Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/338/2012

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX J., občanovi SR, zastúpenému splnomocneným zástupcom P.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. K. XX, XXX XX P. K., o zaplatenie sumy 2.419,57 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 687,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 687,96 Eur od 21.07.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 52,92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 52,92 Eur od 21.07.2011 do zaplatenia z a m i e t a.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.678,69 Eur, úroku vo výške 18,40 % ročne zo sumy 813,23 Eur od 22.12.2010 do 20.07.2011, úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 213,18 Eur od 22.12.2010 do 20.07.2011, úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.372,30 Eur od 21.07.2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 0,50 % ročne zo sumy 740,88 Eur od 21.07.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.03.2012, ktorá bola doručená súdu dňa 29.05.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.419,57 Eur so zmluvným úrokom vo výške 18,40 % ročne zo sumy 2.113,18 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.113,18 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu Zmluvy o splátkovom úvere č. 0433930342, ktorá bola uzatvorená dňa 03.08.2006 medzi jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaným, keď jeho právny predchodca túto zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva o úvere“) uzatvoril ako veriteľ a žalovaný túto zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník. Žalobu odôvodnil tým, že na základe predmetnej zmluvy o úvere jeho právny predchodca poskytol žalovanému úver vo výške 929,43 Eur pri úrokovej sadzbe 18,40 % ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou splatnou vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20.09.2006 a konečná splatnosť úveru na termín 20.07.2011. Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, t.j. do 20.07.2011. Predmetná pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 postúpená jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou, a.s., na neho, keď postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom „Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov“ zo dňa 28.12.2010. Po postúpení pohľadávky

neboli zaplatené na úhradu pohľadávky žiadne platby. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého jeho právnym predchodcom ku dňu 21.12.2010 bol celkový zostatok pohľadávky v sume 2.419,57 Eur, keď pozostával z istiny v sume 2.113,18 Eur a z úrokov z omeškania v sume 306,39 Eur. Právne odôvodnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, tiež pokiaľ ide o úroky z omeškania § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. -39 zo dňa 03.09.2012, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu č.k. -39 zo dňa 03.09.2012 podal včas odpor žalovaný, ktorý odôvodnil vo veci samej.

Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. -39 zo dňa 03.09.2012 podal včas odpor žalovaný, ktorý odôvodnil vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona tento platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) podľa ktorého, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Žalovaný v odpore zo dňa 22.10.2012, ktorý bol doručený súdu dňa 22.10.2012 uviedol, že po vybavení splátkového úveru pravidelne uhrádzal mesačné splátky. Neskôr prišiel o prácu, ochorel, stal sa invalidným dôchodcom. Tieto skutočnosti sa odrazili na nepravidelnom uhrádzaní úveru, čo veriteľ považoval za porušenie úverovej zmluvy a preto úver sa stal okamžite splatným. Na jeho úhradu však nemá finančné prostriedky.

V ďalšom podaní zo dňa 17.05.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.06.2013 žalovaný uviedol, že vznáša námietku premlčania pohľadávky žalobcu, ktorú uplatnil v predmetnom súdnom konaní.

Po zrušení platobného rozkazu o žalobe žalobcu prvostupňový súd rozhodol rozsudkom č.k. -77 zo dňa 23.10.2013, ktorým uložil povinnosť žalovanému žalobcovi zaplatiť sumu 2.419,57 Eur, úrok vo výške 18,40 % ročne zo sumy 813,23 Eur od 22.12.2010 do 20.07.2011, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.113,18 Eur od 22.12.2010 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol, keď o trovách konania vyslovil, že rozhodne o nich po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na odvolanie žalovaného proti rozsudku č.k. -77 zo dňa 23.10.2013 Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. -119 zo dňa 24.06.2015 rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.419,57 Eur s príslušenstvom zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Pri ustálení právnej kvalifikácie zákonného dôvodu priznania nároku vychádzal prvostupňový súd z ustanovení Obchodného zákonníka, avšak prejednávanú vec je treba posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v zmysle novely ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá právna úprava nadobudla účinnosť od 13.06.2014. Táto jednoznačne stanovila, že „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva“. Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy je treba pre zmluvy uzatvárané spotrebiteľom, t.j. spotrebiteľské a to aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. To znamená, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to platí aj pre tzv. „absolútne obchody“ upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné vzťahuje Občiansky zákonník. Potom zásadná zmena nastáva v dĺžke premlčacej doby, keď podľa Občianskeho zákonníka v § 101 je uvedená všeobecná premlčacia doba 3-ročná, podľa Obchodného zákonníka je v § 397 uvedená všeobecná premlčacia doba 4-ročná. Ďalšia zásadná zmena spočíva aj v tom, že v zmysle novely zákona č. 250/2007 Z.z. vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 v zmysle § 5b orgán (v tomto prípade súd) rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu (ex offo)

na premlčanie nároku (na rozdiel od úpravy v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje, aby námietku premlčania účastník výslovne vzniesol).

V zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd sa nedostatočne, resp. vôbec vo svojom rozhodnutí nezaoberal otázkou výšky dlhu a najmä premlčania jednotlivých splátok úveru. Pretože, aj keby úverový vzťah medzi účastníkmi trval i po 20.09.2006 (odkedy nemala byť zaplatená žiadna splátka úveru), v zmysle ustanovenia § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka a vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania (§ 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) bol súd povinný prihliadať na premlčanie jednotlivých splátok úveru, t.j. na to, že premlčanie jednotlivých splátok úveru začína plynúť odo dňa ich zročnosti.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Po odvolacom konaní žalobca písomným podaním zo dňa 14.12.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.12.2015 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.678,69 Eur, úroku vo výške 18,40 % ročne zo sumy 813,23 Eur od 22.12.2010 do 20.07.2011, úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 213,18 Eur od 22.12.2010 do 20.07.2011, úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.372,30 Eur od 21.07.2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 0,50 % ročne zo sumy 740,88 Eur od 21.07.2011 do zaplatenia späť. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nakoľko žalobca po odvolacom konaní vzal žalobu v časti späť, a žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, súd konanie v časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť zastavil podľa § 96 ods. 1 prvá a tretia veta O.s.p. a podľa § 96 ods. 2 O.s.p.. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom zostal predmetom sporu nárok žalobcu na zaplatenie sumy 740,88 Eur (28 splátok úveru po 26,46 Eur splatných od 20.04.2009 do 20.07.2011) s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 740,88 Eur od 21.07.2011 do zaplatenia. O tomto nároku žalobcu súd po odvolacom konaní opätovne rozhodol, keď vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 687,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 21.07.2011 do zaplatenia, zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 52,92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 21.07.2011 do zaplatenia. Súd vykonal dokazovanie listinným dôkazmi, výsluchom žalovaného ako účastníka konania, keď zistil tento skutkový a právny stav: Dňa 03.08.2006 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ na jednej strane a žalovaný ako dlžník na strane druhej uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. 0433930342 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorá bola uzatvorená podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume, v mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere, keď žalovaný sa zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve o úvere, tak ako to vyplýva z čl. I. bod 1. zmluvy o úvere. V tomto čl. a v tomto bode zmluvy o úvere boli dojednané základné podmienky zmluvy o úvere: výška úveru 28.000,- Sk (929,43 Eur), išlo o úver spotrebný- MINIúver do 10 minút, úroková sadzba bola dojednaná ako pevná do konečnej splatnosti úveru 18,40 % ročne, spôsob poskytnutia úveru bol dojednaný jednorazovo bezhotovostne, bol dojednaný tiež poplatok za správu úveru 60 Sk/mesačne (1,99 Eur/ mesačne). Výška splátky úveru bola medzi stranami zmluvy o úvere dojednaná na sumu 26,46 Eur (797,- Sk), splatnosť splátok bola dojednaná mesačne vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dojednaná na deň 20.09.2006, žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 59 mesačných splátkach, konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 20.07.2011, splatnosť úrokov bola dojednaná mesačne vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania úveru bol dojednaný inkasným spôsobom z inkasného účtu, ktorý bol určený v tejto zmluve o úvere. Ročná percentuálna miera nákladov bola 24,92 %. Všetky údaje a náležitosti uvedené v základných podmienkach zmluvy o úvere boli platné ku dňu uzatvorenia zmluvy, ich zmeny sa mali riadiť zmluvou o úvere, úverovými podmienkami a všeobecným obchodnými podmienkami. V článku II. bod 4. zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných

ustanovení Obchodného zákonníka, podľa tohto istého článku bodu 5. zmluvy o úvere, úverová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami, keď z tohto istého článku ale z bodu 3. zmluvy o úvere vyplýva, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve o úvere sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, všeobecných obchodných podmienok, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Zmluva o úvere sa odvolávala na Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, ktoré nadobudli účinnosť od 01.02.2006 a na Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou, ktoré nadobudli účinnosť od 01.08.2002. Žalobca po odvolacom konaní do súdneho konania dokladal Všeobecné obchodné podmienky banky (čl. 183-195 spisu). Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 včítane Príloh č. 1 až č. 4 (čl. 8-17 spisu), ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom na jednej strane a žalobcom ako postupníkom na strane druhej, ktorá bola uzatvorená podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca preukázal, že je vlastníkom predmetnej pohľadávky s príslušenstvom, a teda že má vecnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keď podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávku prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, keď ide o oznámenie zo dňa 28.12.2010, že postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 pohľadávku zo zmluvy o úvere vo výške 2.419,57 Eur s príslušenstvom spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s., teda žalobcovi. Doručovanie tohto oznámenia zo dňa 28.12.2010 žalovanému žalobca preukázal (čl. 6 spisu). Žalobca do súdneho konania doložil transakcie na úverovom účte žalovaného (čl. 24-35 spisu), keď z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že žalovaný zaplatil na úver doposiaľ sumu 126,30 Eur (3.805,20 Sk), ktoré úhrady zodpovedajú necelým piatim splátkam úveru. Žalovaný uhradil na úver dňa 20.09.2006 splátku v sume 686,10 Sk, dňa 29.12.2006 splátku v sume 484,10 Sk, dňa 23.01.2007 splátku v sume 1.918,- Sk a dňa 18.05.2007 splátku v sume 717,- Sk. Po tomto dni na úver už neuhradil žiadnu splátku úveru. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného i zo zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka). Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 03.08.2006 právny predchodca žalobcu ako veriteľ na jednej strane a žalovaný ako dlžník na strane druhej uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. 0433930342 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorá typovo bola uzatvorená podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy o úvere veriteľ poskytol žalovanému úver v sume, v mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere, keď žalovaný sa zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve o úvere, tak ako to vyplýva z článku I. bod 1. zmluvy o úvere. Veriteľ žalovanému poskytol úver v sume 929,43 Eur (28.000,- Sk), keď žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v mesačných splátkach v sume 26,46 Eur (797,- Sk) s tým, že splatnosť mesačných splátok bola dojednaná k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dojednaná na deň 20.09.2006, konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 20.07.2011. Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve o úvere je uvedená 24,92 %. Zmluvné strany si dojednali aj zmluvný úrok z úveru a to v sadzbe pevnej do konečnej splatnosti úveru vo výške 18,40 % ročne. Počet splátok bol dojednaný na 59. V danej veci súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že spor, keďže žalobca uplatnil nárok z tejto zmluvy o úvere vznikol zo zmluvy uzatvorenej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov bankou) a spotrebiteľom jeho úverovej služby. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, a napriek tomu, že zmluva o úvere bola typovo uzavretá podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, ako i napriek tomu, že zmluvné strany sa v zmluve o úvere tak ako to vyplýva z čl. II. bod 4. zmluvy o úvere dojednali, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, keď tak uzatvorili dohodu podľa § 262 Obchodného zákonníka, predmetnú zmluvu, ktorá je teda zmluvou spotrebiteľskou, tak ako už právne vyhodnotil túto zmluvu o úvere odvolací súd, na právny vzťah účastníkov konania vyplývajúci z tejto zmluvy o úvere je potrebné aplikovať podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník, a to prednostne pred Obchodným zákonníkom. Ide tak o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aplikácia noriem Občianskeho zákonníka v súdenom prípade platí aj pre otázku premlčania, keďže v konaní bolo nevyhnutné posúdiť námietku premlčania, ktorú vzniesol v konaní dlžník z tejto zmluvy o úvere, teda žalovaný. Na otázku premlčania a právne posúdenie tohto nároku v súdenej veci bolo potrebné aplikovať tiež normy Občianskeho zákonníka, konkrétne § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania nebolo dôvodné postupovať podľa § 5b novely zákona č. 250/2007 Z.z. vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z., v zmysle ktorej orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu (ex offo) na premlčanie nároku, keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo dôvodné vyhodnotiť, či námietku premlčania vzniesol dôvodne. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný doposiaľ uhradil na dlh necelý 5 mesačných splátok, uhradil celkovo sumu 126,30 Eur, keď poslednú splátku uhradil dňa 18.05.2007, pričom plnenie úveru bolo dojednané v mesačných splátkach 26,46 Eur. Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil nárok na zaplatenie sumy 740,88 Eur, čo je 28 splátok po 26,46 Eur splatných od 20.04.2009 do 20.07.2011, keďže konečná splatnosť úveru tak ako vyplýva zo zmluvy o úvere bola dojednaná na deň 20.07.2011 a splatnosť jednotlivých mesačných splátok vždy ku 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalobca podal na súd žalobu dňa 29.05.2012. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, v danom prípade platí všeobecná 3-ročná premlčacia doba jednotlivých splátok úveru, ktorá začala plynúť vždy

od splatnosti každej mesačnej splátky úveru. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 29.05.2012, nepremlčaných nie je 28 splátok úveru po 26,46 Eur, ale 26 mesačných splátok po 26,46 Eur, čo predstavuje spolu sumu 687,96 Eur, keď nepremlčané sú splátky splatné od 20.06.2009 do 20.07.2011, splátky splatné dňa 20.04.2009 a dňa 20.05.2009, t.j. 2-krát po 26,46 Eur, čo predstavuje spolu sumu 52,92 Eur sú premlčané vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 29.05.2012. Žalovaný tak dôvodne vzniesol námietku premlčania dvoch mesačných splátok úveru po 26,46 Eur, splatných dňa 20.04.2009 a dňa 20.05.2009, keď potom súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie týchto mesačných splátok úveru spolu v sume 52,92 Eur ako nedôvodnú zamietol, v tejto časti sa žalovaný úspešne dovolal premlčania nároku žalobcu na zaplatenie tejto sumy. V zvyšujúcej časti o zaplatenie sumy 687,96 Eur, čo je 26 splátok po 26,46 Eur splatných od 20.06.2009 do 20.07.2011, v tejto časti žalovaný nepodal dôvodne námietku premlčania, v tejto časti žalobca podal žalobu dôvodne, preto súd uložil povinnosť žalovanému z titulu týchto splátok úveru žalobcovi uhradiť sumu 687,96 Eur. Nakoľko súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 52,92 Eur, zamietol žalobu i v časti o zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy a to vo výške 9 % ročne od 21.07.2011 do zaplatenia. Zo sumy 687,96 Eur, súd žalobcovi priznal i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.07.2011 do zaplatenia a to podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoľko právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, i na omeškanie žalovaného treba aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení do 31. januára 2013, keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol pred týmto dňom, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c tohto Vládneho nariadenia, avšak v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pre 1. februárom 2013, čo bol posudzovaný prípad, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením sumy 687,96 Eur, preto z tejto sumy žalobca má nárok voči žalovanému i na zaplatenie úrokov z omeškania a to odo dňa 21.07.2011 do zaplatenia, tak ako žiadal žalobou žalobca, keďže konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 20.07.2011, a keď žalobca nežiadal priznať úroky z omeškania z jednotlivých splátok úveru, ale len z celého úveru po konečnej splatnosti. Súd je rozsahom žaloby viazaný, nemôže prisúdiť viac, než je žiadané, preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenia úrokov z omeškania len odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru, tak ako žiadal žalobca. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu splatnosti splátok úveru splatných dňa 20.06.2009 až 20.03.2011 1 % ročne, splatných dňa 20.04.2011 až 20.06.2011 bola 1,25 % ročne, splatnej dňa 20.07.2011 bola 1,50 % ročne, čo znamená, keďže žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne, uplatnil tieto úroky z omeškania v zákonnej výške, pri splátkach splatných od 20.04.2011 do 20.07.2011 v nižšej než zákonnej výške, ale aj tu je súd rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, než je žiadané, preto žalobcovi súd prisúdil nárok zo splátok úveru, tak ako žiadal, t.j. vo výške 9 % ročne. V tejto časti žalobca podal žalobu dôvodne z prisúdených splátok úveru. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a to pomerom úspechu a neúspechu účastníkov konania vo veci. K neúspechu žalobcu treba pričítať nielen sumu 52,92 Eur, v ktorej súd žalobu zamietol, ale i sumu 1.678,69 Eur, o ktorú žalobca vzal žalobu po odvolacom konaní späť. Žalovaný mal neúspech v časti o zaplatenie sumy 687,96 Eur, v zvyšujúcej časti žalovanej sumy s prihliadnutím i na späťvzatie žaloby mal vo veci úspech. Úspech mal vo väčšej časti, vznikol by mu nárok na trovy konania, keby ho uplatnil. Žalovaný neuplatnil nárok na trovy konania, preto súd o jeho trovách konania rozhodol tak, že sa mu náhrada trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).