Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-328-2015.pdf
PDF · 80.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/328/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, v zastúpení JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti povinnému: P. W., nar. XX.X.XXXX, XX. augusta XX/X, XXX XX M., o vymoženie istiny vo výške 2.000 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. júna 2015, č. k. 15Er/1713/2015 - 10, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, čo po právnej stránke odôvodnil podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.. Dôvodil, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2015, domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 2.000 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. DC-C/0811/0009 zo dňa 27.01.2012, vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2012 a vykonateľnosť dňa 02.04.2012. Súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. dňa 28.04.2015 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti má súd preukázané, že exekučné konanie vedené pod sp.zn. 16Er/2015/2012 (EX 2524/2012) v prospech oprávneného: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, proti povinnému: P. W., nar. XX.X.XXXX, XX. augusta XX/X, XXX XX M., bolo zastavené uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/2015/2012-48 zo dňa 10.01.2013 podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku po tom, ako Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 16Er/2015/2012-35 zo dňa 12.07.2012, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov tam uvedených zamietol a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/275/2012-44 zo dňa 21.11.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2012. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. DC-C/0811/0009 zo dňa 27.01.2012. Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 16Er/2015/2012-35 zo dňa 12.07.2012 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej oprávnený inicioval voči povinnému rozhodcovské konanie, nebola dojednaná individuálne a považoval ju za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol a exekučné konanie zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 16Er/2015/2012, sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania (o tých istých účastníkov ide aj vtedy ak v konaní vystupuje právny nástupca pôvodného účastníka, ako je tomu v tomto prípade),
pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného voči povinnému. Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, ak na mieste niektorého z účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny), tak ako tomu bolo v tomto prípade. V konaní vedenom pod sp.zn. 16Er/2015/2012 vystupoval na strane oprávneného právny predchodca oprávneného v tomto konaní - Poštová banka, a.s.. Zo spisov sp.zn. 15Er/1713/2015 a sp.zn. 16Er/2015/2012 je zrejmé, že predmetná pohľadávka bola následne postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok z Poštovej banky a.s. na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade je zachovaná aj 2. podmienka, teda že ide o tých istých účastníkov. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní sp.zn. 16Er/2015/2012 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 16Er/2015/2012-35 zo dňa 12.07.2012 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom príslušnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Mal za to, že nemalo byť aplikované ust. § 251 ods. 4, § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencií práva. Poukazuje na mnohé rozhodnutia Ústavného súdu SR a ostatných súdov SR.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 15.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 2.000 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. DC-C/0811/0009 zo dňa 27.01.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 29.03.2012 a vykonateľnosť dňa 02.04.2012.
Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 16Er/2015/2012 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. DC-C/0811/0009 zo dňa 27.01.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 2.000 Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 16Er/2015/2012-35 zo dňa 12.07.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/275/2012-44 zo dňa 21.11.2012.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.
Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.
Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 16Er/2015/2012-35 zo dňa 12.07.2012, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 3CoE/275/2012-44 zo dňa 21.11.2012. Nakoľko uvedeným uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 16Er/2015/2012-35 zo dňa 12.07.2012 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k.
3CoE/275/2012-44 zo dňa 21.11.2012, založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .