Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19CoE-101-2015.pdf
PDF · 74.66 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/101/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, K., pre vymoženie 12,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 9Er/230/201512 zo dňa 22.06.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora R.. C. V. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 52 ods. 1, 3, 4; 53 ods. 1, 2, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Konštatoval, že preskúmal predloženú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a dospel k záveru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je nutné zamietnuť podľa ustanovenia § 44 ods. 2, predposledná veta Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) a to pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je tiež to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou takýchto zmlúv sú všeobecné formulované predtlačené ustanovenia, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva predstavujú dve samostatné spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia týchto zmlúv), pretože každá z nich bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka a tieto zmluvy spĺňajú druhý znak spotrebiteľskej zmluvy spočívajúci v tom, že ich ustanovenia boli pre spotrebiteľa vopred pripravené.
Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie definície neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve musia byť súčasne splnené dve podmienky, musí ísť o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne musí ísť o ustanovenie, ktoré nebolo individuálne dojednané.
V článku II. bodu 1. rozhodcovskej zmluvy je obsiahnuté ustanovenie, podľa ktorého všetky spory, ktoré vzniknú z vyššie uvedenej zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému rozsudku žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.)
V článku II. bode 2. rozhodcovskej zmluvy je dodatok k čl. II. bodu 1., podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1. tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť, za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
Rozhodcovská zmluva je tiež spotrebiteľskou zmluvou, ktorá obsahuje (okrem iného) aj dojednanie, ktoré je uvedené v čl. II. bodu 1. a 2.
Z vyššie uvedeného ustanovenia čl. II. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že toto síce zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade (nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde.
Táto rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom (v prípade ak je spotrebiteľ žalovaným), čím je obmedzené právo "slabšej" zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky.
Takéto ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 OZ v spojení s § 53 ods. 4 písm. r) OZ tzv. neprijateľnou podmienkou, pretože spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne nebolo individuálne dojednané. Rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na predtlačenom formulári, teda spotrebiteľ sa s ňou síce mal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak reálne nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Preto ju podľa § 53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednanú.
Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá ako každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Vzhľadom na uvedené je tu nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, čím je exekučný titul v rozpore so zákonom.
Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon. Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konania v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd prvého stupňa citované ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených listín posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. V rámci materiálneho prieskumu exekučného titulu exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, Musí sa len obmedziť na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu.
Oprávnený ďalej namietal, že v prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon. Takýmto postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu.
V zmysle článku 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, rozhodcovský súd postupuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, a preto bol exekučný titul vydaný v súlade s týmto zákonom.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi, uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len dopĺňa, že je pravdou, že podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 tohto zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Ide o právoplatnosť formálnu a materiálnu. Formálna právoplatnosť znamená, že takéto rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnym opravným prostriedkom, v dôsledku čoho žiadne opravné prostriedky proti takému rozhodnutiu nemajú odkladný účinok.
K odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovskú doložku s povinným uzatvára formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, odvolací súd konštatuje, že oprávnený v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola v danom prípade individuálne dojednaná a že by oprávnený poskytol povinnej jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa riešenia sporu pred rozhodcovským súdom. Oprávnený nepreukázal, že by si povinná bola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie dojednanie rozhodcovskej zmluvy.
V prípade, ak rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od rozhodcovskej doložky uzavretej medzi oprávneným a povinnou za vyššie uvedených podmienok, platí záver, ku ktorému správne dospel v napadnutom uznesení súd prvého stupňa.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.