Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-278-2015.pdf
PDF · 82.09 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/278/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú H. G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa matky B.. N. M.L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. R., L. XX, t. č. bytom R. R., U.. Ľ.. Š. X, zast. JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom Zvolen, Nám. SNP 17/29 a otca A. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., V. A. XX/XX, zast. JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Komenského 10E, o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom podaným dňa 09. 04. 2015 sa domáhala nahradenia súhlasu otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej z G. na M.. Svoj návrh odôvodnila ust. § 6 ods. 1 a § 11 ods. 3, písm. a/ Zákona o mene a priezvisku. Skutkovo svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 2013 uzavrela manželstvo s B.. Ľ. M., z ktorého sa im dňa XX. XX. XXXX narodil syn Ľ. M. a dňa XX. XX. XXXX U. M. M.. Z hľadiska ďalšieho vývoja maloletej by bolo vhodné a prospešné, keby mala priezvisko M., ktoré je zhodné s priezviskom ich rodiny a jej súrodencov a to najmä teraz, keď v septembri 2015 nastúpi do základnej školy. Dňa 05. 11. 2014 listom otcovi navrhla zmenu priezviska maloletej. Otec sa k jej návrhu v odpovedi zo dňa 01. 12. 2014 nevyjadril a teda súhlas na zmenu priezviska maloletej nedal.
Otec v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 02. 12. 2015 s návrhom matky nesúhlasil z dôvodu, že u maloletej nejde o priezvisko hanlivé, rovnako zo strany matky nebola osvedčená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zmenu priezviska maloletej. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že maloletá má právo na zachovanie svojej identity, totožnosti mena a rodinných zväzkov. Priezvisko, ktoré maloletá má, bolo určené na základe vzájomnej dohody rodičov. Súčasné priezvisko je súčasťou identity príslušnosti maloletej v jeho osobe ako biologickému otcovi a jeho rodine. Na strane maloletej nenastala žiadna taká zmena, ktorá by zakladala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by malo byť priezvisko maloletej zmenené. Skutočnosť, že dieťa rodičov, ktorí sa rozviedli, má iné priezvisko ako jeden z jeho rodičov, prípadne ako jeho nevlastní súrodenci, s ktorými vyrastá, je v spoločnosti úplne bežný a častý jav a je verejnosťou plne akceptovateľný.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že nevidí dôvod na zmenu priezviska maloletej a predmetný návrh odporúčal zamietnuť.
Z opatrovaneckého spisu maloletej vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 9P/261/2012-66 zo dňa 23. 01. 2013, právoplatný dňa 16. 02. 2013 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené. Maloletá na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 80 Eur mesačne a zároveň bol upravený jeho styk s maloletou. Na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 32P/202/2015 prebieha konanie o zmenu úpravy styku otca s maloletou. V rámci tohto konania súd rozsudkom schválil dohodu rodičov o rozšírení styku otca s maloletou. V konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. 32P/277/2015 súd schválil dohodu rodičov o zvýšení výživného otca na maloletú zo sumy 80 Eur na sumu 100 Eur mesačne.
Matka na pojednávaní uviedla, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu. Maloletá sa narodila dňa XX. XX. XXXX a manželstvo s otcom maloletej uzavreli dňa XX. XX. XXXX v čase, keď maloletá mala asi 1,5 roka. V roku 2013 ich manželstvo bolo rozvedené. Otec si vyživ. povinnosť plní, dlh na výživnom nemá, inou formou sa na výžive maloletej podieľa tým, že jej každoročne zakupuje zimný kabát a čižmy. Maloletá od otca dostáva darčeky. Styk otca s maloletou sa realizuje aj nad rámec súdneho rozhodnutia. V čase, keď otec príde po maloletú, maloletá pred ním uteká, nechce mu dať pusu, ale následne s ním ide do L.. Vzťah otca s maloletou nevedela posúdiť. Maloletá otca berie ako tata, je však vo veku, kedy nevie, čo môže očakávať. Za otca považuje jej manžela, ktorý ju vychováva. Zo strany otca o maloletú prejavuje záujem stará matka, ktorá má priezvisko G.. V súčasnosti má maloletá 7 rokov, navštevuje 1. ročník ZŠ. Najčastejšie sa predstavuje H. G.. V prípade, keď sa jej niekto spýta na priezvisko, predstaví sa ako G.. Na školských zošitoch má maloletá uvedené krstné meno. U lekára sa maloletá predstavuje H.. Dňa XX. XX. XXXX uzavrela druhé manželstvo a prijala priezvisko M.. Z ich manželstva pochádzajú 2 mal. deti, ktoré obe majú jej súčasné priezvisko. Maloletá s nevlastnými súrodencami má veľmi dobrý vzťah, stará sa o nich, učí ich. V čase, keď maloletá chodila do materskej škôlky a boli tam akcie, súťaže, dostali diplom, kde bolo napísané rodina G.. Vtedy sa maloletá pýtala, že prečo je tam uvedené rodina G., keď je rodina M.L.. Maloletá v tom čase vedela čítať. Maloletá jej povedala, že by chcela mať také priezvisko ako jej ocko - jej manžel, jej súrodenci a ona. V súvislosti s tým, že maloletá má iné priezvisko ako ostatní členovia domácnosti, nemá psychické problémy, ale chce tomu predísť. Od otca ústne pýtala súhlas na zmenu priezviska, aj na osvojenie. Písomne žiadala len o udelenie súhlasu na zmenu priezviska.
Otec vo výpovedi uviedol, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu, narodila sa dňa 24. 12. 2008 a dňa 28. 08. 2010 s matkou maloletej uzavreli manželstvo, ktoré bolo rozvedené. Vyživovaciu povinnosť v zmysle súdneho rozhodnutia si plní, dlh na výživnom nemá, na výžive maloletej sa podieľa aj inou formou, kupuje jej oblečenie, darčeky, nosí ju na výlety. S maloletou sa stretáva aj v zmysle súdneho rozhodnutia, aj nad jeho rámec. Matka mu v stretávaní s maloletou nebráni. Maloletá sa na neho teší. Pokiaľ matka uvádzala, že maloletá uteká od neho alebo že mu nedá pusu, tak zo strany maloletej ide o hru a pritom sa usmieva. Nikdy sa nestalo, že by ho maloletá odmietla. Svoj vzťah s maloletou zhodnotil ako vzťah otca a dcéry. Maloletá sa teší na to, čo budú robiť, keď budú spolu, ťažko sa lúči. Pozná povahu maloletej, zdravotný stav, vie o výsledkoch maloletej v škole. Od matky požaduje informácie o maloletej. Jeho styk s maloletou sa realizuje za prítomnosti starej matky, jeho sestry a prastarej matky. Stará matka maloletej má priezvisko G., jeho sestra má priezvisko U. G., prastará matka má priezvisko E.. Maloletá tieto osoby pozná, má k nim výborný vzťah. S matkou veľmi nekomunikujú, lebo sa pohádajú. Potvrdil, že matka od neho žiadala súhlas na zmenu priezviska a to ústne, aj písomne.
Kolízny opatrovník vo výpovedi uviedol, že v prejednávanej veci vykonal pohovor s matkou, oboznámil sa aj so stanoviskom otca a vykonal aj pohovor s maloletou, ktorý sa niesol v pokojnej, priateľskej atmosfére. Maloletá pri pohovore reagovala spokojne, bola veselá, s rozvahou a premýšľaním odpovedala na kladené otázky. Sama potvrdila, že sa identifikuje s priezviskom G., pretože tak sa aj predstavila na ich úrade, ale zároveň dodala, že by chcela sa volať ako jej maminka a súrodenci. Zároveň uviedla, že sa jej páči priezvisko G., že by sa chcela volať aj G., aj M.. Identifikuje sa s tým, že otec sa volá G.. Maloletá žije v prostredí, kde vníma aj manžela matky ako svojho otca s iným priezviskom. Sama je vo veku, kedy v podstate jej názory sú nerozhodné a premenlivé, ale ide o dieťa šťastné, veselé a stabilizované vo svojom psychickom prežívaní. U maloletej nezaznamenali, že by sa nejakým spôsobom zajakávala, prípadne bola frustrovaná alebo v strese z toho, že má odlišné priezvisko ako matka, príp. súrodenci. Obidvomi rodičmi bolo preukázané, že otec si plní vyživ. povinnosť voči maloletej aj nad rámec, rovnako sa stretáva s maloletou aj nad rámec rozsudku súdu, zaujíma sa o ňu, kupuje jej darčeky, trávi s ňou voľný čas, čo matka nepoprela. Maloletá k otcovi chodí rada, čo im potvrdila. Matkou toto
tvrdenie nebolo potvrdené. Maloletá sa identifikuje so svojou starou matkou zo strany otca a rovnako aj s otcovou sestrou. Maloletá nemá problém so zmenou prostredia, nemá problém aktuálne s tým, že sa volá G.. Tým, že otec si voči maloletej plní rodičovské práva aj povinnosti, maloletá prejavuje alebo deklaruje k otcovi pozitívny vzťah, nevidel dôvod na to, aby bolo zmenené priezvisko maloletej. Návrh matky nepovažuje za dôvodne podaný a odporúčal ho zamietnuť. Tieto tvrdenia kolízneho opatrovníka potvrdzuje aj záznam z pohovoru s maloletou (viď č.l. 24).
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Rodičia mal. detí sú si pri výkone rodičovských práv a povinností rovní. Každý z rodičov preto môže mal. dieťa samostatne zastupovať v bežných veciach, rovnako môže v bežných veciach samostatne spravovať majetok dieťaťa, aj rozhodovať v otázkach výchovy. V iných, než bežných veciach, je potrebné, aby sa rodičia dohodli. Len v prípade, že medzi nimi nedôjde k dohode, v otázke podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností rozhoduje súd. Vyššie citované zákonné ustanovenie uvádza prípady, kedy ide o podstatnú vec týkajúcu sa výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento výpočet je len demonštratívny. Za podstatnú nezhodu rodičov sa považuje aj zmena priezviska mal. dieťaťa, pretože znamená značný zásah nielen do práv rodičov, ale aj do práv mal. dieťaťa. K udeleniu súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa preto môže dôjsť len v prípadoch, kedy sú na to závažné dôvody, ktorými môže byť absolútny nezáujem rodiča o maloleté dieťa, neplnenie si svojich povinností voči mal. dieťaťu, straty citového vzťahu medzi rodičom a dieťaťom a záujem mal. dieťaťa, aby u neho nebol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti k rodičovi. V danej veci súd zistil, že k dohode rodičov o zmene priezviska nedošlo. Maloletá pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené. Pri uzavretí manželstva rodičia maloletej sa dohodli na priezvisku G.. Otec maloletej po rozvode manželstva si plní všetky svoje rodičovské povinnosti a teda vykonáva svoje práva tým, že si plní riadne vyživ. povinnosť, na výživu maloletej prispieva aj nad rámec výživného, zakupuje jej darčeky, stretáva sa s maloletou. Medzi otcom a maloletou je vytvorený vzťah, maloletá otca neodmieta. Maloletá sa identifikuje tak s rodinou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, ako aj otcom a jeho rodinou, najmä starou matkou a sestrou otca. Otec pozná zdravotný stav, povahu maloletej, domáha sa informácií o maloletej od matky. Z vykonaného pohovoru s maloletou, ako aj výpovede rodičov vyplynulo, že maloletá je stotožnená so svojim súčasným priezviskom, na ktorom sa jej rodičia dohodli, prirodzene sa ním predstavuje. V súvislosti s tým, že maloletá má iné priezvisko ako ostatní členovia domácnosti, v ktorej žije, nemá problém, nie je to v súčasnosti pre ňu žiadna psychická záťaž, ktorú by bolo nutné riešiť. Súčasné priezvisko maloletej nie je hanlivé, urážajúce. Súd preto vzhľadom na takto zistený skutkový stav návrh matky ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska, zamietol. Záverom súd poznamenáva, že v čase, keď matka uzatvárala druhé manželstvo a prijala priezvisko manžela, si musela byť vedomá toho, že práve maloletá H. G. bude jediná v domácnosti, ktorá bude mať iné priezvisko. V súvislosti s maloletou súd uvádza, že je už vo veku 7 rokov, kedy pre ňu meno a priezvisko znamená vlastnú identitu, do ktorej je nutné zasiahnuť len v nevyhnutných prípadoch. Maloletá vzhľadom k tomu, že jej rodičia sa rozviedli, má tak rodinu, s ktorou žije v domácnosti, ale aj rodinu otca, s ktorou sa stretáva a má k nej vzťah, čoho si matka musí byť vedomá.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.