Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-1078-2015.pdf
PDF · 85.4 KB
Case nature
Subarea
17Co/1078/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: F. I. X., s.r.o., so sídlom F. XX, XXX XX W., IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Y. I., s.r.o., so sídlom F. XX, XXX XX W., proti odporkyni: G. E., bytom I. cesta č. XD/XXX, XXX XX F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO 42 362 296, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 425,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 18C/62/2014-50 zo dňa 22. apríla 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania, titulom trov právneho zastúpenia, vo výške 16,69 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Bohdana Jakubiska, advokáta so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 76,54 Eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 425,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 2.1.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400023651, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 564,30 Eur. Poskytnutý úver sa zaviazala splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 31,80 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára , ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti odporkyne sa navrhovateľ s odporkyňou dohodol na odklade splátok č. 11,12,13,20, neskôr o odklad splatnosti splátok č. 28 a 29, za odklad splátok sa odporkyňa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú odmenu vo výške 63,60 Eur a tieto sa odporkyňa zaviazala splatiť ako splátky č. 41,42,43,44. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou úveru už pri splátke č. 2, do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru mu zaplatila sumu 763,20 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky č. 11 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 445,20 Eur dňa 02.01.2013, túto sumu neuhradila ani čiastočne. Podaním, doručeným súdu dňa 26.09.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporkyne - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, v konaní zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, proti vstupu ktorého vzniesol námietku navrhovateľ. Uznesením z 14.01.2015 súd vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne pripustil. Vedľajší účastník na strane odporkyne v podaní, doručenom súdu dňa 02.04.2015 uviedol, že uzavretá zmluva medzi navrhovateľom a odporkyňou je podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, vzniesol námietku premlčania celého nároku a poukázal na netransparentnú inkorporačnú doložku, keď ju dodávateľ uviedol v spotrebiteľskej zmluve menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy, na výšku ročnej úrokovej sadzby revolvingu prevyšujúcu 30%, keď takáto dohody sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 zák.č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch , podľa § 4 ods. 3 cit. zákona sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného vedľajší účastník na strane odporkyne navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť a uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Súd v predmetnej veci zistil, že dňa 20.01.2010 písomnou žiadosťou odporkyňa ako dlžník požiadala navrhovateľa o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v žiadosti uviedla, že požaduje úver vo výške 697,07 Eur, so splatnosťou úveru v 36 mesačných splátkach, pričom mesačná splátka bude 39,27 Eur; celková čiastka, ktorú má odporkyňa zaplatiť, potom predstavuje 716,59 Eur; predpokladaná RPMN 68,89 %, ročná úroková sadzba 68,89%, priemerná RPMN 48,96%; ďalej sa v žiadosti uvádza poskytnutá suma revolvingu 395,84 Eur; ročná úroková sadzba revolvingu 67,97%. Z vyjadrenia navrhovateľa v návrhu na začatie konania ako aj z karty klienta vyplýva, že odporkyňa navrhovateľovi zaplatila celkom sumu 763,20 Eur. Oznámením o zosplatnení z 11.11.2012 navrhovateľ oznámil, že vzhľadom na omeškanie splátok č. 31,32,33 v celkovej sume 95,40 Eur, ak odporkyňa neuhradí omeškané splátky do 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že k úhrade dlhu nedošlo a splatnosť celého dlhu nastala 2.1.2013. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) a b), § 3, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) za nesporné, že účastníci chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru s poukazom na § 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa mal za to, že predmetná zmluva je neplatná. Odporkyňa dňa 20.01.2010 podpísala formulárovú žiadosť tak, ako to vyplýva zo zmluvných dojednaní bodu 2 - 2.1, t.j., že sa zmluva uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Uvedenú žiadosť súd posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by písomný návrh - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru predložený dlžníkmi (odporkyňou) bol prijatý v súlade s § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľom (navrhovateľom). Navrhovateľ v bode 6. uviedol iné údaje oproti návrhu v bode 5., napr. nachádzajú sa tu iné údaje - iná suma poskytnutého úveru, iná výška mesačných splátok úveru, iná RPMN za úver, iná ročná úroková sadzba úveru. Taktiež sú tu uvedené iné údaje o poskytnutej čiastke revolvingu, ako aj o predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu. ojednanie vo všeobecných podmienkach v bode 2, že dlžník súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti, aj keď je uvedené vo všeobecných podmienkach, nemôže v súlade so zákonom umožniť veriteľovi uzatvoriť platne zmluvu bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal v súlade so zákonom; išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatné dojednanie. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a písomné prijatie. Navrhovateľ netvrdil, ani nepreukázal, že by jeho návrh vyplnený v bode 6. žiadosti alebo navrhnutý obsah zmluvy v oznámení veriteľa o schválení úveru bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal, teda, že by návrh bol totožný alebo obdobný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Úspech v konaní mala odporkyňa a preto jej ako aj vedľajšiemu účastníkov na strane odporkyne patrí náhrada trov. Odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že jej v konaní náhradu trov nepriznal. V konaní vznikol nárok na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 76,54 Eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2001 Z.z. za 2 úkony právnej pomoci po 29,88 Eur spolu vo výške 76,54 Eur, ktoré je navrhovateľ povinný nahradiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na jeho účet v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie navrhovateľ. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené na bránenie práva, pričom zdôraznil, že súd žiadnym
spôsobom nevysvetlil, na základe čoho dospel k účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ak vedľajší účastník je zo zákona subjektom, ktorý má svoju činnosť vykonávať sám. Poukázal na to, že činnosť vedľajšieho účastníka spočívala v predložení predformulovanej námietky premlčania. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2013 zo dňa 20.06.2014. Zastával názor, že ako subjekt, ktorému zákon priznáva osobitné postavenie (§ 25 zákona č. 250/2007 Z. z.) bude tento subjekt odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Mal za to, že odôvodnené právne zastupovanie sa môže vyskytovať iba v mimoriadne obtiažnych právnych veciach, v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona. Rovnako namietal nezákonnosť priznania náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi aj z dôvodu, že ten nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka pre absenciu súhlasu toho, na koho strane má vystupovať v zmysle novely O.s.p., vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinnej od 01.01.2015. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril, prostredníctvom právneho zástupcu, vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej často potvrdil ako vecne správny. Zdôraznil, že odporkyňa bola v konaní plne úspešná, a to aj vzhľadom na poukázanie podstatných skutočností vedľajším účastníkom v konaní, ktoré mali za následok zamietnutie návrhu. Uviedol, že vo vyjadrení poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní najmä, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej zdôraznil, že vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom, preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku premlčania alebo iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom považoval za účelný úkon. Mal za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako účelné a hospodárne a odmietal vyjadrenia navrhovateľa, že uplatnený nárok na trovy konania je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výsledok účelovosti a zneužívania ust. § 93 O.s.p. Neúspech v konaní treba podľa jeho názoru považovať za súčasť rizika, s ktorým navrhovateľ pri súdnom uplatnení napr. premlčanej pohľadávky alebo plnenia z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve musí kalkulovať, a od ktorého má odrádzať práve aj hrozba náhrady trov konania protistrane. Pripomenul, že navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, čo považoval za rozporné s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na viaceré rozhodnutia súdov. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval za účelne vynaložené a dostatočne preukázané. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a zároveň zaviazať navrhovateľa povinnosťou nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 23,33 Eur.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade rozhodovania o náhrade trov pri zodpovednosti za výsledok je rozhodujúcou okolnosťou miera úspechu účastníka vo veci, ktorá v prípade, ak účastník má plný úspech, znamená, že mu súd prizná celú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ( § 142 ods. 1 O.s.p. ). Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia čiastky 425,20 Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. má odporkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech právo na náhradu trov konania. Vedľajší účastník na strane odporkyne mal rovnako ako odporkyňa v konaní úspech, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. taktiež voči neúspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Odporkyni preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto jej ich súd prvého stupňa nepriznal.
Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 76,54 Eur. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporkyne. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 02.04.2015 doručil súdu písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v ktorom sa právne kvalifikovane vyjadril k návrhu, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,69 Eur. Náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v súlade s vyčíslením odvolacích trov vedľajším účastníkom, nakoľko si vedľajší účastník odvolacie trovy nevyčíslil správne. Predmetom odvolacieho konania bola suma 76,54 Eur, predstavujúca náhradu trov konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t.j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia dňa 29.09.2015, režijný paušál 8,39 eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 16,69 Eur.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .