Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6C-29-2015.pdf
PDF · 111.2 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/29/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľa: J. Y. G., G..M..B.., C. X, XXX XX H., V.B.: XX XXX XXX, zast. U. Y., G..M..B.., C. X, XXX XX H., proti odporkyni: S. X., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX I. S. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 232,16 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 139,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 39,50 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 68,59 eur od 26.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 18,92 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 12,76 eur od 26.3.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 6,60 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 27,20 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.12.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 232,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 39,50 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 68,59 eur od 26.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 43,71 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 32,56 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 47,80 eur od 26.12.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť G. U., Z..G.., V.: XX XXX XXX, ako postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a navrhovateľ ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2014, na základe ktorej bola pohľadávka voči odporkyni postúpená na navrhovateľa. Pôvodný veriteľ uzavrel s odporkyňou dňa 9.10.2012 Zmluvu č. XXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Za poskytnuté služby postupca vyfakturoval odporkyni cenu služieb v súlade s platnými cenovými podmienkami. Faktúrou č. XXXXXXXXXX jej vyúčtoval sumu 39,50 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 68,59 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 43,71 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 32,56 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 47,80 eur. Odporkyňa dlžnú sumu do dňa podania žaloby neuhradila. Pohľadávka navrhovateľa je tak vo výške 232,16 eur a z jednotlivých dlžných súm si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške.
Odporkyňa sa k žalobe nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom k nej, pripojení, faktúrami č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č..
XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014, všeobecnými obchodnými podmienkami, cenníkom a zistil nasledujúci skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa spol. G. U., a.s. a odporkyňa - fyzická osoba nepodnikateľ, dňa 9.10.2012 uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len ,,Zmluva“) podľa zákona č. 351/2011 Z.z. Predmetom Zmluvy bol program služieb NAJ 200. Podľa vyhlásenia účastníka v Zmluve, účastník vyhlasuje, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami poskytovania verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku vrátane ich prílohy, osobitnými podmienky služieb, cenníkom, ktoré sú neoddeliteľné súčasti tejto zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Z tabuľky č. 1 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 9.10.2012 súd zistil, že odporkyni bol poskytnutý program NAJ 200. Dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov a suma zmluvnej pokuty bola stanovená vo výške 47,80 eur.
Podľa bodu 1 písm. a) a b) dodatku k zmluve, jeho predmetom bola aktivácia programu služieb uvedeného v tabuľke č. 1 tohto dodatku a to vo vzťahu k SIM karte uvedenej v záhlaví tohto dodatku. Účastník sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, týmto dodatkom, všeobecnými podmienkami, cenníkom.
Podľa bodu 3 dodatku k zmluve, v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b), v bode 2 tohto dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni za poskytnuté služby faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 39,50 eur splatnú dňa 25.12.2012, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 68,59 eur splatnú dňa 25.1.2013, faktúru č.XXXXXXXXXX na sumu 43,71 eur splatnú dňa 25.2.2013, pričom touto faktúrou odporkyni vyúčtoval iné poplatky a služby vo výške 19,80 eur s DPH a poplatok za upomienku vo výške 4,99 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 32,56 eur, pričom touto faktúrou odporkyni vyúčtoval iné poplatky a služby vo výške 19,80 eur s DPH, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 47,80 eur splatnú dňa 25.12.2013, pričom touto faktúrou odporkyni vyúčtoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 pôvodný veriteľ spol. G. U., a.s. postúpila pohľadávku voči odporkyni, ktorá je predmetom tohto konania, na navrhovateľa.
Pokusom o zmier zo dňa 22.9.2015 navrhovateľ odporkyňu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 281,41 eur pozostávajúcej z pohľadávky z faktúry vo výške 232,16 eur a zákonného/zmluvného úroku vo výške 49,25 eur. Odporkyňu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 25.9.2015.
Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ( ďalej len ,,Zákon“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 1, písm. d) Zákona, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie
Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 44 ods. 1 Zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10, Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a odporkyňou bola dňa 9.10.2012 uzavretá podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 351/2011 Z. z. zmluva o poskytovaní verejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni vyššie uvedené faktúry
Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a odporkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti odporkyne privodiť akúkoľvek zmenu.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa ( zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. ), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že odporkyňa neuhradila faktúry za služby, ktoré jej právny predchodca navrhovateľa poskytol v celkovej výške 139,77 eur. Povinnosti právneho predchodcu poskytovať odporkyni telekomunikačné služby zodpovedá povinnosť odporkyne riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, na navrhovateľa a tým je daná jeho aktívna legitimácia.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v sume 139,77 eur je dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel.
Odporkyňu súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 39,50 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 68,59 eur od 26.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 18,92 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 12,76 eur od 26.3.2013 do zaplatenia. Ku dňom omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,50% p.a. a úroky z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, predstavujú výšku 8,75 %.
Faktúrami č. XXXXXXXXXX Z. Č.. XXXXXXXXXX si pôvodný veriteľ uplatnil voči odporkyni aj nárok na zaplatenie iných poplatkov a služieb vo výške 39,60 eur s DPH. Ďalším uplatneným nárokom žalobcu bol nárok na zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 4,99 eur a to na základe faktúry č. XXXXXXXXXX.
V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
Vyššie uvedené poplatky boli uplatnené voči odporkyni v zmysle cenníka služieb, ktorý podľa zmluvy bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súd mal za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatkov z dôvodu neplatenia zo strany účastníka - odporkyne, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä ak vezmeme do úvahy, že Cenník ako súčasť zmluvy ako aj samotná zmluva boli vyhotovené pôvodným veriteľom - dodávateľom, poskytovateľom služieb, bez možnosti odporkyne privodiť ich zmenu, ktorá tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátane určenia poplatkov za jednotlivé služby, ale aj poplatky sankčného charakteru. Takéto dojednanie poplatkov zároveň nie je možné považovať ani za individuálne dohodnuté a preto súd žalobu v časti vyššie uplatnených poplatkov považoval za nedôvodnú a v tejto časti ju zamietol.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX si navrhovateľ ďalej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur.
V danej právnej veci si navrhovateľ teda uplatňuje aj nárok z titulu zmluvnej pokuty, pričom sa jedná o dojednanie, ktoré bolo viacerými rozhodnutia súdov vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku ( napr. rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4C/43/2015, Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/266/2014, Okresného súdu Galanta sp. zn. 10C/7/2014).
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Citované ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok.
Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ( čl. 7 ods. 1 smernice ).
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok ( čl. 6 ods. 1 smernice ). Citované ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať ( rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 ).
Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, takáto zmluvná podmienka je neplatná, jedná sa o absolútnu neplatnosť ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom výslovne zakázaný a priznanie plnenie z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom, ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu. Súd je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj z takej, ktorú už skôr judikoval. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania, je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.
S ohľadom na vyššie uvedené nárok uplatnený navrhovateľom z titulu zmluvnej pokuty nemožno priznať, nakoľko sa jedná o nárok z absolútne neplatnej neprijateľnej podmienky určenej súdom.
Okrem uvedeného súd poznamenáva, že odporkyňa ako spotrebiteľ obsah samotnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, preto sa nejedná ani o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, odporkyňa mohla iba podpísať resp. nepodpísať zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej, ktorých súčasťou bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute. Pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a odporkyňa ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že ju uzatvárala ako fyzická osoba.
Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel iba pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 139,77 eur s príslušenstvom a žalobu čo do zvyšku ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 149 ods. O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. V danej právnej veci súd žalobe vyhovel čo do výšky uplatneného nároku 139,77 eur s príslušenstvom a v časti nároku o zaplatenie sumy 92,39 eur s príslušenstvom žalobu zamietol. V predmetnej veci mal navrhovateľ teda úspech v rozsahu 60 % a odporkyňa v rozsahu 20 %. Po odpočítaní úspechu odporkyne od úspechu navrhovateľa ( 60% - 20%), navrhovateľovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 40 % z ich celkových trov konania.
Trovy konania na strane navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 67,94 eur podľa vyčíslenia trov konania v žalobnom návrhu.
Súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 67,94 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :
Tarifná odmena v sume 47,80 eur s DPH podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky v znení účinnom od 1.7.2013 a to za nasledovné úkony :
- príprava a prevzatie zastupovania ................................................................. 19,92 eur
- písomné podanie na súd dňa 2.12.2015 ........................................................ 19,92 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 20,14 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) - rok 2015 vo výške 2 x 8,39 eur.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa a odporkyne, keď navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 % z celkových priznaných trov konania, súd preto zaviazal odporkyňu na náhradu trov konania navrhovateľovi vo výške 6,60 eur za zaplatený súdny poplatok (40 % zo sumy 16,50 eur) a na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 27,20 eur (40 % zo sumy 67,94 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.