Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/111/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci navrhovateľa: S.. A. F., H.. XX.XX.XXXX, C. R. V.. Č.. XXXX/X, C., zastúpený advokátkou: JUDr. Darina Alžbeta Michalková, Škultétyho ul. č. 1, Bratislava, proti odporkyni: Z. E., Q.. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. V.. Č.. XXX, C., o zaplatenie 2.474,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. - 76 zo dňa 14.10.2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.474,59 eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.474,59 eur od 20.12.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 148,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 327,41 eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 151n ods. 1, 2, 3 a § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. N.-XXX/XX zo dňa 30.01.2012, uzavretej medzi predávajúcimi manželmi C. a navrhovateľom ako kupujúcim, sa navrhovateľ stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. XX na 6. poschodí na Q. V. Č.. XXX N. C. s tým, že zároveň prevzal, okrem iného, i existujúcu ťarchu - vecné bremeno práva doživotného užívania bytu odporkyňou s povinnosťou jej hradenia poplatkov súvisiacich s užívaním bytu v rozsahu, ako bolo pôvodne dohodnuté v Zmluve č. N.-XXXXX/XX zo dňa 17.12.2008, s čím i odporkyňa súhlasila. Uviedol, že odporkyňa od roku 2002 (zrejme mienil od roku 2012) neuhrádzala na účet správcu, prípadne navrhovateľovi, poplatky súvisiace s užívaním bytu riadne a včas, aj napriek existencii mesačného zálohového predpisu za obdobie od 01.01.2012 do 01.06.2013 v sume 179,28 eur a od 01.06.2013 v sume 89,31 eur, v dôsledku čoho navrhovateľ za odporkyňu, po oslovení ho správcom bytového domu, zaplatil za odporkyňu za rok 2012 nedoplatok 979,- eur a za dobu od 01.01.2013 do 20.12.2013 nedoplatok vo výške 1.495,59 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa napriek tomu, že ako oprávnená z vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania predmetného bytu, požívala výlučne výhody z vecného bremena bez akejkoľvek protihodnoty, ktorá jej vyplýva či už z § 151n ods. 3 Obč. zák., či už z čl. XI Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o zriadení vecného bremena č. N.-XXXXX/XX zo dňa 17.12.2008, ako i Kúpnej zmluvy č. N.-XXX/ XX zo dňa 30.01.2012, súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa ako dôvodnému vyhovel a priznal mu sumu 2.474,59 eur predstavujúcu nedoplatky na úhradách spojených s užívaním predmetného bytu č. 31 za obdobie od 01.01.2012 do 20.12.2013, ktoré z dôvodu ich riadneho neuhrádzania odporkyňou správcovi uhradil v uvedenej výške podľa predpisov mesačných záloh. Zároveň priznal navrhovateľovi

i zákonný úrok z omeškania 8,25% podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa podania návrhu navrhovateľom na súd, kedy sa odporkyňa prvýkrát mohla dozvedieť o nároku navrhovateľa. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil plným úspechom navrhovateľa v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktoré nespĺňalo náležitosti odvolania v zmysle ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p., a preto odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 211 ods. 1 prvá veta O.s.p. vyzval odporkyňu na odstránenie vád odvolania pod následkom odmietnutia odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. Odporkyňa podaním zo dňa 11.11.2015 doplnila svoje odvolanie v súdom stanovenej lehote a navrhla nevyhovieť žalobnému návrhu v plnom rozsahu z dôvodu, že súd prvého stupňa sa nezaoberal skutočnosťou, že predmetný byt, v ktorom odporkyňa býva a za užívanie ktorého má platiť nájom k rukám navrhovateľa, je vo vlastníctve navrhovateľa protizákonne, pretože byt mu odpredal P.. A. C., C. C. Č.. X, C.. Uviedla, že P.. C. údajne odpredala byt kúpnou zmluvou v roku 2007, avšak táto zmluva je sfalšovaná, nakoľko ju nepodpísala a ani plnenie z nej - kúpna cena

- jej nebolo uhradené. Vo svojom odvolaní ďalej odporkyňa uviedla, že v roku 2007 sa stretla s P.. C. ako záujemcom o kúpu, pričom v jeho osobe bola zjavne podvedená, pretože vtedy vlastnil realitnú kanceláriu a k akémusi uzavretiu fingovanej kúpnej zmluvy využil jej vysoký vek a neznalosť zákonov s tým, že keď sa dozvedela, že už nie je majiteľkou bytu, kontaktovala P.. C. s otázkou, kde sú peniaze za byt, ak už existuje akási kúpna zmluva vložená do katastra a on reagoval s tým, že peniaze sú preč, ale odporkyňa má v byte zabezpečené doživotné užívacie právo bez akýchkoľvek platieb okrem platieb za dodávky energií a vody, ktoré si platí. Na záver svojho odvolania uviedla, že o podvodnom konaní P.. C. informovala aj políciu v Rači, ktorá prípad vyšetruje.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01.06.2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p.

Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

K odvolacej námietke odporkyne, že predmetný byt je vo vlastníctve navrhovateľa protizákonne, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu v posudzovanej veci je zrejmé, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vydanom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava III, obec Bratislava - m. č. Rača, katastrálne územie Rača, ako byt č. XX, nachádzajúci sa na 6. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod Q. Č.. XXX, k bytu č. XX prislúchajúci spoluvlastnícky podiel 39/1000-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu zapísaného ako stavba so súpisným číslom XXXX, stojaci na parcele č. XXXXX/X na základe Kúpnej zmluvy N.-XXX/XX uzatvorenej dňa 10.01.2012 medzi P.. A. C., C. C. Č.. X, C. a jeho manželkou S.. E. C., Q.. A., C. C. Č.. X, C. na strane predávajúcich a navrhovateľom na strane kupujúceho, pričom navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, skutočnosť ktorá vyplýva z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, podľa ktorého je navrhovateľ vlastníkom predmetného bytu č. XX v spoluvlastníckom podiele 1/1 s dohodnutými ťarchami, ktoré predstavujú zákonné záložné právo podľa § 15 zák. č. 183/93 Z. z. v znení zák. č. 151/98 Z. z. v prospech ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov a vecné bremeno

- právo doživotného bývania a užívania predmetného bytu v prospech E. Z., H.. XX.XX.XXXX podľa vkladu č. N.-XXXXX/XX zo dňa 17.12.2008. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa sa riadne vysporiadal s otázkou právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnému bytu, čo aj náležite odôvodnil vo vzťahu k nároku navrhovateľa uplatneného žalobným návrhom. Odvolací súd zároveň uvádza, že kúpna zmluva zo dňa 10.01.2012 spĺňa všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj náležitosti vyžadované pre platnosť právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

K odvolacej námietke odporkyne, že kúpna zmluva, ktorou údajne odpredala byt v roku 2007 P.. A. C., je sfalšovaná a odporkyňa ju nepodpísala, odvolací súd uvádza, že ide o zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o zriadení vecného bremena uzatvorenú medzi odporkyňou ako predávajúcou a zároveň oprávnenou z vecného bremena na jednej strane a P.. A. C. a jeho manželkou S.. E. C., spoločne bytom C. Č.. X, C. na strane druhej, zmluva ktorá bola platne uzatvorená v zmysle ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 182/1993 Z. z., keďže zmluvné strany svojimi podpismi súhlasili s vôľou prejavenou jasným a určitým obsahom predmetnej zmluvy, a preto sa nemožno stotožniť s tvrdením odporkyne, že zmluvu nepodpísala. Z obsahu spisu v tejto súvislosti vyplýva, že vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (byt č. XX na Q. V. Č.. XXX N. C.) v prospech P.. A. C. B. A. Z. E. bol povolený Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 17.12.2008 pod por. č. XXXXX/XX, ako správne skonštatoval aj súd prvého stupňa, pričom tento nemal vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania relevantný dôvod sa domnievať a už vôbec nie vysporiadavať sa s prípadnou neplatnosťou dotknutých zmlúv a oprávnenosťou nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu na Q.P. V. Č.. XXX N. C..

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa na základe listinných dôkazov relevantných pre posúdenie nároku navrhovateľa dospel k správnemu záveru, že v zmysle čl. XI zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o zriadení práva vecného bremena sa odporkyňa s kupujúcimi (P.. A. C. K. Z.) dohodla, že všetky poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti - bytu č. XX bude hradiť ona ako oprávnená z vecného bremena, preto neobstojí ani námietka odporkyne, že mala vedomosť iba o jej povinnosti platiť energie a vodu.

Vo vzťahu k odporkyňou namietanej neznalosti zákonov odvolací súd považuje za potrebné s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. uviesť, že vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia zákona, platného v dobe rozhodnej pre posúdenie právneho vzťahu, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. V posudzovanej veci však súd prvého stupňa poukázal na jednoznačne formulované ustanovenie § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Citované ustanovenie súd prvého stupňa správne interpretoval a svoj právny názor, že odporkyňa je povinná znášať náklady na zachovanie nehnuteľnosti, teda i uhrádzať správcovi bytového domu mesačné platby navyše podporil aj príslušnými zmluvnými ustanoveniami Zmluvy č. N.-XXXXX/XX zo dňa 17.12.2008 a Zmluvy zo dňa 10.01.2012, z ktorých nepochybne vyplýva povinnosť odporkyne uhrádzať všetky poplatky spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti.

Odvolací súd na záver uvádza, že nemožno sa stotožniť s názorom odporkyne, že si nebola vedomá inej povinnosti okrem povinnosti hradiť poplatky spojené s energiami bytu, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa si po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.2012, ktorou manželia C. odpredali predmetné nehnuteľnosti navrhovateľovi, plnila spočiatku povinnosti platenia úhrad spojených s užívaním bytu správcovi bytového domu, avšak platila ich v nepravidelných, prípadne nižších čiastkach, ako bol správcom určený mesačný zálohový predpis. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno priznať úspech.

Z uvedených dôvodov odvolací súd, plne sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní právo na náhradu trov nepriznal, nakoľko v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.