Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30C-426-2014.pdf
PDF · 130.79 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/426/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
I. súd J. v konaní pred sudkyňou R.. Y. M. v právnej veci žalobcu: T., s.r.o., so sídlom T. XX, F., K. XX XXX XXX, zast.: S. T., s.r.o., so sídlom J. 4, F., konajúca doc. R.. F. S., T.., proti žalovanej: L. republika - Y. spravodlivosti L. republiky, so sídlom A. námestie XX, F., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
A. sa zamieta.
A. sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
A. sa žalobou zo dňa XX.X.XXXX doručenou súdu dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom I. súdu H. L., pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo A. o úvere č. D. dlžníkom (povinným) A. V., W.. X.X.D., (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX XXXX/XXXX) v zákonom stanovenej XX-dňovej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu X.XXX,XX eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu XXX,XX eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Y. žalobca v žalobe uviedol, že žalobca je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním postupom podľa § 38 a nasl. X. poriadku súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo A. o úvere č. D. dlžníkom A.W. V., W.. X.X.D., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX XXXX/XXXX. W. exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej dobe. X. súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.X.XXXX (konanie pritom začalo dňa XX.X.XXXX), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako XXX dní). A. ďalej uviedol, že popísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s § 44 ods. X X. poriadku, pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. W. okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku XX ods. X D. L. republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. A. vznikla majetková škoda v sume X.XXX,XX eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. A. si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume XXX,XX eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. X ods. X X. dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. W. úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. T. exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. T. náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. A. si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu XXX,XX eur, t. j. XX% z uplatňovanej istiny s prísl. (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). A. uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal túto žalobu.
A. vo vyjadrení k žalobe zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že žalobca v žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám, uviedla, že zo žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keď v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok, pričom má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má napr. predseda súdu alebo D. súd L. republiky. H. XX.X.XXXX boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa XX.X.XXXX a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa XX.X.XXXX boli okresnému súdu doručené žaloby, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí X-mesačnej lehoty, keď poškodený sa môže práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. A. neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo veľkým počtom nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Zo samej dikcie § 44 ods. X X. poriadku vyplýva, že lehota XX dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, XX dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. X písm. c) a d) X. poriadku. K novelizovanému § 41 ods. X písm. d) X. poriadku je v dôvodovej správe uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj W. rada SR a skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. T. § 9 ods. X z. č. XXX/XXXX Z. z. (v znení účinnom od X.X.XXXX) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia X. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia D. súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým D. súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zo skutkových okolností uvádzaných v niektorých žalobách žalobcu, k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom XXXX. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po XX-dňovej lehote, lehota na uplatnenie nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia XX-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. U. k uvedenému vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto nároku, ak došlo k uplynutiu XX dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom XX.X.XXXX. A. vyčíslil uplatnenú škodu vo výške istiny s príslušenstvom, keď žalobca v žalobe neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk a žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno. T. žalovanej nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka žalobcu a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky, nakoľko rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom a žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul. Ak by nastala situácia, že si toto právo uplatnil žalobca novým návrhom, musel by preukázať, že by mu súd požadované nároky priznal bez akýchkoľvek pochybností od dlžníka v sume, v ktorej si ich požaduje od žalovanej a tiež by musel preukázať, že pohľadávka je nevymožiteľná v dôsledku pochybenia okresného súdu. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. T. uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. T. činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. A. ďalej uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. T. nepreukázanie splnenia základných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle z. č. XXX/XXXX Z. z. žalovaná považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.
A. vo vyjadrení zo dňa X.X.XXXX doručenom súdu dňa XX.X.XXXX uviedol, že titul uplatneného nároku je nesprávny úradný postup, keď za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní. V danom prípade je intenzita zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu nesprávnym úradným postupom veľmi vysoká, z dôvodu kumulácie právnych skutočností vyvolávajúcich nesprávny úradný postup (porušenie povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť a zbytočné prieťahy). U. orgán vybavený právomocou na rozhodnutie o návrhu, ktorým je jednoznačne súd, musí vo veci konať aj bez urgencií a sťažností účastníka konania, ak mu v tom nebránia objektívne prekážky. A. vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia. Y. žalobca uviedol, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola jednoznačne
podaná a žalobca popiera, že by akokoľvek maril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, žalobca reagoval na každý podnet žalovanej obšírnym stanoviskom, v ktorom podrobne vysvetlil všetky rozhodujúce skutočnosti. D. žalovanej nikdy nebolo nároky poškodeného uspokojiť. A. ďalej tvrdil, že z hľadiska ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je možné ústavnoprávne ospravedlniť žiaden zbytočný zásah do tohto práva, a to bez ohľadu na to, ako dlho z hľadiska času pretrváva. A. do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neprestáva byť zásahom a nestáva sa ústavne konformným len preto, že jeho časová intenzita je nepomerne kratšia v porovnaní s iným zásahom, ktorý sa vyskytol v justičnej praxi. V právnom štáte, kde účinná ochrana základných práv a slobôd je fundamentálnym prvkom, je nanajvýš žiaduce, aby každé porušenie základného práva alebo slobody orgánom verejnej moci bolo zo strany súdneho orgánu ochrany ústavnosti deklarované a aby vo vzťahu k sťažovateľovi mohlo dôjsť k praktickému presadeniu satisfakčnej funkcie súdneho rozhodnutia a k preventívnemu pôsobeniu tohto rozhodnutia vo vzťahu k porušovateľovi. A. ďalej uviedol, že po zohľadnení rozhodujúcich skutočností daného prípadu je potrebné dospieť k názoru, že doterajším postupom exekučného súdu v exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, keď celková doba rozhodovania o návrhu oprávneného na zmenu exekútora nemôže byť podľa názoru žalobcu akceptovateľná. A. preukázal vznik škody označením dôkazov preukazujúcich nesprávny úradný postup súdu, pričom nie je možné reálne predpokladať, že nesprávny úradný postup súdu nemal na majetok a aktivity žalobcu žiaden vplyv. W. súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách zamestnancov žalobcu a v administratívnych postupoch žalobcu, a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. A. si ako náhradu majetkovej škody uplatňuje náklady, ktoré mu vznikli v príčinnej súvislosti s nekonaním exekučného súdu. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uvádzal, že konštatovanie porušenia práv nie je v danej veci dostačujúce na dosiahnutie spravodlivosti, a to predloženou argumentáciou dokumentujúcou intenzitu, rozsiahlosť a komplexnosť následkov vyvolaných porušením práv. T. súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou alebo nemajetkovou ujmou sú zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné a neprerušené. W. úradný postup charakterizovaný vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, prejavil sa vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu, je zapríčinený aj tým, že súd svojim porušil právo X. únie. L. nesprávnym úradným postupom znemožnil žalobcovi, aby konal ako účastník exekučného konania a využil svoje práva, ktoré sú mu priznané zákonom, najmä právo na prístup k argumentom súdu, na ktorých založil svoje rozhodnutie a právo na zaujatie stanoviska a predloženie dôkazov za účelom pozitívneho ovplyvnenia súdneho rozhodnutia. W. súdu nastalo neakceptovateľné porušenie práv žalobcu, keďže exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice XX/XX/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej. W. úradného postupu exekučného súdu sa prejavila aj v tom, že tento v rozpore s požiadavkou práva a judikovanej praxe nepristúpil k iniciácii konania o prejudiciálnej otázke. A. tak zodpovedá za škodu, ktorá sa prejavila ako dôsledok súdom autoritatívne konštituovanej trvalej nemožnosti domôcť sa núteného výkonu práva na úhradu pohľadávky a jej príslušenstva.
A. v žalobe zároveň vzniesol námietku zaujatosti sudcov I. súdu H. L. a vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci a o prikázanie veci inému súdu.
I. súd H. L. uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX spojil na spoločné konanie súvisiace veci pod spisovými značkami od XC/XXX/XXXX do XC/XXX/XXXX s tým, že konanie sa bude viesť pod spisovou značkou XC/XXX/XXXX.
V. súd v M. svojím uznesením č. k. XXNcC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol, že sudcovia I. súdu H. L. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie I. súdu J..
I. súd J. uznesením č. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX vec vylúčil na samostatné konanie.
L. vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, žalobou, vyjadrením žalovanej, vyjadrením žalobcu, obsahom pripojeného exekučného spisu I. súdu H. L. sp. zn. XEr/XXX/ XXXX, ako aj s obsahom celého spisu, keď pojednával v súlade s ust. § 101 ods. X O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania a zástupcu splnomocnenca žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
Z obsahu spisu I. súdu H. L. sp. zn. XEr/XXX/XXXX súd zistil, že dňa XX.X.XXXX bola I. súdu H. L. doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému: A. V., pre vymoženie pohľadávky v sume XXX,XX eur s príslušenstvom. I. súd H. L. uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nepreskúmateľnosti exekučného titulu z pohľadu v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom a uznesením č. k. XEr/ XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX exekúciu zastavil. X. konanie je právoplatne skončené. T. konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume X.XXX,XX eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume XXX,XX eur.
T. ust. § 3 ods. X písm. d) z. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
T. ust. § 3 ods. X z. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia zodpovednosti podľa odseku X sa nemožno zbaviť.
T. ust. § 4 ods. X písm. a) bod 1. z. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Y. spravodlivosti L. republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
T. ust. § 9 ods. X z. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
T. ust. § 9 ods. X z. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
T. ust. § X5 ods. 1 z. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a XX.
T. ust. § X6 ods. 1 z. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
T. ust. § X7 ods. 1 z. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
T. ust. § 17 ods. X z. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
T. ust. § X9 ods. 1 veta prvá z. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
T. ust. § 19 ods. X z. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
T. ust. § 41 ods. X písm. i) z. č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (X. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu začatia exekučného konania podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
T. ust. § 44 ods. X z. č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (X. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu začatia exekučného konania súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. T. tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
A. si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá majetková škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom I. súdu H. L. v exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou XEr/XXX/XXXX. W. úradný postup I. súdu H. L. mal podľa žalobcu spočívať v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.X.XXXX, pričom konanie začalo dňa XX.X.XXXX, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo podľa žalobcu po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako XXX dní. A. sa bránila v konaní tvrdením, že zo samotnej dikcie § 44 ods. X X. poriadku vyplýva, že lehota XX dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Y. žalovaná poukazovala na to, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní.
V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca podal dňa XX.X.XXXX súdnemu exekútorovi R.. C. V. návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému: A. V., pre vymoženie pohľadávky v sume XXX,XX eur s príslušenstvom. H. XX.X.XXXX bola I. súdu H. L. doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému: A. V., pre vymoženie pohľadávky v sume XXX,XX eur s príslušenstvom. I. súd H. L. uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nepreskúmateľnosti exekučného titulu z pohľadu v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom a uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX exekúciu zastavil. X. konanie je právoplatne skončené. A. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenou žalovanej v rozmedzí od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci. A. na uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neodpovedala dôvodiac, že žalobca neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený. V čase rozhodovania súdu tak uplynula šesťmesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti, preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.
T. ustanovenia § 9 ods. X z. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. W. úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. G. ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. A. štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. D. postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. L. úradného postupu musí byť hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.
U. z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom I. súdu H. L. za neopodstatnený. H. XX.X.XXXX bola I. súdu H. L. doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú žiadosť súd zamietol dňa XX.XX.XXXX (nie dňa XX.X.XXXX ako nesprávne uvádza žalobca v žalobe). V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je premetom konania. A. odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť I. súd H. L. v exekučnom konaní, ktorý nerozhodol o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote. T. skutkových okolností uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania do vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ktorým vymedzením skutkového základu uplatneného nároku je súd v prejednávanej veci viazaný. I. prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval D. súd L. republiky, či X. súd pre ľudské práva. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania. X. poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola určená pätnásťdňová lehota. T. rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonná lehota neexistuje, a teda nemožno konštatovať, že v prejednávanej veci nebola nedodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu na súd lehotu neurčoval. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. A. ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal. A. žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. C. žalobca nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí, viedla k strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. V postupe I. súdu H. L. neboli zistené žiadne pochybenia, a preto možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. U. k uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup
nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval za neopodstatnený.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. X I. súdneho poriadku žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. T. názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom I. súdu H. L. v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma, a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah škody, či ujmy. A. si uplatnil nárok na náhradu istiny s príslušenstvom dôvodiac, že táto nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. S týmto tvrdením žalobcu sa nie je možné stotožniť, nakoľko žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol zamietnutá z dôvodu nespôsobilosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a bol to práve sám žalobca, ktorý si zvolil postup pre vymáhanie istiny s príslušenstvom cestou rozhodcovského súdu a nie všeobecného súdu. W. (nulitný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania a rozhodnutia vo veci nepredstavuje, nakoľko podľa ustálenej judikatúry nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia odpadá prekážka res iudicata na uplatnenie práva na všeobecnom súde. A. ani nepreukázal, že by podal žalobu na všeobecnom súde o zaplatenie istiny s príslušenstvom voči dlžníkovi, ktoré konanie by bolo zastavené pre prekážku res iudicata. W. nie je možné ani bez akýchkoľvek pochybností s istotou deklarovať, že by práve pri uplatnení nároku na zaplatenie istiny s príslušenstvom v konaní pred všeobecným súdom bol žalobca úspešný v celom rozsahu. A. žiadnym spôsobom nepreukázal, že čas od doručenia žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o zamietnutí tejto žiadosti viedol k zániku regulárnej a plnohodnotnej vymožiteľnosti pohľadávky na zaplatenie istiny s príslušenstvom, teda k zmenšeniu existujúceho majetku žalobcu. A. svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísané nijako nezdokladoval a určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo iba prípadné konštatovanie porušenia práva a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie. L. vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. M. všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. L. situáciu vyvolal sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonoch na ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe. W. žalobcovi musela byť všeobecne známa vzhľadom na predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských rozsudkov. T. náhrada nemajetkovej ujmy nie je podložená zo strany žalobcu akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami a dôvody pre požiadavku na jej priznanie sú vymedzené v žalobe len všeobecne a nevzťahujú sa priamo na konkrétnu obchodnú spoločnosť - žalobcu. I. právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby podieľajú, keďže im ujma nevzniká priamo, a preto sú postoje a pocity členov riadiacich orgánov a majiteľov žalobcu irelevantné. A. podnikateľských aktivít a zánik už vytvorených podnikateľských plánov žalobca žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval. U. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, či ujmou, musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. T. zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody, či ujmy, existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za vznik škody, či ujmy. M. nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti len vo vzťahu k škode, či ujme, ktoré boli priamo spôsobené práve (iba) týmto postupom, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. U. k uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že žiadna škoda, či ujma, žalobcovi nevznikla. Na druhej strane, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom I. súdu H. L. v exekučnej veci.
V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu XX-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom XX.X.XXXX. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo, nakoľko žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa XX.X.XXXX, a preto sa súd vznesenou námietkou premlčania nezaoberal.
U. vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho nedôvodnosť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 O.s.p., keď plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že by jej trovy konania vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.