Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-125-2020.pdf
PDF · 120.15 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/125/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 37, proti žalovanej: M.. P. A., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C., C. X, právne zastúpenej JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Žiline, Predmestská 57, IČO: 47 249 587, o zaplatenie 1.610,57 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.6.2020 žiadal súd, aby zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 1.610,57 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.610,57 Eur odo dňa 1.4.2019 do zaplatenia. Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal proti žalovanej náhradu vzniknutých trov konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu na tom skutkovom základe, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu č. návrhu 3491866402 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. BMW X5, N.: C. XXXIR. Dňa 11.1.2019 o 9:09 hod. došlo na Textilnej ulici v Košiciach k poistnej udalosti
- dopravnej nehode, a to tak, že žalovaná so svojím osobným motorovým vozidlom zn. BMW X5, N.: C. XXXIR vychádzala z vedľajšej cesty na hlavnú cestu, pričom nedala prednosť osobnému motorovému vozidlu zn. AUDI A6, N.: C. XXXKA idúcemu po hlavnej ceste, ktoré v čase dopravnej nehody viedla vodička Laura Veliká. Škoda na poškodenom motorovom vozidle zn. AUDI A6, N.: C. XXXKA bola vyčíslená na sumu 7.221,14 Eur. Na základe žiadosti o refundáciu sumu 7.221,14 Eur poukázal spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. dňa 26.2.2019. Nakoľko žalovaná neohlásila dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, vznikol mu voči nej nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za ňu vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V žalobe žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že keďže žalovaná nenahlásila vznik poistnej udalosti v lehote ustanovenej zákonom (15 dní odo dňa vzniku škodovej udalosti) vznikol mu nárok na náhradu časti poistného plnenia, ktoré vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V súlade s uvedeným uplatnil pôvodne regres voči žalovanej, avšak nie 100% náhrady škody, ale len 80% náhrady škody, čo predstavuje sumu 5.776,91 Eur. Rozhodnutím zo dňa 11.3.2019 vyzval žalovanú na náhradu poskytnutého plnenia vo výške 5.776,91 Eur, voči ktorému žalovaná podala dňa 30.3.2019 odvolanie, na základe ktorého regres opätovne prešetril, čoho výsledkom bolo, že na plnení naďalej trval, avšak v zníženej výške,
ktorá predstavovala sumu 1.610,57 Eur. Žalovaná náhradu poistného plnenia v takto stanovenej výške neuhradila v lehote určenej v jeho výzve, a to ani čiastočne. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca v konaní označil a predložil tieto listinné dôkazy: poistku č. 6 575 408 899 k návrhu poistnej zmluvy č. 3491866402 uzatvorenej dňa 28.6.2013 o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, záznam o dopravnej nehode zo dňa 11.1.2019, oznámenie o škodovej udalosti poisteným zo dňa 11.1.2019, oznámenie spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 6.2.2019 o výške poistného plnenia z havarijného poistenia motorového vozidla a žiadosť o refundáciu poistného plnenia, oznámenie žalobcu o refundácii poistného plnenia zo dňa 27.2.2019, výzvu zo dňa 11.3.2019 adresovanú žalovanej na zaplatenie náhrady poistného plnenia vo výške 5.776,91 Eur, ktoré vyplatil poisťovateľ poškodenému v dôsledku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, výzvu zo dňa 23.8.2019 adresovanú žalovanej na zaplatenie náhrady poistného plnenia vo výške 1.610,57 Eur.
3. Okresný súd Košice I vydal dňa 15.7.2020 vo veci pod sp.zn. 22Csp/125/2020 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.610,57 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 1.4.2019 do zaplatenia a zaviazal žalovanú k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 293,28 Eur.
4. Žalovaná proti vydanému platobnému rozkazu podala v zákonom stanovenej lehote odpor s tým vecným odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Uviedla, že podľa platných právnych predpisov povinnosť ohlásiť nehodu polícii sa vzťahuje len na prípady „dopravnej nehody“. Za dopravnú nehodu sa pritom považuje prípad, ak škoda na niektorom vozidle dosiahne zrejme vyššiu sumu ako je suma 3.990,- Eur. Žalovaná dôvodila, že použitie zákonnej formulácie „zrejme“ má svoj význam v zmysle ochrany bežných účastníkov cestnej premávky, laikov, od ktorých nemožno spravodlivo žiadať, aby vedeli na mieste nehody presne vyčísliť výšku škody na vozidle, a tiež sa aplikuje v prípadoch, kedy sa skutočný rozsah poškodenia vozidla zistí až po odstrojení niektorých jeho častí v autoservise, pričom tieto poškodenia nie sú viditeľné a poznateľné na mieste nehody. Žalovaná v odpore proti vydanému platobnému rozkazu poukázala v tejto súvislosti na skutočnosť, že poškodené vozidlo zn. Audi vykazovalo na mieste nehody len miernu preliačinu na kapote, maske a oškretý predný nárazník. Jej osobné motorové vozidlo malo okrem škrabancov mierne preliačené ľavé predné dvere. Uviedla, že tieto poškodenia oboch vozidiel boli zaznačené aj do správy o nehode, a ako dôvod neprivolania polície bola uvedená na tlačive - Oznámenie škodovej udalosti poisteným „malá“ škoda. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaná žiadala preveriť náklady na opravu osobného motorového vozidla poškodenej, nakoľko sa domnieva, že nie všetky náklady na opravu mohli súvisieť s predmetnou škodovou udalosťou. Tvrdenie žalobcu, že nenahlásila vznik poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote 15 dní, považuje za nepravdivé, pretože podľa podacej pečiatky žalobcu na oznámení škodovej udalosti poisteným, bolo toto oznámenie škodovej udalosti doručené žalobcovi zrejme dňa 14.1.2019 resp. 16.1.2019, teda v zákonnej lehote. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaná žiadala do konania zabezpečiť likvidačný spis žalobcu, spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., žiadala vypočuť svedkyňu L. Z., účastníčku dopravnej nehody zo dňa 11.1.2019 a poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vydaný pod sp.zn. IV. ÚS 377/2018.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že pri dopravnej nehode zo dňa 11.1.2019, ktorú zavinila žalovaná, vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle zn. AUDI A6, N.: C. XXXKA vo výške 8.665,37 Eur vrátane dane z pridanej hodnoty, a teda sa jednalo o dopravnú nehodu. Žalovaná si svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu nesplnila, čím porušila ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Má za to, že obrana žalovanej spočívajúca v tvrdení, že od laikov nemožno spravodlivo žiadať, aby vedeli na mieste presne vyčísliť výšku škody na vozidle, nemá oporu v zákone. V súvislosti so škodou dal žalobca do pozornosti, že pri dopravnej nehode došlo k stretu dvoch osobných motorových vozidiel továrenskej značky BMW a továrenskej značky AUDI, pričom sa jednalo o vozidlá vyššej strednej triedy, pri ktorých je všeobecne známe, že náhradné diely na týchto vozidlách sú drahé. Zastáva názor, že neschopnosť žalovanej odhadnúť výšku škody bezprostredne po nehode je z hľadiska porušenia povinnosti privolať k dopravnej nehode políciu irelevantná. Má za to, že ak žalovaná nemala dostatočné vedomosti, praktické skúsenosti a nevedela reálne výšku škody na poškodených vozidlách odhadnúť, bolo aj v jej záujme privolať na miesto nehody policajnú hliadku, aby vylúčila akékoľvek pochybnosti o výške škody.
K podaniu žalobca pripojil fotodokumentáciu poškodeného motorového vozidla továrenskej značky AUDI A6, N.: C. XXXKA, faktúru č. 214190392 spoločnosti Auto Gábriel, s.r.o. s miestom prevádzky Osloboditeľov 70 v Košiciach, IČO: 31 699 090 zo dňa 31.1.2019 a na podporu svojej právnej argumentácie žalobca poukázal na rozhodnutia v obdobnej právnej veci, a to rozsudok Okresného súdu Nitra vydaný pod sp.zn. 19C/41/2017 a potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co/62/2020.
6. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 23.2.2022 zotrvala na svojej skutkovej a právnej argumentácii. Uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že odišla z miesta škodovej udalosti, pretože po škodovej udalosti s ďalšou účastníčkou (poškodenou) riadne spísala správu o nehode a riadne vznik škodovej udalosti nahlásila žalobcovi. Poukázala na zverejnenú inštrukciu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (https://www.minv.sk/?co-robit-v-pripade-nehody), ktorá upravuje postup vodičov v prípade, že dôjde k škodovej udalosti a v prípade, že dôjde k dopravnej nehode. V súlade s obsahom inštrukcie má za to, že obe účastníčky postupovali v súlade so zákonom resp. obe účastníčky postupovali predpísaným spôsobom. V tejto súvislosti poukázala žalovaná aj na dôvodovú správu k zákonu č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorej rozdelenie škodových udalostí a dopravných nehôd nie je samoúčelné, pretože zámerom zákonodarcu bolo odbremenenie polície v prípadoch, ak nedôjde k vážnemu ohrozeniu života a je potrebné vyriešiť udalosť cestou náhrady škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je určené práve na situácie obdobné prejednávanej škodovej udalosti. Žalobkyňa zdôraznila, že v prejednávanom prípade sa účastníčky škodovej udalosti bez najmenších problémov dohodli na jej zavinení, svoje zavinenie ihneď priznala, poistné titulom povinného zmluvného poistenia riadne a včas platila, a aj napriek tomu má byť regresovaná, a to len z dôvodu neoznámenia škodovej udalosti polícii, pretože obe účastníčky škodovej udalosti mali bez akýchkoľvek pochybností za to, že škoda nepresahuje zákonný limit. Žalovaná podotkla, že neoznámenie škodovej udalosti nemalo žiadny vplyv na výšku vzniknutej škody (inak povedané, privolaná polícia by nezistila iný rozsah škody). Má za to, že od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby pri miernom poškodení kapoty a prednej masky predpokladala aj poškodenie plynovej výbojky svetlometu v hodnote 928,- Eur bez dane z pridanej hodnoty. Aj žalovaná dala do pozornosti súdu rozhodnutia vydané v obdobných právnych veciach, a to rozhodnutie Krajského súdu Prešov vydané pod sp. zn. 20Co/79/2019 zo dňa 28.5.2020, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica vydané pod sp. zn. 16Co/823/2014 zo dňa 25.6.2015, rozhodnutie Krajského súdu Bratislava vydané pod sp. zn. 5Co/41/2020 zo dňa 28.4.2020.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami a vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, výsluchom žalovanej, výsluchom svedkyne L. Z., zabezpečením si likvidačného spisu žalobcu a likvidačného spisu spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. týkajúcich sa poistnej udalosti, a zistil tento skutkový stav:
8. Zo súdom vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 11.1.2019 o 9:09 hod. došlo k poistnej udalosti (dopravnej nehode) a k stretu osobného motorového vozidla žalobkyne, továrenskej značky BMW X5, N.: C. XXXIR a osobného motorového vozidla továrenskej značky AUDI A6, N.: C. XXXKA patriaceho spoločnosti MEDIEM, s.r.o., so sídlom Mäsiarska 33 v Košiciach, ktorá skutočnosť vyplýva zo Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 11.1.2019, na ktorom sa nachádza pečiatka prijatia žalobcom dňa 11.1.2019. Poistnú udalosť (dopravnú nehodu) spôsobila žalobkyňa, ktorá mala v čase poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalobcom, pričom táto skutočnosť je zrejmá zo žalobcom predloženej poistky č. 6 575 408 899 ako potvrdenia o uzatvorení poistno - zmluvného vzťahu podľa návrhu poistnej zmluvy č. 3491866402 zo dňa 28.6.2013. Žalovaná svoju vinu za spôsobenie nehody priznala, predmetnú poistnú udalosť žalobcovi riadne ohlásila, čo vyplýva z Oznámenia škodovej udalosti poisteným zo dňa 11.1.2019 a bola zaregistrovaná žalobcom pod číslom poistnej udalosti č. 9528231844. Z predmetného Oznámenia škodovej udalosti vyplýva, že dôvodom nenahlásenia udalosti príslušnému orgánu Policajného zboru Slovenskej republiky bol predpoklad vzniku malej škody na oboch osobných motorových vozidlách. Žalobca poukázal sumu 7.221,14 Eur na základe žiadosti o refundáciu spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. dňa 26.2.2019, v ktorej bolo poistené motorové vozidlo poškodeného MEDIEM, s.r.o., so sídlom Mäsiarska 33 v Košiciach. Žalovaný listom zo dňa 11.3.2019 vyzval žalobkyňu na zaplatenie náhrady poistného plnenia, ktoré poskytol z poistnej zmluvy č. 6 575 408 899 na základe oznámenia poškodeného o vzniku poistnej
udalosti a protokolu o dopravnej nehode poškodenému MEDIEM, s.r.o., N.: C. XXXKA z titulu poistnej udalosti č. 9528231844 vo výške 5.776,91 Eur a listom zo dňa 23.8.2019 žalobca po opätovnom prešetrení poistnej udalosti vyzval žalovanú na úhradu sumy 1.610,57 Eur. Zároveň žalobca dal na vedomie žalovanej, že na zaplatení nároku v zníženej výške 1.610,57 Eur trvá aj z dôvodu, že mu žalovaná nepredložila doklad, ktorý by potvrdzoval skutočnosť, že poistnú udalosť nahlásila orgánu Policajného zboru Slovenskej republiky.
9. Žalobkyňa na pojednávaní súdu uviedla, že bezprostredne po nehode obe účastníčky dopravnej nehody spoločne vyplnili predpísané tlačivo - Záznam o dopravnej nehode. Jednoznačne sa zhodli na zavinení žalovanej a rovnako sa zhodli, že rozsah poškodení na oboch motorových vozidlách nie je veľký. Dopravnú nehodu polícii neohlásili, pretože obe skonštatovali vznik malej škody na motorových vozidlách, nakoľko motorové vozidlá boli pojazdné, a ani jedna z účastníčok nehody nebola zranená. Ešte v deň nehody riadne vyplnené tlačivá - Záznam o dopravnej nehode a Oznámenie o škodovej udalosti poisteným zaniesla do svojej poisťovne, t.j. do sídla pobočky žalobcu.
10. Svedkyňa L. Z. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila tvrdenia žalovanej, že políciu nevolali z dôvodu, že po celkovom zhodnotení situácie dospeli k záveru, že škoda na motorových vozidlách nebude vysoká. Uviedla, že spoločne so žalovanou vyplnili Záznam o nehode, obe však vyplnili svoje vlastné tlačivá, v ktorých totožne popísali vznik, priebeh dopravnej nehody a rozsah poškodení. Záznam o nehode doručila svojej poisťovni a motorové vozidlo dala do servisu na opravu.
11. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, vykonal dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne:
12. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
13. Podľa ust. § 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“).
14. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.
15. Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
16. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
17. Podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
18. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
19. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20191001>.
20. Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
21. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
22. Podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.
23. Podľa ust. § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.
24. Podľa ust. § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom do 30.11.2019 dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
25. Podľa ust. § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie alebo c) uniknú nebezpečné veci.
26. Podľa ust. § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom do 30.11.2019 za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/8/20220801?ucinnost=11.01.2019>, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
27. Podľa ust. § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom do 30.11.2019 ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
28. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
29. Vzhľadom na zistený skutkový stav, ako aj citované zákonné ustanovenia je v spore potrebné ustáliť, či neprivolanie polície žalovanou, ktorá spôsobila poistnú udalosť (dopravnú nehodu v zmysle ust. § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom do 30.11.2019), má za následok také porušenie právnej povinnosti, ktorá by odôvodňovala nárok žalobcu na náhradu časti poistného plnenia v uplatňovanej výške 1.610,57 Eur. Sporné v konaní tiež zostalo, či žalovaná nahlásila alebo nenahlásila v lehote 15 dní žalobcovi vznik poistnej udalosti.
30. Na tomto mieste súd prvej inštancie poznamenáva, že hoci žalovaná mala v súlade s ust. § 12 citovaného zákona č. 8/2009 Z.z. povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, je potrebné aj skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k porušeniu tejto právnej povinnosti. Nepochybne účelom a zmyslom tejto právnej úpravy je docieliť, aby poistná udalosť bola bez akýchkoľvek pochybností riadne prešetrená a včas nahlásená poisťovateľovi, avšak z výpovedí žalovanej ako aj druhej účastníčky dopravnej nehody, svedkyne L. Z. vyplynulo, že obe sa bezprostredne po nehode zhodli, že nejde o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť (o ktorej bol spísaný Záznam o dopravnej nehode a Oznámenie o škodovej udalosti), pričom obom sa škoda na oboch motorových vozidlách na základe ich vizuálneho odhadu javila ako zrejme neprevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, teda neprevyšovala sumu 3.990,- Eur. Obe účastníčky dopravnej nehody zhodne uvádzali, že ich osobné motorové vozidlá nevykazovali žiadne známky vážnejšieho poškodenia a boli pojazdné. Treba prisvedčiť žalovanej, že neoznámenie dopravnej nehody nemalo žiadny preukázaný vplyv na výšku vzniknutej škody, teda ani na skutočnosť, že by privolaná hliadka polície zistila iný rozsah škody. 31. V súvislosti s vyššie uvedeným súd musí poukázať aj na samotnú inštrukciu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá je uvedená na internetovej stránke ministerstva, ktorá upravuje postup vodičov v prípade, že dôjde k škodovej udalosti resp. dopravnej nehode s tým, že v prípade škodovej udalosti majú osoby, ktoré sa aktívne alebo pasívne zúčastnili na škodovej udalosti povinnosť bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu (ust. § 11 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Inštrukcia jednoznačne uvádza, že v prípade škodovej udalosti, pri ktorej si jej účastníci splnili všetky povinností účastníka škodovej udalosti, žiaden z vodičov zúčastnených vozidiel nie je zrejme pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky a účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení, nie je potrebné vec ohlasovať policajtovi, nakoľko Policajný zbor nie je zákonom zmocnený na objasňovanie takejto udalosti. 32. Z vykonaného dokazovania vyplynulo bez akýchkoľvek pochybností, že účastníčky predmetnej poistnej udalosti (dopravnej nehody) sa dohodli na jej zavinení, vzniknutú škodu nepovažovali za hmotnú škodu zrejme prevyšujúcu jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného poriadku, a keďže nebola spôsobená škoda na zdraví, mali za to, že ide len o škodovú udalosť, a vec nie je potrebné ohlásiť polícii. Žalovaná predložením listinného dôkazu originálu Záznamu o dopravnej nehode opatreného pečiatkou žalobcu a dátumom prijatia dňa 11.1.2019 vyvrátila tvrdenie žalobcu, že poistnú udalosť nenahlásila v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote od vzniku škody, a ani v tejto spornej otázke tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tohto svojho tvrdenia. Zhrnúc všetko uvedené možno konštatovať, že obe účastníčky poistnej udalosti bezprostredne po jej vzniku postupovali v súlade so zákonom a predpísaným spôsobom. 33. Na základe vyššie uvedeného sa žalobcovi nepodarilo v spore preukázať, že žalovaná porušila svoje povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu polícii podľa osobitného predpisu a nahlásiť poisťovateľovi v zákonom určenej lehote vznik poistnej udalosti, a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 34. Na podporu svojho rozhodnutia súd ešte poznamenáva, že zákonom č. 179/2022 Z.z. došlo s účinnosťou odo dňa 1.7.2022 k zmene definície dopravnej nehody vypustením písm. d) ust. § 64 ods.
1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a teda za dopravnú nehodu sa považuje udalosť v cestnej premávke, pri ktorej dôjde k usmrteniu alebo zraneniu osoby, dôjde k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia alebo uniknutiu nebezpečných vecí. Výška škody tak prestala byť pojmovým znakom dopravnej nehody, a teda akákoľvek udalosť, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej dôjde len k hmotnej škode bez ohľadu na jej výšku, sa nepovažuje už za dopravnú nehodu, ale za škodovú udalosť (za splnenia všetkých ostatných podmienok, ktoré zákon o cestnej premávke predpokladá pre vznik škodovej udalosti). Z dôvodovej správy k návrhu zákona vyplynulo, že cieľom novely je umožniť účastníkom škodovej udalosti plne využiť právo si vec vybaviť cestou náhrady škody prostredníctvom poisťovne, a to aj bez prítomnosti policajta na mieste takejto škodovej udalosti. Uvedeným sa má odstrániť zbytočné blokovanie a obmedzovanie plynulosti cestnej premávky až do príchodu policajta na miesto udalosti. Dôvodová správa uvádza, že v prípade, ak by niektorý z účastníkov takejto škodovej udalosti trval na príchode policajta na miesto udalosti a policajt zistí, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre škodovú udalosť, nebude potrebná rozsiahla dokumentácia danej udalosti ako dopravnej nehody, čím sa má takisto podstatne znížiť zbytočné blokovanie a obmedzovanie plynulosti cestnej premávky v súvislosti s rozsiahlym dokumentovaním takejto udalosti ako dopravnej nehody na mieste samom.
35. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
40. Ust. § 255 Civilného sporového poriadku účinného odo dňa 1.7.2016 upravuje predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.
41. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.
42. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
43. Zásada úspechu v spore sa premieta v ust. § 255 Civilného sporového poriadku. Zásada úspechu v spore (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
44. Žalovaná bola v konaní plne úspešná. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, 34C/39/2021 18 d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).