Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/154/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci navrhovateľa: Mesto Trebišov, sídlo M. R. Štefánika 862/204, 075 01 Trebišov, IČO: 00331996, zast. JUDr. Jurajom Füzerom, advokátom Advokátskej kancelárie Trebišov, M. R. Štefánika 1256/22, proti odporcovi: Občianske združenie za zveľadenie parku grófa Andrášiho, sídlo Škultétyho 1880/7, 075 01 Trebišov, IČO: 35544511, zast. JUDr. Martinom Salokom, advokátom - Advokátska kancelária Sitár & Saloka, so sídlom Zvonárska 8, Košice, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, t a k t o

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľa sa z a m i e t a .

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojim návrhom zo dňa XX. 9. XXXX sa domáhal toho, aby súd vyslovil, že odstúpenie odporcu od nájomnej zmluvy doručené navrhovateľovi dňa XX. 8. XXXX je neplatné.

H. zo dňa XX. 1. XXXX navrhovateľ v zmysle § 95 O.s.p., zmenil žalobu na začatie konania tak, že zmena spočívala v rozšírení žaloby a to aj na určenie, že aj písomné odstúpenie odporcu od nájomnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX vykonané listom zo dňa 2. 9. XXXX a doručené navrhovateľovi dňa 3. 9. XXXX je neplatné. S. odôvodnil tými istými dôvodmi ako pôvodnú žalobu zo dňa XX. 9. XXXX. H. nato, že odporca podľa nájomnej zmluvy a dodatkov sa zaviazal činnosti vykonávať na vlastné náklady a nepreukázal tvrdenú dohodu o podieľaní sa na financovaní projektu obnovenia mestského parku v Q.. H. názoru navrhovateľa takáto dohoda ani nebola. M. projektu obnovenia mestského parku vykonal z finančných prostriedkov z eurofondov. F. žiadal, aby: 1. súd určil, že písomné odstúpenie odporcu zo dňa XX. 8. XXXX, doručené navrhovateľovi dňa XX. 8. XXXX , od nájomnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX v znení jej dodatkov, je neplatné. 2. žiadal, aby súd určil, že písomné odstúpenie odporcu zo dňa 2. 9. XXXX, doručené navrhovateľovi dňa 3. 9. XXXX, od nájomnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX v znení jej dodatkov, je neplatné.

Na pojednávaní dňa XX. 3. XXXX, súd pripustil rozšírenie žaloby , konkrétne žalobného petitu, podľa písomného podania navrhovateľa, zo dňa XX. 1. XXXX. F. právny záujem navrhovateľ odôvodnil tým, že určovacia žaloba má v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p., preventívny charakter. D. účelom je poskytnúť ochranu v tom zmysle slová, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti vo veci existencie, resp. neexistencie daného právneho vzťahu, t. j. meritórnym určením vo veci platnosti , resp. neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy je zároveň meritórne určené, či tu právny vzťah je alebo nie je, čo v konečnom dôsledku vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak žalobám na plnenie.

Z. s návrhom nesúhlasil a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. H. nato, že predmetnú nájomnú zmluvu spolu s dodatkom č. X a 2, považujú za absolútne neplatnú. O absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy sa dozvedeli až po podaní predmetnej žaloby na súd a preto poukázali nato, že odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo dané podľa Z. zákonníka, s poukazom na čl. X F. zmluvy. W. poznamenali, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že písomné odstúpenie odporcu zo dňa XX. 8. XXXX, doručené navrhovateľovi dňa XX. 8. XXXX od nájomnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX v znení jej dodatkov je neplatné a určení, že písomné odstúpenie odporcu zo dňa 2. 9. XXXX, doručené navrhovateľovi dňa 3. 9. XXXX od nájomnej zmluvy, zo dňa XX. XX. XXXX v znení jej dodatkov je neplatné. W., že nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia s poukazom na to, že samotný navrhovateľ urobil úkon odstúpenia od predmetnej zmluvy XX. 6. XXXX. Q. tvrdil, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy a v zmysle uznesenia F. súdu XCbo/XXX/XXXX poukázal nato, že ak nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je vylúčené, aby súd preskúmaval žalobu po vecnej - meritórnej stránke.

J. vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov / O.. I. J., D.. L. H., E.. R. I., O.. C.Š. H., O.. E. R. H.., H. M., A. E., O.. M. M./ listinnými dôkazmi/ stanovami odporcu, F. zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX, jej dodatkom č. 1, zo dňa 2. 5. XXXX, dodatkom č. 2, zo dňa 2. XX. XXXX, zásadami pre nakladanie s majetkom mesta, denníkom P. str. 2, zo dňa XX. 9. XXXX, výzvou na plnenie a odstúpenie od zmluvy, zo dňa XX. 8. XXXX, výzvou na plnenie a odstúpenie od zmluvy - odpoveď zo dňa XX. 9. XXXX, výpisom z registra občianskych združení/ a zistil tento skutkový stav veci:

Z výzvy na plnenie a z odstúpenia od zmluvy zo dňa XX. 8. XXXX súd konštatuje, že dňa XX. 8. XXXX bola navrhovateľovi zo strany odporcu doručená výzva na plnenie a odstúpenie od zmluvy. V predmetnej výzve odporca tvrdil, že pri uzatváraní nájomnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX bolo medzi navrhovateľom a odporcom, ako zmluvnými stranami, dohodnuté, že navrhovateľ sa bude podieľať na financovaní celého projektu obnovy mestského parku v Q.. F. v predmetnej výzve odporca uviedol, že predmetnému záväzku navrhovateľa na financovanie projektu zodpovedal aj rozpočet navrhovateľa, v ktorom na roky XXXX a XXXX bolo vyčlenených po X,XX milióna Sk. Z. zároveň tvrdil, že navrhovateľ sa ku dňu zaslania predmetnej výzvy nijakým spôsobom nepodieľal na financovaní projektu. Z týchto dôvodov odporca vyzval navrhovateľa, aby ako subjekt, ktorý si podľa tvrdení odporcu neplní riadne svoj záväzok podieľať sa na financovaní projektu, splnil svoju povinnosť v lehote X dní, odo dňa doručenia tejto výzvy a to poukázaním finančných prostriedkov na účet odporcu. W. odporca záverom uviedol, že v prípade nesplnenia záväzku navrhovateľa v uvedenej lehote, odporca týmto odstupuje od nájomnej zmluvy. K tvrdeniam odporcom uvedeným v predmetnej výzve, navrhovateľ svojim listom zo dňa XX. 4. XXXX zaujal stanovisko, v ktorom uvádzal, že schválený rozpočet navrhovateľa predstavuje rozpočtový / fiškálny/ rámec činnosti obce, ktorý obsahuje predpokladané výdavky a predpokladané príjme obce v príslušnom fiškálnom roku, v zmysle platného štatutu mesta a nakladanie s majetkom mesta, poskytovanie peňažných plnení - dotácií navrhovateľom v hodnote nad XX XXX,- Sk podlieha režimu predchádzajúceho súhlasu mestského zastupiteľstva, ktoré svojim uznesením mal IN-B. v danej veci schváli, resp. neschváli poskytnutie peňažného plnenia v konkrétnej výške a pre konkrétneho recipienta. R. zástupca navrhovateľa je oprávnený podpísať zmluvu obsahujúcu záväzok na poskytnutie peňažného plnenia len na základe schválenia mestského zastupiteľstva. V konkrétnom prípade nebolo mestským zastupiteľstvom schválené poskytnutie peňažných plnení v prospech odporcu a zároveň nedošlo ani k podpisu zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, ktorá by voči navrhovateľovi zakladala právne vymáhateľný nárok odporcu na poskytnutie peňažného plnenia. S ohľadom na vyššie uvedené, navrhovateľ vyjadril názor, že odstúpenie odporcu od nájomnej zmluvy, zo dňa XX. XX. XXXX v znení jej dodatkov sa opiera o dôvody, ktorých obsah nezodpovedá skutočnému stavu veci a ktoré teda ani nemohli nastať, t. j. navrhovateľ kvalifikoval odstúpenie odporcu od predmetnej zmluvy bez právneho relevantného a akceptovateľného dôvodu , ako bezdôvodné. F. pri formulovaní svojho stanoviska zo dňa XX. 9. XXXX vychádzal zo skutočnosti, že nájomná zmluva zo dňa XX. XX. XXXX v znení jej dodatku č. 1, zo dňa 2. 5. XXXX a dodatku č. 2, zo dňa 2. 1. XXXX expresis verbis, obsahuje v článku X znenie: „ R. tieto činnosti súvisiace s účelom prenájmu sa nájomca , teda odporca, zaväzuje vykonávať na vlastné náklady, prípade v spolupráci s E. úradom Q. podľa dohody, pričom vložené investície zostávajú po ukončení nájmu vlastníctvom mesta Q.“. V tom istom článku predmetnej zmluvy na inom mieste sa uvádza: „ H., teda navrhovateľ je povinný spolupracovať s nájomcom podľa uzavretej dohody na dosiahnutí rozvoja aktivít nachádzajúcich sa v mestskom parku v zmysle regulačného plánu“. Z predmetného znenia zmluvných ustanovení nemožno ani pri aplikovaní čo najextenzívnejšieho

výkladu dotknutých citácií vyvodzovať pre odporcu akýkoľvek právne vymáhateľný nárok na plnenia finančnej povahy zo strany navrhovateľa. F. je naopak toho názoru, že predmetné ustanovenia zmluvy predpokladajú pre prípad prevzatia akéhokoľvek finančného záväzku navrhovateľa v prospech odporcu osobitnú dohodu. R. uvedené tvrdenie navrhovateľ opiera aj o tú skutočnosť, že navrhovateľ ako samosprávny subjekt je v rámci hospodárenia a nakladania s majetkom mesta limitovaný záväznými normatívmi mesta, t. j. zásadami pre nakladanie s majetkom mesta, kde ako už bolo vyššie uvedené, poskytovanie peňažných plnení - dotácií navrhovateľom v hodnote nad XX XXX,- Sk podlieha režimu predchádzajúceho súhlasu mestského zastupiteľstva. F. uviedol, že schválený rozpočet navrhovateľa predstavuje rozpočtový rámec činnosti obce, ktorý obsahuje predpokladané výdavky a predpokladané príjmy obce v príslušnom fiškálnom roku, pričom faktická realizácia, resp. plnenie výdavkovej stránky rozpočtu závisí predovšetkým od toho, ako sa v reálnom vyjadrení plní predpokladaná príjmová časť rozpočtu. F. predpokladom na poskytnutie peňažného plnenia zo strany navrhovateľa je podpísanie dotačného titulu s prijímateľom dotácie, to všetko za splnenia podmienky predchádzajúceho súhlasu mestského zastupiteľstva, kedy len za splnenia týchto podmienok by vznikol medzi navrhovateľom a odporcom právny vzťah, ktorý by voči navrhovateľovi zakladal právne vymáhateľný nárok odporcu na poskytnutie peňažného plnenia. Na základe preverenia skutkového stavu veci navrhovateľ konštatuje, že takýto právne záväzný dotačný titul v prospech odporcu neexistuje. F. zastáva názor, že neexistenciou právne vymáhateľného nároku odporcu voči navrhovateľovi na poskytnutie peňažného plnenia, nemohlo dôjsť k skutkovému naplneniu dôvodov odstúpenia od nájomnej zmluvy tak, ako je to uvedené v liste odporcu zo dňa XX. 8. XXXX. F. zmluvy v znení jej dodatkov neobsahuje expresis verbis záväzok navrhovateľa na financovanie projektu, pričom predmetná zmluva umožňuje zmluvným stranám odstúpiť len v prípade porušenia zmluvných podmienok, t. j. z daného vyplýva, že neposkytnutím finančného plnenia z neexistujúceho zmluvného záväzku, ktorého právny základ a ani podmienky nie sú v zmluve upravené, nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty odstúpenia tak, ako to nájomná zmluva predpokladá v ust. čl. 5. Z. odporcu od zmluvy je zároveň aj výslovne účelovým krokom v tom zmysle, že samotná výzva na plnenie, okrem uvedenia finančnej čiastky vo výške X,XX milióna Sk, v kontexte listu neuvádza vo svojom petite žiadnu kvalifikáciu domnelého finančného záväzku navrhovateľa, t. j. navrhovateľ na základe predmetnej výzvy by ani nemohol plniť a teda k márnemu uplynutiu lehoty na plnenie by aj tak došlo, čo v navrhovateľovi vzbudzuje dojem, že odporca ani nemal záujem o poskytnutie finančného plnenia, ale iba o vytvorenie okolnosti, ktoré by ho donútili od zmluvy odstúpiť. P. odporcu je účelové aj v tom zmysle slova, že odporca svojim odstúpením chce podľa názoru navrhovateľa navodiť stav, kedy k odstúpeniu pristúpil z dôvodov na strane navrhovateľa, t. j., že dôvody odstúpenia spôsobil svojim konaním, resp. v danom prípade nekonaním navrhovateľ, čo by mu vytvorilo výhodnú právnu pozíciu v prípade uplatňovania sankčných nárokov, náhrada škody, zmarené investície, vrátenie plnení prijatých od tretích osôb a pod. F. uviedol, že odporca na základe zmluvy o poskytnutí grantu, v rámci programov externej pomoci L. únie č. XXXX - XXX-XXX-XXX-XX-XXX, uzatvorenej s E. výstavby a regionálneho rozvoja J. republiky, agentúra na podporu regionálneho rozvoja, H. X/ B, XXX XX T. XX, bol príjemcom finančného grantu, pričom v prípade odstúpenia od zmluvy by odporca stratil právny titul na dispozičné právo k majetkovému substrátu, na ktorom / resp. v ktorom/ sa realizoval projekt financovaný z prostriedkov L. únie. F. by takýto stav podľa názoru navrhovateľa mal za následok povinnosť odporcu vrátiť prijaté peňažné granty a teda pre prípad, žeby navrhovateľ akceptoval odstúpenie od nájomnej zmluvy, bolo by dôvodné očakávať, že povinnosť vrátenia peňažných grantov bude chcieť odporca súdnou cestou preniesť na navrhovateľa, vychádzajúc z predpokladu, že to bol navrhovateľ, kto svojim konaním zapríčinil odstúpenie od zmluvy a tým aj krach projektu financovaného z tzv. európskych peňazí. H. predpoklady, resp. očakávania navrhovateľa vychádzajú aj z vyhlásení odporcu uverejnených v denníku P. dňa XX. 9. XXXX / str. X/. F. je toho názoru, že na základe uvedených tvrdení je dostatočne preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy, keďže doručením odstúpenia od nájomnej zmluvy vznikol medzi navrhovateľom a odporcom aktuálny, resp. až akútny stav objektívnej právnej neistoty ohľadne trvania, resp. zániku ich vzájomného zmluvného vzťahu založeného predmetnom nájomnou zmluvou a teda bez meritórneho rozhodnutia súdu vo veci určenia, by a mohlo stať právne postavenie navrhovateľa neistým až do tej miery, že by mohol byť navrhovateľ vystavený konkrétnej ujme spočívajúcej v uplatňovaní si následných nárokov na náhradu škody zo strany odporcu, pričom podľa názoru navrhovateľa podaním predmetnej určovacej žaloby možno odstrániť stav neistoty v právnom vzťahu do tej miery, že meritórne rozhodnutie bude garanciou odvrátenia možných budúcich sporov účastníkov a zároveň podľa názoru navrhovateľa k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. F. zastáva názor, že odstúpenie odporcu od nájomnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX v znení jej dodatkov sa opiera o dôvody, ktoré nie sú v zmysle predmetnej zmluvy titulmi na odstúpenie a ktoré ani s ohľadom na skutočný stav veci

nemohli nastať a ani nenastali, t. j. navrhovateľ kvalifikuje odstúpenie odporcu od predmetnej zmluvy bez právneho relevantného a akceptovateľného dôvodu ako bezdôvodné/ právne irelevantné/ a teda v konečnom dôsledku ako neplatné.

Z výpovede odporcu vyplynulo, že uzatvoril s navrhovateľom nájomnú zmluvu dňa XX. XX. XXXX. H. tejto zmluvy bol nájom mestského parku v Q. a stavieb, ktoré sa v ňom nachádzajú. V zmluve bolo tiež dohodnuté , že majetok, ktorý je predmetnom nájmu, je vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa, teda navrhovateľa. F. boli prijaté dva dodatky k nájomnej zmluve. Z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ sa odstúpením od zmluvy nedostáva do žiadneho nevýhodného postavenia a v žiadnom prípade odporca nesúhlasí s tým, že je v neistom právnom stave. Z. o nájomnej zmluvy sa nijakým spôsobom nedotklo navrhovateľa. B. predmet nájmu bol vo vlastníctve navrhovateľa aj po odstúpení zostáva v jeho vlastníctve. Do postavenia navrhovateľa ako vlastníka nebolo nijakým spôsobom zasiahnuté. H. názoru odporcu samotná nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu určitú a teda uplynutím dohodnutej doby by nastal rovnaký právny stav ako v prípade odstúpenia, iba s tým rozdielom, že k odstúpeniu došlo pre dohodnutou dobou platnosti zmluvy. Z. má len jediný dôsledok a to , že odporca nie je naďalej povinný na vlastné náklady spravovať mestský park navrhovateľa. Z. poukázal na článok 4. F. zmluvy, podľa ktorého všetky činnosti súvisiace s účelom prenájmu sa nájomca zaväzuje vykonávať na vlastné náklady. Z toho vyplýva, podľa názoru odporcu, že odporca nemá nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na správu mestského parku. F. zdôvodnil naliehavý právny záujem tým, že odporca si chcel odstúpením vytvoriť výhodnú právnu pozíciu v prípade uplatňovania sankčných nárokov voči odporcovi. Z. neodstúpil od nájomnej zmluvy z dôvodu aby mohol voči navrhovateľovi požadovať náhradu škody, ale z dôvodu, že navrhovateľ neplnil svoje povinnosti dohodnuté s odporcom. Z. odstúpil od zmluvy z dôvodu, že ďalej nemôže finančne doplácať na správu mestského parku. F. nebol ochotný sa nijakým spôsobom dohodnúť na spolupráci a preto odporca využil zákonné práva na odstúpenie. Z. naliehavého právneho záujmu navrhovateľom, je podľa názoru odporcu nedostatočné a nemožno podľa neho na základe takto zdôvodneného naliehavého právneho záujmu o žalobe rozhodovať. D. dôkazov, ktorý navrhovateľ predložil je vyhlásenie štatutárneho odporcu pre média, čo však nemožno považovať za dostatočné. Z. tvrdí, že ak navrhovateľ porušil nejakú povinnosť v súvislosti s nájomnou zmluvou a odporcovi vznikla z tohto porušenia škoda, odporca má právo ju požadovať od navrhovateľa bez ohľadu nato, či od nájomnej zmluvy odstúpil alebo nie. H. postavenie navrhovateľa sa teda odstúpením od nájomnej zmluvy nijakým spôsobom nemení. Z. od nájomnej zmluvy nie je podľa názoru odporcu v žiadnom prípade účelové. H. naopak účelová je žaloba navrhovateľa. F. jednoducho chce, aby sa odporca staral naďalej o mestský park a vykonával obnovu a investície z vlastných zdrojov, pričom všetko zostáva majetkom navrhovateľa. Z. poukázal nato, že v rozpočte navrhovateľa na rok XXXX a XXXX je vo výdavkovej časti uvedené: „ dotácia občianskym združeniam a nadáciám - mestský park X,XXX“. O. o sumu X,XX miliónov Sk. H. tejto dotácie bolo dohodnuté medzi navrhovateľom a odporcom a dôkazom o tejto dohode je práve rozpočet mesta na rok XXXX a XXXX. E. predsa neposkytne dotácie občianskym združeniam len tak podľa vlastného uváženia. F. však dohodu s odporcom nedodržal, dotáciu mu nevyplatil a nijakým spôsobom sa finančne nepodieľal na správe mestského parku. Z toho dôvodu odporca vyzval navrhovateľa aby uvedené finančné prostriedky poskytol. Z. má zato, že boli splnené zákonné podmienky odstúpenia podľa Z.. zák.

Zo svedeckej výpovede svedka O.. I. J. / čl. XXX/ vyplynulo, že v minulosti zastával funkciu prednostu E. úradu Q. má vedomosti o nájomnej zmluve medzi účastníkmi konania. V zmluve boli ustanovenia, ktoré zahrňovali povinnosť Z. združenia starať sa o zverený majetok v zmysle zmluvy. J. prehlásil, že na meste v Q. sa nenachádza l žiadny písomný dokument, ktorý by potvrdzoval záväzok mesta Q. financovať prevádzkovú réžiu súvisiacu s údržbou parku grófa I.. J. od 1. 1. XXXX bol zamestnancom E. úradu. H. pomer trval do XX. 4. XXXX. H., že počas tejto doby nikto jeho osobne nepredložil písomnú žiadosť, ktorá by obsahovala žiadosť Z. združenia na spolufinancovanie prevádzkových nákladov Z. združenia, teda nákladov na údržbu parku grófa I.. F., že takýto dokument nemohol byť predložený prostredníctvom podateľne E. úradu. J. však nemá takúto vedomosť, žeby písomný dokument takéhoto typu existoval. P. nastúpil do funkcie v roku XXXX nenašiel v písomných dokumentoch, žeby za rok XXXX bola podaná takáto žiadosť zo strany Z. združenia na mesto Q.. J. uviedol, že vo verbálnej rovine došlo zo strany pána P., ktorý bol v tom čase štatutárom Z. združenia, k požiadavke získať od mesta finančné prostriedky. W., že mesto nemalo vyčlenené žiadne finančné prostriedky v zmysle rozpočtu na rok XXXX - XXXX, z ktorých by bolo možné financovať údržbu, resp. prevádzku parku grófa I.. K výdavkovej časti o návrhu rozpočtu mesta Q. na rok XXXX, XXXX, XXXX, XXXX ,

kde za roky XXXX, XXXX je zahrnutá položka, dotácia občianskym združeniam a nadáciám mestský park, svedok uviedol, že tento rozpočet za rok XXXX obsahoval X XXX XXX,- Sk, avšak tieto financie neboli určené na prevádzku a údržbu parku, ale mali byť ako spoluúčasť na realizáciu grantu, ktorý bol financovaný prostredníctvom fondov z L. únie. V roku XXXX táto suma v rozpočte nebola. J. sa už presne nepamätal, či to bolo v roku XXXX alebo XXXX, ale mestským zastupiteľstvom bolo prijaté uznesenie, že sa bude spolupodieľať na financovaní realizácie grantu, ktorý Z. združenie zrealizovalo na majetku mesta, teda parku. Q. peniaze mali byť vyplatené vtedy, keby mal byť celý grant už zaúčtovaný a ukončený. Z výpovede svedka vyplynulo, že uznesenie, ktoré svedok spomínal bolo potvrdením mandátu štatutárneho zástupcu mesta na uzatvorenie zmluvy medzi Z. združením a mestom, ktorá mala pojednávať o poskytnutí účelovej dotácie v prospech Z. združenia na realizáciu tohto projektu. K takej zmluve nikdy nedošlo. E. takú dotačnú zmluvu neuzatvorilo a preto nebolo možné a nebolo ani v kompetencii úradu tieto peniaze presunúť na Z. združenie. F. právne záväzný dokument , ktorý by potvrdzoval, že mesto môže presunúť tieto peniaze. K., ktoré existovalo z roku XXXX, XXXX je iba dokumentom pre vnútorné záležitosti mesta a nie je to dokument, ktorý by zakladal právo druhej strany, teda Z. združenia právnym spôsobom vymáhať tieto peniaze od mesta. Na to, aby právne mohlo Z. združenie žiadať od mesta je nevyhnutná zmluva medzi mestom a Z. združením , ktorá v tom čase neexistovala.

Z výpovede svedkyne D.. L. H., vyplynulo, že ona osobne pripravovala a skoncipovala nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi E. Q. a Z. združením. R., v tom čase pracovala na oddelení majetkovom. M. veci malo na starosti oddelenie financií. J. potvrdila, že nemá vedomosti o tom, žeby bola dohoda medzi E. Q. a Z. združením, že E. Q. bude financovať údržbu parku grófa I.. Na E. úrade Q. pracovala do roku XXXX. Do tejto doby nemá vedomosti o tom, žeby bola takáto vec na meste, pretože muselo by to byť schválené. R. takéto veci prechádzali cez komisie a to konkrétne finančnú komisiu. J. nebola členkou finančnej komisie. F. z komisie potom išli do rady a následne pred E. zastupiteľstvo. J. prehlásila, že nájomnú zmluvu pripravila a viac s parkom nemala nič spoločné.

Zo svedeckej výpovede E.. R. I. vyplynulo, že o nájomnej zmluve uzatvorenej medzi mestom Q. a Z. združením za zveľadenie parku grófa I., má vedomosti, pretože v tom čase zastával na meste Q. funkciu zástupcu primátora. J. prehlásil, že medzi mestom Q. a Z. združením neexistoval právny záväzok v tom slova zmysle, že mesto Q. bude financovať údržbu parku priamo, že bude vyplácať financie za údržbu Z. združeniu. J., k otázke X XXX XXX,- Sk , či táto suma bola v rozpočte vyčlenená pre Z. združenie uviedol, že E. zastupiteľstvo schválilo určitú kapitolu ako rezervný fond, v ktorom mohli vyčleniť, resp. mohli použiť peniaze pre Z. združenia. To však neznamená, že tieto peniaze mali byť použité pre Z. združenie za zveľadenie parku grófa I., teda priamo ako dotácie Z. združeniu. J. prehlásil, že v E. zastupiteľstve vždy bola vôľa vypomôcť aj nad rámec zmluvy s Z. združením za zveľadenie parku grófa I. s prácami v parku, ale cez Q. služby mesta Q. v jednotlivých prácach, teda v jednotlivých vyšpecifikovaných prácach, čo sa aj stalo. F. Z. združenie deklarovalo, že svojimi silami nemôže, resp. nevládze s finančnými prostriedkami celý objekt realizovať. J. uviedol, že v archíve sú určité účtovné doklady v účtovníctve, ktoré svedčia o tom s akým objemom mesto Q. asanovalo tieto práce. W., keď bol náročnejší čas ako sú trebišovské dni a mesto chcelo, aby park vyzeral reprezentačne a videli, že je treba pomôcť tomu parku, mesto pomohlo nad rámec toho, čo bolo v zmluve obsiahnuté. W. to, že pomohli pri ošetrovaní zelene, všeobecné osvetlenie aj špecifické práce, ktoré boli zadefinované zastupiteľstvom. Zo svedeckej výpovede vyplynulo, že keď pôsobil na E. Q., suma X XXX XXX,- Sk, nebola poukázaná odporcovi. R. práce, ktoré sa robili v parku boli robené cez Q. služby. M. pána U. vypomáhala v kosení. J. prehlásil, že za jeho pôsobenia priame peniaze Z. združenie za zveľadenie parku grófa I. nedostalo.

Zo svedeckej výpovede O.. C. H., vyplynulo, že svedok má vedomosti o nájomnej zmluve medzi E. Q. a Z. združením za zveľadenie parku grófa I., pretože v čase keď nastúpil na post mesta Q., táto zmluva bola v účinnosti. J. nemal vedomosti o tom, žeby bola nejaká dohoda, resp. zmluva, ktorá by zaväzovala mesto Q. platiť Z. združeniu priamo financie za určité vykonané práce, teda za údržbu vykonanú Z. združením. Ak by takáto zmluva existovala tak, táto zmluva by zaväzovala mesto poukazovať financie pre Z. združenie. J. uviedol, že po nástupe do funkcie primátora mesta, objavil jednu dohodu, kde boli presne citované činnosti a povinnosti Z. združenia, kde bolo napísané, že sa zaväzujú prevádzkovať zelený park a v zátvorke bolo napísané , kosenie. R. k tomu, že sa v parku nekosilo, bola veľká tráva, svedok sa stretol konkrétne s pánom P. a ukázal mu zmluvu, teda čo je jeho povinnosť a pán P. mu odpovedal, že to svedok nemyslí vážne, žeby oni toto robili. Z výpovede svedka jednoznačne

vyplynulo, že neexistovala žiadna dohoda, ani kontrakt, pokiaľ bol svedok vo funkcii, žeby zo strany mesta Q. bola povinnosť podieľať sa na financovaní realizácie prác v zelenom parku na tom projekte, ktorý bol schválený.

Zo svedeckej výpovede O.. E. R. , H.. vyplynulo, že svedok má vedomosti o nájomnej zmluve medzi E. Q. v Z. združením za zveľadenie parku grófa I.. Q. zmluva bola podpísaná ešte za čias primátorovania pána E.. Na meste Q. svedok pôsobil v rokoch XXXX - XXXX. J. prehlásil, že nemá vedomosti o tom, žeby existovala dohoda medzi mestom a Z. združením, ktorá zmluva by zaväzovala mesto vyplácať finančné prostriedky priamo Z. združeniu za údržbárske práce, teda za údržbu parku. J. na otázku, či suma X XXX XXX,- Sk bola niekedy mestom vyplatená Z. združeniu, konkrétne v októbri XXXX uviedol, že takáto čiastka nikdy nebola mestom vyplatená Z. združeniu.

Zo svedeckej výpovede H. M. vyplynulo, že v rokoch XXXX - XXXX pôsobil na E. úrade Q.. W. funkciu zástupcu primátora mesta. J. má vedomosti o nájomnej zmluve medzi E. Q. a Z. združením za zveľadenie parku grófa I. predmetom ktorej zmluvy bol zelený park. J. prehlásil, že nikdy neexistovala zmluva medzi navrhovateľom, teda mestom a Z. združením , ktorá by zaväzovala mesto Q. vyplácať finančné prostriedky priamo Z. združeniu za údržbu parku. J. nemá vedomosti o tom, žeby suma X XXX XXX,- Sk, bola poukázala v októbri XXXX na účet odporcu, teda Z. združeniu a na ďalší deň, žeby táto suma bola vrátená na účet mesta. K sume X XXX XXX,- Sk , svedok uviedol, že na rok XXXX - XXXX bol schválený rozpočet pre mesto Q., kde v kolónke dotácia Z. združení - mestský park je uvedená suma X XXX XXX,- Sk. Q. suma bola vyčlenená, ale pre Z. združenia, nie pre park. W. to, že v prípade , že ak niečo sa udeje, napr. zo sirotinca prídu , alebo z iných občianskych združení alebo nadácií, budú nejaké oprávnené požiadavky, alebo bude treba pomôcť , tak z tejto kolónky sa budú čerpať financie. J. uviedol, že predmetom , resp. obsahom nájomnej zmluvy bola skutočnosť, že sa Z. združenie za zveľadenie parku grófa I. bude starať o park, bude ho čistiť. R. na vlastné náklady.

Zo svedeckej výpovede A. E. vyplynulo, že v čase, kedy bola uzatvorená nájomná zmluva medzi navrhovateľom a odporcom zastával funkciu primátora mesta Q.. H., že dohoda medzi mestom a Z. združením bola taká, že údržbu , t. j. kosenie, výrub drevín, vypratanie parku bude vykonávať Z. združenie za predpokladu, že bude mať na tieto práce zabezpečené finančné prostriedky, bude z fondov alebo zo životného prostredia. V prípade ak tieto prostriedky nebude mať, v tom prípade o tieto práce sa postará mesto Q., pretože je to mestský majetok. J. poukázal nato , že predmetná zmluva bola urobená z toho dôvodu, aby sa parku dalo pomôcť z prostriedkov eurofondov. J. prehlásil, že nemá vedomosti o tom, žeby existovala nejaká zmluva medzi mestom Q. a Z. združením, ktorá by obsahovala finančný záväzok, teda, že E. Q. bude ročne prispievať nejakou sumou na výkon údržbárskych činností pre odporcu, na ktoré sa zaviazalo Z. združenie v nájomnej zmluve v čl. X ods. 5.

Zo svedeckej výpovede O.. M. M., vyplynulo, že má vedomosti o tom, že niekedy v roku XXXX bola suma X XXX XXX,- Sk poukázaná odporcovi. Q. suma však bola na druhý deň vrátená na účet mesta Q.. J. sa nevedel vyjadriť konkrétne , či existovala nejaká zmluva ohľadom dotácií zo strany mesta Q., pre Z. združenie. J. prehlásil, že iba predpokladá, že dotácie mali byť použité na zveľadenie parku grófa I..

Z. súd Q. v predmetnej veci rozhodol rozsudkom sp.zn. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. H. tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odporca odvolanie.

P. súd v P. uznesením XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie.

J. po vrátení veci doplnil dokazovanie v zmysle zrušujúceho uznesenia P. súdu v P., predovšetkým sa zaoberal otázkou naliehavosti právneho záujmu v súvislosti s už prebiehajúcim konaním o náhradu škody.

Zo spisu Z. súdu Q., sp. zn. XXC/XXX/XXXX, súd konštatuje, že odporca podal proti navrhovateľovi návrh o zaplatenie sumy X XXX XXX L. s prísl., ktorá mu vznikla z titulu odstúpenia od nájomnej zmluvy

zo dňa XX. XX. XXXX a jej dodatkov ku dňu XX. 8. XXXX. V tejto veci požiadal navrhovateľ o prerušenie konania do právoplatného ukončenia sporu v predmetnej veci, t. j. vo veci XXC/XXX/XXXX.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k tomuto právnemu záveru:

H. ust. § 80 písm. c O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

H. podávaní žaloby podľa cit. § 80 písm. c/ O.s.p. žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. K. žaloba podľa citovaného zákonného ustanovenia má preventívny charakter, má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a k príslušnej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Q. funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude daný ani naliehavý právny záujem na takomto určení. H. príslušné závery sa viažu nielen k žalobe na určenie ako takej, ale tiež k tomu akého konkrétneho určenia sa žalobca domáha.

K. žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má preventívny charakter. H. do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. E. sa uplatní v prípadoch v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Q. funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. W. o tom sú spojené nie len so žalobou o určenie ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Ak súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je , alebo nie je pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky.

H. nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c O.s.p., spravidla nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom, ak možno uplatniť nárok na plnenie.

F. sám potvrdil neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpení odporcu od nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX tým, že dňa XX.XX.XXXX od nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX odstúpil.

Zo spisu Z. súdu Q. sp. zn. XXC/XXX/XXXX vyplýva, že predmetnom konania je náhrada škody, ktorú uplatňuje odporca, navrhovateľ musel preukázať, prečo by mal mať naliehavý záujem na osobitnom určení neplatnosti odstúpenia od zmlúv, keď tieto skutočnosti musí súd skúmať pred tým, ako rozhodne v konaní o náhrade škody, ako o prejudiciálnej otázke. W. naliehavého právneho záujmu tým, že odstúpenie odporcu je bezdôvodné a z toho dôvodu aj neplatné, nie je právnou argumentáciou pre skonštatovanie naliehavosti právneho záujmu. ( táto skutočnosť je skonštatovaná v uznesení P. súdu v P. XCo/XXX/XXXX) H. naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti úkonov má vždy navrhovateľ.

S. sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, súd v predmetnej veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. J. zamietol žalobu pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu, preto súd nepreskúmaval žalobu z vecnej stránky.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené/ § 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní.