu možného uspokojenia pohľadávky žalobcu. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri posúdení, či istá výhoda predstavuje štátnu pomoc, je potrebné posúdiť konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Vychádzajúc z platnej právne úpravy ako aj z ustálenej judikatúry, kvalifikácia opatrenia ako štátnej pomoci predpokladá, že budú naplnené všetky 4 kumulatívne podmienky stanovené čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a to: 1 ide o štátne opatrenia alebo opatrenie financované zo štátnych prostriedkov, 2. opatrenie musí byť spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, 3. príjemca musí mať z tohto opatrenia výhodu, 4. toto opatrenie musí byť spôsobilé narušiť hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 2 ods. 1 Zákona o štátnej pomoci a čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ (predtým čl. 87 ods. 1 Zmluvy o ES). Podľa ust. § 2 ods. 1 ZoŠP zakazuje sa poskytovanie štátnej pomoci, ktorá narušuje alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru alebo poskytovanie služieb, ak poskytnutie štátnej pomoci nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi spoločenstva. Podľa čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktoré narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Žalovaný ďalej poukazuje aj na prax Súdneho dvora EÚ, ktorý pri posudzovaní zákazu štátnej pomoci vychádza z týchto kritérií: „najprv treba spresniť, že hoci kvalifikácia štátnej pomoci v zmysle čl. 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá splnenie štyroch podmienok a to že ide o intervenciu zo strany štátu alebo zo štátnych prostriedkov, že táto intervencia musí byť spôsobilá ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, že musí priniesť selektívnu výhodu svojmu príjemcovi a že narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže. Označenie za štátnu pomoc si vyžaduje splnenie všetkých podmienok uvedených v čl. 87 ods. 1 ES (v súčasnosti čl. 107 ods. 1 ZFEÚ) s poukazom na judikatúru súdneho dvora (rozsudok z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, C142/87, Zb. s. I-959, bod 25, zo 14. septembra 1994, Španielsko/Komisia, C-278/92 až C-280/92, Zb. s I-4103, bod 20, a zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 68). Na vyhodnotenie, či konkrétna pomoc je alebo nie je zakázanou štátnou pomocou je potrebné skúmať uvedené parametre pomoci, predovšetkým v kontexte ekonomickej analýzy všetkých relevantných faktov, ako akcentuje Súdny dvor EÚ.

Súdny dvor EÚ v jednom zo svojich rozhodnutí (rozsudok súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003, prípad T-228/99: „...článok 87 ods. 1 ES má za cieľ zabrániť tomu, aby bol obchod medzi členskými štátmi ovplyvnený výhodami poskytovanými verejnými orgánmi, ktoré v rôznych formách narúšajú alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže zvýhodnením určitých podnikov alebo výroby určitých výrobkov. Na účely posúdenia, či štátne opatrenie predstavuje pomoc treba teda určiť, či podnik, ktorý je jeho príjemcom, dostáva ekonomickú výhodu, ktorú by nezískal za obvyklých trhových podmienok.

Na posúdenie skreslenia hospodárskej súťaže, resp. ovplyvnenia obchodu v rámci členských štátov EÚ by sa mala preto aplikovať simulácia trhových podmienok. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre zdôrazňuje potrebu vyhodnotenia, či by za podobných okolností súkromný investor vykonávajúci činnosť za obvyklých podmienok trhovej ekonomiky, veľkosti porovnateľnej s veľkosťou organizácie riadiacej verejný sektor, mohol byť podnecovaný k tomu, aby vložil príslušný kapitál, resp. vykonal určité

opatrenie, poskytol výhodu a podobne. Podstatou takejto simulácie je tak test, či súkromný investor zrealizoval spornú transakciu za rovnakých podmienok a v prípade negatívnej odpovede rovnako preskúmanie, za akých podmienok by tak mohol urobiť. Uvedená zásada súkromného veriteľa, t. j. test trhového veriteľa je súčasťou ustáleného prístupu pri vyhodnocovaní uvedených parametrov tak v judikatúre Súdneho dvora, pričom je rovnako akceptované aj vnútroštátnymi súdmi. Test súkromného veriteľa sa preto používa ako určitá simulácia podmienok na správanie veriteľa, ktorý nie poskytovateľom štátnej pomoci, avšak ako entita zo súkromnej sféry sleduje a chráni svoje vlastné záujmy. Porovnaním správania takéhoto veriteľa možno potom posúdiť, či by hlasovaním za plán dochádzalo k poskytovaniu zakázanej štátnej pomoci, t. j. či by za daných podmienok bola narušená alebo ohrozená hospodárska súťaž alebo naopak.

Je nesporné, že hlasovaním za plán by žalovaný získal výhodu, je však otázne, či takáto výhoda spadá pod čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, t. j. či ide o takú výhodu, ktorú by žalovaný za normálnych trhových podmienok nezískal, t. j. ktorú nemožno odôvodniť požiadavkou efektivity. V danom prípade je preto taktiež rozhodujúce porovnanie so súkromným veriteľom, ktorý dbá na to, aby maximalizoval svoj zisk a minimalizoval svoje straty - v tomto prípade teda veriteľ bude súhlasiť s reštrukturalizačným plánom a teda de facto vzdaním sa uspokojenia časti svojej pohľadávky iba v prípade, ak je to pre neho výhodnejšie z hľadiska podmienok svojho uspokojenia. Možno preto konštatovať, že v prípade, ak veriteľ pri porovnaní miery a podmienok uspokojenia v konkurze a miery uspokojenia ponúkanej v reštrukturalizačnom pláne vyhodnotí pri preskúmaní všetkých relevantných skutočností, že riešenie ponúkané dlžníkom v reštrukturalizácii je výhodnejšie a to tak z hľadiska jeho výšky, ako aj z hľadiska ostatných podmienok uspokojenia, nepôjde o prípad zakázanej štátnej pomoci. Nejde však len o zjednodušené matematické porovnanie výšky uspokojenia, zhodnotenie podmienok musí byť komplexné a objektívne, s cieľom dosiahnutia efektívnejšieho riešenia. Je nutné zaoberať sa preto aj ďalšími faktormi, ktoré majú vplyv na rozhodovanie „rozumného“ veriteľa a tými sú napr. udržateľnosť plánu (najmä hospodárske zhodnotenie životaschopnosti a finančnej pozície podniku, lehota splatnosti a podobne).

Vychádzajú z uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že prijatie plánu žalovaného nie je v rozpore s právnymi predpismi na úseku štátnej pomoci pri aplikácii testu veriteľa v trhovom hospodárstve. Uspokojenie veriteľov v danom prípade je v rámci reštrukturalizácie zjavne vyššie (cca 2,7 krát v absolútnom vyjadrení o 105 907 Eur) ako ich uspokojenie v konkurze, pričom v konkurze aj na základe všeobecnej skúsenosti môže byť lehota na uspokojenie veriteľov značne dlhšia ako v prípade reštrukturalizácie. V prípade tohto konkrétneho dlžníka uspokojenie zabezpečených veriteľov v konkurze by bolo vo výške 71,50 %, v reštrukturalizácii 100 % a uspokojenie nezabezpečených veriteľov vo výške 10,49 % v konkurze a v reštrukturalizácii 30 %. Ekonomické a právne výhody reštrukturalizácie žalovaného sú a) vyššia miera uspokojenia zabezpečených ako aj nezabezpečených veriteľov ako v prípade konkurzu, b) skoré plnenie neodpustených častí pohľadávok veriteľov (v prípade konkurzu nie je určiteľná lehota, v ktorej budú veritelia čiastočne uspokojení, je však reálne predpokladať, že to bude omnoho neskôr než v pláne), c) schválenie plánu predstavuje najrýchlejší a najistejší výnos pre všetkých veriteľov a zároveň umožňuje podniku ďalej pokračovať vo svojej činnosti, čím podporuje dodávateľov, zachováva zamestnanosť a umožňuje veriteľom aj naďalej obchodovať so spoločnosťou dlžníka. Uspokojenie žalobcu by bolo v reštrukturalizácii žalovaného vyššie a z celkového hľadiska preto výhodnejšie, než je tomu v prípade uspokojenia v konkurze. Žalovaný ďalej tvrdí, že plán je konzistentný s reštrukturalizačným posudkom žalovaného, ktorý na účely reštrukturalizácie žalovaného pripravoval správca a teda subjekt v nezávislom postavení, plán bol schválený veriteľským výborom, ako orgánom, ktorý sleduje spoločný záujem všetkých veriteľov a veriteľský výbor zároveň odporučil účastníkom plánu, aby hlasovali za jeho prijatie a preto možno mať za to, že plán je únosný a udržateľný. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností žalovaný vyvodzuje záver, v danom prípade nedochádza k ohrozeniu alebo narušeniu hospodárskej súťaže, resp. k ovplyvneniu obchodu medzi členskými štátmi EÚ. Nakoľko je v tomto prípade splnený test súkromného veriteľa, ide o pomoc, ktorá nenarúša spoločný trh a je s ním zlučiteľná a teda aj súladná s predpismi o štátnej pomoci. Ohľadom tvrdenia žalobcu o novej akumulácii dlhu z dôvodu neuhradeného bežného poistného z 05/2015 žalovaný uvádza, že sa jednalo o dočasný a krátkodobý stav v čase podania návrhu. V súčasnosti má žalovaný uhradené všetky svoje záväzky voči štátu, vrátane záväzkov voči žalovanému a tieto uhrádza priebežne. Žalobca taktiež priebežne v rámci doby splatnosti uhrádza aj svoje záväzky z obchodného styku.

Podľa názoru žalovaného schválený reštrukturalizačný plán nie je v rozpore s ust. § 155a ods. 1 ZKR, nakoľko možnosť domáhať sa plnenia svojich pohľadávok zákonom predvídateľným spôsobom veriteľmi po skončení reštrukturalizácie vyplýva priamo zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal, že žalovaný tým, že nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny ako požiadal, sa dostal do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu a preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcu ako bezdôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

Podľa § 157 ods. 1 písm. c) (1) Účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal ( § 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.

Podľa § 145 ods. 1 písm. c) ZKR, každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu.

Podľa § 137 ods. 1 ZKR, na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.

Podľa § 137 ods. 3 ZKR, ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.

V konaní nebolo sporné, že žalobca hlasoval na schvaľovacej schôdzi dňa 19. 06. 2015 proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 09. 07. 2015, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka Reisner & Wolff Slovensko s.r.o., Banská Štiavnica, IČO: 36 040 452 bol v Obchodnom vestníku zverejnený dňa 15. 07. 2015. Žalobca o určenie neúčinnosti plánu bola preto podaná včas.

Žalobca sa domáha určenia neúčinnosti plánu podľa ust. § 157 ods. 1 písm. c) ZKR. Predpokladom pre uplatňovanie práva na určenie neúčinnosti plánu podľa tohto zákonného ustanovenia je, že nezaradením do inej skupiny sa veriteľ dostal do horšieho postavenia, než v akom by bol bez prijatia plánu. Súd pri posudzovaní oprávnenosti uplatneného nároku vychádza z pravdepodobného uspokojenia veriteľa v konkurznom konaní. Žalobca tvrdí, že tým, že predkladateľ plánu nezaradil jeho pohľadávku do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky a naopak bol zaradený do skupiny nezabezpečených veriteľov, dochádza z jeho strany k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci spočívajúcej vo vzdaní sa svojej pohľadávky voči dlžníkovi v rozsahu 70 %. Ohľadom svojho postavenia (a teda aj uspokojenia) v konkurze, ktoré by malo byť pre žalobcu priaznivejšie, žalobca neuviedol žiadne tvrdenia (skutočnosti). Žalobca v podstate vôbec neporovnával svoje postavenie v prípade prijatia alebo neprijatia plánu. Žalobca v konaní pomerne podrobne poukazoval a rozoberal podmienky a mechanizmus poskytovania štátnej pomoci, ktoré právne skutočnosti sú však v danom prípade s poukazom na ust. § 157 ods. 1 písm. c) irelevantné. Žalobca preto v konaní neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti svedčiace o tom, že sa dostal do horšieho postavenia, než v akom by bol bez prijatia plánu.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje postavenie veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu (zák. č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov) v ust. § 148 ods. 3 tak, že sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom. preto neukladá správcovi povinnosť vytvoriť samostatnú skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky, a to ani pre týchto veriteľov. Správca v reštrukturalizačnom konaní dlžníka Reisner & Wolff Slovensko s.r.o. takúto skupinu ani nevytvoril, v dôsledku čoho nemohol vyhovieť žiadosti žalobcu o preradenie do inej skupiny; pokiaľ sa mal žalobca týmto postupom navyše dostať do horšieho postavenia, než v akom by bol bez prijatia plánu, t.j. v konkurze, muselo by byť jeho postavenie a teda aj uspokojenie v konkurze

lepšie a výhodnejšie, ktorú skutočnosť mal žalobca tvrdiť a aj preukázať. Žalobca však neuviedol, prečo by jeho postavenie v konkurze bolo lepšie než v prípade prijatia plánu. Z reštrukturalizačného plánu naopak vyplýva, že pokiaľ bude žalobca v reštrukturalizácii uspokojený do výšky 30% do konca roka 2019, tak v konkurze by bol uspokojený vo výške 10,49 % a kedy nie je možné presne určiť lehotu, v ktorej budú veritelia v tejto výške uspokojení (str. 38 Plánu). Pokiaľ preto žalobca v konaní nevysvetlil a nezdôvodnil svoje prípadné lepšie postavenie v prípade neprijatia plánu napriek údajom vyplývajúcim z plánu, nepreukázal, že sú splnené podmienky pre vyslovenie neúčinnosti plánu voči nemu podľa ust. § 157 ods. 1 písm. c) ZKR.

Súd preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Žalovaný bol v konaní úspešný, vznikol mu preto nárok na náhradu trov konania v plnej výške podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby 1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 07. 10. 2015 64,53 Eur + 8,39 Eur (režijný paušál) + 14,58 Eur (20 % DPH), spolu 87,50 Eur, 2. vyjadrenie zo dňa 03. 11. 2015 (písomné podanie na súd vo veci samej) 64,53 Eur + 8,39 Eur (režijný paušál) + 14,58 Eur (20 % DPH), spolu 87,50 Eur, 3. účasť na pojednávaní 21. 01. 2016 na Okresnom súde Banská Bystrica 66 Eur + 8,58 Eur (režijný paušál) + 14,92 Eur (20 % DPH), spolu 89,50 Eur. Spolu odmena advokáta predstavuje 264,50 Eur. Úkony sú vyčíslené v súlade s ust.§ 11 ods. 1, § 13a, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky. Ďalej trovy pozostávajú z náhrady za stratu času za cestu na pojednávanie 21. 01. 2016 (Bratislava - Banská Bystrica) a späť 14,30 Eur, za každú aj začatú polhodinu, spolu 4 h 40 min = 143 Eur plus 20 % DPH 28,60 Eur, spolu 171,60 Eur. Ďalej trovy pozostávajú z náhrady cestovného za cestu na pojednávanie dňa 21. 01. 2016 z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť (422 km) osobným motorovým vozidlom značky SEAT LEON, evidenčné číslo vozidla O., VIN: B. s priemernou spotrebou: 7,0 l/100 km pri priemernej cene benzínu v 2. týždni roku 2016: 1,136 EUR/1 l bez DPH v zmysle § 15 písm. a), § 16 ods. 4 Vyhlášky a § 1 písm. b) opatrenia 632/2008 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách vo výške 11,59 Eur, zvýšenú o 20 % DPH, t. j. vo výške 133,91 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 570,01 Eur vrátane DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozhodnutiu možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.