Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-66-2022.pdf
PDF · 68.58 KB
Case nature
Subarea
6S/66/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpeného JUDr. Marián Havrila, advokát so sídlom Nám. slobody 13, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Obec Zemplínska Nová Ves, IČO: 00332186, so sídlom Hlavná 182/51, 076 16 Úpor, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva č. 27/2016 zo dňa 09.11.2016, takto
rozhodol:
I./ Odmieta žalobu.
II./ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 15.06.2022, doručenou správnemu súdu dňa 19.07.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva č. 27/2016 zo dňa 09.11.2016, zároveň žiadal, aby správny súd priznal žalobcovi náhradu trov konania.
2. Podľa § 348 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
3. Podľa § 349 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.
4. Podľa § 350 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.
5. Podľa § 351 SSP Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté uznesenie.
6. Podľa ustanovenia 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
7. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobná legitimácia na podanie žaloby podľa § 350 SSP patrí prokurátorovi (§ 348 SSP, § 350 SSP) za podmienky, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Zákon ustanovuje, že pod nevyhovením protestu sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo nezrušenie jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie jeho zmeny. Ako to vyplýva z čl. LVIII zákona č. 125/2016 Z.z. o opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku, v súvislosti s rekodifikáciou Občianskeho súdneho poriadku bola prijatá pomerne obsiahla novela zákona č. 153/2001 Z.z. o
prokuratúre, týkajúca sa pôsobnosti prokurátora nielen v civilnom procese, ale najmä v oblasti dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ktorý v konečnom dôsledku vrcholí oprávneniami prokurátora uvedenými v § 45 až 48 SSP a žalobnou legitimáciou upravenou aj v osobitných konaniach podľa štvrtej časti Správneho súdneho poriadku. Podľa § 26 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ktorý upravuje konanie o proteste prokurátora proti uzneseniam orgánov samosprávy, protest môže prokurátor podať do troch rokov od jeho prijatia proti orgánu územnej samosprávy, ktorý uznesenie prijal. Ak orgán územnej samosprávy zistí, že protest je dôvodný, napadnuté uznesenie zruší alebo podľa povahy veci zmení. Ak sa orgán územnej samosprávy domnieva, že protest nie je dôvodný, uznesením mu nevyhovie. Orgán územnej samosprávy je povinný rozhodnúť o proteste prokurátora do 60 dní od jeho doručenia. V rovnakej lehote je povinný o tom upovedomiť prokurátora. Ak orgán územnej samosprávy nevyhovie protestu prokurátora, je prokurátor oprávnený podať proti uzneseniu žalobu na správny súd. Lehota na podanie správnej žaloby je dvojmesačná a plynie odo dňa, keď žalovaný, ktorým je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, prokurátorovi písomne oznámil, že jeho protestu nebolo vyhovené.
8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobu v zmysle 5. dielu 4. hlavy 3. časti SSP je oprávnený podať len prokurátor. V predmetnej veci však nepodal žalobu o preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva prokurátor, ale podal ju žalobca, ktorý je fyzickou osobou.
9. Po preskúmaní žaloby žalobcu správny súd dospel k záveru, že táto bola podaná neoprávnenou osobou a preto správny súd rozhodol o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.
10. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.