Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/56/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: B. prokuratúra Q. Q., so sídlom U. cesta 1, XXX XX Q. Q., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, Banská Štiavnica, IČO: 31 780 270, za účasti ďalších účastníkov: 1/ F.-F., s.r.o., so sídlom B. XXXX/XX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, 2/ D. podielnické družstvo S., so sídlom G. XXX, XXX A., IČO: XX XXX XXX, 3/ Obec S., so sídlom XXX XX S. XXX, IČO: XX XXX XXX, 4/ Obec U., so sídlom 955 XX U. XX, IČO: XX XXX XXX, 5/ Združenie urbárnikov G. S., so sídlom XXX XX S., IČO: XX XXX XXX, 6/ S. vodárenská spoločnosť, a.s. so sídlom M. za hydrocentrálou 4, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, 7/ S. vodárenská spoločnosť, a.s. odštepný závod A. so sídlom A. XXXX, XXX XX A., 8/ Združenie bývalých urbárnikov komposesorátnikov a súkromných vlastníkov lesov G. U., so sídlom XXX XX U. XX, IČO: XX H. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 709-991/2019 zo dňa 23. júla 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Hlavného banského úradu, Banská Štiavnica č. 709-991/2019 zo dňa 23. júla 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Krajskému súde v Banskej Bystrici, postúpenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako "správny súd") domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Hlavného banského úradu č. 709-991/2019 zo dňa 23. júla 2019, právoplatného dňa 26.07.2019, ktorým zamietol odvolanie Obce Závada a potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu Prievidza (ďalej len „OBÚ Prievidza“) zo dňa 28.03.2019 č. 271-525/2019 o povolení výkonu trhacích prác veľkého rozsahu (ďalej len „TPVR“) v dobývacom priestore Závada (ďalej len „DP Závada“).

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal boli porušené ustanovenia , , , , , , , , , , , , Správneho poriadku, s poukazom na ustanovenia Podľa žalobcu OBÚ Prievidza v konaní o povolení TPVR okrem tohto, že nezistil presne a úplne skutočný stav veci, rozhodnutie vydal aj napriek tomu, že žiadosť žiadateľa nebola úplná (žiadosť o povolenie TPVR v DP Závada nespĺňala náležitosti podľa ), pričom vôbec neskúmal, či nie sú účastníkmi konania aj iné osoby, ako osoby, zoznam ktorých mu predložila obchodná spoločnosť. Žalovaný, ako odvolací orgán sa s takýmto rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo úplne stotožnil, pričom svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Konanie o povolení TPVR je konaním, na ktoré sa podľa vzťahujú ustanovenia správneho

poriadku. Podľa základných zásad správneho konania je správny orgán povinný postupovať v súlade so zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických osôb, zaoberať sa zodpovedne každou vecou, pričom ním vydané rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne stav veci, vykonať dokazovanie, ktorého výsledkom je získanie dostatočného množstva skutkových a právnych poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci z hľadiska procesného a hmotného práva, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti.

3. Žalobca odôvodnil nedostatky rozhodnutia v tom, že OBÚ Prievidza v konaní o povolení TPVR do konania nepribral ako dotknutý orgán - orgán štátnej vodnej správy a orgán ochrany životného prostredia a to aj napriek tomu, že DP Závada sa nachádza v II. ochrannom pásme vodného zdroja D. I. a II., v blízkosti vodného diela R. a taktiež aj v blízkosti rodinných domov obyvateľov obce, v ktorej súvislosti žalobca poukazuje aj na to, že opomenutý bol aj príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorého povinnosťou je zabezpečovať ochranu (aj) verejného zdravia obyvateľov uvedených obcí. Dôsledne tak nezisťoval, či nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov (hlavne vodný zákon) nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti. Viacerí účastníci konania vo svojich námietkach v konaní o povolení TPVR žiadali OBÚ Prievidza, aby do konania pribral príslušný orgán ochrany a to konkrétne OU Topoľčany, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako orgán štátnej vodnej správy. Podľa žalobcu hydrogeologický posudok z roku 2017 vypracovaný RNDr. F. R., CSc. v rámci riešenia geologickej úlohy, z obsahu ktorého podľa OBÚ Prievidza a žalovaného nevyplýva, že by TPVR mohlo dôjsť k ohrozeniu podzemných vôd, nie je zákonom stanoveným dôvodom oprávňujúcim vynechanie orgánu ochrany vôd. Žalobca poukázal na to, že z plánu otvárky, prípravy a dobývania ložiska vyhradeného nerastu dolomitu v DP S. jeho bodu 1.3.4 plynie, že riešenie ochrany vo vzťahu k vodnému zdroju „D.“ je uvedený v kapitole 1.2.1 tohto plánu. V bode 1.2.1 - Opatrenia na zabezpečenie podmienok uvedených v rozhodnutiach o určení dobývacieho priestoru uvedené, že trhacie práce sa majú vykonávať tak, aby ich vedľajšími účinkami neboli narušované objekty nachádzajúce sa v blízkosti hraníc DP. Na lome sa budú vykonávať len trhacie práce malého rozsahu, čím sa zabezpečí stanovená podmienka. V bode 1.2.4 je uvedené, že pre ťažbu vyhradeného nerastu v DP Závada je použitá dobývacia metóda zostupné etážové dobývanie. Na rozpojovanie hornín sú použité strojné práce a trhacie práce malého rozsahu. Iné dobývacie metódy nie je vhodné používať a nebudú zavádzané nové dobývacie metódy. OBÚ Prievidza vo svojom rozhodnutí o povolení TPVR uviedol a žalovaný sa s uvedeným tvrdením stotožnil, že TPVR budú súčasťou technológie dobývania ložiska vyhradeného nerastu stavebného kameňa - dolomitu, v rozsahu povolenej BČ pre organizáciu F.-F., podľa technickej dokumentácie: Plán otvárky, prípravy a dobývania od roku 2002 do vydobytia zásob, dobývací priestor S., pričom sa však v uvedenom dokumente uvádzajú trhacie práce malého rozsahu. Žalobca ďalej poukázal na to, že Slovenská inšpekcia životného prostredia listom zo dňa 24.04.2019 žalovanému oznámila aj to, že z prameňov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti lomu je zásobované pitnou vodou obyvateľstvo severnej časti okresu Topoľčany (cca 30.000 ľudí), pričom zárez prameňa Rybníčky I, ktorý je najbližšie ku lomu je popraskaný a keďže dochádzalo k jeho znečisťovaniu, musel byť odstavený. Tento list mal HBÚ BS k dispozícii v čase keď rozhodoval o odvolaní odvolateľa v konaní o povolení TPVR, avšak vôbec sa ním nezaoberal (§ 59 ods. 1 správneho poriadku). Podľa žalobcu nepribratie orgánu štátnej vodnej správy do konania a jeho nevyjadrenie malo následne podstatný vplyv aj na to, že OBÚ Prievidza a ani žalovaný opätovne nezistili v konaní o povolení výkonu TPVR v DP S. riadne a spoľahlivo skutočný stav veci.

4. Ďalej podľa žalobcu realizácia TPVR môže mať zásadný a bezprostredný vplyv na stav životného prostredia v DP S. a aj v jeho blízkosti. Hlavne môžu mať vplyv na kvantitu a kvalitu podzemných vôd, ktoré sú zdrojom pitnej vody obyvateľov obcí v blízkom okolí, na kvalitu a stav pôdy, na stav vodného diela R., ktoré sa nachádza v blízkosti DP. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade nebola vzatá do úvahy blízkosť dvoch obcí a práva jej obyvateľov, čo je zrejmé z toho, že OBÚ Prievidza nekonal so žiadnym z jej obyvateľov, ako s účastníkom konania t. j. nekonal s účastníkmi formou verejnej vyhlášky, pričom žalovaný sa s jeho postupom stotožnil. V súvislosti so zabezpečením ochrany verejného zdravia obyvateľov dotknutých obcí opomenul konať ako s dotknutým orgánom príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Ďalej žalobca namietal, že OBÚ Prievidza v rozhodnutí o povolení TPVR sa nevysporiadal s otázkou, v súlade 18d ods. 1 zákona o banskej činnosti, či je, alebo nie je potrebné povolenie OBÚ a teda či dôjde, alebo nedôjde k dotknutiu objektov a záujmov chránených podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí

o povolení banskej činnosti, čo je dosť závažné nakoľko podľa § 18d ods. 2 zákona o banskej činnosti, na vykonanie iných zmien povolenej banskej činnosti ako v odseku 1 organizácia musí mať povolenie obvodného banského úradu. Žalobca mal za to, že žiadosť žiadateľa nebola úplná a žalovaný a OBÚ Prievidza tento stav akceptovali, v konaní ďalej pokračovali a konanie aj právoplatne ukončili. Konali tak v rozpore s ust. , s poukazom na ust. a správneho poriadku.

5. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov ( ), zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ), skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s jeho administratívnymi spismi a nemá v ňom oporu ( ).

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Názor žalobcu, týkajúci nepribratia dotknutých orgánov štátnej správy do konania o povolení trhacích prác veľkého rozsahu označil za nesprávny. Krajský úrad Nitra, odbor životného prostredia, OÚ Topoľčany - OŽP a OÚ Topoľčany - OVVS, boli dotknutými orgánmi štátnej správy v konaní o povolenie banskej činnosti a trhacích prác malého rozsahu v roku 2003, kde mali možnosť obhajovať záujmy chránené osobitnými predpismi, v rámci svojich zákonných kompetencií. Predpokladá to priamo ustanovenie o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalovaný mal zato, že z ustanovení je zrejmé, že ak sú banskou činnosťou ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov, je organizácia vo vzájomnej súčinnosti s orgánmi, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, povinná riešiť strety záujmu využívania výhradného ložiska so záujmom ochrany objektov a záujmov chránených podľa osobitných predpisov. Tieto orgány štátnej správy sú potom dotknutými orgánmi štátnej správy v konaní o povolenie banskej činnosti. Podľa žalovaného v konaní o povolenie trhacích prác podľa o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nepredpokladá žiadne dotknuté orgány štátnej správy, pretože v tomto konaní sa už nerieši ohrozenie objektov a záujmov chránených osobitnými predpismi trhacími prácami, to bolo vyriešené pri povoľovaní banskej činnosti.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že v pláne otvárky, prípravy a dobývania (ďalej len „POPD“) ložiska vyhradeného nerastu dolomitu v DP S., podľa ktorého je povolená banská činnosť tak, ako uvádza aj žalobca, je v bode 1.3.4 uvedené, že riešenie ochrany vo vzťahu k vodnému zdroju „D.“ je uvedené v kapitole 1.2.1 Opatrenia na zabezpečenie podmienok uvedených v rozhodnutiach o určení dobývacieho priestoru tak, že trhacie práce sa majú vykonávať tak, aby ich vedľajšími účinkami neboli narušované objekty nachádzajúce sa v blízkosti hraníc DP. Žalovaný mal za to, že toto opatrenie je splnené, čo je zrejmé z hydrogeologického posudku, vypracovaného RNDr. F. R., CSc. v rámci riešenia geologickej úlohy, v závere ktorého je uvedené, že z hydrogeologického hľadiska nie je potrebné určovať osobitné podmienky a opatrenia pre ťažobnú činnosť, aby neboli pramene ohrozené. Vzhľadom na lokalizáciu prameňov D. I. a Rybničky II. v blízkosti DP S. sú navrhované kontrolné merania seizmických účinkov A. na tieto pramene a monitoring TPVR. V úplnom závere je uvedené, že v ťažobnej činnosti v DP S. treba dôsledne dodržiavať podmienky povolenia banskej činnosti a povolenia TPVR, ktoré vydala štátna banská správa. Ďalej žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí OBÚ v Prievidzi uviedol, že nie je predpoklad zásahu do zdrojov podzemnej vody výkonom banskej činnosti a výkonom TPVR aj z dôvodu, že podzemné zdroje D. I. a D.y II. sa nachádzajú viac ako 200 m od okraja (hranice) DP Závada a lomová stena je vzdialená viac ako 400 m. Okrem toho podzemné zdroje sa nachádzajú v hĺbke asi 40 m pod najnižšou povolenou úrovňou dobývania nerastu, čo je vo výške asi 225 m n. m. a plató lomu je vo výške 270 m n. m. Realizáciou trhacích prác v ťažobnej činnosti neboli zaznamenané v predchádzajúcom období žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie a zdroje pitnej vody. Ďalej žalovaný uviedol, že trhacie práce sa rozdeľujú na trhacie práce malého rozsahu TPMR a TPVR v závislosti od množstva použitej trhaviny, nie v závislosti od ich nežiaducich účinkov na okolie. Pri použití vhodného časovania jednotlivých náloží sú nežiaduce účinky TPVR menšie ako pri TPMR. Je potrebné tiež uviesť, že z pohľadu vplyvu na životné prostredie, nie je rozdiel medzi TPVR a TPMR. V obidvoch prípadoch pri trhacích prácach vznikajú rovnaké nežiaduce účinky a to tlaková vlna, hluk, rozlet horniny, povýbuchové splodiny a seizmické zaťaženie, ktoré je hodnotené rovnakým spôsobom

pre TPVR aj TPMR podľa STN EN 1998-1/NA/Z1 a hlavným kritériom hodnotenia je rýchlosť kmitania základovej dosky. Na rozpojenie horninového masívu pri lomovom dobývaní sú z technologického aj environmentálneho pohľadu clonové odstrely pri TPVR najpoužívanejšie, najvýhodnejšie a pre životné prostredie najšetrnejšie. Žalovaný tiež uviedol, že tvrdenie žalobcu, že v konaní o povolení banskej činnosti bolo jednou z podmienok pre vydanie povolenia dodržanie podmienky, aby v DP Závada boli vykonávané len TPMR a to z dôvodu, že sa samotný dobývací priestor nachádza v II. ochrannom pásme uvedeného vodného zdroja a povolenie prác veľkého rozsahu by priamo ohrozilo samotný vodný zdroj, nemôže zodpovedať skutočnému stavu. Takáto skutočnosť, teda priame ohrozenie samotného vodného zdroja TPVR nebola v konaní o povolenie banskej činnosti ani mimo tohto konania nikdy ničím preukázaná.

8. Žalovaný mal za to, že nariadenie predloženia znaleckého posudku oprávnenej osobe, na objasnenie sporných otázok ochrany zdravia ľudí, verejných záujmov a ochrany životného prostredia, nakoľko v konaní o povolení TPVR bolo podľa žalobcu počas celého konania sporné, či vykonaním TPVR nedôjde k ohrozeniu vodných zdrojov, nepovažoval OBÚ v Prievidzi ani žalovaný za dôvodné, keďže mali k dispozícii hydrogeologický posudok, vypracovaný znalcom z oblasti hydrogeológie RNDr. F. R., CSc., odporúčaným a vybraným RÚVZ Topoľčany, ktorý dáva jednoznačnú odpoveď na sporné otázky. Ďalej žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že zistenia seizmických účinkov boli vykonané len vo vzťahu k rodinným domom a nie k vodným zdrojom - prameňom D. uviedol, že seizmické účinky sa prejavujú v závislosti od rýchlosti kmitania, nie od toho vo vzťahu k čomu sú vykonávané. Pri rýchlosti kmitania do 2 mm/s možno chvenie zistiť len prístrojmi. Príznaky nepatrných poškodení sa môžu objaviť až pri rýchlosti kmitania 10 - 15 mm/s. Ako žalovaný uviedol už vyššie, pri vykonaných seizmických meraniach namerané hodnoty dosiahli menšie rýchlosti kmitania základovej dosky ako 1,5 mm/s. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti si žalovaný dovolí konštatovať, že či už OBÚ v Prievidzi alebo aj žalovaný mali v konaní, na základe hydrogeologického posudku vypracovaného RNDr. F. R., CSc. a vykonanými seizmickými meraniami za preukázané, že TPVR, ako technológia rozpojovania hornín pri banskej činnosti - dobývaní výhradného ložiska, nemôžu mať iný (horší) vplyv na stav životného prostredia v DP S. a aj v jeho blízkosti, ako TPMR a TPVR nemôže byť ohrozený vodný zdroj D. I. a II. a už vôbec nie vodné dielo R., ktorého najbližší okraj hrádze je od hranice DP S. vzdialený cca 3 km. Žalovaný vyslovil názor, že v konaní o povolenie TPVR neexistuje dôvod na použitie doručenia verejnou vyhláškou, pretože tak neustanovuje a OBÚ v Prievidzi a ani žalovaný nemali vedomosť o žiadnej osobe, ktorá má určitý konkrétny právny vzťah k prerokúvanej veci, ktorej žiadne identifikačné znaky im neboli známe a nemali vedomosť ani o žiadnej osobe, ktorej by patrilo postavenie účastníka konania, ktorej pobyt správnym orgánom nebol známy.

9. Žalovaný vyslovil právny názor, že ustanovenie upravuje zmenu povolenej banskej činnosti, ktorú môže organizácia vykonať zmenou technickej dokumentácie, podľa ktorej je banská činnosť povolená (POPD) bez povolenia OBÚ za podmienok ustanovených v ods. 1, alebo v prípadoch, príkladmo uvedených v ods. 2 musí o zmenu povolenej banskej činnosti požiadať OBÚ. Rozhodnutie, či zmenu povolenej banskej činnosti je možné vykonať spôsobom ustanoveným v ods. 1, alebo je o ňu potrebné požiadať OBÚ, je na ážení organizácie. OBÚ v Prievidzi nemal dôvod zaoberať sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zdôvodňovaním, či je potrebné, alebo nie povolenie OBÚ a teda či dôjde, alebo nedôjde k dotknutiu objektov a záujmov chránených podľa osobitných predpisov nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti, pretože také odôvodnenie by prislúchalo rozhodnutiu o povolení zmeny banskej činnosti. Žalobou napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím o povolení trhacích prác, teda ustanovenie sa na toto konanie nevzťahuje. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, trhacie práce, či už malého alebo veľkého rozsahu nie sú dobývacou metódou, ale len technológiou rozpojovania hornín pri banskej činnosti - dobývaní výhradného ložiska. Povolením TPVR žalobou napadnutým rozhodnutím nedochádza k zmene rozhodnutia o povolení banskej činnosti. Podľa žalovaného zmena povolenej banskej činnosti nie je predmetom konania o povolenie trhacích prác. Preto otázka, či TPVR, ako „nová“ súčasť technológie dobývania ložiska by prípadne mohla podliehať aj konaniu o zmene povolenej banskej činnosti, nemala byť prečo riešená a jednoznačne vyriešená v konaní o povolení TPVR.

10. Žalovaný tvrdenia žalobcu, že k návrhu neboli pripojené všetky listiny, označil za nedôvodné. Žiadosť o povolenie trhacích prác veľkého rozsahu podala organizácia F.-F., s.r.o., Q. so súhlasom RPD S. žiadosťou z 25.10.2016, na základe ktorej OBÚ v Prievidzi povolil

trhacie práce veľkého rozsahu rozhodnutím č. 1258-3028/2016 z 28.11.2016, následne zrušeným rozhodnutím žalovaného č. 1004-1432/2018-I z 28.11.2018, ktorým vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín. Žalobcom uvedené listiny bola organizácia F.-F., s.r.o., Q. povinná priložiť k pôvodnej žiadosti, zaprotokolovanej v spise č. XXXX/XXXX, teda sa nemôžu nachádzať v spise, ktorým OBÚ v Prievidzi pokračoval v konaní po zrušení pôvodného rozhodnutia. Právoplatné rozhodnutie podľa osobitného predpisu je rozhodnutie č. 2386/P/Šá/2002 z 28.01.2003 o povolení banskej činnosti a povolení TPMR v dobývacom priestore S., ktoré vydal samotný OBÚ v Prievidzi a mal ho v konaní o povolenie TPVR k dispozícii zo svojej úradnej činnosti. Ďalej uviedol, že oprávnenie na výkon trhacích prác je zrejmé z výpisu z obchodného registra (je súčasťou spisu), kde je pod č. 3 uvedené vykonávanie trhacích prác. OBÚ v zmysle platných právnych predpisov vedie evidenciu strelmajstrov a technických vedúcich odstrelov (TVO) a vie z nej zistiť, ktorá osoba má príslušnú odbornú spôsobilosť. Povolenie na odber výbušnín, platné do 05.06.2019, ktoré sa nachádza v spise OBÚ Prievidza bolo v čase vydania prvostupňového rozhodnutia platné. Nové povolenie na odber výbušnín pre F.-F., s.r.o., Q. bolo vydané 21.5.2019 pod č. 535-1132/2019. Doklad o mieste skladovania výbušnín je v tomto prípade bezpredmetný, pretože ich neskladuje organizácia, ktorá žiadala o povolenie trhacích prác. Výbušniny budú dovážané na každý jeden odstrel subdodávateľom - zmluvným subjektom J. U. P. s.r.o., Q.. Do zápisnice z ústneho pojednávania z 25.11.2016 to prehlásil zástupca F.- F. I.. F.. OBÚ v Prievidzi je to z jeho úradnej činnosti známe, lebo dozoruje aj J. U. P. s.r.o., Q.. Je to bezpečnejší spôsob manipulácie a používania výbušnín, keď výrobca výbušnín dovezie certifikovaným vozidlom spĺňajúcim podmienky ADR, výbušniny priamo na odstrel. K žiadosti o povolenie trhacích prác bol priložený Generálny technický projekt odstrelov v dobývacom priestore Závada (ďalej len „GTPO“), zaprotokolovaný v zázname č. , ktorý vypracoval a projektoval I.. F. F., PhD., technický vedúci odstrelu, z októbra 2016, podľa ktorého OBÚ v Prievidzi prvostupňovým rozhodnutím povolil TPVR. V GTPO sú v bode 1.4 vypočítané základné parametre clonového odstrelu a medzi nimi aj celková nálož v jednom vývrte a maximálna celková nálož. V bode 1.11 je vypočítaný predpokladaný seizmický účinok, pre posúdenie pôsobenia ktorého sa uvažuje so vzdialenosťou 500 m od miesta odstrelu, pričom vypočítaná rýchlosť kmitania 4,16 mm/s je podstatne menšia ako 10 mm/s, pri ktorej sa môžu objaviť príznaky nepatrných poškodení.

11. Žalovaný poukázal na bod 1 svojho vyjadrenia, v ktorom uviedol, že tvrdenie žalobcu o obmedzení trhacích prác podmienkou stanovenou pri určení dobývacieho priestoru vzhľadom na zdroje pitnej vody a pásmo hygienickej ochrany II. stupňa nezodpovedá skutočnému stavu. V rozhodnutí Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR č. 8294/80-PV z 24.11.1981 o zmene hraníc DP Závada, v bode 4) písm. a) výroku, určené obmedzenie alebo osobitná technická podmienka dobývania znie, cit.: „Trhacie práce vykonávať tak, aby ich vedľajšími účinkami neboli narušované objekty nachádzajúce sa v blízkosti hraníc DP.“ Určená podmienka teda neobmedzuje trhacie práce len na TPMR, pritom ani z výroku a ani z odôvodnenia cit. rozhodnutia nevyplýva, že táto podmienka bola určená z dôvodu ochrany vo vzťahu k vodnému zdroju „D. I. a II.“.

12. Žalovaný mal za to, že ak OBÚ v Prievidzi v rozhodnutí o povolení TPVR uviedol, že TPVR budú súčasťou technológie dobývania ložiska v rozsahu povolenej banskej činnosti pre organizáciu F.-F., podľa technickej dokumentácie (POPD), tak toto tvrdenie môže vyvolávať a pravdepodobne aj vyvoláva dojem, že TPVR sú technológiou dobývania ložiska (dobývacou metódou), čo je nesprávne. Trhacie práce, či už malého alebo veľkého rozsahu sú len technológiou rozpojovania nerastov pri banskej činnosti - dobývaní výhradného ložiska. Povolením TPVR nedochádza k zmene povolenej banskej činnosti - dobývania výhradného ložiska nevyhradeného nerastu v DP Závada v zmysle , ktorá by si vyžadovala povolenie OBÚ. Zmena technickej dokumentácie v zmysle , podľa ktorej je banská činnosť povolená (POPD), je plne v kompetencii organizácie a pokiaľ organizácia túto zmenu sama nevykoná, tak k nej nemôže dôjsť. Žalovaný vyslovil názor, že ak účastníci konania počas celého konania poukazovali na to, že TPVR môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu vodných zdrojov v blízkosti DP S., neznamená to, že ich ničím nepodložené tvrdenia sú dôvodné. Zo všetkých skutočností uvedených v žalobe je zrejmé, že obavy z ohrozenia vodných zdrojov v blízkosti DP S. sú vyvolané označením trhacích prác - trhacie práce veľkého rozsahu, ktoré vyvoláva predstavu výrazne väčšieho možného nepriaznivého účinku na vodné zdroje v blízkosti DP, ako pri TPMR. Že to v skutočnosti tak nie je, preukazujú už uvedené výsledky vykonaných seizmických meraní pri TPVR. Žalovaný tiež uviedol, že predmetom žaloby je rozhodnutie žalovaného č. z 23.07.2019, ktorým zamietol odvolanie Obce S. a potvrdil odvolaním

napadnuté prvostupňové rozhodnutie OBÚ v Prievidzi č. 271-525/2019 z 28.03.2019 o povolení výkonu TPVR v DP S.. Preto nerozumie, ako sa mal zaoberať tým, či TPVR

- "nová" súčasť technológie dobývania ložiska podlieha, alebo nepodlieha povoleniu OBU v konaní o zmenu povolenej banskej činnosti, keď HBÚ ako odvolací orgán rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým OBÚ v Prievidzi povolil TPVR. Tiež žalovanému nie je zrejmé, ako sa v uvedenom konaní vo veci povolenia TPVR mal zaoberať tým, či nie je potrebné uskutočniť konanie o zmene banskej činnosti. Veď by to nesúviselo s vecou, ktorá je predmetom povolenia. Žalovaný k tvrdeným chýbajúcim náležitostiam žiadosti uviedol, že zo žalobcom uvádzaných chýbajúcich listín v spise chýba len rozhodnutie OBÚ v Prievidzi č. 2386/P/Šá/2002 z 28.01.2003 o povolení banskej činnosti a povolení TPMR v dobývacom priestore Závada, ktoré však vydal samotný OBÚ v Prievidzi a k povoleniu TPVR ho mal k dispozícii zo svojej úradnej činnosti. Absencia kópie uvedeného rozhodnutia v spise určite nemôže byť dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Oprávnenie na výkon trhacích prác je zrejmé z výpisu z obchodného registra, ktorý je súčasťou spisu, kde je pod č. 3 uvedené vykonávanie trhacích prác. OBÚ v zmysle platných právnych predpisov vedie evidenciu strelmajstrov a technických vedúcich odstrelov (TVO) a vie z nej zistiť, ktorá osoba má príslušnú odbornú spôsobilosť.

13. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností vyjadril názor, že v konaní o odvolaní Obce S. proti rozhodnutiu OBÚ v Prievidzi č. 271-525/2019 z 28.03.2019 o povolení výkonu TPVR v DP S. preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, pritom nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na to, že účastníci konania nenavrhli doplnenie konania o nové dôkazy, žalovaný nemal dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania. Nestotožnil sa tvrdením, že realizácia TPVR, povolená v podstate dlhodobo - do vydobytia všetkých vyt'ažiteľných zásob v DP Závada, môže mať zásadný a bezprostredný vplyv na stav životného prostredia v DP S. a aj v jeho blízkosti, na kvantitu a kvalitu podzemných vôd, ktoré sú zdrojom pitnej vody obyvateľov obcí v blízkom okolí, ako aj na kvalitu a stav pôdy a aj na prírodu a krajinu. Výkonom TPVR nie je predpoklad zásahu do zdrojov podzemnej vody aj z dôvodu, že podzemné zdroje D. I. a D. II. sa nachádzajú viac ako 200 m od okraja (hranice) DP S. a lomová stena, kde sú vykonávané TPVR, je vzdialená viac ako 400 m. Pritom je potrebné uviesť, že podzemné zdroje sa nachádzajú v hĺbke asi 40 m pod najnižšou povolenou úrovňou dobývania nerastu, čo je vo výške asi 225 m n. m. a plató lomu je vo výške 270 m n. m. Realizáciou trhacích prác v ťažobnej činnosti neboli zaznamenané v predchádzajúcom období žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie ani na zdroje pitnej vody. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu, že banská činnosť bola povolená v roku 2003 a už v tom čase neboli pripustené TPVR, nezodpovedá skutočnému stavu. Rozhodnutie OBÚ v Prievidzi č. 2386/P/Šá/2002 z 28.01.2003 o povolení banskej činnosti a povolení TPMR v dobývacom priestore Závada nemá žiadny právny účinok v smere k neprípustnosti TPVR.

14. K žalobe sa písomným podaním vyjadril aj ďalší účastník, a to S., a.s., ktorý sa plne stotožnil so žalobnými dôvodmi uvedenými v žalobe. Poukázal na to, že v súlade s novým vodným po vykonanom hydrogeologickom posúdení a záväznom stanovisku orgánu na ochranu zdravia, Obvodný úrad životného prostredia Topoľčany rozhodnutím sp. zn. ŽP ŠVS 2003/01714 Dk zo dňa 6.6.2006, prehodnotil ochranné pásma a určil ich nový rozsah a nové opatrenia a zákazy činnosti v nich („rozhodnutie o určení ochranných pásiem“). V II. ochrannom pásme spoločnom pre vodárenské zdroje Skupinového vodovodu Topoľčany, k.ú S., A. vo vymedzenom rozsahu tvoriacom prílohu rozhodnutia, je zakázané budovať ropovody a produktovody nebezpečných látok, čerpacie stanice pohonných hmôt ako aj podzemné zásobníky plynu, budovanie priemyselných závodov najmä chemických a petrochemických, ako i závodov a objektov produkujúcich odpadové vody obsahujúce jedy, alebo rádioaktívne látky, budovanie veľkofariem živočíšnej výroby, zakázané je zriaďovanie cintorínov, skládok odpadov, bitúnkov, kafilérií, hnojísk, močovodných nádrží, vyvážanie obsahu žúmp, obsahu močovkových nádrží a hnojovnice hospodárskych zvierat, zakladanie nových kameňolomov. Ďalej poukázal na to, že sa vyžaduje osobitné posúdenie s návrhom optimálnej úrovne ochrany vodárenských zdrojov si vyžadujú všetky stavby, zariadenia a činnosti, neuvedené medzi zákazmi, ktoré v povolení nie sú uvedené taxatívne ale príkladmo, napríklad vrtné práce a všetky zemné činnosti, ktorými sa narušia pokryvné vrstvy. Poukázal na to, že ako účastník administratívneho konania o povoľovaní TPVR, vzhľadom na to, že ide o mimoriadne citlivú oblasť na akékoľvek znečistenia vodných zdrojov a potreby ich ýšenej ochrany v súlade s rozhodnutím o určení ochranných pásiem a právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, žiadal, aby správny orgán OBÚ Prievidza zabezpečil aktuálne zobrazenie dobývacieho priestoru, vplyv seizmických otrasov na pramenné záchytky D. I. a II. a geologické prostredie infiltračnej oblasti týchto prameňov pri TPVR v seizmickom posudku a súčasne aby

sa zabezpečili vyjadrenia príslušných orgánom štátnej správy o rozpore ťažby nerastov v ochranných pásmach II. stupňa TPVR v zmysle vodného zákona a vykonávacích predpisov, ktoré však správny orgán v správnom konaní nezohľadnil a dôkazy nezabezpečil.

XX. S. vodárenská spoločnosť, a.s. uviedla, že Prezídium Policajného zboru úradu kriminálnej polície, odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality (PPZ) v rámci trestného vyšetrovania zadalo znalecké skúmanie, ktorého výstupom bola Technická správa LMS_S._14112018, C. meračské snímkovanie R. priestoru S. a spracovanie mapových podkladov, A. L. Y., s. r. o., 2018 a bolo zistené, že rozsah dobývacieho priestoru bol prekročený, a to nedodržaním hraníc dobývacieho priestoru a v rámci viacerých rezov vyťažením nerastu nad určené hranice. Vyslovil názor, že ťažba je preukázateľne vykonávaná v novom dobývacom priestore, v zmysle rozhodnutia o určení ochranných pásiem vodárenských zdrojov bol vytvorený nový kameňolom bez povolenia Obvodného banského úradu v Prievidzi, a to napriek výslovnému zákazu zakladania nových kameňolomov uvedenom v cit. rozhodnutí. Poukazujeme na to, že ZsVS, a.s. by pri prípadnom povoľovaní tohto nového dobývacieho priestoru mala byť účastníkom správneho konania. Obvodný banský úrad v Prievidzi však začatie takéhoto konania našej spoločnosti neoznámil, preto máme za to, že povolenie na nový kameňolom na pozemkoch nachádzajúcich sa v II. ochrannom pásme vodárenských zdrojov, vydané nebolo. V prípade, že by aj vydané bolo, išlo by o nezákonné rozhodnutie v rozpore s rozhodnutím o určení ochranných pásiem. Okrem skutočností, ktoré uviedol žalobca v žalobe, aj vyššie uvedené zistenia o prekročení rozsahu dobývacieho priestoru potvrdzujú, že žalovaný ako aj OBÚ Prievidza v rámci svojej rozhodovacej činnosti v konaní o povolení výkonu TPVR nezistil riadne a spoľahlivo skutočný stav veci, čím konali v rozpore so zásadami správneho poriadku. Ďalší účastník žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť. 16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu ďalšieho účastníka uviedol, že určenie dobývacieho priestoru (ďalej len „DP“) Závada rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR č. 8294/80- Pv zo dňa 24.11.1981 a povolenie banskej činnosti - dobývania ložiska stavebného kameňa a trhacích prác malého rozsahu (ďalej len „TPMR“) v tomto DP rozhodnutím Obvodného banského úradu (ďalej len „OBÚ“) v Prievidzi č. 2386/P/Šá/2002 z 28.01.2003 Roľníckemu podielnickému družstvu S. nie sú predmetom tohto súdneho prieskumu. Tieto rozhodnutia sú právoplatné a zákonné, aj keby boli vydané v rozpore so zákonom, pretože uplynuli všetky zákonné lehoty na ich preskúmanie príslušným orgánom. K tvrdeniu v bode 7., že Roľníckemu podielnickému družstvu S. bolo povolené dobývanie ložiska vyhradeného nerastu stavebného kameňa „formou trhacích prác malého rozsahu“ žalovaný opätovne uviedol, že TPMR tak ako aj TPVR nie sú „formou“ (spôsobom) dobývania ložiska, ale len technológiou rozpojovania nerastov pri dobývaní ložiska. Žalovaný konštatoval, že k prekročeniu hraníc DP S. a k dobývaniu ložiska aj za hranicami DP mohlo dôjsť len vykonávaním povolenej banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska v DP S. v rozpore s platným rozhodnutím o povolení tejto banskej činnosti a došlo k tomu ešte pred vydaním rozhodnutia OBÚ v Prievidzi č. 2386/ z 28.01.2003 o povolení banskej činnosti - dobývania ložiska stavebného kameňa a TPMR v DP S., pretože všetky prekročenia hraníc DP S. sú už vyznačené v grafickej časti Plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, ktorý bol priložený k žiadosti o povolenie banskej činnosti v roku 2002 a podľa ktorého OBÚ v Prievidzi povolil banskú činnosť rozhodnutím č. 2386/P/Šá/2002 z 28.01.2003. Podľa žalovaného dobývaním ložiska dolomitických pieskov za hranicami určeného DP S. v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k zriadeniu nového lomu a ani k vytvoreniu (určeniu) nového DP. Za zriadenie nového lomu možno podľa názoru žalovaného považovať len otvorenie lomu na území doposiaľ nedotknutom vykonávaním banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, resp. činnosti vykonávanej banským spôsobom - dobývania ložiska nevyhradeného nerastu (tzv. na zelenej lúke). Lom je banské dielo a jeho hranice sa od jeho otvorenia postupom dobývania postupne rozširujú. Hranice lomu nemožno stotožňovať s hranicami DP, ktoré sú určené uzavretým geometrickým obrazcom s priamymi stranami rozhodnutím. Prekročením hraníc lomu cez hranice DP teda nemôže vzniknúť nový lom. Nový DP môže určiť len príslušný OBÚ rozhodnutím v samostatnom správnom konaní, k čomu nedošlo a v prípade pokračovania ložiska dolomitického piesku za hranicami určeného DP S. by k tomu ani nemohlo dôjsť. Podľa žalovaného pokračovanie ložiska za hranicami určeného DP S. je už len ložiskom nevyhradeného nerastu, preto na dobývanie tohto ložiska ani nie je možné určiť DP. Žalovaný nesúhlasil tvrdením ďalšieho účastníka a žalobcu, že povolením TPVR dôjde aj k zmene rozsahu už povolenej banskej činnosti pre spoločnosť F., s.r.o. podľa technickej dokumentácie POPD 2002. Uvedené tvrdenia označil žalovaný za nedôvodné. OBÚ v Prievidzi nemal dôvod v rozhodnutí o povolení TPVR zaoberať sa otázkou, či týmto povolením nedôjde aj k zmene rozsahu povolenej banskej činnosti, pretože zmena povolenej banskej činnosti nebola predmetom konania. A už vôbec nie

pre spoločnosť F.L-F., s. r. o., Q., pretože banská činnosť bola rozhodnutím OBÚ v Prievidzi č. 2386/ z 28.01.2003 podľa POPD z roku 2002 povolená organizácii D. podielnícke družstvo, S.. Povolením TPVR žalobou napadnutým rozhodnutím nemôže dôjsť k zmene rozsahu povolenej banskej činnosti, ktorý je jednoznačne určený vyššie cit. rozhodnutím, ktorým bola povolená jednak banská činnosť podľa POPD a tiež TPMR, ako technológia rozpojovania hornín pri povolenej banskej činnosti

- dobývaní výhradného ložiska. Povolením TPVR sa len povolená technológia rozpojovania hornín pri povolenej banskej činnosti - dobývaní výhradného ložiska (trhacie práce) rozšírila o TPVR, ktoré tak, ako žalovaný uviedol už vo vyjadrení k žalobe, nemajú a ani nemôžu mať iný bezprostredný vplyv na stav životného prostredia v DP S. a v jeho blízkosti, na kvantitu a kvalitu podzemných vôd zdroja D. a ani na kvalitu a stav pôdy a na prírodu a krajinu, ako už predtým povolené TPMR. Tvrdenia o negatívnom dopade na kvantitatívne vlastnosti podzemných vôd vplyvom TPVR, ktoré môžu rozpukaním masívu spôsobiť zníženie výdatnosti prameňov až ich prípadnú stratu označil žalovaný za nedôvodné, ničím nepreukázané, čo je jednoznačne preukázané vykonanými seizmickými meraniami a tiež hydrogeologickým posudkom vypracovaným znalcom z oblasti hydrogeológie RNDr. F. R., CSc.

17. Ďalší účastník v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že v napadnutom rozhodnutí nebolo náležite odôvodnené a preukázané, z akého dôvodu došlo k zmene pôvodne povoleného spôsobu odstrelu TPMR, ktorý bol z dôvodu ochrany vodárenského zdroja D. I. a II. určený v Pláne otvárky, prípravy a dobývania od roku 2002 do vydobytia zásob DP S.. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu boli podkladom pre zmenu spôsobu trhacích prác uvedené doklady, ktoré nereflektovali dotknutý stav a situáciu na vodárenský zdroj D. I. a II. Podkladom, ktorý v tomto konaní prvostupňový správny orgán vzal do úvahy bol hydrogeologický posudok RNDr. F. R., Csc. vypracovaný pre konanie iného správneho orgánu ako vlastný dôkaz. Tento posudok nevyhodnocoval vplyv veľkých trhacích prác na predmetný vodárenský zdroj (posudzoval vplyv len na jeden rodinný dom). V posudku je vyslovene uvedené, že seizmické merania pri trhacích prácach veľkého rozsahu (TPVR) v DP S. vo vzťahu k najbližšie lokalizovaného VZPV D. neboli zatiaľ realizované. Následne seizmické meranie zo dňa 7.11.2018 cit. v rozhodnutí OBÚ Prievidza, vykonané subdodávateľom J. U. P. s.r.o., ktorý je zmluvným partnerom žiadateľa o TPVR spoločnosti F.-F., s.r.o., bolo vykonané pri vodnom zdroji D., avšak so záverom, že n dochádza k seizmickému ohrozeniu stavebných objektov. Odvoláva sa pritom na STN EN 1998-1/NA/Z l, Časť l: Všeobecné pravidlá, seizmické zaťaženia a pravidlá pre budovy výkonom trhacích prác pri povrchovej ťažbe. Seizmické meranie teda nepreukázal vplyv trhacích prác TPVR na vodný zdroj, ale na stavbu. Podľa platného ust. o výbušninách, trhacie práce veľkého rozsahu sú trhacie práce s náložami, ktoré presiahnu 50 kg trhavín a hmotnosť celkovej nálože presiahne pri prácach v podzemí 400 kg a na povrchu 200 kg trhavín. Maximálna hranica jednotlivej nálože ani celkovej nálože pri TPVR v zákone nie je určená. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán neurčili, aká maximálna hranica jednotlivej nálože ani celkovej nálože, nemôže byť vzhľadom na II. ochranné pásmo vodárenského zdroja prekročená. Ak nie je zákonom ani rozhodnutím určená maximálna hranica, znamená to, že možno použiť neobmedzené množstvo trhavín. Pri seizmickom meraní pri vodnom zdroji D. zo dňa 7.11.2018 pritom bola použitá jednotlivá nálož iba 70 kg a celková nálož 778 kg, čo je pri jednotlivej náloži len o 20 kg (resp. pri celkovej náloži o 378 kg pri podzemných prácach/o 578 kg pri nadzemných prácach) viac, než je považované v cit. zákone o výbušninách za trhacie práce malého rozsahu. Pri inom meraní zo dňa 3.5.2017, uvedenom v znaleckom posudku RNDr. R., CSc. s miestom merania rodinný dom č. 149 boli použité násobne vyššie nálože (jednotlivá nálož 175 kg, celková nálož 3960 kg). Pokiaľ teda nie je zákonom stanovená maximálna hranica jednotlivej ani celkovej nálože, pri uvedenom seizmickom meraní by bolo vhodné, aby z dôvodu vyvrátenia obáv účastníkov konania, bolo použité také množstvo nálože, ktorá má byť reálne používaná. Vykonaným seizmickým meraním s použitím takmer minimálnej nálože zodpovedajúcej TPVR, nemôže žalovaný zodpovedne preukázať vplyv na stavebné objekty vodného zdroja D. I. a II. a už vôbec nie na samotný vodný zdroj D. I. a II. Preto toto vykonané seizmické meranie by nemalo byť v konaní pripustené ako relevantný dôkaz. Podľa ďalšieho účastníka z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, odvolávajúc sa na vykonané seizmické merania a hydrogeologický posudok vypracovaným RNDr. R., Csc., že zmena spôsobu výkonu trhacích práv nespôsobí zmenu kvality a výdatnosti pitnej vody vo vodnom zdroji, nebolo v konaní preukázané. 18. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou

osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, vychádzajúc zo súhlasu účastníkov s takýmto postupom, majúc za to, že skutkové ani právne súvislosti prípadu a zrozumiteľne prezentovaná písomná argumentácia účastníkov konania prejednanie veci na pojednávaní nevyžadujú. 19. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil nasledovné skutočnosti: Obchodná spoločnosť F.-F., s.r.o. požiadala OBÚ Prievidza, listom z 08.11.2016 o povolenie TPVR v DP S., ktoré sa mali vykonávať pri dobývaní výhradného ložiska stavebného kameňa a to v lehote do vydobytia zásob. Obchodná spoločnosť uviedla, že TPVR bude vykonávať pre Roľnícke družstvo S.. K žiadosti priložila: písomný súhlas D. družstva S. pre obchodnú spoločnosť, výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti, povolenie na odber výbušnín pre obchodnú spoločnosť - vydané dňa 05.06.2014 OBÚ Prievidza č. 599-1455/2014, platné do 05.06.2019, generálny technický projekt odstrelov na TPVR v DP S. vo vyhotovení dvojmo, vypracovaný technickým vedúcim odstrelov v mesiaci október 2016, návrh opatrení na ochranu práv a právom chránených záujmov osôb, ktorých práva alebo právom chránené záujmy by mohli byť ohrozené použitím výbušnín, zoznam osôb, ktorých práva a právom chránené záujmy by mohli byť ohrozené použitím výbušnín - Roľnícke družstvo S. a obchodná spoločnosť a zaplatil správny poplatok. OBÚ Prievidza listom z 16.11.2016 č. 1258-2910/2016 oznámil začatie konania účastníkom konania a nariadil ústne pojednávanie na deň 25.11.2016, ktoré sa tohto dňa aj uskutočnilo. Následne OBU Prievidza vydal dňa 28.11.2016 rozhodnutie č. 1258-3028/2016 o povolení výkonu TPVR v DP S., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2016. Proti tomuto rozhodnutiu podala protest prokurátora prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín. O proteste prokurátorky rozhodol žalobca rozhodnutím z 28.11.2018 č. 1004- 1432/2018-1 tak, že vyhovel protestu prokurátora a protestom napadnuté rozhodnutie OBÚ Prievidza z 28.11.2016 č. 1258-3028/2016 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2018. Žalobca v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že OBÚ Prievidza musí v novom konaní o žiadosti obchodnej spoločnosti o povolenie TPVR v DP S. presne a úplne zistiť skutkový a právny stav veci, o začatí konania upovedomiť všetkých známych účastníkov konania, dať im možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci, podať námietky, navrhnúť vykonanie dôkazov, oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie a rozhodnutie im aj doručiť tak, aby im nebolo odňaté právo na podanie opravného prostriedku proti nemu. 20. Dňa 28.02.2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou vo veci povolenia výkonu TPVR v DP S., na ktorom vzniesli námietky viacerí účastníci konania. Účastníci konania nesúhlasili s povolením výkonu TPVR v DP S. a to hlavne z dôvodu, že tieto majú byť vykonávané v oblasti, kde je ochranné pásmo II. stupňa vodárenských zdrojov, ako aj z dôvodu, že v tomto konaní sa k trhacím prácam mali vyjadriť aj dotknuté orgány štátnej správy - hlavne OU Topoľčany, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako orgán ochrany vôd. Obec S. uviedla, že trhacie práce veľkého rozsahu sú v rozpore s plánom otvárky, prípravy a dobývania, a to konkrétne bodom 1.2.4 na strane 11. S., a.s. uviedla, že je potrebné v konaní zabezpečiť aktuálne zobrazenie rozsahu dobývacieho priestoru, vplyv seizmických otrasov na pramenné záchytky D. I. a II. a geologické prostredie infiltračnej oblasti týchto prameňov pri TPVR v seizmickom posudku a tiež vyjadrenia orgánov štátnej správy o rozpore ťažby nerastov v ochranných pásmach II. stupňa TPVR v zmysle vodného zákona a vykonávacích predpisov. Obec U. uviedla, že z hľadiska existencie vodných zdrojov je potrebné urobiť prieskumy a taktiež je potrebné doložiť stanoviská dotknutých orgánov. 21. OBÚ Prievidza vydal dňa 28.03.2019 rozhodnutie č. 271-525/2019 o povolení výkonu TPVR v DP Závada. Týmto rozhodnutím, podľa , s poukazom na , povolil žiadateľovi TPVR pri vykonávaní povolenej banskej činnosti - dobývaní ložiska vyhradeného nerastu stavebného kameňa - dolomitu v DP S., na pozemkoch pare. č. CKN: 1417/3 k. ú. S. pri R. a XXXX/X, XXXX/X v k ú. U. pri R., podľa dokumentácie priloženej k žiadosti: „Generálny technický projekt odstrelov v dobývacom priestore S. na obdobie povolenej banskej činnosti“. Vo výroku rozhodnutia je ďalej uvedené, že trhacie práce v zmysle tohto rozhodnutia možno vykonávať až po nadobudnutí jeho právoplatnosti, ako súčasť technológie dobývania ložiska vyhradeného nerastu dolomitu v rozsahu platného rozhodnutia, vydaného OBÚ v Prievidzi dňa 28.01.2003 č. 2386/P/Šá/2002 a podľa predloženého plánu do vydobytia zásob vydaného Roľníckemu podielnickému družstvu S. o povolení banskej činnosti a povolení trhacích prác malého rozsahu. Platnosť tohto rozhodnutia bola určená do vydobytia všetkých vyťažiteľných zásob na predmetných pozemkoch. 22. Voči rozhodnutiu podala včas odvolanie obec S.. Na odvolanie žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 709-991/2019 zo dňa 23. júla 2019 odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Žalovaný zopakoval skutkový stav zistený prvostupňovým orgánom, pričom uviedol, že námietky

odvolateľa, ako aj ostatných účastníkov konania boli vyhodnotené ako nedôvodné (1.nedodržanie ochranného pásma v zmysle vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pasiem vodárenských zdrojov o opatreniach na ochranu vôd, sú trhacie práce v ochrannom pásme II. stupňa neprípustné, 2. nerešpektovanie skutočnosti, že ochranu vodných zdrojov rieši vodný zákon, čo je v procese tohto konania opomenuté, 3. trhacie práce veľkého rozsahu sú v rozpore s plánom otvárky, prípravy a dobývania od roku 2002 do vydobytia zásob bod 1.2.4 strana 11, 4. l podnet na postup podľa na zrušenie dobývacieho priestoru z dôvodu ochrany vodných zdrojov a prekročenia hraníc dobývacieho priestoru). Žalovaný poukázal na závery prijaté prvostupňovým orgánom, ktorý dospel k záveru, že o výbušninách rozdeľuje trhacie práce na TPVR a trhacie práce malého rozsahu (TPMR) a nestanovuje kde a aké trhacie práce sa majú použiť alebo povoliť. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe hovorí o racionálnom využívaní ložísk a zásadách banskej technológie: ods. (1) banského zákona pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom sa musia dodržiavať zásady ochrany a využitia nerastného bohatstva, požiadavky racionálneho využívania ložísk nerastov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, zásady banskej technológie, ako aj požiadavky ochrany pracovného a životného prostredia. Organizácia s povolenou banskou činnosťou môže vykonať zmenu technickej dokumentácie dvomi spôsobmi podľa § l8d a to samostatne bez povolenia OBÚ a s povolením OBÚ, keď sa zmena týka hlavne použitia inej dobývacej metódy, inej technológie razenia, ak táto technológia bola určená z dôvodov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, inej technológie úpravy a zušľachťovania nerastov. V rámci už uvedeného, organizácia musí pri dobývaní výhradných ložísk používať len dobývacie metódy, ktoré zaisťujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky, racionálne dobývanie, požadovanú výrubnosť, prípustný stupeň znečistenia a strát. Organizácia pri ťažobných prácach na poslednej etáži podľa požiadavky Krajského úradu v Nitre, odbor životného prostredia pri vytváraní záverného sklonu chce použiť racionálnejšiu a efektívnejšiu technológiu dobývania a preto požiadala OBÚ v Prievidzi o povolenie TPVR. Uviedol, že vo všeobecnosti sa vie, že dobývanie vykonávané pomocou TPVR, technológiou clonových odstrelov, je k životnému prostrediu, seizmickému zaťaženiu a ku kvalite života najprijateľnejšie. Poukázal na skutočnosť, že ložiská nerastov možno dobývať len tam, kde sú situované, nemožno ich za tým účelom premiestniť a dobývať inde a žiadna spoločnosť sa bez nerastných surovín nemôže zaobísť. Námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný sa stotožnil s vyhodnotením námietok účastníkov ako nedôvodných tak, ako ich posúdil prvostupňový orgán, pričom mal za to, že v konaní bol správny okruh účastníkov. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonov platných a účinných v čase rozhodnom pre konanie. Prvostupňový orgán z podkladov vyvodil správne právne závery, ktoré aj náležite odôvodnil. Pre rozhodnutie si zadovážil dostatok podkladov, vykonal dokazovanie vo veci, riadne zistil skutkový stav správne, ážil proporcionalitu ochrany legitímneho cieľa a intenzity zásahu do práv účastníka konania. 23. Správny súd konštatuje, že žalobca podľa , , , a nasl. o prokuratúre, podal dňa 29.10.2020 pod č. k. Kd 228/20/6600-9 protest prokurátora proti rozhodnutiu HBÚ BS zo dňa 23.07.2019 číslo 709-991/2019, právoplatnému dňa 26.07.2019. HBÚ BS listom z 03.12.2020 číslo 874-2389/2020/I krajskej prokuratúre oznámil, že protestu prokurátora nemieni vyhovieť a predkladá ho, s poukazom na ust. zákona o prokuratúre, spolu so spisovým materiálom a vyjadreniami účastníkov konania, na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu MH SR. MH SR rozhodnutím z 04.01.2021 číslo: 10502/2021-4110 nevyhovelo protestu prokurátora proti rozhodnutiu HBÚ BS. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad. Rozhodnutím ministra hospodárstva Slovenskej republiky z 15.03.2021 č. 3636476/2021-2061-58573 bolo rozhodnuté o zamietnutí rozkladu podaného žalobcom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2021 (viď č.l. 43).

24. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 6 ods. 1 správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

27. Podľa , prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté opatrenie alebo rozhodnutie.

28. Podľa otvárku, prípravu a dobývanie výhradných ložísk povoľuje obvodný banský úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá organizácia plán otvárky, prípravy a dobývania a predpísanú dokumentáciu.

29. Podľa plány otvárky, prípravy a dobývania sa vypracúvajú pre celé výhradné ložisko alebo pre jeho ucelenú časť; ak ide o novobudované alebo rekonštruované bane alebo lomy, môžu sa tieto plány vypracovať postupne podľa jednotlivých etáp prác na otvárke, príprave alebo dobývaní. Plány otvárky, prípravy a dobývania možno vypracovať aj na určité časové obdobie v závislosti od stupňa vyriešenia stretov záujmov.

30. Podľa ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov.

31. Podľa povolenie obvodného banského úradu sa vyžaduje na otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska, ako aj na zabezpečenie banských diel a lomov a likvidáciu hlavných banských diel a lomov.

32. Podľa obvodný banský úrad v konaní o povolenie banskej činnosti podľa preskúma najmä vyriešenie stretov záujmov.

33. Podľa , organizácia môže vykonať zmenu technickej dokumentácie, podľa ktorej je banská činnosť povolená bez povolenia obvodného banského úradu, ak nedôjde k zhoršeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, nebudú dotknuté objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov12b) nad rozsah prípustný podľa podmienok určených v rozhodnutí o povolení banskej činnosti a nedôjde k sťaženiu alebo zhoršeniu vo využití zásob výhradného ložiska alebo jeho častí veta prvá zákona ak je predložená dokumentácia úplná a správna a došlo k vyriešeniu stretov záujmov, obvodný banský úrad povolí banskú činnosť.

34. Podľa na vykonanie iných zmien povolenej banskej činnosti ako v odseku 1 organizácia musí mať povolenie obvodného banského úradu. Za takúto zmenu sa považuje najmä použitie inej dobývacej metódy, inej technológie razenia, ak táto technológia bola určená z dôvodov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, inej technológie úpravy a zušľachťovania nerastov a pri povrchovom dobývaní tiež použitie iného spôsobu dopravy.

35. Podľa na konanie o zmene banskej činnosti podľa odseku 2 sa primerane vzťahujú ustanovenia , a b.

36. Podľa ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov, objekty a záujmy fyzických alebo právnických osôb, sú organizácie, orgány a fyzické a právnické osoby, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov.

37. Podľa organizácia je povinná pred zaradením príslušných prác do plánu otvárky, prípravy a dobývania uzavrieť písomnú dohodu s príslušnými orgánmi, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorým patrí ochrana objektov a záujmov podľa odseku 1 o tom, či sa ohrozený objekt alebo záujem má chrániť, v akom rozsahu alebo po akú dobu. Povinnosť uzavrieť písomnú dohodu sa nevzťahuje na prípady, keď sa strety záujmov vyriešili pri určení chráneného ložiskového územia, dobývacieho priestoru, pri predchádzajúcom povolení otvárky, prípravy alebo dobývania ložiska v dotknutom území alebo pri projektovaní, výstavbe alebo rekonštrukcii bane a lomu, a ak postup pri ich riešení ustanovujú osobitné predpisy.

38. Podľa o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, trhacie práce povoľuje obvodný banský úrad rozhodnutím o povolení trhacích prác. Ak rozhodnutie o povolení trhacích prác bolo vydané na dobu určitú a trhacie práce neboli vykonané v lehote určenej v rozhodnutí o povolení trhacích prác, obvodný banský úrad môže predĺžiť lehotu určenú v rozhodnutí o povolení trhacích prác na základe žiadosti toho, kto mal trhacie práce povolené.

39. Podľa k žiadosti podľa odseku 3 sa prikladá právoplatné rozhodnutie podľa osobitného predpisu alebo dokumentácia podľa osobitného predpisu, 20) v súvislosti s ktorými je potrebné vykonať trhacie práce, s výnimkou konaní uvedených v odseku 10.

40. Podľa Z.z pri trhacích prácach podľa môže obvodný banský úrad na základe odôvodnenej žiadosti konanie o povolení trhacích prác spojiť s konaním o povolenie banskej činnosti podľa osobitného predpisu.

41. Podľa písmeno a) trhacími prácami malého rozsahu sú trhacie práce pri prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov, razení tunelov, ak jednotlivé nálože nepresiahnu 50 kg trhavín a hmotnosť celkovej nálože nepresiahne pri prácach v podzemí 400 kg a na povrchu 200 kg trhavín,

42. Podľa trhacími prácami veľkého rozsahu sú deštrukcie objektov a komínov v súvislej zástavbe a trhacie práce, pri ktorých nálože presahujú hmotnosti podľa odseku 1.

43. Podľa , , a správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

- vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

44. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

45. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 709-991/2019 zo dňa 23. júla 2019, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie a zamietol odvolanie obce S.. Správny súd konštatuje, že sporným je právne posúdenie veci, a to či postup žalovaného, ktorým prijal záver o tom, že pri posudzovaní veci nie je potrebné aplikovať bol správny alebo nie. V nadväznosti na zodpovedanie uvedenej skutočnosti je podstatným aj posúdenie, či bol dostatočne zistený skutkový stav a či sa konania zúčastnili všetky osoby, ktoré sa ho zúčastniť mali.

46. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť tak z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia ako aj nedostatočne zisteného skutkového stavu. Správny súd má za to, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotili otázku povoľovacieho konania TPVR podľa , keď mali za to, že pri povolení TPRV nemusia použiť ustanovenia . Správny súd má za to, že povoľovacie konanie podľa prichádza do úvahy len v prípade, ak tomuto konaniu predchádza rozhodnutie o povolení banskej činnosti podľa . Uvedená skutočnosť jednoznačne plynie z , ktoré takéto rozhodnutie vyžaduje a súčasne uvedenému záveru svedčí aj ustanovenie , ktoré výnimočne umožňuje vydanie tohto rozhodnutia spojiť s rozhodnutím o povolení banskej činnosti. Správny súd konštatuje, že nesprávny je právny názor žalovaného uvedený vo vyjadreniach, a to že TPVR môžu byť povolené ak v minulosti boli v rámci povolenia banskej činnosti povolené TPMR. Správna úvaha žalovaného, ktorý uviedol, že TPMR a TPVR nie sú dobývacou metódou, ale len technickým spôsobom rozpojenia je nesprávna, nakoľko predstavuje formalistický výklad právnych predpisov, bez širšieho výkladu, a preto takýto výklad právnych predpisov vykonaný žalovaným vo vyjadreniach je v rozpore so zmyslom a účelom právnej úpravy v . Správny súd má za to, že obsahuje jednoznačnú právnu úpravu, ktorá pod zmenou banskej činnosti

rozumie aj zmenu dobývacej metódy, pričom hoc sa žalovaný snaží navodiť dojem, že trhacie práce nie sú dobývacou metódou, má správny súd za to, že sú dobývacou metódou. Správny súd sa plne stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že povoleniu TPVR malo predchádzať konanie v súlade s . Správny súd má s ohľadom na vyššie uvedené za to, že rozhodnutie žalovaného trpí aj vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko nepostupoval tak, aby tento riadne zistil. Správny súd konštatuje, že bez vydania nového/zmeneného povolenia o banskej činnosti v súlade s prvostupňový správny orgán nemal vo veci konať vydaním rozhodnutia, nakoľko na jeho vydanie nemal potrebné podklady práve v podobe vydaného rozhodnutia o zmene banskej činnosti. Správne orgány svojím postupom znemožnili realizáciu ochrany práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb (obce Závada), pričom znemožnili účasť orgánov, ktoré sa na konaní mali zúčastniť tak, ako to správne konštatoval žalobca, resp. to namietali aj ďalší účastníci konania. Mal byť dodržaný postup v súlade s a , ak tak správny orgán nepostupoval, nemohol byť náležite zistený ani skutkový stav veci, preto je dôvodná námietka žalobcu, že konania sa mal zúčastniť aj príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva ako aj príslušný orgán ochrany životného prostredia.

47. Správny súd po preskúmaní veci odhliadnuc od sporných otázok dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť aj pre jeho nepreskúmateľnosť podľa , a to z dôvodu, že žalovaný vo svojich vyjadreniach opakovane zdôrazňoval skutočnosť, že trhacie práce sú metódou rozpojovania hornín a nie metódou dobývania, avšak uvedená argumentácia sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza. Naopak, žalovaný prevzal argumentáciu správneho orgánu prvého stupňa, a teda oba orgány zhodne tvrdili, že žiadateľ môže vykonať zmenu technickej dokumentácie, ktorá závisí od jeho rozhodnutia, prípadne s povolením OBÚ ak sa použije iná metóda dobývania. Správne orgány argumentáciu použitú vo vyjadrení o technickom rozpojovaní horniny nepoužili. Správne orgány v napadnutom rozhodnutí tiež neuviedli správnu úvahu k odvolacej námietke obce S. (trhacie práce veľkého rozsahu sú v rozpore s plánom otvárky, prípravy a dobývania od roku 2002 do vydobytia zásob bod 1.2.4. strana 11), tak aby táto bola preskúmateľná súdom. V napadnutom rozhodnutí nevysvetlili svoj názor, neuviedli ako uvažovali a vyhodnocovali námietku, ale len poukázali na právny predpis a záujem žiadateľa na TPVR s tým, že takúto metódu posúdili ako výhodnejšiu. Správna úvaha vysvetľujúca použitie (nepoužitie) právnych predpisov, ktorá by ozrejmila závery žalovaného, hoc aj nesprávna (trhacie práce nie sú dobývacou metódou, ale technickým rozpojovaním hornín) ako žalovaný uviedol vo vyjadrení, však v rozhodnutí absentovala.

48. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd napadnuté administratívne rozhodnutia podľa , a zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko administratívne orgány vec nesprávne právne posúdili, nedostatočne zistili skutkový stav a rozhodnutie je aj nepreskúmateľné v podstatnej časti. V ďalšom konaní je povinný sa žalovaný riadiť právnymi názormi súdu uvedenými v predchádzajúcich odsekoch. V tejto súvislosti správny súd upozorňuje žalovaného, že je povinný z pohľadu naplnenia zákona v prvom rade vyriešiť otázku zmeny banskej činnosti žalobcu, a ak to nebude možné, tak potom opätovne posúdiť, či je možné vyhovieť žiadosti žiadateľa o povolenie TPVR.

49. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa písmeno c) , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

50. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. ( veta prvá , veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.