Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-15-2015.pdf
PDF · 108.34 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/15/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: Ing. M. M. V. W. U. P. Š., bytom H. XXXX/XX, G., zastúpený: JUDr. Peter Kerecman, Advokátska kancelária so sídlom Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ-KE-KDI2-139/2014-P z 19. decembra 2014, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 19.12.2014 č.: KRPZ-KE-KDI2-139/2014-P, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zmenil výrok rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-ODI1-354/2014- P z 09.09.2014 tak, že vo výroku vypúšťa v druhom odseku text cit.:...“Parkoval s motorovým vozidlom Chrysler, evidenčné číslo G. XXXHH na mieste, kde obmedzil výjazd vozidiel z účelovej komunikácie“ a nahrádza toto textom: ...“zastavil a stál s motorovým vozidlom Chrysler, evidenčné číslo G. XXXHH na mieste, kde obmedzil jazdu vozidiel na mieste vjazdu alebo výjazdu z pozemku.“ Rovnako sa mení aj druhý odsek odôvodnenia rozhodnutia. Ostatné časti rozhodnutia ostávajú nezmenené.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu - správy o výsledku objasňovania priestupku zo 17.03.2014, záznamu o podaní vysvetlenia Ing. M. M. z 22.03.2014, záznamu o podaní vysvetlenia Z. T. z 22.03.2014, záznamu o podaní vysvetlenia M. G. z 22.03.2014, fotodokumentácia k priestupku zo 17.03.2014, videozáznamu z miesta spáchania priestupku, detailov vyhľadanej osoby, evidenčnej karty Ing. M. M., záznamu o podaní vysvetlenia N. G. z 21.05.2014, rozkazu o uložení sankcie za priestupok z 29.05.2014, odporu Ing. M. M., záznamu o podaní vysvetlenia H. H. z 22.07.2014, záznamu o podaní vysvetlenia M. G. z 02.07.2014, úradného záznamu z 09.06.2014, evidenčnej karty Ing. M. M., detailov vyhľadania osoby, zápisnice z ústneho pojednávania z 09.09.2014, rozhodnutia o priestupku z 09.09.2014, opravného rozhodnutia z 26.11.2014, odvolania Ing. M. M. proti rozhodnutiu o priestupku, stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Košiciach a považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého vodič nesmie zastaviť a stáť na iných miestach kde zastavenie alebo státie môže brániť, ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel: osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. v), v zmysle ktorého sa na účely tohto
zákona vozidlom rozumie motorové vozidlo, nemotorové vozidlo a električka. Motorovým vozidlom sa rozumie nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom s výnimkou prípadu podľa písm. f) citovaného ustanovenia a trolejbus. Nemotorovým vozidlom sa rozumie prípojné vozidlo, vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily s výnimkou prípadov podľa písm. f) uvedeného ustanovenia a bicykel vybavený pomocným motorom so zdvihovým objemom valcov nepresahujúcim 50 cm3 s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/hod. alebo bicykel vybavený pomocným elektrickým motorom s trvalým menovitým výkonom do 0,25 kW, ktorého výkon sa progresívne znižuje a nakoniec sa preruší, keď vozidlo dosiahne rýchlosť 25 km/hod. alebo keď vodič prestane šliapať do pedálov. Z fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku a videozáznamu z miesta spáchania priestupku vyplýva, že Ing. M. M. zastavil a stál s motorovým vozidlom na mieste, kde obmedzil jazdu vozidiel na mieste vjazdu alebo výjazdu z pozemku, čím svojím konaním porušil § 25 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, na základe čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Námietka odvolateľa, že parkoval so svojím motorovým vozidlom Chrysler, evidenčné číslo G. XXXHH na ulici O. č. XX S. G. a obmedzil výjazd vozidiel z účelovej komunikácie, nakoľko daná komunikácia plní účel vjazdu alebo výjazdu vozidiel, lebo na danom pozemku prebiehajú stavebné a rekonštrukčné práce, a preto je nevyhnutné, aby bola táto komunikácia prístupná na vjazd alebo výjazd z pozemkov, pričom poukazuje na to, že v tomto rozsahu napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, lebo správny orgán presvedčivo a bez dôvodných pochybnosti sa nevyporiadal so všetkými dôkaznými prostriedkami, ako ani s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, nevyporiadal sa s jeho argumentáciou, ktorú uvádzal v priebehu celého konania, ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré predložil správnemu orgánu. Ak by správny orgán starostlivo vyhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti a dôkazy prejednávanej veci, musel by dospieť k záveru, že skutok, o ktorom sa priestupkové konanie vedie nie je priestupkom a priestupkové konanie podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. by zastavil. Z napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nevyplýva, že by sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložil vôbec vyporiadal, lebo v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa s nimi nijako nevyporiadal a ich nevyhodnotil.
Žalovaný k tejto námietke uviedol, že zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Poukázal na to čo v zmysle zákona o správnom konaní všetko môže byť použité ako dôkaz, jeho rozhodnutie predovšetkým vyplýva z nazhromaždených spisových materiálov a to najmä z fotodokumentácie, ako aj z videozáznamu miesta spáchania priestupku. Má za to, že prvostupňový správny orgán rozhodnutie náležite odôvodnil a k fotodokumentácii, ktorú predložil Ing. M. M. uviedol, že z nej nie je zrejmé, kedy táto bola vyhotovená. Naviac nezachytáva miesto spáchania priestupku, nakoľko postavenie motorového vozidla sa nezhoduje s postavením motorového vozidla, ktoré bolo zachytené na fotodokumentácii, ktorá je súčasťou priestupkového spisu.
Námietka odvolateľa, že síce dňa 14.03.2014 v čase o 14:00 hod. parkoval so svojím motorovým vozidlom na O. ul. č. XX S. G. pred pozemkom vo vlastníctve p. M. G., ale jeho motorové vozidlo bolo zaparkované na mieste, na ktorom vjazd ani výjazd vozidiel z účelovej komunikácie neobmedzoval, lebo parkoval pred nepoužívanou kovovou bránou pred rodinným domom, ktorá v tom čase neslúžila na vjazd, ani výjazd vozidiel. Na úrovni kovovej brány bol umiestnený plynomer pevne zapustený do zeme, ktorý znemožňoval otvorenie celého krídla brány, v dôsledku čoho vjazd vozidiel cez túto bránu ani nebol reálne možný. Otvárateľná bola len jedna časť kovovej brány a to ľavé krídlo o šírke 150 cm, ktoré však nemalo dostatočnú šírku pre umožnenie vjazdu vozidiel, ako to vyplýva zo samotnej fotodokumentácie, či videozáznamu mestskej polície z miesta spáchania priestupku zo 14.03.2014. Na vjazd a výjazd vozidiel v tom čase slúžila iná časť oplotenia a to pri čelnom pohľade na túto nehnuteľnosť časť naľavo od poštovej schránky umiestnenej na oplotení, cez ktorú sa v tom čase vjazd a výjazd vozidiel realizoval a za ktorým je vybudovaná spevnená plocha. To, že pozemok v tej dobe bol ohradený plotom s dvomi bránami, svedčí aj tvrdenie majiteľa pozemku. Nie je však pravdivé jeho tvrdenie, že v tej dobe bola zatvorená brána vedúca ku garáži, ktorá nemala slúžiť vjazdu ani výjazdu vozidiel z dôvodu údajnej rekonštrukcie príjazdovej cesty. V tom čase nebola používaná kovová brána, pred ktorou so svojím vozidlom parkoval. Za touto bránou nebola žiadna spevnená plocha, pričom polovica tejto brány nebola otvárateľná. Okrem toho, na úrovni ľavého krídla sa nachádzala plastová rúra, pravdepodobne prívod vody alebo odpadová rúra od rodinného domu, ktorá bránila riadnemu vjazdu a výjazdu vozidiel.
Žalovaný k tejto námietke uviedol, že Ing. M. M. parkoval s motorovým vozidlom na mieste, kde obmedzil jazdu vozidiel na mieste vjazdu alebo výjazdu z pozemku, čo vyplýva nielen zo správy o výsledku objasňovania priestupku, ale aj z fotodokumentácie a videozáznamu z miesta spáchania priestupku. Dal do pozornosti ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že vodič nesmie stáť, zastaviť a stáť na iných miestach kde zastavením alebo státím možno ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovanie. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť skúmať, či predmetný vjazd, resp. výjazd majiteľ pozemku využíva alebo nevyužíva. Ďalej uviedol, že z § 2 ods. 2 písm. v) zákona o cestnej premávke vyplýva čo je potrebné rozumieť motorovým vozidlom. To, že otvárateľná bola iba jedná časť kovovej brány o šírke 150 cm ešte neznamená, že táto brána nemohla slúžiť na vjazd a výjazd vozidiel.
Osobitnú pozornosť venoval postupu správneho orgánu prvého stupňa pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok. Táto bola uložená v súlade s § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch. Ing. M. bola uložená sankcia v dolnej hranici sankčného rozpätia, pričom pokutu bolo možné uložiť do 100,00 eur. Pri výmere sankcie za priestupok bol braný ohľad na všetky okolnosti prípadu a pri posudzovaní závažnosti priestupku zobral do úvahy kritéria stanovené v § 12 zákona o priestupkoch. Správny orgán vydáva rozhodnutia aj za použitia správnej úvahy, ktorá je limitovaná zákonnými kritériami a medzami. Určenie výšky sankcie v rámci zákonného rozpätia je vecou voľného uváženia správneho orgánu.
Včas podanou žalobou žalobca navrhol, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnom výklade § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z., zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisov, pretože nezohľadňuje videozáznam a fotografie vyhotovené policajtom na mieste priestupku, ani fotodokumentáciu zhotovenú žalobcom, čím je i zistený skutkový stav nedostačujúci na posúdenie veci a konanie trpí vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keď žalovaný rozhodol v rozpore s § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Teda navrhol preskúmavané rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), c) a e) O. s. p..
Podľa fotodokumentácie zhotovenej policajtom v čase spáchania priestupku, ako aj zo zhotoveného videozáznamu vidieť, že neobmedzoval jazdu vozidiel na mieste vjazdu alebo výjazdu z pozemku oznamovateľa priestupku v zmysle § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke. Vjazd alebo výjazd vozidiel z pozemku bol možný samostatnou bránou vľavo pri čelnom pohľade na nehnuteľnosť, za ktorou je spevnená plocha pre vjazd, čo je zrejmé aj z fotografickej dokumentácie, ako aj videozáznamu. Brána, pred ktorou stál neumožňovala vjazd autám na pozemok, pretože sa na jej mieste nachádzal pevne zabudovaný uzáver plynu a plynomer. Prípadnému vjazdu a výjazdu jednostopových vozidiel jeho vozidlo nebránilo, pretože krídlo brány bolo možné otvoriť dovnútra, čo umožňovalo prejazd bránou jednostopovému vozidlu. Brána zjavne dlhodobo nebola vôbec používaná, o čom svedčí nielen to, ako to vyzeralo za ňou v teréne, ale vyplýva to aj z fotografií.
Žalovaný ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke vykladá tak, že pre jeho aplikáciu nie je potrebné skúmať, či predmetný vjazd, resp. výjazd majiteľ pozemku používa alebo nepoužíva a zrejme vychádza z toho, že je nerozhodné i to, či je vôbec objektívne možné vjazd použiť alebo nie. Rozhodujúci má byť len formálny vzhľad miesta. Cieľom uvedeného ustanovenia nie je však obmedziť vodičov v ich oprávnení zastaviť a stáť na miestach, kde k obmedzeniu vjazdu a výjazdu vozidiel v skutočnosti nemôže dôjsť, ale iba na miestach kde možnosť takéto nebezpečenstva reálne hrozí. Ak vodič so svojim vozidlom zastaví a stojí na mieste, ktorým je vylúčené už pre jeho stavebný stav realizovať vjazd a výjazd na pozemok, keď ani nič nenasvedčuje tomu, že týmto miestom je vjazd realizovaný, navyše v bezprostrednej blízkosti sa nachádza funkčný a zjavne používaný iný vjazd na rovnaký pozemok, tak takýto vodič vjazdu vozidiel na pozemok neobmedzuje a nemôže svojim konaním ani porušovať § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke.
Výklad žalovaného je ústavne nekonformný a založený na neprípustnej interpretácii citovaného ustanovenia. Ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady právnej normy, musí byť uprednostnený ten, ktorý zabezpečuje plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv občanov. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach
vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou garantovaných základných práv a slobôd, neuprednostňovať formalistické prístupy pred materiálnymi.
Žalovaný v rozhodnutí sa dôsledne nevyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, hoci vykonal dôkaz premietnutím videozáznamu, oboznámením fotodokumentácie vyhotovenej policajtom na mieste priestupku a oboznámil sa aj s fotodokumentáciou, ktorú vyhotovil on. Nevyporiadal sa z týchto dôkazov jednoznačne vyplývajúcimi skutkovými okolnosťami tak, ako už uviedol. Odmietol sa zaoberať ako dôkazom fotodokumentáciou, ktorú predložil on s odôvodnením, že vznikla dodatočne, hoci dokazovala rovnaký stavebný stav nehnuteľnosti, aký vyplýval aj z fotografií a videozáznamu zhotoveného policajtom v čase spáchania priestupku.
Povinnosťou žalovaného bol presne, úplne a spoľahlivo zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať všetky potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, čo žalovaný neurobil vedený nesprávnym výkladom ustanovenia § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke, čím porušil § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. Úplnosť skutkových zistení znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Zodpovednosť za zisťovanie podkladov pre rozhodnutie v konaní o priestupkoch nesie správny orgán.
Žalovaný rozhodol o odvolaní v rozpore s § 59 ods. 2 Správneho poriadku, pretože napadnuté rozhodnutie v časti zmenil (z dôvodu nepresného popisu skutku prvostupňovým správnym orgánom) a v zostávajúcej časti potvrdil avšak bez toho, aby odvolanie žalobcu zamietol. Pritom z uvedeného ustanovenia vyplýva, že o odvolaní možno rozhodnúť iba tak, že odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmení alebo zruší, inak môže odvolanie iba zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a vysloviť, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe uviedol, že v žalobe sú uvedené tie isté námietky, ktoré boli uvedené aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho konania. Má za to, že vo svojom rozhodnutí sa podrobne zaoberal každou námietkou odvolateľa, žiadny jeho dôkaz uvedený v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku neostal z jeho strany bez povšimnutia. Na záveroch, ktoré uviedol v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia trvá v plnom rozsahu.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa so žalobou, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z obsahu pripojených administratívnych spisov a napokon ani medzi účastníkmi nie je sporné, že Ing. M. M. (žalobca) dňa 14.03.2014 v čase o 14:00 hod. v G., na ul. O. X.. Č.. XX zastavil a stál s motorovým vozidlom Chrysler s EVČ: G. XXXHH na mieste, kde obmedzil jazdu vozidiel na mieste vjazdu alebo výjazdu z pozemku, ktorý je vo vlastníctve p. G. a p. G., t. j. stál pred kovovou bránou na oplotenom pozemku oznamovateľa priestupku.
Z pripojenej fotodokumentácie vyhotovenej príslušníkmi policajného zboru, ako aj videozáznamu jednoznačne vyplýva, že v uvedený deň a hodinu žalobca s motorovým vozidlom parkoval - stál pred kovovou bránou, ktorá mala slúžiť na vjazd a výjazd na daný pozemok, pričom z fotodokumentácie vyplýva, že sa tam nachádza aj drevená brána, ktorá tiež slúži na vjazd a výjazd na predmetný pozemok.
Úlohou súdu podľa obsahu žaloby je posúdiť, či rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a či výklad ustanovenia § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke zo strany žalovaného bol ústavne konformný.
Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd má za to, že správne orgány v danom prípade dostatočne zistili skutkový stav veci, ktorý vyplýva nielen zo správ o výsledku objasňovanie priestupku zo 17.03.2014, záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu z 22.03.2014, záznamu o podaní vysvetlenia Slavomíra T. z 22.03.2014 (zamestnanec odťahovej služby), záznamu o podaní vysvetlenia M. G. z 22.03.2014 (vodič odťahovej služby), fotodokumentácie zo 17.03.2014, videozáznamu z miesta
spáchania priestupku, záznamu o podaní vysvetlenia N. G. z 21.05.2014 (vlastníčka nehnuteľnosti postavenej na pozemku), záznamu o podaní vysvetlenia H. H. z 22.07.2014 (policajt, ktorý bol na mieste priestupku dňa 14.03.2014), záznamu o podaní vysvetlenia M. G. z 02.07.2014 (vlastník pozemku), úradného záznamu z 09.06.2014, evidenčnej karty žalobcu, zápisnice z ústneho pojednávania z 09.09.2014, z fotodokumentácie zhotovenej na mieste priestupku, ako aj videozáznamu zhotoveného na mieste priestupku, fotodokumentáciou, ktorú predložil žalobca s odvolaním proti odporu z 29.05.2014 (pripojil ju aj k podanej žalobe) a dospel k záveru, že skutočne motorové vozidlo Chrysler, EVČ: G. XXXHH dňa 14.03.2014 o 14:00 hod. S. G. na ul. O. č. XX zastavilo a stálo na mieste, kde obmedzilo jazdu vozidiel na mieste vjazdu alebo výjazdu z pozemku, t. j. pred kovovou bránou, ktorá slúžila na vjazd a výjazd z pozemku. Je pravdou, že vjazd a výjazd z pozemku je možný aj cez drevenú bránu.
Uvedený skutkový stav vyplýva z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené, medzi účastníkmi sporný nebol, pričom fotodokumentácia, ktorú žalobca pripojil k odvolaniu proti odporu, ako aj ku samotnej žalobe svedčí iba o tom, že kovová brána, ktorá slúžila ako vjazd a výjazd z pozemku, dlhší čas nebola riadne užívaná a že nebolo možné túto bránu v celom rozsahu otvárať, bolo možné otvoriť iba jedno krídlo a druhé sčasti, ktorému bránila kovová prípojka na plyn.
Na základe zistených a uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav v danom prípade správne orgány zistili dostatočným spôsobom vykonaným dokazovaním. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný s odvolacími námietkami sa náležite vyporiadali. Preto námietka žalobcu, že vo veci nebol zistený dostatočne skutkový stav veci a žalovaný sa nevyporiadal so všetkými jeho námietkami, nie je dôvodná.
Podľa § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vodič nesmie zastaviť a stáť na iných miestach kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávka cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami.
Podľa § 2 ods. 2 písm. v) zákona o cestnej premávke na účely tohto zákona sa ďalej rozumie vozidlo, motorové vozidlo, nemotorové vozidlo a električka.
Podľa § 2 ods. 2 písm. l) zákona o cestnej premávke motorovým vozidlom je nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom s výnimkou prípadu podľa písm. f) a trolejbus.
Podľa § 2 ods. 2 písm. m) zákona o cestnej premávke nemotorovým vozidlom, pripojené vozidlo, vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily s výnimkou prípadov podľa písm. f) a bicykel vybavený pomocným motorom so zdvihnutým objemom valcov nepresahujúcim 50 cm3 s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 205 km/1 hod., alebo bicykel vybavený pomocným elektrickým motorom s trvalým menovitým výkonom do 0,25 kW, ktorého výkon sa progresívne znižuje a nakoniec sa preruší, keď vozidlo dosiahne rýchlosť 25 km/1 hod., alebo keď vodič prestane šliapať do pedálov.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že pozemok, na ktorom bol postavený rodinný dom bol v tom čase ohradený plotom s dvoma bránami. Jedna brána bola kovová a jedna brána bola drevená. Pred drevenou bránou ako vyplýva z fotodokumentácie a videozáznamu bola vytvorená spevnená plocha a za kovovou bránou nebola spevnená plocha, ale bola tam trávnatá plocha. Pritom jedna aj druhá brána boli použiteľné, pretože sa dali otvárať. Je pravdou, že kovovú bránu nebolo možné otvoriť dokorán, iba jedno krídlo o šírke asi 150 cm, druhé krídlo iba sčasti, nakoľko v tom bránila zhotovená kovová prípojka na plyn.
Z citovaného ustanovenia § 25 ods. 1 písm. u) jednoznačne vyplýva, že vodič nesmie zastaviť a stáť osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemku. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu administratívnych spisov na pozemok bol možný vjazd a výjazd jednak cez drevenú bránu, ale aj cez kovovú bránu, i keď kovovú bránu nebolo možné využívať väčším motorovým vozidlom, nakoľko ju
nebolo možné otvárať v plnom rozsahu. Nič však nemení na tom, že na daný pozemok bol vjazd a výjazd dvoma bránami. Ak na pozemok, resp. k nehnuteľnosti je možný vjazd a výjazd viacerými spôsobmi nielen iba jedným spôsobom, teda že je tam zhotovená iba jedna brána, to neznamená, že užívateľa, resp. vlastníka pozemku alebo nehnuteľnosti postavenej na pozemku možno obmedzovať v tom, aby niekto tretí určoval kedy a ktorý vjazd a výjazd na pozemok, resp. k nehnuteľnosti postavenej na pozemku ma využívať.
Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že vodič nesmie zastaviť a stáť na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, a preto súd má za to, že ak na pozemok, resp. na nehnuteľnosť, ktorá stojí na pozemku je viac vjazdov a príjazdov, vlastník, resp. užívateľ pozemku alebo stavby postavenej na pozemku môže využívať iba jeden vjazd a výjazd iné osoby samé rozhodovali kedy a ktorú z dvoch, resp. viacerých brán vlastník pozemku, resp. nehnuteľnosti na nej postavenej bude používať, resp. využívať. Takýmto spôsobom by tretie osoby obmedzovali neprimerane vlastníka vo využívaní vlastníckeho práva na úkor nevlastníka.
Podľa názoru súdu z citovaného ustanovenia § 25 ods. 1 písm. u) jednoznačne vyplýva, že vodič nesmie zastaviť a stáť na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, pričom z tohto ustanovenia nevyplýva, aby na mieste samom pri riešení priestupku podľa uvedeného ustanovenia sa zisťovalo a skúmalo, či daný vjazd a výjazd z pozemku sa pravidelne využíva, využíva sa iba občas, resp. že na pozemok je možný vjazd a výjazd aj iným spôsobom. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva iba to, že nie je možné zastaviť a stáť motorovým vozidlom pred každým vjazdom a výjazdom z pozemku.
V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalobca motorovým vozidlom stál pred vjazdom a výjazdom z pozemku, čím svojím konaním porušil ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, t. j. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Pri ukladaní výšky pokuty správny orgán vychádzal z ustanovenia § 22 ods. 2 písm. f), podľa ktorého ak dôjde k spáchaniu priestupku podľa písm. l), možno uložiť pokutu do výšky 100,00 eur. Zohľadnil, že žalobca nedbanlivostným konaním porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v posledných 24 mesiacoch nebol postihnutý za porušenie pravidiel cestnej premávky, a preto pokutu stanovil v dolnej hranici, t. j. v sume 20,00 eur.
Rozsah preskúmania odvolania Správny poriadok koncipuje v ustanovení § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní široko. Rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. To však neznamená nové prejednanie veci, ale iba preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutie.
Odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi odvolania. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodnutia na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť.
Správny poriadok špecificky neupravuje všetky otázky postupu v odvolacom konaní. Aj na druhostupňové konanie sa vzťahujú ustanovenia najmä tretej časti Správneho poriadku. Táto skutočnosť je odôvodnená najmä tým, že konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok.
Ustanovenie § 59 Správneho poriadku má pre odvolacie konanie osobitný význam, pretože reglementuje rozsah preskúmavacej činnosti odvolacieho orgánu; spôsob rozhodovania odvolacieho orgánu; problematiku formálnej právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu. Z teoretického hľadiska sa podľa spôsobu vybavenia opravného prostriedku rozlišujú niektoré princípy a to kasačný, apelačný (reformatívny) a revízny, prípadne ich kombinácia.
V danom prípade žalovaný ako to vyplýva z výroku preskúmavaného rozhodnutia len menil časť výroku prvostupňového rozhodnutia tak, že zistený skutok upresnil tak, ako to cituje ustanovenie § 25 ods. 1
písm. u) zákona o cestnej premávke, čím ale nedošlo k zmene zisteného a popísaného skutku ako bol správnym orgánom zistený a preukázaný.
Preto súd námietku spočívajúcu vo vade preskúmavaného rozhodnutia považuje za bezdôvodnú.
Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na ich náhradu.
Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.