Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Er/255/2014

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30807484, 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, pobočka Trnava, Ul. Vl. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, proti povinnému: G. A.X., E.. XX.X.XXXX, Y.. XX.X.XXXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Šajánek, Sadová 621, 905 01 Senica, o vymoženie sumy 149,31 eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 51,95 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*157994 zo dňa 24.2.2014 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek v zmysle § 44 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Trnave, č.k. 700-0410679813-GC04/13 zo dňa 20.3.2013.

Dňa 9.10.2015 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný je nemajetný. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj výsledok dedičského konania po povinnom, ktorý zomrel dňa 21.6.2013.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd zistil, že povinný zomrel dňa XX.X.XXXX a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 2.5.2014 č.k. , - 21 právoplatne zastavené podľa § 175h, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a nepatrný majetok poručiteľa, a to flexi účet pre FO č. 2394280058/0200 a práva a povinnosti s ním spojené, vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., ku dňu smrti poručiteľa so zostatkom vo výške 6,54 eur súd vydal osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.5.2014.

Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv

a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto by použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v rozsudku z 29.12.2012, sp. zn. .

Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie doručil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 60,29 eur (odmenu vo výške 33,19 eur, poštové 16,15 eur, poplatok za súčinnosť do banky č. 13070 0,70 eur, poplatok za súčinnosť na RČ do IRIS č. 3539 0,20 eur a 20% DPH).

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú minimálnu odmenu na základe § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur.

Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť súdnym exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k

zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 9,20 eur (5 x 1,50 eur + 1 x 1,70 eur / upovedomenie o začatí exekúcie povinný, žiadosť o poskytnutie súčinnosti Mestský úrad Trnava, žiadosť o poskytnutie súčinnosti Obecný úrad Šúrovce, žiadosť o poskytnutie súčinnosti Mestský úrad Sereď, 2 x žiadosť o poskytnutie súčinnosti Okresný súd Trnava), nakoľko mal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov (nedoručená zásielka, doručenky). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi tie hotové výdavky, ktoré súd nemal za preukázané a tie, ktoré súdny exekútor doposiaľ nevynaložil, nakoľko vzniknú až v budúcnosti. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj hotové výdavky poplatok za súčinnosť do banky č. 13070 0,70 eur, poplatok za súčinnosť na RČ do IRIS č. 3539 0,20 eur.

Súd teda súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 10,10 eur.

Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH zo sumy 43,29 eur (8,66 eur). V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 51,95 eur (odmena vo výške 33,19 eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 10,10 eur, DPH vo výške 8,66 eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd zastavil exekúciu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd rozhodol o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 Občianskeho súdneho poriadku), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).