Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_11C-289-2015.pdf
PDF · 104.27 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/289/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti odporcovi: M. H., nar. XX.XX.XXXX, A. Q. XX/XX, T., o zaplatenie sumy 526,96 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 369,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 369,75 eura od 27.08.2014 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 39,12 eura a náhradu iných trov konania v sume 11,97 eura, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 04.12.2014, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 16.12.2014, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 19.06.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 526,96 eura spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 7,51 eura a úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 526,96 eura od 05.12.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy zo dňa 04.08.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na spoločnosť navrhovateľa. Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 12.12.2013 s odporcom ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. 4312069320, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 469,65 eura zo strany právneho predchodcu navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 12 pravidelných mesačných splátkach po 1,49 (pozn. súdu: správne 49,95) eura. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad. Odporca bol právnym predchodcom navrhovateľa vyzvaný listom zo dňa 04.08.2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli odporcovi vyúčtovávané v zmysle Hlavy 18 ÚZP. Navrhovateľ eviduje voči odporcovi dlh vo výške: istina 187,94 eura, úrok 56,66 eura, zosplatnená istina 220,42 eura, poistenie Bill protection 8,94 eura, upomienka II. 24,00 eur, zmluvná pokuta 17,00 eur, upomienka II. 12,00 eur, t.j. celkom 526,96 eura. Kapitalizovaný ročný úrok
z omeškania vo výške 7,51 eura bol vypočítaný z čiastky 526,96 eura od 26.08.2014 do 04.12.2014 pri úrokovej sadzbe 5,15% ročne.
Odporcovi bol návrh s prílohami doručený dňa 03.12.2015, k tomuto sa nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 OSP s poukazom na § 200ea OSP, pretože sa jedná o drobný spor, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 04.12.2014, Výpisom z Obchodného registra č.l. 6 a 10, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014, Podacím hárkom č.l. 19, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere č. 4312069320 zo dňa 12.12.2013, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. - DUO, Informáciami o poistení dohodnutou zmluvou č. 19100826/2009, Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 04.08.2014, Podacím hárkom č.l. 34, Výpisom čerpania, splátok a úhrad č.l. 35, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 OSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 12.12.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 469,65 eura, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 38,36 %, RPMN 46,7 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 45,94%. Odporca sa zaviazal splácať uvedený úver s príslušenstvom v 12 mesačných splátkach vo výške 49,95 eura. Odporca zaplatil z poskytnutého úveru celkovo sumu 99,50 eura. Listom zo dňa 04.08.2014 oznámil navrhovateľ odporcovi zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov a vyzval ho na splatenie dlžnej čiastky vo výške 526,96 eura do 15 dní od odoslania výzvy. Pohľadávka voči odporcovi bola postúpená zo spoločnosti právneho predchodcu navrhovateľa na spoločnosť navrhovateľa.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“) (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len z časti.
Predmetom konania je úverová zmluva, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 469,65 eura a odporca sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) a § 1 ods. 2 ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 49,95 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a síce celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože táto je uvedená v nesprávnej výške, nakoľko táto je uvedená vo výške 581,52 eura, pričom správne mala byť uvedená vo výške 599,40 eura (49,95 eura x 12), a preto nie je možné považovať tento údaj za v zmluve uvedený.
Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý odporcovi považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ, ktorý je aktívne legitimovaným v konaní z dôvodu postúpenia pohľadávky voči odporcovi od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za upomienky (keď zároveň nebolo preukázané ich vystavenie a doručenie odporcovi), poplatku za poistenie, ani iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany odporcu. Keďže odporca čerpal úver vo výške 469,65 eura a na tento zaplatil celkom sumu 99,90 eura, súd mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 369,75 eura (469,65 - 99,90).
Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu v sume 17,00 eur, k tejto súd uvádza, že vyplýva z ustanovenia hlavy 18. § 2 úverových zmluvných podmienok, podľa ktorého, ak sa dlžník omešká s úhradou splátky, má veriteľ právo mu vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur, ktorú dlžník musí uhradiť. Táto pokuta bude naúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Súd má za to, že medzi účastníkmi zmluvy k dojednaniu zmluvnej pokuty neprišlo, keď zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, dojednanie zmluvnej pokuty je obsiahnuté iba v úverových zmluvných podmienkach napísaných veľmi malým písmom, toto dojednanie sa nachádza až ku koncu úverových zmluvných podmienok, pričom nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zaniká v rámci iných ustanovení. Úverové zmluvné podmienky pritom odporca ani nepodpísal, tieto sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy na základe
netransparentnej inkorporačnej doložky uvedenej medzi bodmi 79. a 80. zmluvy. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide pritom aj vtedy, ak je uvedená menším písmom ako zmluvné podmienky, ktoré predstavujú podstatné zložky zmluvy, nakoľko spotrebiteľ sa môže domnievať, pričom stačí hrozba tohto rizika, že menším písmom je písaný text, ktorý nemá veľký význam a tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v úverových zmluvných podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje § 544 ods. 2 OZ. Funkcia zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 40 ods. 1 OZ a z uvedeného dôvodu súd návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 17,00 eur zamietol.
Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 27.08.2014, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 26.08.2014, t.j. pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy zo dňa 04.08.2014, ktorej doručenie odporca nesporoval. K omeškaniu teda nemohlo prísť už 26.08.2014 (ako uvádza navrhovateľ), nakoľko tento deň nebol prvým dňom omeškania odporcu, ale posledným dňom lehoty, kedy bol odporca povinný plniť. Vychádzajúc z uvedeného má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 27.08.2014. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka navrhovateľa len na zaplatenie sumy 369,75 eura, bolo možné priznať navrhovateľovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Odporca sa dostal do omeškania dňa 27.08.2014, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,15 %. Navrhovateľ tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15% (5 + 0,15 %) ročne zo sumy 369,75 eura od 27.08.2014 do zaplatenia a vo zvyšku súd návrh v časti úroku z omeškania zamietol.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval návrh navrhovateľa za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 369,75 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 369,75 eura od 27.08.2014 do zaplatenia, a preto mu vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku návrh ako nedôvodný vo výroku II. zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 veta prvá OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Vzhľadom k výške sumy, na plnenie ktorej súd zaviazal odporcu, určil súd odporcovi na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s 151 ods. 1 OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 534,47 eura (526,96 + 7,51) s príslušenstvom priznaná suma 369,75 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 69% a hrubý úspech odporcu 31%, a teda konečný čistý úspech navrhovateľa je 38% (69 - 31), čo v konečnom dôsledku znamená právo navrhovateľa na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Pri plnom úspechu navrhovateľa by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 102,96 eura, keď trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej služby á 34,86 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 31.05.2014, písomné podanie na súd - návrh zo dňa 04.12.2014) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., 2x režijný paušál á 8,04 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. + 20% DPH (právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH). Pri plnom úspechu navrhovateľa by mu tiež prináležalo právo na zaplatenie náhrady iných trov konania v sume 31,50 eura, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v rozsahu 38 % priznal súd navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 39,12 eura (38 % zo sumy 102,96 eura) a právo na náhradu iných trov konania v sume 11,97 eura (38 % zo sumy 31,50 eura), ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporca povinný podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v primerane dlhšej lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.