Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/12/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti o mal. K. L. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov K. Š., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, Bratislava a K. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, K. B. takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletého K. L. Y., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke. Obaja účastníci budú maloletého K. L. zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný platiť na maloletého K. L. Y., nar. XX.X.XXXX výživné vo výške 50 euro mesačne od 19.5.2014 vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 19.5.2014 do 21.1.2016 v sume 1 003,32 euro súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 euro spolu s bežným výživným. Styk otca s maloletým K. L. súd neupravuje. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom podaným na súd dňa 19.05.2014 domáhala úpravy práv a povinností k mal. K. L. Y., narodenému dňa XX.XX.XXXX zo vzťahu s 2 K. Y., s ktorým matka dieťaťa manželstvo neuzavrela, s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti nežije, otec prejavuje o syna len občasný záujem a výživné na dieťa neplatí. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom rodného listu mal. K. L., potvrdeniami o príjme jeho rodičov ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: Maloletý K. L. Y. sa narodil dňa XX.X.XXXX. Jeho rodičia manželstvo neuzavreli. Matka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že s otcom dieťaťa žila v spoločnej domácnosti do apríla 2005, kedy sa s deťmi odsťahovala. Od tejto doby zabezpečuje starostlivosť o deti výlučne sama. So synom býva na adrese C. XX,Bratislava spolu s priateľom X. L., ide o družstevný byt, pričom členom družstva je priateľ matky. Od narodenia spoločného syna otec neprispieva na jeho výživu žiadnou sumou. So vzťahu s K. Y. sa jej narodila aj dcéra L. Y. dňa XX.X.XXXX. Súdnym rozhodnutím bola vtedy mal. L. zverená do starostlivosti matke a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť na dieťa výživné sumou 1 000 Sk/33,19 €. Deti sa so svojim otcom stretávajú iba príležitostne, možno dvakrát za pol roka, otec trpí schizofréniou, žije so svojimi rodičmi v K. B., manželstvo neuzavrel a okrem mal. K. L. a L. iné vyživovacie povinnosti nemá. Deťom pri príležitosti sviatkov nosí darčeky. Matka má okrem uvedených dvoch vyživovacích povinnosť ešte ďalšie dve deti, ktoré sú už plnoleté - W. Š., nar. XX.XX.XXXX a K. Š., nar. XX.X.XXXX.

Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 19.6.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2001 súd zistil, že L. D. Y., nar. XX.X.XXXX bola zverená do starostlivosti matke, otec bol zaviazaný povinnosťou platiť na dcéru výživné 1 000 Sk/33,19 €. Maloletý K. L.W. je žiakom základnej školy, žiadne mimoškolské platené aktivity nenavštevuje, rád bicykluje, kolobežkuje sa, korčuľuje. Syn je zdravý, nie je v dispenzárnej starostlivosti u žiadneho odborného lekára . Od septembra 2015 navštevuje základnú školu vo Viedni. Matka maloletého pracovala do 31.10.2014 v obchodnej spoločnosti L. D. spol. s.r.o. , jej priemerný mesačný zárobok predstavoval 315 euro. Od 07.11.2014 bola nezamestnaná bez nároku na príspevok v nezamestnanosti, žiadny zdroj príjmu nemá, finančne ju podporuje priateľ. Od 01.06.2015 pracovala pre obchodnú spoločnosť J. N. D..O..M.., kde jej hodinová mzda predstavovala 2,83 €/h. Od augusta 2015 žije a pracuje vo Viedni ako chyžná s priemerným čistým mesačným príjmom 750 euro. Syn K. bol prijatý na základnú školu vo Viedni. Mesačné vydaje na syna K. L. matka vyčíslila sumou 375 euro pozostávajúce z poplatku 25,71 € za školské obedy, 30 € školské potreby, 150 € strava, mimoškolské 3

aktivity kino 10 €, mobil 10 €, cestovné 13 €, športové aktivity 45 € a sezónne výdavky ako nohavice , tričká, tenisky, mikiny, zimné topánky, zimná bunda, letný tábor. Otec súdu, napriek viacnásobnej výzve a uloženej poriadkovej pokute, nedoložil listinné doklady preukazujúce jeho osobné a majetkové pomery s odôvodnením, že sa k tomu nedostal. Vo svojej výpovedi uviedol, že 10 rokov trpí schizofréniou, pracoval ako živnostník-kamenár, v súčasnosti má živnosť pozastavenú, pretože ho prenasleduje mafia. Pracuje brigádnicky, je uznaný za invalidného, avšak nepoberá žiadne sociálne dávky, nie je evidovaný ani na úrade práce. Naposledy pracoval brigádnicky v mliekarni Rajo, kde dostával odmenu 140 € týždenne. Prácu v Rajo ukončil z dôvodu, že pracoval v 12 hodinových pracovných zmenách, čo bolo pre neho namáhavé. V súčasnosti si hľadá riadne zamestnanie, býva u rodičov, ktorý ho finančne podporujú, rodičia sú na starobnom dôchodku. Okrem mal. K. S. L. iné vyživovacie povinnosti nemá, manželstvo neuzavrel, nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Dopytom na Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava súd zistil, že K. Y. nebol doposiaľ poberateľom žiadnych nemocenských dávok, dávok dôchodkového poistenia, nepožiadal ani o dávky v nezamestnanosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku oznámil, že K. Y. nie je a ani v minulosti nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Pezinok, pracovisko Senec. Zo Živnostenského registra podnikateľských subjektov SR súd zistil, že otec podniká na základe živnostenského listu pod obchodným menom K. Y. - R.. Živnosť nemá prerušenú ani pozastavenú. Oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť mu vznikla dňom 11.4.2007 a trvá doposiaľ. Predmetom jeho podnikania sú nasledovné činnosti: kamenárstvo, kúpa tovaru na účely jeho predaja končenému spotrebiteľovi, maloobchod, veľkoobchod, betonárske práce, nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami do celkovej hmotnosti 3,5 t, demolácie, búracie práce, príprava staveniska, terénne úpravy, úprava a údržba zelene. Daňový úrad Bratislava oznámil, že K. Y. podal daňové priznanie naposledy za rok 2010. Z jeho obsahu súd zistil, že z podnikateľskej činnosti nevykázal žiadne príjmy. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24,§25 a §26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súdu praví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

4

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 65 ods. 1 Zák. o. rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky je opodstatnený. Súd mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť a nehospodária spolu od apríla 2005. Starostlivosť o dieťa od uvedenej doby zabezpečuje výlučne matka. Otec sa nepodieľa na osobnej starostlivosti o maloletého, pretože stretávanie sa so synom dvakrát za polroka a kupovanie darčekov pri príležitosti sviatkov nemožno považovať za osobnú starostlivosť, ktorú by mal rodič svojmu dieťaťu poskytovať. Keďže od roku 2005 až doposiaľ zabezpečovala osobnú starostlivosť o syna výlučne matka a k jej starostlivosti neboli žiadne námietky, súd zveril mal. K. L. do osobnej starostlivosti matke a určil, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s dieťaťom súd neupravil, pretože matka mala za to, že s otcom dieťaťa, ak by mal záujem, sa vie na rozsahu styku dohodnúť. Kolízny opatrovník sa rovnako k návrhu matky pripojil, z dôvodu, že je v záujme maloletého dieťaťa aby boli upravené jeho práva a povinnosti tak, ako to navrhla matka, pretože otec svoju starostlivosť o dieťa dlhodobo zanedbáva. 5 Pri určení výšky výživného na mal. K. L. súd skúmal potreby dieťaťa, príjem a možnosti a schopnosti oboch rodičov. Je nepochybné, že na dieťa vo veku 11 rokov vznikajú bežné náklady na stravu, ošatenie, nákup hygienických a zdravotníckych potrieb a v prípade, že dieťa navštevuje základnú školu vznikajú aj ďalšie výdaje spojené so školskými pomôckami a náklady na úhrady poplatkov v škole. Pokiaľ ide o príjem a možnosti otca, tento v konaní deklaroval psychiatrické ochorenie pre ktoré mal byť údajne invalidizovaný, súdu však nedoložil relevantné listinné doklady. Súd vzhľadom na nečinnosť otca zisťoval cez príslušné inštitúcie jeho prímy a zistil, že otec nebol uznaný za invalidného, tak ako to v konaní tvrdil, v minulosti nebol a ani v súčasnosti nie je poberateľom nemocenských dávok , dávok dôchodkového poistenia alebo príspevku v nezamestnanosti. Rovnako sa neukázalo ako pravdivé jeho tvrdenie ohľadne pozastavenej živnosti pretože z obsahu výpisu so Živnostenského registra podnikateľských subjektov SR súd zistil, že podnikateľská činnosť otca je stále aktívna, hoci od roku 2010 nepodal ani jedenkrát daňové priznanie. Podľa samotnej výpovedi otca pracoval brigádnicky pre obchodnú spoločnosť Rajo a.s., kde dosahoval týždenný príjem 140 euro, čo mesačne predstavuje 560 euro. Otec býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, okrem K. L. má vyživovaciu povinnosť k dcére L., na ktorú výživné tiež neplatí, hoci mu táto povinnosť vyplýva zo súdneho rozhodnutia. Súd pri určení výživného na maloleté dieťa prihliadal na aktuálnu situáciu otca, ktorý ako sám uviedol, je schopný dosiahnuť mesačný príjem 560 euro (Rajo a.s.). S prihliadnutím na okolnosti daného stavu a situácie, že otec má vyživovaciu povinnosť aj k dcére L., mu súd určil výživné sumou 50 eur mesačne, majúc za to, že je v jeho možnostiach dosahovať príjem, aký dosahoval naposledy v obchodnej spoločnosti Rajo a.s., ktorej práce sa vzdal. Súd dáva otcovi do pozornosti, že jeho povinnosť prispievať na výživu dieťaťa je daná zákonom, keďže jeho syn je maloletý a nie je schopný sám sa živiť. Súd priznal maloletému výživné odo dňa podania návrhu na súd, t.j. odo dňa 19.05.2014 do rozhodnutia súdu o

úprave práv a povinnosti k mal. K. L., t.j. do 21.01.2016 potom predstavuje zročné výživné sumu 1 003,32 € (za 20 mesiacov a 12 dní). Súd povolil otcovi zročné výživné v sume 1 003,32 € splácať v mesačných splátkach po 50 euro spolu s bežným výživným. Vo zvyšnej časti návrh maty presahujúcej časti priznaného výživného zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 6

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.