Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-429-2013.pdf
PDF · 99.19 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/429/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľa Q. Š., N..XX.X.XXXX, A. K., W. Č.. XX proti odporkyni Y.Ľ.X. Š., N.. XX.X.XXXX, A. K., W. Č.. XX v konaní o určenie výživného manželovi
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 1.10.2013 domáhal voči odporkyni platenia mesačného výživného v sume 200 EUR vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc 1.10.2013 k rukám navrhovateľa s odôvodnením, že ich manželstvo s odporkyňou, ktoré uzavrel XX.X.XXXX trvá naďalej a on sám nemá dostatok finančných prostriedkov na svoju výživu. V manželstve sa im narodili dvaja synovia, Q. (N..XXXX), M. (N.. XXXX) P. F. Y.Ľ.X. (N..XXXX), toho času dospelí. Uviedol, že odporkyňa pracuje ako vrchná sestra v spoločnosti M.-R. F. B. B. P. D. W. B. M. A., kde jej mesačný čistý príjem dosahuje 700 EUR. On je pôvodným povolaním maliar natierač, F. T. XXXX W. M. M.Ľ.K. A., po návrate dlhodobo nezamestnaný aj napriek tomu, že sa opakovane zúčastnil viacerých výberových konaní. Nepoberá žiadne dávky, ani príspevok v hmotnej núdzi, teda nemá žiaden príjem, čo je hlavným dôvodom pretrvávajúcich nezhôd medzi ním a odporkyňou, ako aj medzi ním a dcérou Y.Ľ.X. a jej manželom a dôsledku toho, a nedostatočnej stravy výrazne schudol, trpí cukrovkou a inými chorobami. Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu 8.1.2014, v ktorom uviedla, že ich manželstvo v tom čase formálne existuje, ale bol podaný návrh na rozvod manželstva. Tvrdenie navrhovateľa upresnila v tom zmysle, že navrhovateľ sa z M.Ľ.K. A.N. N. M. T. XXXX P. M. T. XXXX B. tým, že peniaze, ktoré si priniesol, a bol to celkom slušný obnos, väčšinou použil na svoj život, t.j. na časté návštevy 38C/429/2013 2 pohostinských zariadení. Odporkyňa ďalej uviedla, že aj napriek tomu, že s navrhovateľom žijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľ nijakou sumou neprispieval na úhrady za byt, telefón, platby za UPC, ktoré spolu predstavujú sumu 257,95 EUR, ktoré uhrádza všetky odporkyňa. Poukázala na to, že odporca neprispieva ani na potraviny, všetko nakupuje do domácnosti odporkyňa, pričom navrhovateľ si z nich pravidelne berie. V ich spoločnom byte s nimi býva aj ich spoločná dcéra s manželom práve preto, že odporkyňa nie je schopná uhrádzať všetky platby sama, preto dcéra mesačne prispieva na stravu sumou viac ako 300 EUR. Potvrdila, že je zamestnaná, avšak jej priemerná čistá mzda je 546 EUR podľa počtu
odpracovaných hodín. Poukázala ďalej na to, že odporca si sám zapríčinil, že nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky, a to jednak preto, že nemal odpracovaný počet rokov tak, ako to zákon vyžaduje, okrem toho, keďže pred odchodom do Anglicka bol živnostníkom, neplatil zákonné odvody, vznikli mu veľké dlhy, ktoré musí vyrovnať štátu po návrate z peňazí, ktoré zarobil v P.. Navrhla preto, aby súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Súd vo veci samej vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a to: návrhom na určenie manželského výživného, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, súdom vyžiadanými, účastníckymi výpoveďami, písomnými vyjadreniami účastníkov a zistil tento skutkový stav : Ako vyplýva zo sobášneho listu, účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX N. Y. N. M. K.-B. V.. Rozsudkom Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 37C/445/2013-42 zo dňa 12.6.2014, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 8Co/75/2014-58 30.4.2015 bolo manželstvo účastníkov právoplatne, ku dňu X.X.XXXX rozvedené. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ nebol k tomuto dátumu vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného u žiadneho zamestnávateľa a dávky v nezamestnanosti a ani dôchodok menovaný nepoberal. Daňový úrad Košice dňa XX.XX.XXXX písomne súdu oznámil, že navrhovateľ ukončil podnikateľskú činnosť dňa XX.X.XXXX. Podľa platobného dokladu B. J. D. XX/XXXX bola predpísaná za byt navrhovateľa a odporkyne na výplatu suma 229,30 EUR, t.j. záloha za plyn (21 EUR), záloha za elektrinu (45 EUR), rozhlas a televízia (4,64 EUR) a BPMK-DS VB (158,06 EUR). Vyplatenie inkasa splátky úveru vo výške 160,16 EUR dňa 15.7.2013 preukazuje výpis z účtu vedený na meno odporkyne vo VÚB a.s.. Navrhovateľ a odporkyňa sú bezpodielovými spoluvlastníkmi A. Č.. X M. M. XX N. L. W. Č.. XX M. K., B. Č.Í. B. XXX N. W. T. E. P. B. W. M. M.Ľ.K. XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra CKN B. W. Č.Í. XXXX P. D. W. P. N. M. M. XXX V.X (N. D. M. M. XX/XX D. XX.X.XXXX). 38C/429/2013 3 Ako vyplýva z Potvrdenia spoločnosti M.-R. F. P. D., zamestnávateľa odporkyne zo dňa 5.2.2015, jej priemerná mesačná mzda za obdobie 1 - 12 roku 2014 bola 613,54 EUR a za obdobie do rozvodu manželstva, t.j. 1 - 6/2015 vo výške 631,58 EUR. Na pojednávaní dňa 12.5.2015 navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že bol vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie od 15.8.2008 do 27.11.2014 a následne nastúpil do predčasného dôchodku, nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, pretože ona poberá úľavu na dani. Má zdravotné problémy, vysoký krvný tlak a iné. Čo sa týka práce, nikde nebrigáduje, nepracuje, prestal sa o prácu zaujímať potom, ako podal žiadosť o predčasný dôchodok, do dôchodku nastúpil od septembra 2014, dovtedy si ešte hľadal prácu. Predčasný dôchodok poberá od septembra 2014 spočiatku vo výške 260 EUR mesačne, následne rozhodnutím sociálnej poisťovne z 29.1.2015 bola suma dôchodku zvýšená na 274,20 EUR mesačne. Iný príjem, ako dôchodok nemá. K povinným mesačným nákladom uviedol, že platí 1/3-inu alebo 1/4-inu, podľa toho koľkí sú v byte, t.j. buď 70 EUR alebo 80 EUR mesačne, ďalej platí stravu zhruba 100 EUR mesačne, televíziu, telefón a cestovné zhruba okolo 25 EUR mesačne. Navrhovateľ ďalej uviedol, že mal z čoho žiť, pretože predal svoje zlato a mal k dispozícii okolo 40.000,-Sk, ktoré použil na stravu, pretože ho odporkyňa psychicky týrala, ďalej zrušil aj svoju životnú poistku, kde dostal okolo 1.000 Sk, ktoré som takisto použil na svoje živobytie. Odporkyňa na pojednávaní dňa 12.5.2015 vypovedala o tom, že je zamestnaná v domove dôchodcov. V roku 2013 podala návrh na rozvod manželstva, tak navrhovateľ natruc podal návrh na určenie výživného. Potvrdila, že jej od začiatku roka 2015 jej navrhovateľ prispieva na byt takto, za 1/2015 zaplatil sumou 70 EUR, za 2,3/2015 po 60 EUR a za 4/2015 sumou 70 EUR, dovtedy, od 1.10.2013 t.j. za žalované obdobie neprispieval ničím, všetky úhrady platila sama aj napriek tomu, že byt užíval od roku 2008. Nájom za byt je 270 EUR mesačne spolu s réžiou. Mesačné výdavky odporkyne pozostávajú z nákladov na stravu vo
výške 300 EUR, telefón 20 EUR mesačne, internet 18 EUR mesačne, zrážky na poistku 22,30 EUR mesačne, ďalej životné poistenie 17 EUR mesačne, dôchodkové sporenie 17 EUR mesačne, pôžičku, ktorú si zobrali spoločne na kúpu bytu v roku 2010 spláca sama, po 74,02 EUR mesačne a navrhovateľ na ňu vôbec neprispieva. Do konca roka 2014 za navrhovateľa platila dokonca aj jeho televízor po 23 EUR mesačne, za jeho telefón v sume 3,58 EUR mesačne. Navrhovateľ dokiaľ sa nestal dôchodcom nemal žiaden príjem, takže neplatil do domácnosti vôbec nič ale stravovala sa doma z toho, čo zabezpečila odporkyňa, okrem toho mu kúpila nejaké oblečenie. Ani zo sumy dôchodku 700 EUR, ktorú dostal v novembri 2014 odporkyni nič neuhradil. Ďalej uviedla, že ak aj navrhovateľ mal peniaze z predaja zlata a životnej poistky, tak tiet peniaze použil iba na vlastné účely, na pivo, víno, športku, čo bolo jeho krédo od roku 1999, ale ničím neprispel na domácnosť a ani na nič spoločné. Ako vyplýva z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa XX.X.XXXX N.Ľ. bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od XX.X.XXXX F. XX.XX.XXXX vrátane, pričom však nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa X.X.XXXX, navrhovateľovi bol priznaný dôchodok vo výške 274,20 Z. Y. XX.X.XXXX, ktorý bol rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX zvýšený Y. X.X.XXXX na sumu 274,20 EUR mesačne. 38C/429/2013 4 Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie vyplýva, že navrhovateľ bol práceneschopný od XX.XX.XXXX a práceschopný od X.X.XXXX. A ako potvrdzujú predložené lekárske správy, navrhovateľ bol v období od XX.XX.XXXX F. X.X.XXXX opakovane liečený alebo ošetrovaný v rôznych odborných a špecializovaných ambulanciách (gastroeterológ, chirurgická klinika, internista, diabetológ, klinický psychológ, psychiater). Z potvrdení o hľadaní zamestnania súd zistil, že v posudzovanom období od X.XX.XXXX F. X.X.XXXX B. N.Ľ. F.Ň.P. XX.X.XXXX L.F. Y. D. M. H. V. B..T..Y.. P. F.Ň.P. XX.X.XXXX B. L. Y. D. P. M. H. W. Š. - W., dodávka a montáž sadrokartónových systémov, pričom ani jedna spoločnosť neprejavila záujem o prijatie navrhovateľa, ako uchádzača o zamestnanie. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX navrhovateľ uviedol, že jeho terajší príjem z predčasného dôchodku je 274,20 EUR, ktorá bola od 1.1.2016 zvýšená o sumu 1,90 EUR mesačne. Od roku 2013 nemal peniaze, preto podával túto žalobu, predtým, keď bol v P., si priniesol skoro trištvrte milióna Slovenských korún, okolo 780.000 SK, ktoré poskytol pre rodinu, dovtedy mal peniaze a aj potom, ako vyhral ďalších 50.000 SK, aj toto dával len pre rodinu. V roku 2011 tiež nemal finančné prostriedky, tak predal svoje osobné zlato, z ktorých peňazí potom žil, okrem toho si zbieral huby. Odporkyňa na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedla, že podľa nej navrhovateľ nemá nárok na príspevok na výživné, pretože aj ak mal nejaké peniaze, ktoré si priniesol z P., C. tieto neposkytol pre rodinu, ale sám ich minul, pretože dlhodobo vôbec neprispieval do domácnosti žiadnou sumou. A navrhovateľ od svojho 46. roku života vôbec nepracuje, iba sa priživuje doma, vždy si zoberie z navareného, následne sa preto hádali. Tieto hádky medzi nimi trvali dlhodobo a vyvrcholilo to v roku 2013 podaním žiadosti o rozvod. Odporkyňa vyvrátila tvrdenie navrhovateľa o tom, že by prispieval na domácnosť, tvrdila, že všetko v byte musí uhradiť sama, práve preto s ňou v byte býva dcéra, ktorá jej finančne prispieva. Uviedla, že v čase, keď bol navrhovateľ živnostníkom, neplatil ani do sociálnej ani do zdravotnej poisťovne odvody, z čoho mu vznikol veľký dlh, ktorý zaplatil navrhovateľ zo sumy, ktorú si priniesol D. P., zvyšok použil pre svoju potrebu. Uviedla, že dlhodobo hospodárili oddelene. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd právne uzatvára : Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd vychádzal z ustanovení zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť medzi manželmi. Podľa ustanovenia §71 ods.1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa ustanovenia §71 ods.2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
5
Podľa ustanovenia §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Rozsah vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, teda vzájomné vyživovacie povinnosti trvajúce po celú dobu existencie manželstva tak ako je to upravené v ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, určí súd vtedy, ak niektorý z manželov túto povinnosť dobrovoľne neplní buď vôbec, alebo v dostatočnej miere na návrh druhého manžela tak, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Zmyslom návrhu na určenie výživného je teda vyrovnanie rozdielnej životnej úrovne manželov. Pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti manžela sa vychádza zo všeobecných hľadísk uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda sa prihliada i na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa uvedených hľadísk, nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, vrátane ich príjmu, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca boli manželmi Y. XX.X.XXXX F. Č.P. T. V. F.Ň.P. X.X.XXXX. Rozhodné obdobie pre stanovenie výživného medzi manželmi je od podania návrhu na súd dňa 1.10.2013, do času právoplatného rozvodu manželstva účastníkov, t.j. F. X.X.XXXX. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania dlhodobo, ešte počas trvania manželstva spoločne nehospodárili a to aj napriek tomu, že stále, aj po rozvode manželstva V ROKU 2015 žijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ je vyučený murár, pracoval do roku XXXX M. P., odkiaľ si podľa jeho tvrdenia priniesol vyššiu sumu peňazí (cca 780.000,-Sk (t.j.25.891,26 EUR). Tvrdenie o tom, že tieto peniaze použil na rodinu sa nepreukázalo, napokon z výpovedí oboch účastníkov konania vyplynulo, že tieto prostriedky boli použité na úhradu jeho osobných dlhov navrhovateľa voči sociálnej a zdravotnej poisťovni, ako aj pre jeho osobnú spotrebu. Súd mal ďalej za preukázané, že navrhovateľ v rámci posudzovaného obdobia (Y. X.XX.XXXX - Y. W. Ž. F. X.X.XXXX - rozvodu 38C/429/2013 6 manželstva) bol od X.XX.XXXX F. XX.X.XXXX evidovaný ako nezamestnaný, pričom nemal žiaden príjem, t.j nepoberal žiadne sociálne dávky a ani príspevky v hmotnej núdzi z dôvodu jeho platobnej nedisciplinovanosti voči štátnym orgánom v čase vykonávania podnikateľskej činnosti, ktorú ukončil XX.X.XXXX, teda vlastným zavinením. Následne, od XX.X.XXXX poberal dôchodok vo výške 274,20 EUR mesačne a od X.X.XXXX vo výške 274,20 EUR mesačne. Jeho mesačné výdavky za posudzované obdobie (Y. X.XX.XXXX F. XX.X.XXXX) boli : alikvotná suma za byt a médiá v sume 70 EUR, za jeho TV 23 EUR, za telefón 3,58 EUR a za stravu 100 EUR. Ide o sumy deklarované navrhovateľom v rámci tohto konania. Keďže navrhovateľ v čase od X.XX.XXXX F. XX.X.XXXX nemal žiaden príjem, všetky tieto platby za neho uhrádzala odporkyňa, čo navrhovateľ nepopieral. Na úhradu bytu, či stravy navrhovateľ dokonca odporkyni neprispel ani po tom, ako mu bol vyplatený dôchodok v N. XXXX v sume 700 EUR. Prispievať na byt začal navrhovateľ až od januára 2015 a to práve sumou od 60 do 80 EUR mesačne, podľa aktuálneho počtu osôb v byte. Za posudzované obdobie od X.XX.XXXX F. XX.X.XXXX, C..Q.. spolu za celkovo 20 mesiacov navrhovateľ so záujmom o prácu navštívil 2
firmy, čo súd nepovažuje aj napriek jeho nesporným zdravotným problémom, ktoré však neboli charakteru trvalej prekážky v práci, za skutočný záujem a snahu o získanie práce, ale naopak, po 2 neúspešných pokusoch sa navrhovateľ uspokojil s o statusom nezamestnaného, bez akéhokoľvek príjmu, závislého na finančnej podpore manželky. Ďalej navrhovateľ uvádzal, že svoje živobytie si v roku 2011 zabezpečil predajom zlata za cca 40.000,-Sk, ako aj životnej poistky, ale jeho tvrdenie, že ich použil na rodinu nebolo preukázané, odporkyňa uviedla, že ani o týchto peniazoch nič nevedela. Odporkyňa je zamestnaná v spoločnosti M. F. P. D., P. Q. priemerná mesačná mzda za obdobie X - XX/XXXX bola 613,54 EUR a za obdobie do rozvodu manželstva, t.j. X - X/XXXX vo výške 631,58 EUR. Zo zistenia, že navrhovateľ v posudzovanom období od X.XX.XXXX bol bez príjmu a odporkyni do spoločnej domácnosti ničím neprispieval, na základe čoho odporkyňa platila zo svojho mesačného príjmu (v priemere 630 EUR) všetky úhrady sama, tzn., že nielen spoločné náklady ich domácnosti (strava vo výške 300 EUR, telefón 20 EUR mesačne, internet 18 EUR mesačne, zrážky na poistku 22,30 EUR mesačne, životné poistenie 17 EUR mesačne, dôchodkové sporenie 17 EUR mesačne), ale aj jeho osobné náklady (spočívajúce v platbách za jeho televíziu, za jeho telefón, jeho stravu, jeho oblečenie, ako aj jeho podiel za byt a dokonca aj jeho podiel na splátkach za pôžičku po 74,02 EUR mesačne, ktorú si ako manželia spoločne v roku XXXX zobrali na kúpu bytu), súd dospel k záveru, že odporkyňa týmto spôsobom po celý čas dobrovoľne prispievala navrhovateľovi na jeho výživu vo výške nákladov na jeho živobytie. Obaja účastníci potvrdili, že navrhovateľ aj napriek tomu, že dostal 700 EUR už v novembri 2014, na domácnosť začal prispievať odporkyni až od začiatku roka 2015, odkedy je prispieva na byt sumou 70 EUR, za 2,3/2015 po 60 EUR a za 4/2015 sumou 70 EUR. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že keďže navrhovateľ svojím vlastným zavinením, t.j. platobnou nedisciplinovanosťou vo vzťahu k štátnym orgánom sa sám pripravil o možnosť poberať sociálne dávky v čase núdze, ďalej svojím nepresvedčivým spôsobom hľadania si zamestnania, si sám privodil stav odkázanosti vo finančnej sfére voči svojej bývalej manželke. Do úvahy pri hodnotení dôvodnosti nároku navrhovateľa súd bral posúdenie rovnakej životnej úrovne manželov, pričom túto neposudzoval iba ako mechanickú rovnosť v 38C/429/2013 7 majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale prihliadal aj na osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa navrhovateľa a odporkyne, pričom dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na manželské výživné voči odporkyni je nedôvodný, teda že navrhovateľovi nevznikol nárok na ďalšiu sumu výživného od odporkyne, okrem tej, ktorou už odporkyňa po celý čas dobrovoľne prispievala navrhovateľovi na jeho živobytie, t.j. úhradou nielen na ich spoločné náklady v domácnosti, ale aj na osobné potreby navrhovateľa počas posudzovaného obdobia, okrem od času, odkedy má navrhovateľ svoj vlastný príjem (9/2014), ktorý mu postačuje na krytie jeho vlastných potrieb a prihliadnuc aj na to, a že aj mal navrhovateľ už od 9/2014 mal priznaný dôchodok, prispievať na spoločný byt začal až od 1/2015, avšak bez toho, aby prispieval na ostatné spoločné náklady, napr. na pôžičku. Z toho dôvodu súd uzavrel, že životná úroveň oboch účastníkov bola približne rovnaká. Za tohto skutkového stavu a vyššie uvádzaných hľadísk, súd považoval dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je nedôvodný, preto žalobu zamietol. Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O trovách konania súd rozhodol tak, že obom účastníkom ich náhradu nepriznal, navrhovateľovi nárok nevznikol pre jeho procesný neúspech, odporkyňa si ich neuplatnila a ani jej žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), 38C/429/2013 8 f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.