Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/567/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO 47 233 516 proti odporkyni F. Z., bytom Z. XXXX/X, X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, v konaní zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 661,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -29 zo dňa 16. februára 2015, v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa v sume 99,08 eur za trovy právneho zastúpenia, k rukám JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na začatie konania, odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal a rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi cestou Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti rozhodnutia. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 16.02.2015 oznámil, že svoj návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť a preto súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie vo veci zastavil. O vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi súd rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, keď navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 39,50 eur, návrh vzal späť pred prvým pojednávaním a preto mu súd vrátil súdny poplatok krátený o 6,70 eur, teda vo výške 32,80 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Navrhovateľ tým, že zobral návrh späť zavinil, že konanie sa muselo zastaviť /pričom zároveň platí, že k späťvzatiu dôvodne podaného návrhu nedošlo pre správanie odporkyne/, preto by bol navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni trovy konania. Odporkyňa si nikde v priebehu konania náhradu trov neuplatnila, preto jej súd náhradu trov nepriznal. Rovnako súd nepriznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne. I keď navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania, kedy by druhému účastníkovi patrila náhrada trov konania podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p., v konaní bolo preukázané, že vedľajším účastníkom vynaložené trovy konania boli neúčelné. Samotné oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania nemožno považovať za úkon, pri ktorom by vedľajšiemu účastníkovi mohli vzniknúť účelne vynaložené trovy. S poukazom na obsah

oznámenia zo dňa 23.09.2014, ide podľa obsahu o veľmi jednoduché podanie, navyše formulárového typu, kde vedľajší účastník v jednotlivých konaniach obmieňa len niekoľko údajov a na jeho vypracovanie nie sú potrebné odborné právne vedomosti advokáta, preto prípadné trovy právneho zastúpenia za tento úkon treba tiež považovať za neúčelne vynaložené. Ďalší úkon právnej služby, ktorý súd posúdil ako neúčelný bolo vyjadrenie zo dňa 13.02.2015, v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pričom súd na premlčanie prihliada ex offo podľa novelizovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a nie je k tomu potrebná námietka vznesená zo strany vedľajšieho účastníka, ktorý vstupuje do konaní, o ktorých nemá vedomosť o stave týchto konaní, vôle spotrebiteľov, či účelnosti tohto vstupu a vznáša námietky premlčania, keď z úradnej povinnosti súd vzhliadne na premlčanie nároku navrhovateľa. V danom prípade sa jedná o jednoduchý spor a nebolo potrebné, aby samotné združenie, ktoré má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, využívalo právnu pomoc advokáta /splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takéto združenie vstúpilo/, keďže úlohou združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa /§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z./, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka /§ 93 ods. 2 O.s.p./. Krajský súd v Žiline sp. zn. zo dňa 31.7.2012 konštatoval, že je nadbytočné využitie služieb advokáta, pokiaľ sa predmet konania týka hlavnej činnosti združenia. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.3.2014 bolo konštatované, že v preskúmavanej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Vzhľadom na uvedené preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu do výroku, ktorým mu súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania podal včas odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne. Poukázal na to, že navrhovateľ späťvzatím svojho návrhu na začatie konania zavinil jeho zastavenie a preto je povinný nahradiť trovy protistrany, teda aj vedľajšieho účastníka. Ten má totiž rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník a preto má aj právo na náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok nevylučuje, aby sa účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní, mohol dať zastúpiť zástupcom. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné a uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj na vedľajšieho účastníka. Navrhol preto, aby odvolací súd v napadnutom výroku zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 99,08 eur.

Navrhovateľa ani odporkyňa sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že je potrebné v tejto napadnutej časti uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť podľa § 220 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. z týchto dôvodov:

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania vedľajšieho účastníka. Uznesenie súdu prvého stupňa nebolo napadnuté vo výrokoch o zastavení konania, o náhrade trov konania odporkyne ani o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, v týchto častiach uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nie je dotknuté /§ 206 O.s.p./.

Z obsahu spisu je nepochybné, že po začatí konania z vlastnej iniciatívy vstúpil do konania na stranu odporkyne vedľajší účastník zastúpený na základe plnej moci advokátom /č.l. 15 spisu/. Vedľajší účastník na strane odporkyne podal súdu prvého stupňa dňa 16.02.2015 písomné vyjadrenie vo veci samej, v ktorom vzniesol námietku premlčania, ktorú aj odôvodnil a tiež sa vyjadril k obsahu zmluvy o úvere, z ktorej si navrhovateľ v konaní uplatňoval svoje právo, konkrétne k neprijateľnosti inkorporačnej doložky a k absencii obligatórnych náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. /č.l. 24 spisu/. Následne navrhovateľ bez bližšieho odôvodnenia vzal svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie o návrhu navrhovateľa zastavil.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené, sa riadi citovaným ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p.. Podľa prvej vety tohto ustanovenia účastník, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný hradiť jeho trovy. Zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinenie zastavenia konania môže spočívať napr. v tom, že bol podaný návrh na začatie konania vo veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, alebo v ktorej prebieha iné konanie, alebo že bol podaný návrh na začatie konania proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a pod. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie návrhu na začatie konania.

V predmetnej právnej veci navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez bližšieho odôvodnenia. Z procesného hľadiska tak navrhovateľ späťvzatím svojho návrhu na začatie konania zavinil zastavenie konania a je tak povinný podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. uhradiť jeho trovy, teda trovy, ktoré účelne vynaložila v konaní protistrana, v tomto prípade odporkyňa a vedľajší účastník na jej strane. Súd prvého stupňa teda pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval uvedené zákonné ustanovenie.

Odvolací súd sa však nestotožňuje z dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, hoci má na ňu v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. právo. Ako už bolo uvedené v zmysle § 142 a nasl. O.s.p. možno k náhrade uložiť len tie trovy konania, ktoré účastník účelne vynaložil na uplatnenie alebo bránenie svojho práva v konaní. V tomto prípade súd prvého stupňa nepokladal uplatnené trovy konania vedľajšieho účastníka za účelné a to s vyššie uvedeným odôvodnením.

Zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok, zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa, z § 3 ods. 4 ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Združenie môže právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach ktorej sa v konaní nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník. Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má právo zvoliť si i právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní v zmysle zákonom ustanovených možností /§ 24, § 25 ods. 1 O.s.p./. V tomto smere už Ústavný súd Slovenskej republiky prijal záver, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana, pričom hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 ústavy /súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy/ majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t.j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Neúčelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka nemožno pritom vyvodiť len zo skutočnosti, že ide z jeho strany o paušálne vstupy do mnohých konaní, že by mal vedieť sám poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc alebo že jeho podania sú vyhotovené vo všeobecnej rovine, keďže takéto oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona a vstupom do konania len napĺňal cieľ a základné poslanie svojho vzniku.

Podľa odvolacieho súdu teda platí, že vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považuje v zásade za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Preto úkon prevzatia a prípravy zastúpenia ako aj trovy naň vynaložené nemožno hodnotiť ako neúčelné.

Rovnako tak aj ďalší úkon právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto konaní a trovy naň vynaložené musí odvolací súd hodnotiť ako účelné. Vedľajší účastník konania má právo vyjadriť sa k návrhu na začatie konania. Jeho písomné vyjadrenie bolo meritórne, skutkovo i právne vyargumentované, spojené i s námietkou premlčania práva uplatneného navrhovateľom.

Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka tak, že navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov prvostupňového konania v sume 99,08 eur, pozostávajúcich z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby á 41,50 eur /prevzatie a príprava zastúpenia; písomné vyjadrenie vo veci samej/, dvoch režijných paušálov á 8,04 eur. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., konkrétne tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok, v ktorom boli úkony právnej pomoci vykonané. Povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania uložil odvolací súd navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnil / § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p./.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .