Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_5C-215-2014.pdf
PDF · 120.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/215/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným 1. S. Q., nar. X. X. XXXX, bytom G. U., C. XXXX/XXX, občanom SR, 2. J. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. N. XXX, občianke SR v konaní o zaplatenie 3748,03 Eur a príslušenstva zo sumy 3646,71 eur takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 053,98 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.6.2013 do zaplatenia v 30,-- eur mesačných splátkach od právoplatnosti rozsudku vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jedinej splátky.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
Žalovaným v 1. a v 2. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 3646,71 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2012 do 20.11.2013 vo výške 101,32 eur, ročný úrok z omeškania 8,5% zo sumy 3 646,71 eur od 21.11.2013 do zaplatenia a priznať mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava (ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 21. 1. 2009 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP ), na základe ktorej poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Zmluva a VOP upravovali podmienky čerpania úveru, splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných povinností. Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka (ďalej len ObZ) a podľa zák. č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch. Pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou so žalobcom dňa 27.6.2013 postúpil na žalobcu pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 4 031,94 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2 962,18 eur, riadneho úroku vo výške 784,53 eur, úroku z omeškania vo výške 156,41 eur a ostatného príslušenstva vo výške 128,82 eur.
Podľa zmluvy o úvere pôvodný veriteľ poskytol žalovaným úver vo výške 3 300 eur, ktorý mal byť splácaný v 107 mesačných splátkach vo výške 61,39 eur vždy ku 20. dňu v mesiaci. Žalobca v tomto konaní uplatňuje 62 splátok úveru splatných od 20. 11. 2012 do 20. 12. 2017 vo výške 3 646,71 eur, pričom tieto splátky sa stali splatnými dňa 11. 8. 2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uplatňovaná dlžná suma teda pozostáva z neuhradených 62 splátok vo výške 3 646,71 eur,
t.j. rozdielu medzi neuhradenými splátkami a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky. Zo splatných jednotlivých mesačných splátok žiadal žalobca zaplatiť 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3 646,71 eur od 21.11.2013 do zaplatenia a tiež žiadal priznať úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2012 do 20.11.2013 vyčíslený vo výške 101,32 eur.
Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovaným súd doručil žalobu a vyzval ich, aby sa v lehote 15 dní k nej vyjadrili.
Žalovaní sa v lehote stanovenej súdom k žalobe nevyjadrili.
Na výzvu súdu pôvodný veriteľ oznámil, že požadované dôkazy týkajúce sa úverového vzťahu nemá k dispozícii, keďže úverovú zmluvu a celú dokumentáciu odovzdal postupníkovi, t.j. žalobcovi.
Žalobca, v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 29.10.2015, tvrdil, že ust. § 92 ods. 8 ZoB nie je možné spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva, ale toto ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení, podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Tvrdenie oprel o názor Doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD, LL.M publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky a s jej nedoručením môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, preto banka mohla postúpiť peňažný záväzok ako celok včítane príslušenstva. Pôvodný veriteľ splnil všetky povinnosti stanovené v § 92 ods. 8 ZoB a žalovaní boli vyzvaní pôvodným veriteľom na úhradu dlžnej sumy s tým, že boli čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Žalovaní boli ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní, preto pôvodný veriteľ konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB a pohľadávku postúpil na žalobcu. Žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 3 300 eur pri premenlivej ročnej úrokovej sadzbe 16,60 %, ktorý sa zaviazali platiť v 107 mesačných splátkach po 61,39 eur počnúc dňom 20. 2. 2009 a s konečnou splatnosťou dňa 20. 12. 2017.
Za vedenie účtu bol dohodnutý poplatok vo výške 1,99 eur mesačne. Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. V zmysle čl. II bod 2 Zmluvy žalovaní svojimi podpismi potvrdili, že pred uzatvorením Zmluvy sa oboznámili s VOP a so Sadzobníkom a súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. Oznámením zo dňa 20.5.2013 vyhlásil pôvodný veriteľ mimoriadnu splatnosť úveru. Následne pôvodný veriteľ postúpil zmluvou uzavretou dňa 27.6.2013 na žalobcu pohľadávku v celkovej výške 4 031,94 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2 962,18 eur, z riadneho úroku vo výške 784,53 eur, z úroku z omeškania vo výške 156,41 eur a z ostatného príslušenstva 128,82 eur, pričom úrok z omeškania vo výške 156,41 eur a príslušenstvo vo výške 128,82 eur si žalobca v konaní neuplatňuje. Istina 2 962,18 eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov.
Súd vyzval žalovaných, aby zdokladovali svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery a žalobcovi súd uložil, aby špecifikoval, v akej celkovej výške žalovaní uhradili úver, na čo boli jednotlivé platby započítané, koľko bolo započítané na istinu, koľko na úrok z úveru, koľko na poplatky a kedy boli tieto platby započítané a kedy žalovaní zaplatili poslednú splátku a v akej výške a tiež aby predložil stanovisko NBS.
Na pojednávaní dňa 21.1.2016 žalobca na žalobe trval a dodal, že k dohode by mohlo dôjsť len vtedy, keď by žalovaní uznali žalovanú sumu a splácali ju mesačne po 60 eur. Žalovaní uviedli, že žalovanú sumu by mohli splácať po 30 eur mesačne vzhľadom na ich príjmy a majetkové a sociálne pomery. Ďalej uviedli, že žalovaný S. Q. je vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadnu dávku a manželka poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 206,10 eur a rodinné prídavky na deti vo výške 117 eur. Bývajú v rodinnom dome po rodičoch.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu (čl. 104, 129), výsluchom žalovaných (čl. 99, 104, 137) a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov - zmluvou o splátkovom úvere (čl.3), VOP (čl. 23-39), vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom (čl. 115), oznámením žalobcu o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru a výzvou na úhradu dlžnej sumy adresovanou žalovaným (čl. 9), zmluvou o postúpení pohľadávky a jej prílohou č. 1 zo dňa 27.6.2013 (čl. 10), oznámením pôvodného veriteľa žalovaným o postúpení pohľadávky (čl. 7), pokusom o zmier žalobcu adresovaným žalovaným (čl. 20,21), informatívnym výpisom z OR žalobcu, písomnými vyjadreniami žalobcu (čl. 58-64, 103, 116, 135), vyjadrením pôvodného veriteľa (čl. 115), ako aj obsahom celého spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Z úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ a žalovaní uzavreli dňa 21. 1. 2009 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX,podľa ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovaným spotrebný úver vo výške 3 300 eur pri premenlivej ročnej úrokovej sadzbe 16,60 %. Žalovaní sa zaviazali splácať úver s dohodnutým úrokom v 107 mesačných splátkach vo výške 61,39 eur vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dňa 20. 2. 2009 a poslednej splátky dňa 20. 12. 2017, RPMN bola vo výške 20,35 % ročne. Splatnosť úrokov bola v posledný deň kalendárneho mesiaca. Žalovaní sa zaviazali platiť za správu úveru mesačne poplatok vo výške 1,99 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.
V čl. II. bod 2 Záverečných ustanovení zmluvy o úvere Dlžník vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s VOP veriteľa a tiež sa oboznámil a súhlasí so Sadzobníkom. Podľa čl. II. bod. 3, 4 zmluvy o úvere Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve a tiež vzájomné právne vzťahy účastníkov zmluvy sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, ObZ a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ. Z prehľadu transakcií o úvere je nesporné, že žalovaní uhradili pôvodnému veriteľovi splátky spolu vo výške 2 146,02 eur, z toho na istinu pôvodný veriteľ započítal sumu 2 054,52 eur, na poplatky sumu 89,59 eur a na úrok z omeškania sumu 1,91 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaní uhradili žalobcovi sumu 100 eur, ktorá bola započítaná na dlžnú sumu.
Z platieb žalovaných nepochybne vyplýva, že boli v omeškaní s úhradou predpísaných splátok pred postúpením pohľadávky viac ako 90 dní.
Pôvodný veriteľ listom zo dňa 20.5.2013 adresovaným žalovaným vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17. 5. 2013 a zároveň ich vyzval na okamžitú úhradu dlžnej sumy vo výške 3 944,27 eur do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia. Súd považoval toto oznámenie o mimoriadnej splatnosti za doručené žalovaným dňom 31.5.2013 (na tretí deň po jeho odoslaní poštou).
Pôvodný veriteľ uzavrel so žalobcom dňa 27.6.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok a z Prílohy č. 1 ku zmluve vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu aj pohľadávku žalovaných z predmetného úverového vzťahu vo výške 4 031,94 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 2 962,18 eur, z riadneho úroku vo výške 784,53 eur, z úroku z omeškania vo výške 156,41 eur a z ostatného príslušenstva 128,82 eur.
Pôvodný veriteľ oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky na žalobcu listom zo dňa 9.7.2013 a o zaslaní tohto oznámenia predložil podací hárok.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára: Uvedený typ zmluvy je upravený v ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaní vystupovali ako fyzické osoby, ktoré úverom zabezpečovali svoje potreby, teda ako spotrebitelia, kým pôvodný veriteľ pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto zmluva spĺňa podmienky spotrebiteľskej zmluvy - spotrebiteľského úveru aj napriek tomu, že v úvodnej časti zmluvy je uvedené, že je uzavretá podľa § 497 až 507 ObZ a tiež napriek ustanoveniu čl. II. bod 3, podľa ktorého Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, ObZ a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí a tiež aj napriek čl. II. bod 4, podľa ktorého vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ. spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ Okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Na prejednávaný prípad je možné aplikovať len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore so Smernicou Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernicou 93/13) a s ustanoveniami OZ, týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky, s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb (§ 23a ods.1, 2), s ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).
Vzťahy medzi pôvodným veriteľom a žalovanými na základe zmluvy vznikli v období, keď SR už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Slovenská republika je povinná aplikovať európske právne predpisy, ktoré majú prednosť pred slovenskými právnymi predpismi, teda je povinná prednostne aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č. 93/13 EHS, ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným od 1.4. 2004, v ust. § 52-54 OZ, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/1964-40/znenie-20060413>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods.2 citovaného zákonného ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Podľa 53 ods. 2 OZ Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, Podľa § 53 ods. 4 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrýmmravom.
Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 Obč. zák. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd najskôr posudzoval, či je platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom. Na postúpenie sa vyžaduje písomná forma a postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná. Avšak postúpenie pohľadávky nesmie byť v rozpore s citovanou Smernicou Rady 93/13, ani s ustanoveniami § 52-54 OZ, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.
Súd však považoval postúpenie pohľadávky na žalobcu za platené, keďže pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 20.5.2013 a následne splatnú pohľadávku postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 27.6.2013 na žalobcu.
V prejednávanom prípade ide o klasickú typovú spotrebiteľskú zmluvu, kde žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, ktorí nemali možnosť zasahovať do znenia a do obsahu vopred naformulovaných podmienok zmluvy a do obsahu VOP a dosiahnuť ich zmenu. Ako slabšia strana nemohli vyjednávať a zmluvu mohli uzatvoriť len za predpokladu, že vopred naformulované podmienky zmluvy prijmú.
Súd podrobil súdnej kontrole predmetnú úverovú zmluvu a VOP, účinné od 15.1.2009, či neobsahujú neprijateľné podmienky, teda absolútne neplatné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 OZ a či boli platne uzavreté, t.j. či sa stali súčasťou zmluvy o úvere. VOP obsahujú 29 strán a pôvodný veriteľ vopred tieto VOP naformuloval a predkladal ich spolu s úverovou zmluvou viacerým fyzickým osobám, s ktorými uzatváral úverové zmluvy. Žalovaní ako spotrebitelia nemohli meniť obsah týchto typových vopred naformulovaných VOP. Z úradnej činnosti súdu je známe, že pri uzatváraní úverových zmlúv pôvodný veriteľ klientov neoboznamoval s obsahom VOP, individuálne nedojednával VOP a neoboznamovala klientov ani so Sadzobníkom. VOP predložené do spisu pôvodný veriteľ individuálne nedohodol so žalovanými, nie sú verifikované ani žalovanými, ani pôvodným veriteľom a tieto neboli zmluvnými stranami podpísané, v zmysle § 40 ods. 1 OZ a § 40 ods. 3 OZ VOP neboli platne uzavreté, teda ide o neplatný právny úkon a tieto VOP sa nestali súčasťou zmluvy o úvere.
Na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, (ďalej len ZOSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca žiadal priznať aj 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3 646,71 eur od 21.1.2013 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmluve o úvere absentuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ - adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a ods. 2 písm. i/ -výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Prejednávaná zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške mesačnej splátky 61,39 eur bez jej špecifikácie, koľko z tejto splátky bude započítané na istinu, koľko na úroky a koľko na poplatky.
Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi iba úver vo výške, ktorý im bol skutočne vyplatený. Žalobca má nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy 3 300 eur, pričom z tejto sumy žalovaní splatili do postúpenia pohľadávky pôvodnému veriteľovi sumu v celkovej výške 2 146,02 eur, po postúpení pohľadávky uhradili žalobcovi sumu 100 eur, t. j. celkom zaplatili sumu 2 246,002 eur. Žalobca má nárok len na vrátenie rozdielu medzi poskytnutou sumou a vrátenou sumou, t.j. má nárok na zaplatenie sumy 1 053,98 eur ( poskytnutá suma 3 300 eur mínus suma vrátená 2 246,02 eur), preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 053,98 eur.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd mal preukázané, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru oznámením zo dňa 20.5.2013, ktoré súd považoval za doručené, ako je uvedené vyššie, dňa 31.5.2013 a nasledujúcim dňom 1.6.2013 sa dostali žalovaní do omeškania so zaplatením dlžnej sumy.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania v sadzbe 8,5 % ročne (úroková sadzba ECB 0,5 % + 8% ročne podľa vyhlášky č. 87/1995) zo sumy 1 053,98 od 1.6.2013, t.j. odo dňa, kedy sa dostali žalovaní do omeškania. Žalovaným súd povolil v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. vzhľadom na ich majetkové a sociálne pomery splácať priznanú sumu s úrokom z omeškania v 30,-- eur mesačných splátkach od právoplatnosti rozsudku vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jedinej splátky.
V prevyšujúcej časti, t.j. nad sumu 1 053,98 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 21.11.2013 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania od 21.11.2012 do 20.11.2013 vyčíslený vo výške 101,32 eur. Žalobca však nepreukázal, ako dospel k tejto sume, z akej sumy vypočítal úrok z omeškania a koľko percentný úrok z omeškania za toto obdobie uplatňuje, teda žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
O trovách konania žalobcu a žalovaných súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3 748,03 eur a zaplatenie 8,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3 646,71 eur od 21.11.2013 do zaplatenia. Súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 1 053,98 eur, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 28 %, bol žalobca v konaní úspešný. Keďže súd v prevyšujúcej časti, teda v časti istiny vo výške 2 592,73 eur s príslušenstvom a v časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške 101,32 eur žalobu zamietol, mali v tejto časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 72 %, úspech žalovaní. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaných (72-28), úspech žalovaných prevyšuje úspech žalobcu o 44 %, teda žalovaní majú právo na náhradu trov konania vo výške 44 %, ale žiadne trovy konania si neuplatňovali a zo spisu nevyplýva, aby im nejaké trovy konania vznikli, preto im súd trovy konania nepriznal. Žalobcovi, ktorý mal úspech len vo výške 28 %, súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.