Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-21-2013.pdf
PDF · 114.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: H. M., S.. XX.XX.XXXX, S. M. Z. XXX/XX, XXX XX N., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou X. Š., V. N. J. V. R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO: 42 305 675, právne zastúpeného JUDr. Petrom Dolným, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Matice Slovenskej 8, 971 01 Prievidza, o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a v celom rozsahu. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 78,70 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného JUDr. Petra Dolného, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Matice Slovenskej 8, 971 01 Prievidza, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 331,94 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 331,94 eura od 28.01.2010 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 610/2003 Z. z.) žalovanému (ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 zák. č. 610/2003 Z. z.). Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp. dodatku k zmluve o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení, resp. dodatku k zmluve o pripojení a všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty žalovanému). Keby žalovaný splnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho
predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón/koncové zariadenie, prípadne program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu. Žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. 7000204209, splatnú dňa 27.01.2010, znejúcu na sumu 331,94 eura. Právny predchodca žalobcu ako postupca na strane jednej a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli dňa 16.12.2011 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavovala 331,94 eura. Po postúpení pohľadávky nedošlo k ani jej čiastočnej úhrade. Nezaplatením v lehote jej splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia. Neskôr v konaní žalobca doplnil svoju argumentáciu odôvodnenosti jeho nároku na zaplatenie žalovanej pohľadávky - zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura podporne tým, že ak by sa súd s vyššie uvedenou argumentáciou ohľadne zmluvnej pokuty nestotožnil, uvedený nárok žalobcovi prislúcha titulom náhrady škody, ktorá mu porušením zmluvnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu poskytovaných služieb vznikla, a to najmenej vo výške rozdielu medzi predajnou cenou poskytnutého telekomunikačného zariadenia zn. Samsung D900i vo výške 0,03 eura (1,00 Sk) a jeho štandardnou cenou v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení vo výške 149,04 eura (4 490,00 Sk). Hodnota dotácie právneho predchodcu žalobcu do kúpy tohto telekomunikačného zariadenia bola teda 149,01 eura (4 489,00 Sk). Ďalej uviedol, z akých dôvodov považuje zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura vzhľadom na dotáciu a neplnenie si povinnosti žalovaného platiť cenu služieb riadne a včas za primeranú. Dňa 09.04.2013 vstúpil do konania na strane žalovaného vedľajší účastník. Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že zmluvné dojednanie, z ktorého žalobca vyvodil svoj nárok, a to bod 5 Dodatku Zmluvy o pripojení, bolo rozhodnutia prvostupňových a odvolacích súdov vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak súdom došlo k určeniu, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná, a z dôvodu neprijateľnosti neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), na základe takéhoto určenia súd neprizná dodávateľovi na základe takejto podmienky právo na plnenie voči spotrebiteľovi. Prípadne, ak si žalobca opätovne uplatní právo žalobou na plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, konajúci súd musí žalobu uplatňujúcu takéto právo zamietnuť, pričom už nie je potrebné, aby opätovne zdôvodňoval jej neprijateľnosť. Vedľajší účastník ďalej poukázal na to, že žalobca si uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podľa vedľajšieho účastníka žalobca nepreukázal porušenie zmluvných povinností žalovaného, na ktoré sa zmluvná pokuta viaže, a preto navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, ustanovil mu v zmysle § 29 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) opatrovníka. Opatrovník žalovaného sa k žalobe nevyjadril. Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie, oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 156 ods. 3 OSP. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP obsahom spisu, a to najmä zmluvou o pripojení zo dňa 19.09.2008, dodatkom k tejto zmluve zo dňa zo dňa 19.09.2008, faktúrou č. 7000204209 za zúčtovacie obdobie 08.12.2009 - 07.01.2010, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011 s prílohou a Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný uzavrel dňa 19.09.2008 s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení (ďalej len „ZEK“) zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK žalovanému ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK a na základe ktorej bola žalovanému vypožičaná SIM karta. Dňa 19.09.2008 bol medzi nimi uzatvorený dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo dojednanie programu služieb „VO VELKOM 100“, kúpa mobilného telefónu značky Samsung D900I za 0,03 eura a dojednanie doby viazanosti 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, jej dodatkom a všeobecnými podmienkami ako súčasťami zmluvy o pripojení. Pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovaným (aj povinnosti riadne a včas platiť cenu žalobcom poskytovaných služieb) a následného vypojenia SIM karty zo strany žalobcu bola v dodatku k zmluve dohodnutá povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura (10 000,00 Sk). Faktúrou č. 7000204209 zo dňa 08.01.2010, splatnou 27.01.2010, bola
žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 eura, ktorej zaplatenie si žalobca uplatnil v tomto konaní. Uvedenú sumu žalovaný do dnešného dňa nezaplatil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011, ktorých zoznam tvorí prílohu tejto zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému, uzavretou medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalobcom, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa bodu 7 Dodatku k Zmluve o pripojení, tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pripojení. Podľa bodu 1 písm. b) Dodatku k Zmluve o pripojení, predmetom tohto dodatku je záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu Služieb Podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“), platným Cenníkom Služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. (ďalej len „Cenník“) a týmto Dodatkom. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Podľa § 545 ods. 2 OZ, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Podľa § 545 ods. 3 OZ, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Podľa bodu 5 prvá, tretia a posledná Dodatku k Zmluve o pripojení, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom: Keďže zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol v čase jeho vzniku uzatvorený na základe atypickej zmluvy medzi poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby, t.j. podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti a v súvislosti s ňou (dodávateľom) a žalovaným pri jej nepodnikateľskej činnosti (spotrebiteľom), súd tento vzťah vyhodnotil ako občianskoprávny vzťah. Uzatvorenie atypickej zmluvy podľa § 43 ZEK a aplikáciu Občianskeho zákonníka na ňou založený záväzkový vzťah pripúšťa § 51 OZ. Na otázky ZEK neupravené sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Prioritne sa však záväzkový vzťah spravuje ustanoveniami atypickej zmluvy o pripojení a jej súčasťami (dodatkom, všeobecnými podmienkami), ak ich znenie neodporuje kogentným ustanoveniam vyššie uvedených právnych predpisov, od ktorých sa zmluvou a jej súčasťami nemožno odchýliť. Ohľadne dojednanej zmluvnej pokuty súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že nemal za preukázané tvrdenie žalobcu obsiahnuté v žalobe a jej doplnení, že účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Funkciu paušalizovanej náhrady škody by totiž zmluvná pokuta plnila vtedy, ak by v zmysle § 545 ods. 2
OZ nebolo dojednané niečo iné. Dodatok k zmluve vo svojom bode 5 jednoznačne stanovuje, že aj keď žalovaný (Účastník) zmluvnú pokutu zaplatí, právo právneho predchodcu žalobcu a po postúpení pohľadávky právo žalobcu na uplatnenie skutočnej náhrady škody alebo jej časti prevyšujúcej zmluvnú pokutu zostáva nedotknuté. V druhom rade považuje súd dojednanie o zmluvnej pokute za absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ z dôvodu jeho rozporu so zákonom - s ustanovením § 544 ods. 1 OZ v platnom znení z nasledovných dôvodov: Ustanovenie o zmluvnej pokute je v zmysle dodatku k zmluve o pripojení viazané nielen na porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb, ale kumulatívne aj na následné vypojenie SIM karty, resp. koncového zariadenia z prevádzky žalobcom. Vznik nároku na zmluvnú pokutu je teda viazaný na splnenie dvoch kumulatívnych podmienok: 1. porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb (resp. realizovať zmluvné dobíjanie) a 2. vypojenie SIM karty z prevádzky žalobcom. Nárok na zmluvnú pokutu teda nemohol vzniknúť skôr, ako žalobca vypojil SIM kartu z prevádzky. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanoveniach § 544 až § 545 OZ je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie (ujmy) riadne plniť svoj záväzok. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu pre dlžníka, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť zaplatiť pre ten prípad dojednané plnenie - pokutu. Zmluvná pokuta plní teda v prvom rade preventívnu funkciu riadneho plnenia zmluvných záväzkov. Ak zlyhá funkcia preventívna, nastupuje reparačná (uhradzovacia) funkcia zmluvnej pokuty, ktorej zmyslom je reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrnúť aj ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 OZ, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inak povedané, zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy (neumožňuje teda zmluvným dojednaním sa od neho odchýliť), umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty len pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je presné a určité označenie povinnosti, pri nesplnení ktorej vznikne právo na zmluvnú pokutu. Okruh povinností, ktoré je možné zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je obmedzený, lebo každá platne dojednaná povinnosť môže byť týmto spôsobom zabezpečená. Vo všeobecnosti sa napr. môže jednať o povinnosť poskytnúť plnenie vo veciach, v činnostiach, alebo v peniazoch, o povinnosť zdržať sa nejakej činnosti; zabezpečená môže byť aj povinnosť poskytnúť plnenie na dohodnutom mieste, v dohodnutom čase, v potrebnej akosti; zabezpečiť možno aj porušenie povinnosti plniť bez právnych vád a pokuta sa môže vzťahovať aj na plnenie nekompletné. Zmluvnú pokutu nemožno kumulatívne viazať na vypojenie SIM karty z prevádzky, pretože toto nemôže byť kvalifikované ako porušenie povinnosti žalovaným v zmysle § 544 ods. 1 OZ, ktorý má byť zmluvnou pokutou sankcionovaný, pretože tento úkon jednak činí žalobca, v prospech ktorého je zmluvná pokuta v tomto prípade dojednaná a nie žalovaný a jednak sa nejedná o porušenie zmluvnej povinnosti. Zmluvnú pokutu možno viazať len na porušenie zmluvnej povinnosti. Ustanovenie zmluvy, ktorého zmyslom je dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad vypojenia SIM karty z prevádzky a nie len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je tak v rozpore s ustanovením § 544 OZ. Z vyššie uvedených právnych záverov vyplýva, že ak je zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na vypojenie SIM karty žalobcom, hoci odôvodnené porušením povinnosti žalovaného, jedná sa o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1 OZ a z tohto dôvodu je absolútne neplatné podľa § 39 OZ (v podrobnostiach viď judikát
- rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 1113/2003 zo dňa 30.11.2004). Keďže dojednanie o zmluvnej pokute možno podľa povahy právneho úkonu a jeho obsahu oddeliť od ostatného obsahu zmluvy o pripojení a jej súčastí, nespôsobuje teda neplatnosť zmluvy o pripojení a jej súčastí ako celku, a teda vo zvyšku v zmysle § 41 OZ zostávajú zmluva o pripojení a jej súčasti platné. Právny úkon (zmluvné dojednanie), ktorý je v rozpore s ustanovením § 39 OZ je absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd ex offo (z úradnej povinnosti) bez ohľadu na to, či túto neplatnosť niektorý z účastníkov namieta. Takýto právny úkon je absolútne neplatný od počiatku, nevyvoláva žiadne právne účinky, a teda na jeho základe nemožno priznať plnenie. Absolútna neplatnosť nie je závislá ani od toho, či na základe tohto právneho úkonu už došlo k plneniu. Z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute ako súčasti spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku jeho neprijateľnosti ani neprimeranosťou zmluvnej pokuty, a preto ani vo výroku
rozsudku nevyslovoval jeho neplatnosť v zmysle § 153 ods. 4 OSP. Pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania nie je možné priznať plnenie požadované žalobcom na právnom základe zmluvnej pokuty. Súd sa zaoberal aj podpornou argumentáciou žalobcu ohľadne priznania nároku na právnom základe náhrady škody. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení, zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody uvedeného v žalobe vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia právnej povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu minimálne 24 mesiacov, resp. právnej povinnosti platiť riadne a včas cenu poskytovaných služieb po celú dobu viazanosti. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 OZ, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. ujma (v tomto prípade majetková, t.j. škoda), 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia právnych povinností ustanovených alebo vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu, vtedy ide o tzv. záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných priamo právnym predpisom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané splnenie prvých troch predpokladov uvedených v bodoch 1 až 3. Dôkazné bremeno týkajúce sa prvých troch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vždy zaťažuje žalobcu (poškodeného). Štvrtý predpoklad (zavinenie) sa predpokladá iba v prípade, že sú preukázané prvé tri predpoklady (ak nie je preukázaný protiprávny úkon, nemá význam uvažovať, či bol zavinený alebo nie) a iba v prípade zavinenia vo forme nevedomej nedbanlivosti, úmysel musí poškodený taktiež preukazovať. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov, resp. riadne a včas neplatil cenu služieb po uvedenú dobu. K žalobcom tvrdenému porušeniu povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu viazanosti súd uvádza, že zmluvu o pripojení možno skončiť len jedným zo spôsobov uvedených v kogentnom ustanovení § 43 ods. 3 ZEK. Keďže zmluva o pripojení bola uzatvorená písomne v zmysle § 40 ods. 2 OZ ju možno zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmlúv o pripojení žiadnym spôsobom nepreukázal. Nebolo teda preukázané platné ukončenie zmluvy so žalovaným a teda žalovaný nemohol porušiť svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Práve na základe porušenia tejto zmluvnej povinnosti žalobca požaduje náhradu škody. Faktúra, v ktorej je účtovaná zmluvná pokuta nie je dôkazom spôsobilým preukázať platné ukončenie zmluvy, pretože vyúčtovanie zmluvnej pokuty nespôsobuje zánik porušovanej povinnosti, ani nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy, čím nie je daný prvý predpoklad vzniku škody. Pokiaľ ide o druhý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody - vznik samotnej škody, tu sa žiada najprv uviesť, čo to vlastne škoda v právnom slova zmysle je. Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Tento pojem bol ustálený judikatúrou. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prípade, že by bol preukázaný protiprávny úkon zo strany žalovaného spočívajúci v porušení zmluvnej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, resp. platiť cenu služieb, k uvedenej škode by nedošlo. Samotné vyhlásenie, že žalovaný má vedomosť o tom, za akých okolností je mu poskytnutá zľava z ceny mobilného telefónu a od čoho sa odvíja jej výška totiž nie je zákonným predpokladom vzniku škody. Za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom tvrdeného, ale nepreukázaného protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Inak povedané, aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dohodnutú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú zľavnenú kúpnu cenu. Napokon, ak neexistuje príčina (protiprávny úkon) ani následok (škoda), nemôže byť medzi nimi ani príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus), čím nie je splnený ani tretí predpoklad vzniku škody. Vzhľadom na nepreukázanie splnenia vyššie uvedených troch zákonných predpokladov vzniku škody, nemohlo dôjsť ani k splneniu štvrtého predpokladu - zavinenia žalovaného. Ak totiž nebol preukázaný protiprávny úkon, vznik škody alebo príčinná súvislosť medzi nimi, nemá zmysel sa zaoberať otázkou, či bol protiprávny úkon zavinený, kto a v akej miere ho zavinil a následne podľa toho posudzovať priznanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu (t.j. v rozsahu požadovanej zmluvnej pokuty, resp. náhrady škody a úrokov z omeškania z nej) ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. O náhrade trov konania na návrh žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko žalovaný mal úspech vo veci v plnom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá. Vedľajší účastník, aj keď koná iba sám za seba, má v zmysle § 93 ods. 4 OSP v konaní rovnaké práva a povinnosti ako (hlavný) účastník, popri ktorom v konaní vystupuje (zúčastňuje sa konania), teda má právo na náhradu trov konania rovnako ako (hlavný) účastník, t.j. v tomto prípade žalovaný. Súd úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania spolu vo výške 78,70 eura pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia a 2. písomné podanie na súd vo veci samej (vyjadrenie k žalobe) po 31,54 eura (vychádzajúc v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky z hodnoty uplatneného práva (pohľadávky) vrátane jeho príslušenstva (úroku z omeškania) v čase začatia poskytovania právnej služby vedľajším účastníkom na strane žalovaného - 05.07.2013 vo výške 434,65 eura) a 2 x režijný paušál á 7,81 eura). Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd uložil žalobcovi v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP. O náhrade trov konania žalovaného súd v zmysle § 151 ods. 1 OSP nerozhodol, pretože si ju neuplatnil. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný (žalobca) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (vedľajší účastník na strane žalovaného) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).