Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-268-2015.pdf
PDF · 72.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/268/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, dieťaťa rodičov: X. C., nar. XX.XX.XXXX, toho času na neznámom mieste a V. C., nar. XX.XX.XXXX, toho času na neznámom mieste, obaja zast. JUDr. Petrou Valúchovou, zamestnancom Okresného súdu Košice I, za účasti navrhovateľky: X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, v konaní o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti
rozhodol:
Z v e r u j e maloletého V. C., nar. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti X. C., nar. X.X.XXXX, bytom F., X. XXX/XX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, je oprávnená maloleté dieťa zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, pričom veci, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdom.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou rovnajúcou sa 30% životného minima určeného zákonom o životnom minime v platnom znení mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou rovnajúcou sa 30% životného minima určeného zákonom o životnom minime v platnom znení mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania je zverenie maloletého V. C., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, starej matky X. C., nar. XX.XX.XXXX.
Matka, otec maloletého dieťaťa sa zdržiavajú na neznámo mieste, preto im súd ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní.
Opatrovník rodičov, ako aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa s návrhom navrhovateľky vyjadrili svoj súhlas.
Podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem dieťaťa môže súd zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom
svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa ust. § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa ust. § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa ust. § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
Podľa ust. § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa ust. § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
-3-
Podľa ust. § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby jej výchovu a starostlivosť zabezpečovala navrhovateľka, stará matka maloletého V., ktorá má k tomu vytvorené vhodné podmienky, predovšetkým svojím osobným prístupom, príbuzenský a citovým vzťahom k nemu. Maloletý v rodine navrhovateľky prospieva, je zabezpečená jeho výchova a starostlivosť, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého.
Súd vymedzil rozsah oprávnení navrhovateľke, ktorá je oprávnená a povinná maloletého vychovávať, zastupovať v bežných záležitostiach a spravovať jeho veci namiesto rodičov.
U rodičov maloletého nebolo preukázané, že by ich pomery odôvodňovali určiť výživné vo väčšom rozsahu ako vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, preto súd rozhodol o určení výživného zo strany rodičov v minimálnej výške.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa ust. § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorých rozhodol.
Po vyhlásení rozsudku s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku sa všetci účastníci konania tohto práva proti všetkým jeho výrokom platne vzdali a preto súd v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a zákonné ustanovenia podľa ktorých rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach.
-4-
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.