Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6C-373-2015.pdf
PDF · 90.48 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/373/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, AK Banská Bystrica, so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/XXX, XXX XX C., t. č. na neznámom mieste, zast opatrovníkom Magdou Šantovou, zam. Okresný súd Zvolen ako súdny tajomník, občanovi SR, o zaplatenie 327,21 Eur s prísl.,
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 200,- Eur spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 01. 10. 2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 327,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 01. 10. 2013 do zaplatenia zo sumy 262,21 Eur. pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, pretože na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, a z tohto dôvodu mu bol ustanovený aj opatrovník.
Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 26. 08. 2015, predložených listinných dôkazov a to výpisu z obchodného registra na spoločnosť žalobcu, rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bez uvedenia dátumu, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30. 08. 2013, výpisu z Fio banky, upomienky o nezaplatení pohľadávky zo dňa 07. 10. 2013, urgencie nezaplatenej pohľadávky zo dňa 14. 10. 2013, upozornenia na hrozbu exekúcie zo dňa 21. 10. 2013, poslednej výzvy zo dňa 28. 10. 2013, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 30. 08. 2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb („Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru („Zmluva“) a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III. Rámcovej zmluvy na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo
výške 200,- Eur, o čom žalobca priložil súdu výpis z bankového účtu. Žalovaný sa zaviazal úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote dňa 30. 09. 2013.
Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Zmluva bola, podľa tvrdenia žalobcu, uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.
Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 200,- Eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 62,21 Eur.
Žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, kde za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Výšku odplaty si žalovaný určil sám na webovom sídle žalobcu a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. RPMN uvedená v Zmluve preto neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, pretože jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov.
Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 30. 09. 2013. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, pretože žalovaný mu nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti. Zároveň požadoval aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
Stanovisko žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, pretože na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, z tohto dôvodu mu bol ustanovený opatrovník.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 citovaného zákona, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť aj úroky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo podobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, bod 7 na účely tohto zákona sa rozumie finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I. zisteného a oboznámeného prostredníctvom internetu zo 18. 09. 2015 bolo zistené, že žalobca vo svojom predmete činnosti má uvedené poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov (oddiel: Sro, Vložka číslo: 30985/V).
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu v časti o zaplatenie 200,- Eur spolu s úrokom z omeškania ako sankciou pre prípad omeškania s plnením peňažného dlhu je dôvodný. Vo zvyšnej časti považoval návrh za neopodstatnený. Bolo jednoznačne preukázané, že žalovanému bola poskytnutá finančná čiastka 200,- Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 30. 09. 2013. Pretože tak neuskutočnil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a tým vzniklo žalobcovi právo aj na priznanie úroku z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Výška úrokovej sadzby k prvému dňu omeškania predstavovala 5,5 % ročne a teda súd v tejto časti žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o zvyšnú časť v zmysle navrhovaného žalobného petitu a to priznanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 62,21 Eur, náhrady vynaložených nákladov vo výške 65,- Eur - v tejto časti súd považoval návrh za nedôvodný a zamietol ho.
Dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá Zmluva o pôžičke vo výške 200,- Eur na dobu určitú (v dĺžke 1 mesiaca) a to dňa 30. 08. 2013 s dátumom splatnosti 30. 09. 2013. Zmluva o pôžičke bola uzavretá ako zmluva na diaľku v zmysle ustanovení zákona č. 266/2005 Z. z., keď medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmluva sa uzatvárala v elektronickej forme. Ďalej mal súd preukázané, že žalobca je nebankovým subjektom, ktorý v predmete svojej činnosti tak, ako to vyplýva z obchodného registra Okresného súdu Košice I. má poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov. Ďalšie náležitosti ktoré si zmluvné strany v zmluve mali dohodnúť, bolo poskytnutie pôžičky, dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 62,21 Eur, splatnosť úveru, dĺžku úveru, priemernú hodnotu RPMN vo výške 418 %, celkovú výšku úveru 262,21 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke boli aj Zmluvné podmienky obsiahnuté v Rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Žalobca poukázal na účet žalovaného sumu 200,- Eur ktorú požadoval.
Podľa § 2 písm. b) bod. 7 zákona č. 266/2005 Z. z. bola splatnosť úveru dohodnutá na deň 30. 09. 2013 s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku jednorazovo. Zmluva o pôžičke bola uzavretá ako zmluva na diaľku v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z., keď medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmluva sa uzatvárala v elektronickej forme. Súd má preukázané i to, že žalobca je nebankovým subjektom. Z
uvedeného je teda nepochybné, že žalobca ako veriteľ bol oprávnený poskytnúť finančnú službu, t. j. spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania formou zmluvy na diaľku uzavretej podľa príslušných ustanovení zákona č. 266/2005 Z. z. Aj pre tieto úvery platia ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva teda pre žalobcu povinnosť podľa § 7 ods. 1) postupovať s náležitou ostražitosťou a zisťovať vopred schopnosť dlžníka splatiť dlh najmä pri krátkodobých pôžičkách. Pretože žalobca porušil svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 2, je povinný znášať dôsledky porušenia tejto povinnosti, a preto súd dospel k záveru, že v tomto prípade sa jedná o hrubé porušenie povinnosti s tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Medzi účastníkmi nebola dohodnutá úroková sadzba, bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou 62,21 Eur.
Súd mal za to, že žalobca ako veriteľ si vopred nezabezpečil na posúdenie údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov, rodinného stavu spotrebiteľa, nepreukázal že nahliadal do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch za účelom posudzovania jeho schopnosti splácať úver. Pokiaľ by tak aj urobil, žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal spomínané skutočnosti; preto je povinný v ďalšom znášať dôsledky porušenia svojich povinností v zmysle § 7 ods. 1, čoho dôsledkom bolo súdom nepriznané poplatky a uplatnené náhrady vynaložených nákladov - v dotknutej časti tak, ako to vyplýva zhora súd žalobu zamietol.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd vychádzal zo zákonného ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení so zákonným ustanovením § 151 ods. 1 tak, že priznal žalobcovi len náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku zo súdom priznanej sumy (16,50 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).