Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-191-2015.pdf
PDF · 121.81 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/191/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 1.134,71 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e konanie v časti istiny 178,67 eura a v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 178,67 eura od 01. 04. 2012 do zaplatenia.
Súd v r a c i a navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 4,30 eura, prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, po právoplatnosti uznesenia.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 865,62 euro spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 865,62 eura od 01.04.2012 až do zaplatenia a trovy konania v sume 46,17 eura titulom zaplateného súdneho poplatku, všetko v lehote 3 dni odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 135,70 euro, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Šoltésa, advokáta, v lehote 3 dni odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 11.03.2015 sa pôvodný navrhovateľ - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „veriteľ“), voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.134,71 euro s príslušenstvom a trov konania, na tom skutkovom základe, že odporca uzatvoril dňa 04.10.2011 s touto spoločnosťou Zmluvu o pôžičke evid. č. 20125775 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol veriteľ odporcovi pôžičku vo výške 1.032,32 euro, na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť formou 6 mesačných splátok vo výške 159,34 euro. Nakoľko odporca svoj záväzok zo Zmluvy nesplnil riadne a včas, keď do podania návrhu zaplatil sumu 103,22 eur, veriteľ listom zo dňa 22.03.2012 - predžalobná upomienka a doručeným odporcovi dňa 28.03.2012, vyzval odporcu k okamžitej jednorazovej úhrade dlžnej čiastky, ktorú odporca doposiaľ neuhradil.
V priebehu konania došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014 uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a navrhovateľom - spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 (ďalej len „ Zmluva o postúpení“), k postúpeniu predmetnej pohľadávky voči odporcovi z pôvodného veriteľa, na navrhovateľa.
Uznesením zo dňa 01.06.2015, č.k. 16C 191/2015-24, právoplatným dňa 17.09.2015 súd podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. pripustil zámenu účastníkov na stane navrhovateľa tak, že namiesto pôvodného navrhovateľa - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, vstúpil do konania ako navrhovateľ spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, ktorý vzhľadom k tomu, že odporca ku dňu postúpenia pohľadávky neuhradil dlžnú sumu, žiadal aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu žalovanej sumy 1.134,71 euro s príslušenstvom v zmysle návrhu na začatie konania a trovy právneho zastúpenia.
Navrhovateľ podaním zo dňa 21.01.2016 vzal svoj návrh na začatie konania v časti istiny v sume 178,67 eura a k nej prislúchajúcej časti príslušenstva späť a žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 956,04 eura spolu s úrokom z omeškania zo sumy 956,04 eura vo výške 9 % ročne od 01.04.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Uvedená suma sa týkala dlžných pokút podľa čl. 12 bodu 12.2 všeobecných obchodných podmienok. Navrhovateľ zároveň upresnil právny dôvod a výšku žalovanej sumy a špecifikoval svoju pohľadávku tak, že tá pozostávala z nezaplatenej časti úveru, poukazujúc na kompletnú platobnú históriu počas trvania úverového vzťahu, pričom odporcovi bol poskytnutý úver v sume 838,68 euro, ktorý sa zaviazal splatiť v 6 mesačných splátkach vo výške 159.,34 euro a to vrátane splátky poistného, splatných vždy k 20.temu dňu v mesiaci a to podľa čl. 6, bod 6.1, 6.2, a 6.4 VOP, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20.11.2011, tzn. spolu sa odporca zaviazal zaplatiť celkovú sumu 956,04 euro. Navrhovateľ uviedol, že odporca doposiaľ neuhradil žiadnu sumu, pričom počiatočnú platbu - akontácia v sume 103.,22 eura, nie je splátkou úveru a preto ju nemožno považovať za platbu na účely úhradu úveru.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
V danom prípade došlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania pred začatím pojednávania, s čím podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nebol potrebný súhlas odporcu, a preto súd konanie v tejto časti, bez žiadania súhlasu odporcu podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Podľa § 7 ods. ods. 7 tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť preplatku.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona 7) a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania v časti predmetnej istiny späť pred prvým pojednávaním, vznikol mu nárok na vrátenie zodpovedajúcej časti zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 7 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., kráteného o 1 % podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., prostredníctvom prevádzkovateľa systému podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. Keďže navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 68 euro (zo sumy 1 134,71 eura) a súdny poplatok za návrh na začatie konania po späťvzatí predstavoval sumu 57 eura (zo sumy 956,04 eura), súd vrátil navrhovateľovi zodpovedajúcu časť tohto súdneho poplatku v sume 4,30 eura, už kráteného o 6,70 eura, prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.
Podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4.
Súd v rámci prípravy pojednávania podľa § 114 ods. 2 O.s.p. doručil dňa 31.08.2015 návrh na začatie konania spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na začatie odporcovi, ktorý sa však k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd nariadil na deň 21.01.2016, na ktoré sa však účastníci konania, ktorí mali doručenie predvolania riadne a včas vykázané, nedostavili, pričom právny zástupca navrhovateľa svoju a navrhovateľovu neprítomnosť ospravedlnil pred pojednávaním, z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a žiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa. Odporca svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd preto pojednával v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o pôžičke zo dňa 04.10.2011, všeobecnými podmienkami k tejto zmluve, predžalobnou upomienkou, doručenkou, prehľadom splátok a úhrad pôžičky, zmluvou o postúpení pohľadávok a výpisom z obchodného registra spoločnosti navrhovateľa a veriteľa, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
Veriteľ a odporca uzatvorili dňa 04.10.2012 v písomnej forme zmluvu o pôžičke (ďalej len „Zmluva“) za účelom kúpy tovaru (čierna technika - UE40D6510, biela technika - HD6103) v sume 941,90 eur, na základe ktorej poskytol veriteľ odporcovi peňažné prostriedky v sume 838,68 eur a odporca sa zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných 6 mesačných splátkach po 159,34 eura, pričom súčasťou splátky bolo mesačné poistné na základe poistenia schopnosti splácať splátky pôžičky, ktoré odporca uzatvoril zároveň so Zmluvou a to podľa Rámcovej zmluvy o poistení č. QTR2027.
Zo zmluvy vyplývalo, že:
- celková suma pôžičky je 956,04 eura spolu so započítaním poistenia
- výška akontácie predstavovala sumu 103,22 euro
- ročná úroková sadzba predstavovala výšku 42,68 %,
- priemerná hodnota RPMN predstavovala výšku 53,48 %
- RPMN predstavovala výšku 42,68 %
- celkové náklady odporcu predstavovali sumu 90,42 euro
- termín splatnosti bol stanovený na 4/2012,
- mesačný príjem odporcu predstavoval sumu 1.032,32 eur.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Podmienky k Zmluve o pôžičke (ďalej len „Podmienky“) a Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) veriteľa, s ktorými sa odporca pred podpisom zmluvy oboznámil, prevzal ich a súhlasil s nimi, nemal k nim žiadne výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať.
Pri uzatvorení Zmluvy zaplatil na odporca Veriteľovi (sprostredkovateľovi) na kúpu tovaru sumu 103,22 euro ako akontáciu z kúpnej ceny tovaru 941,90 euro a zostatok kúpnej ceny (838,68 euro) predstavovala pôžička poskytnutá veriteľom.
Podľa čl.3.3, 3.4, 5.1, čl. 5.3 písm. a), 6.6 Podmienok a 6.1, 6.5 a 6.6 VOP vyplývalo, že veriteľ sa zaviazal uhradiť pôžičku na zakúpený spotrebný tovar v rozsahu kúpnej ceny po odpočítaní akontácie, spolu s poistným veriteľovi v 6 mesačných splátkach po 159,34 euro poštovou poukážkou s termínom konečnej splatnosti 4/2012.
Odporca neuhradil Veriteľovi z titulu predmetnej Zmluvy, okrem uvedenej úhrady akontácie 103 euro dňa 04.10.2011, žiadnu ďalšiu splátku, čo vyplývalo z prehľadu splátok a úhrad pôžičky.
Veriteľ listom zo dňa 22.03.2012, doručeným odporcovi dňa 28.03.2012, vyzval odporcu na úhradu všetkých splátok pôžičky zo Zmluvy č. 20125775 v celkovej sume 1.003,83 eura, na ktorý odporca žiadnym spôsobom nereagoval a dlžnú sumu (ani čiastočne) neuhradil.
Veriteľ ako postupca zmluvou o postúpení zo dňa 01.06.2015 postúpil na navrhovateľa ako postupníka pohľadávku voči odporcovi.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 567 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 30.11.2011 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
Podľa § 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. pri zmluvách, ktoré podľa odseku 1 tvoria obchodný celok veriteľom je tretia osoba a veriteľ využíva služby predávajúceho tovaru alebo poskytovateľa služieb pri uzatváraní alebo príprave zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo konkrétny tovar alebo poskytnutie konkrétnej služby je výslovne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 1 ods. 2 druhej vety Obchodného zákonníka ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že medzi veriteľom a odporcom došlo dňa 04.10.2011 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech dlžníka na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky), ktorá predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jej uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka (napr. právna úprava premlčania), okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Aj keď predmetná zmluva bola pomenovaná ako zmluva o pôžičke, nespĺňala podstatné znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka a teda občiansko-právneho záväzku, keďže veriteľ neprenechal peňažné prostriedky dlžníkovi, ale ich v prospech dlžníka poskytol predajcovi - sprostredkovateľovi (bod 3.4 písm. c) podmienok zmluvy). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže navrhovateľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a odporkyňa ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia. Konkrétne
Zmluva predstavovala podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z. zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, nakoľko spotrebiteľský úver bol dojednaný výhradne na financovanie kúpy konkrétneho tovaru
- bielej a čiernej techniky.
Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi a aj preto súd podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. skúmal, či sa navrhovateľom poskytnutý úver nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov.
Jednou z náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorej absencia má podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, je údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.). To znamená, že zmluva musela obsahovať informácie o tom, koľko dlžník pri každej splátke zaplatí na istinu úveru, na úroky, prípadne ďalšie poplatky dohodnuté v zmluve. Zo zmluvy však takéto údaje nevyplývali, keďže veriteľ poskytol dlžníkovi len údaj o celkovej mesačnej splátke, ktorá nekonkretizovala osobitne výšku splátky istiny úveru a zmluvných úrokov, prípadne iných poplatkov a preto mal súd za to, že veriteľom poskytnutý úver treba považovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho sa navrhovateľ ako právny nástupca veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06. 2015 mohol úspešne domáhať len vrátenia istiny úveru, poistného a úrokov z omeškania z dlžnej istiny úveru.
Nesporné bolo to, že veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 941,90 eur, ktorého výška bola totožná s cenou tovaru po odpočítaní akontácie v sume 103,22 euro, ktorú odporca uhradil pri uzatvorení Zmluvy o pôžičke za účelom kúpy tovaru. Uvedené vyplývalo z čl. 3 Podmienok k Zmluve a preto aj sumu 103,22 eur, ktorú odporca poukázal v rámci akontácie, treba považovať za platbu, resp. náklady na úveru. Za tým účelom sa nemožno stotožniť s argumentom navrhovateľa, že odporca neuhradil z úveru žiadnu sumu ( bez započítania akontácie ), keďže aj splátka akontácie bola považovaná za splátku úveru, nakoľko výška úveru (celková suma pôžičky) podľa Zmluvy predstavovala sumu 941,90 eur a nie len 838,68 eur. Na základe toho možno konštatovať, že odporca uhradil veriteľovi z titulu Zmluvy sumu 103,22 eura tak, ako to vyplýva aj z prehľadu splátok a úhrad pôžičky. Odporca sa zaviazal splácať úver spolu s poistným podľa čl. 5.3. písm. a) a čl. 6.6. Podmienok k Zmluve (2,9 % z dojednanej výšky pravidelnej mesačnej splátky podľa zmluvy), ktoré predstavovalo mesačne sumu 4,49 euro a splatné bolo spolu so splátkou úveru, pričom prvú splátku bol odporca povinný uhradiť dňa 20.11.2011. K zániku poistenia a tým aj povinnosti odporcu uhrádzať poistné došlo v zmysle bodu 8.1. písm. l) dňom neuhradenia šiestej mesačnej predpísanej splátky pôžičky, tzn.20.04.2012 a potom výška poistného za dobu trvania poistenia predstavovala sumu 26,94 euro ( 6 x 4,49 euro).
Na základe toho je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi dlžnú časť istiny úveru v sume 838,68 eura, spolu s poistným v sume 26,94 euro podľa čl. 5.3 písm. a) a čl. 6.6. Podmienok, tzn. spolu vo výške 865,62 eura, pričom vo zvyšnej časti 90,42 eura (956,04 eura - uplatnený nárok navrhovateľom po čiastočnom späťvzatí mínus 865,62 eura), považoval súd návrh na začatie konania za nedôvodný a v tejto časti návrh zamietol.
Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keď úrok z omeškania nebol veriteľom a odporcom v zmysle zákona zmluvne dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením úveru vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko k omeškaniu odporkyne prišlo po 15. 01. 2009, súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu nasledujúcom po zosplatnení úveru (t.j. ku dňu 01.04.2012) predstavovala výšku 1% ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9 % ročne. Súd potom priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z priznanej sumy 865,62 eura (istina úveru + poistné) od 01.04.2012 až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy odporcom navrhovateľovi a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Trovy konania navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 57 eura (po odpočítaní vrátenej časti súdneho poplatku) a sumy 167,52 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa vypočítané podľa § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby po 61,41 eura, 2x režijný paušál po 8,39 eura (2015) a 13,96 euro (zvýšenie o 20% DPH), tzn. spolu 224,52 euro.
Súd trovy konania vypočítal tak, že najskôr zistil percentuálny úspech navrhovateľa v konaní, ktorý bol 81 % (sumu neúspechu odpočítal od sumy úspechu v percentuálnom vyjadrení : ÚSPECH 865,62 € = 90,5 % - NEÚSPECH 90,42 € = 9,5 % ) a potom z celkovej výšky trov konania navrhovateľa (suma 224,52 euro) vypočítal a priznal navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 81 %, tzn. spolu vo výške 181,87 euro, z čoho náhrada trov za súdny poplatok predstavuje sumu 46,17 euro a náhrada trov právneho zastúpenia navrhovateľa predstavuje sumu 135,70 euro, ktoré je povinný zaplatiť odporca k rukám ( na účet ) právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Šoltésa, advokáta Bratislava, č. účtu : Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXX, v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.